Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-51-2016.pdf
PDF · 75.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Csp/51/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom, v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpená Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému :R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., D. J. XXXX/XX, o zaplatenie 1.778,57eura s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.778,57eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.765,12 eur od 19.12.2015 do 16.07.2015, s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.682,12 eur od 17.07.2015 do 26.01.2016 a s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1,637,12 eur od 27.01.2016 do zaplatenia v splátkach po 130 eur mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 80%.
odôvodnenie:
l./ Žalobca sa podanou žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 1.778,57 eura spolu so zmluvným úrokom vo výške 18,90% ročne z dlžnej istiny ako aj s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dôvodu, že so žalovaným uzavrel dňa 28.02.2012 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička, na základe ktorej žalovanému poskytol úver vo výške 2.000 eur a žalovaný sa zaviazal platiť mesačne splátky vo výške 39,91 eura po dobu 120 mesiacov. Žalovaný prestal úver riadne platiť a posledná splátka bola uhradená dňa 18.09.2014 a preto došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru dňom 18.02.2015, pričom po zosplatnení úveru žalovaný zaplatil dve splátky a to dňa 16.07.2015 sumu 83 eur a dňa 26.01.2016 sumu 45eur.
2./ Žalovaný uznal, že má dlh voči žalobcovi, avšak platenie úrokov mu spôsobuje problémy a dlh by mohol zaplatiť iba v splátkach po 120 až 130eur mesačne.
3./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi, z ktorých zistil, že žalovaný 27.02.2012 požiadal žalobcu o bezúčelovú flexipôžičku, pričom dňa 28.02.2012 mu žalobca oznámil, že splnil obchodné podmienky pre čerpanie Flexipôžičky a zároveň v ten istý deň uzavreli strany zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička č. 001370611270212, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebný úver vo výške 2.0000 eur s lehotou splatnosti 120 mesiacov s tým, že dátum prvej splátky bol dňa 15.03.2012 a poslednej dňa 15.02.2022, pričom žalovaný mal zaplatiť 120 mesačných splátok po 39,91 eura. Výška úrokovej sadzby podľa zmluvy bola 18,90% ročne. Celkové náklady dlžníka boli vyčíslené na 2.773,99eura a zároveň zmluva upravovala termín splatnosti istiny a úroku. Listom zo dňa 18.02.2015
žalobca vyhlásil k uvedenému dňu predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie zostatku úveru aj s príslušenstvom spolu vo výške 2.066,57eura. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný zaplatil 2 splátky a to dňa 16.07.2015 vo výške 83 eur a 26.01.2016 vo výške 45 eur. Podľa žalobcu ku dňu 18.02.2015 predstavoval dlh žalovaného na istine 1.765,12 eura, dlh na zmluvnom úroku 137,47 eura a dlh na poplatkoch 3,98 eura, čo je spolu 1906,57 eura a po odpočítaní splátok zaplatených po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru si žalobca v súdnom konaní uplatňuje zaplatenie sumy 1.778,57 eura spolu so zmluvným úrokom ako aj s úrokom z omeškania.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy , a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obch.zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 503 ods. 1 veta prvá ObZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Podľa ods. 3, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 1.778,57 eura je čiastočná iba dôvodne. Je nesporné, že strany uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a preto je potrebné uvedenú zmluvu posudzovať podľa týchto predpisov a zároveň posúdiť jednotlivé nároky žalobcu či sú v súlade s týmito právnymi predpismi ako aj súdnou praxou. Pokiaľ ide o náležitosti zmluvy, tak táto je v súlade s právnymi predpismi, pričom je nesporné, že žalovanému bol podľa zmluvy poskytnutý bezúčelový spotrebný úver a žalovaný nedodržal podmienky zmluvy a tento úver prestal riadne splácať, čím zo strany žalobcu došlo dňom 18.02.2015 k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Taktiež je nesporné, že k uvedenému dňu dlh žalovaného predstavoval spolu sumu 1.906,57 eura a v dôsledku zaplatenia dvoch splátok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a to vo výške 83 eur a vo výške 45 eur ku dňu podania žaloby predstavoval dlh žalovaného sumu 1.778,57 eura. Žalobca si však okrem tejto pohľadávky uplatnil aj zaplatenie zmluvného úroku vo výške 18,90% ročne a to odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, pričom podľa názoru súdu uvedený postup je v rozpore s terajšou súdnou praxou, keď dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 ObZ. Uvedený názor bol prezentovaný už v uznesení NS SR sp.zn. 4Obo/143/1998 a na tento poukázal aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp.zn. IV.ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012 s tým, že takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Pokiaľ teda žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, čiže k jeho zosplatneniu, tak potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Tento výklad považoval aj ústavný súd za ústavne akceptovateľný. Súd taktiež poukazuje analogicky na ustanovenie § 16 ods. 1,2 a 5 zákona č. 129/2010
Z.z., podľa ktorého v prípade predčasného splatenia spotrebiteľského úveru má veriteľ nárok na úrok a náklady len za časové obdobie do splatenia úveru, pričom v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ide o úkon, ktorým sa prakticky zastavuje pre dlžníka možnosť ďalej uhrádzať úver po splátkach a mal by ho zaplatiť v hotovosti s tým, že pre veriteľa nastupuje možnosť domáhať sa úrokov z omeškania a teda pokiaľ by mal dlžník platiť ďale úroky ako aj úroky z omeškania, tak by dochádzalo k jeho dvojnásobnému zaťaženiu a spôsobovalo byť to značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.778,57 eura spolu s úrokmi z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a to v splátkach po 130 eur mesačne, pričom vo zvyšku t.j. v časti zmluvného úroku vo výške 18,90% ročne z vymáhanej pohľadávky súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods.2 CSP tak, že žalobcovi s poukazom na § 255 ods. 2 CSP priznal náhradu trov konania vo výške 80%, keďže obe strany mali vo veci iba čiastočný úspech a tento sa vzhľadom na povahu nároku nedá presne vyčísliť, avšak podľa názoru súdu úspech žalobcu v konaní predstavuje približne 80%. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.