Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51P/312/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti W.: Y., B.. XX.XX.XXXX H. B., B.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, deti rodičov: matka - R. W., B.. XX.XX.XXXX, X. T.Š. XXC, Z., Z. Y.. J. Y., AK W. XX, X. a otec

- N.. Y. W., B.. XX.XX.XXXX, X. Z.V. X, N. L. J., Z. Y.. Y. W., AK Y. X, X., o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, takto

rozhodol:

Súd zveruje maloleté deti W.: Y., B.. XX.XX.XXXX H. B., B.. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí W.: Y., B.. XX.XX.XXXX sumou 170 eur mesačne a na maloletú B., B.. XX.XX.XXXX sumou 150 eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých detí vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 06.08.2014.

Dlžné výživné za obdobie od 06.08.2014 do 06.10.2016 vo výške 1 040,- eur u maloletého Y. W., B.. XX.X.XXXX a 780,- eur u maloletej B. W.C., B.. XX.XX.XXXX sa otcovi povoľuje splácať u každého z detí v 50,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

Do zaplateného výživného súd otcovi započítava čiastku 3 380 eur u maloletého Y. W.H., B.. XX.X.XXXX a čiastku 3 120 eur u maloletej B. W., B.. XX.XX.XXXX.

Súd styk otca s maloletými deťmi W.: Y., B.. XX.XX.XXXX H. B., B.. XX.XX.XXXX neurčuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 06.08.2014 sa matka maloletých detí Y. H. B. domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva tak, že obe deti budú zverené do jej osobnej starostlivosti, otec bude zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 200 € mesačne na každé dieťa a jeho styk s deťmi zostane neupravený. Počas konania svoj návrh upravila a žiadala, aby bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom upravená na sumu 300 € mesačne na každé dieťa od podania návrhu a aby bol styk otca s deťmi upravený v zmysle uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 05.06.2015, sp. zn. 37P/212/2015.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí sú manželmi, od januára 2014 však nežijú v spoločnej domácnosti, kedy sa matka spolu s deťmi odsťahovala do prenajatého bytu v N. L. J.. Od decembra 2013 prebieha na tunajšom súde aj konanie o rozvod manželstva rodičov maloletých detí. Matka poukázala na to, že bola nútená zo spoločnej domácnosti odísť z dôvodu hrubého správania sa otca voči nej, pričom komunikácia medzi rodičmi je dlhodobo problematická, z ktorého dôvodu je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva a stabilizovať tak situáciu na strane maloletých detí, o ktoré vykonáva osobnú starostlivosť ich matka. Od decembra 2013 si otec plnil vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v rozsahu stanovenom nariadeným predbežným opatrením, a to 80 € mesačne na maloletého Y. a 70 € mesačne na maloletú B.. Následne od apríla 2014 si túto vyživovaciu povinnosť plní v sume 130 € mesačne na maloletého Y. a v sume 120 € mesačne na maloletú B., na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave, žiadnym iným spôsobom na výživu maloletých detí neprispieva. Táto vyživovacia povinnosť zo strany otca je nedostatočná a značne znižuje životný štandard detí v porovnaní s ekonomickými podmienkami, v akých žili v čase spolužitia rodičov. Príjem matky pritom nepostačuje na krytie odôvodnených potrieb a záujmov maloletých detí, čo spôsobuje, že matke musia finančne vypomáhať rodinní príslušníci. U oboch detí sú zvýšené výdavky v súvislosti s návštevou školy, mimoškolskými aktivitami a taktiež i so zdravotnou starostlivosťou, keďže obe nosia zubný strojček. V návrhu matka vyčíslila priemerné mesačné náklady na maloletého Y. v sume 450 € a na maloletú B. v sume 460 €, počas konania následne tieto uvádzala u maloletého Y. v sume 700 € mesačne a u maloletej B. v sume 665 € mesačne. Matka mala za to, že celkové príjmové a majetkové pomery otca tomuto umožňujú prispievať na výživu maloletých detí v matkou žiadanej výške. Poukázala tiež na konflikty medzi rodičmi týkajúce sa vyporiadania ich vzájomných majetkových vzťahov a na to, že celkové pomery otca nezodpovedajú pomerom, ktoré prezentuje súdu, pričom medzi rodičmi prebiehajú v tejto súvislosti viaceré súdne a trestné konania.

3. Otec maloletých detí spočiatku s návrhom matky nesúhlasil a žiadal, aby boli obe maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti, čo považoval za najvhodnejšiu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností s tým, že výživné určené nebude. Počas konania, aj s ohľadom na vykonané súdnoznalecké dokazovanie znalcom z odboru klinickej psychológie detí a mládeže ako aj s ohľadom na postoj oboch maloletých detí súhlasil s tým, aby boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ich budú zastupovať a spravovať ich majetok. Výživné navrhol určiť vo výške, ako bola stanovená uznesením Krajského súdu v Bratislave, teda v sume 130 € mesačne na maloletého Y. a 120 € mesačne na maloletú B.. Ohľadom svojho styku s maloletými deťmi poukázal na to, že tento sa v zásade realizuje tak, ako bol upravený uznesením zo dňa 05.06.2015, sp. zn. 37P/212/2015. Podrobne sa vyjadroval ku skutočnostiam, ktoré sprevádzali ukončenie spolužitia rodičov a k jeho vzťahu s deťmi. Počas konania deklaroval svoje príjmové a majetkové pomery a tvrdenia matky o jeho nadštandardných príjmoch označil za nepravdivé. Pokiaľ ide o firmy, v ktorých je spoločníkom, tieto nevykonávajú žiadnu činnosť, resp. z ich činnosti otec nemá žiadny príjem. Poukázal na to, že odpredal niektoré obchodné podiely vo firmách a v roku 2014 aj pohľadávku za sumu 14 000 €, z ktorých finančných prostriedkov následne uhrádzal náklady na bývanie a výživné pre maloleté deti. Pokiaľ ide o matkou uvádzaný odpredaj firemnej nehnuteľnosti za sumu 235 000 €, jednalo sa len o účtovnú hodnotu a nie reálne finančné prostriedky. Je zamestnaný na 5-hodinový pracovný úväzok z dôvodu svojho zdravotného stavu, na ktorom sa nepriaznivo odrazili konflikty a spory vedené s matkou maloletých detí a má tiež príjem z prenájmu nehnuteľnosti, iné príjmy však nemá. Poukázal na to, že musel v posledných rokoch riešiť veci týkajúce sa spoločných dlhov manželov ako aj otázky okolo domu, ktoré vznikli za trvania manželstvo, čo malo negatívny vplyv na jeho psychický stav.

4. Právny zástupca matky sa stotožnil so závermi znaleckého posudku vypracovanom T.. T. X.. Výživné zo strany otca voči maloletým deťom navrhol určiť v sume 300 € mesačne na každé dieťa, počnúc dňom podania návrhu s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Styk doporučil upraviť tak, ako je to stanovené predbežným opatrením zo dňa 05.06.2015, sp. zn. 37P/212/2015, ktorý rozsah styku sa i v súčasnosti realizuje. Poukázal na to, že v priebehu konania si matka vyriešila svoju bytovú otázku, zakúpila si prostredníctvom hypotekárneho úveru byt v Z., kde mesačná splátka úveru predstavuje čiastku 350 €. Z dôvodu, aby bol matke tento úver poskytnutý, mala navýšený príjem na sumu 700 € mesačne.

5. Kolízny opatrovník prešetril pomery na strane maloletých detí, o čom založil do súdneho spisu písomnú správu. Doporučil súdu zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a určiť výživné zo

strany otca na každé dieťa v sume 200 € mesačne. V prípade, že by bol styk otca s deťmi upravovaný súdnym rozhodnutím, navrhol alternatívu od piatku od 16,00 hod. do nedele do 19,00 hod.

6. Súd sa oboznámil s návrhom matky zo dňa 1506.08.2014, výpisom z Obchodného registra SR spoločnosti X-F., U..G..C.., J. V., U..G..C.., J. N., U..G..C.., J., U..G..C.., N. L., U..G..C.., B., U..G..C.., L., J. U., potvrdeniami o úhrade životných poistiek na strane maloletých detí, mimoškolskej činnosti na strane maloletých detí, potvrdeniami o niektorých nákladoch spojených s návštevou školy na strane maloletých detí, rodnými listami maloletých detí, zmluvou o nájme bytu na strane matky maloletých detí zo dňa 26.11.2013, potvrdením o zdravotnom stave otca maloletých detí, vyjadrením otca k návrhu zo dňa 04.02.2015, daňovým priznaním otca maloletých detí za rok 2013, úradným záznamom ÚPSVaR Senec zo dňa 19.05.2014, rozpisom nákladov na strane otca maloletých detí, potvrdením o platbách výživného na plnoletého syna na strane otca maloletých detí, potvrdením o príjme otca za rok 2014, uznesením zo dňa 18.02.2015, č. k. 51P/312/2014 - 88, výpismi z bankového účtu matky maloletých detí, potvrdením o príjme matky za rok 2015, výpisom z LV č. 2916, znaleckým posudkom T.. T. X. zo dňa 26.01.2016, zmluvou o účelovom splátkovom úvere uzatvorenou matkou dňa 29.02.2016, zmluvou o hypotekárnom úvere uzatvorenou matkou dňa 29.02.2016, správou ÚPSVaR Senec z prešetrenia pomerov na strane maloletých detí zo dňa 03.10.2016, rozpisom mesačných nákladov na maloleté deti zo strany matky, potvrdením o príjme matky za rok 2016, potvrdeniami o návšteve školy na strane maloletých detí, potvrdením o športovej činnosti na strane maloletého Y., potvrdením o výške nákladov spojených s bývaním na strane matky maloletých detí, potvrdením o mimoškolskej činnosti na strane maloletej B. a potvrdením o výške nákladov spojených s návštevou školy na strane maloletého Y.. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav vo veci:

7. Maloleté deti Y. H. B. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré doposiaľ trvá, na tunajšom súde je pod sp. zn. 38P/334/2013 vedené konanie o rozvod manželstva rodičov maloletých detí. Rodičia žili do januára 2014 v spoločnej domácnosti, z ktorej sa matka spolu s maloletými deťmi odsťahovala do prenajatého bytu v N. L. J. a následne v roku 2016 do bytu v Z., ktorý zakúpila z prostriedkov hypotekárneho úveru.

8. Uznesením zo dňa 03.01.2014, č. k. 37P/335/2013 - 20 tunajší súd nariadil predbežné opatrenie, podľa ktorého je otec povinný prispievať na výživu maloletého Y. W., B.. XX.XX.XXXX sumou 80,- eur mesačne a na výživu maloletej B. W., B.. XX.XX.XXXX, sumou 70,- eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 12.12.2013.

9. Uznesením zo dňa 09.04.2014, č. k. 11CoP/138/2014 - 43 Krajský súd v Bratislave zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že otec je povinný predbežne prispievať na výživu maloletého Y. W.H., B.. XX.XX.XXXX mesačne sumou 130 € a na výživu maloletej B. W., B.. XX.XX.XXXX mesačne sumou 120 €, ktoré sumy je povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc 12.12.2013.

10. Uznesením zo dňa 05.06.2015, č. k. 37P/212/2015 - 34 tunajší súd nariadil predbežné opatrenie, podľa ktorého otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi W.T.: Y., B.. XX.XX.XXXX H. B., B.. XX.XX.XXXX každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatka od 16,00 hod. do nedele do 19,00 hod. a počas letných prázdnin v čase od 01.07.2015 od 10,00 hod. do 15.07.2015 do 20,00 hod. a od 01.08.2015 od 10,00 hod. do 15.08.2015 do 20,00 hod. s tým, že otec si maloleté deti v súdom stanovenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí. Matka je povinná deti na styk riadne pripraviť.

11. Uznesením zo dňa 18.02.2015, č. k. 51P/312/2014 - 88 tunajší súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, odvetvie - klinická psychológia detí a dospelých a vykonaním znaleckého dokazovania poveril T.. T. X.. Znalecký posudok bol tunajšiemu súdu doručený dňa 28.01.2016.

12. K vykonanému znaleckému dokazovaniu a k vypracovaného znaleckému posudku nemali rodičia maloletých detí a ani kolízny opatrovník žiadne námietky.

13. Maloletý Y. v školskom roku 2016/2017 navštevuje X. G. X- G. X.I. R. P. X., do školy dochádza SAD a MHD, niekedy ho matka vozí. Školné predstavuje čiastku 150 € na školský rok. Maloletý sa stravuje v školskej jedálni, kde stravné predstavuje čiastku cca 25 € mesačne, maloletý sa zúčastňuje aktivít

poriadaných školou a matka mu zakupuje školské potreby a pomôcky podľa potreby. Podľa vyčíslenia školy predstavujú celkové náklady spojené s návštevou školy cca 350 € na školský rok, v ktorej čiastke sú zahrnuté náklady na učebnice anglického a nemeckého jazyka, výdavky na akcie, nákup učebných pomôcok a školné. V prvom ročníku bude mať maloletý možnosť zúčastniť sa lyžiarskeho výcviku s príspevkom zo strany rodičov v sume cca 60 €. V rámci školy je možné študovať v zahraničí, kde jeden rok tohto štúdia stojí cca 6 000 €. Výmenné pobyty medzi študentmi predstavujú náklady vo výške cca 150-200 € a uskutočňujú sa v druhom a treťom ročníku. Maloletý je organizovaný v Š. W. L. X. v hádzanárskom oddiely, kde mesačný oddielový príspevok predstavuje čiastku 30 €, ročný poplatok vo výške 20 € a následne sú prítomné náklady spojené s turnajmi a sústredeniami, čo predstavuje ročne cca 290 €. Zdravotný stav maloletého je dobrý, nosí fixný zubný strojček, kde priemerné mesačné náklady predstavujú čiastku cca 10 €.

14. Maloletá B. v školskom roku 2016/2017 navštevuje X. G. Z. P. N. L.N. J., stravuje sa v školskej jedálni, kde stravné predstavuje čiastku cca 25 € mesačne. V rámci školy sa zúčastňuje aktivít a matka jej zakupuje školské potreby a pomôcky podľa potreby. Maloletá navštevuje Z. P. N. L. J. - výtvarný odbor, kde školné na jeden rok predstavuje čiastku 65 €, ZRPŠ 20 € a pomôcky cca 12 €. Taktiež navštevuje tanečné štúdio Y. P. X., kde mesačný poplatok predstavuje čiastku 43 €. Zdravotný stav maloletej je dobrý, nosí zubný strojček, kde priemerné mesačné náklady predstavujú čiastku cca 10 €.

15. Matka obom deťom zakupuje veci na ošatenie a obuv, poskytuje im vreckové, hradí mobilný telefón a platí im životné poistenie.

16. Matka maloletých detí je zamestnaná ako zdravotná sestra - dentálna hygienička P. H., U..G..C.. s príjmom cca 420 € mesačne, na deti poberá rodinné prídavky, iné príjmy nemá. Finančne jej nepravidelne vypomáhajú rodičia a pravidelne stará matka v sume 100 € mesačne. Spolu s deťmi obýva byt v Z., ktorý zakúpila z prostriedkov hypotekárneho úveru, ktorý bol poskytnutý v celkovej výške 95 000 € a kde mesačná splátka predstavuje dovedna čiastku 324 €. Náklady spojené s bývaním predstavujú mesačne čiastku cca 154 €. Matka s nikým nevedie spoločnú domácnosť a nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.

17. Otec maloletých detí je zamestnaný na skrátený 5-hodinový pracovný úväzok v spoločnosti N. L., U..G..C.. ako administratívny pracovník s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 350 €. Okrem toho má príjem z prenájmu nehnuteľnosti na V. D. P. X. v sume 170 € mesačne. Býva sám v rodinnom dome v N. L. J., ktorý je v BSM rodičov maloletých detí a kde mesačné náklady spojené s bývaním predstavujú čiastku cca 180 €. Je jediným spoločníkom vo firme B., U..G..C.., Y. Z. J. U.B. U. J. V., U.. G.. C.. H. Y. Z. J. U.W. U. J. N., U..G..C.. s tým, že spoločenstvo v týchto firmách je formálne, spoločnosti nevykazujú činnosti a otec z nich nepoberá žiaden príjem ani zisk. Pokiaľ ide o L., J. U., toto nikdy nevykonávalo žiadnu činnosť. Býva sám, s nikým nevedie spoločnú domácnosť. Okrem maloletého Y. H. B. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi T. W., B.. XX.XX.XXXX, ku ktorému si plní vyživovaciu povinnosť v sume 130 € mesačne, nakoľko je študentom vysokej školy a umožňuje mu bezodplatne bývať v byte na T. B. P. X., ktorý je vo výlučnom vlastníctve otca maloletých detí. S nikým nevedie spoločnú domácnosť.

18. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného T.. T. X. súd zistil, že obaja rodičia majú z psychologického hľadiska dostatočné osobnostné dispozície na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté deti. Vzhľadom na momentálnu dynamiku rodinného systému má, podľa názoru znalca, matka lepšie predpoklady k výchove maloletých detí v porovnaní s otcom, čo je dané najmä kvalitou vzájomných vzťahov medzi maloletými deťmi a rodičmi v súčasnej dobe, v rámci ktorých obe maloleté deti preferujú osobnú starostlivosť matky. V danej situácii súdny znalec neodporúčal zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko maloleté deti preferujú osobnú starostlivosť matky, s ktorou majú vytvorenú intenzívnejšiu citovú väzbu. Striedavá starostlivosť nie je v súčasnosti v záujme maloletých detí, nakoľko pre ňu nie sú vytvorené dostatočné psychologické predpoklady, najmä pokiaľ ide o vzťah maloletých detí s otcom, voči ktorému síce neprejavujú viditeľnú negatívnu, vyhýbavú alebo odmietavú symptomatiku, ale na druhej strane v ich vzájomnej interakcii absentuje prejavovanie pozitívnych citov a emócii zo strany maloletých detí voči otcovi. Súdny znalec sa v záveroch svojho posudku vyjadroval aj k prípadnej úprave styku otca s maloletými deťmi a k tomu, aký by rodičia maloletých detí mali v tejto otázke zaujať postoj.

19. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

20. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

23. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

25. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

26. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

28. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

29. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Y. H. B. na čas do rozvodu manželstva vzhľadom k tej skutočnosti, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, prebieha konanie o rozvod ich manželstva a ich vzájomné vzťahy sú dlhodobo narušené, čo bolo zrejmé i počas konania.

30. V otázke zverenia maloletých detí rodičia napokon dospeli počas konania ku konsenzu, keď otec ustúpil zo svojho návrhu na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, stotožnil sa so závermi znaleckého posudku a súhlasil s tým, aby boli obe deti zverené do osobnej starostlivosti matky, v ktorej neboli zistené žiadne nedostatky a ktorej riadny výkon nenamietal ani otec maloletých detí. Počas konania bol vykonaný zo strany kolízneho opatrovníka aj pohovor s maloletým Y., ktorý mal záujem zotrvať v starostlivosti matky a s otcom sa stretávať podľa vzájomnej dohody, najlepšie v rozsahu každý druhý víkend. U maloletej B. bolo tak v rámci súdnoznaleckého dokazovania ako aj v priebehu

konania konštatované, že u nej prevažuje výrazné pozitívne hodnotenie matky, s ktorou má vytvorenú intenzívnejšiu a stabilnejšiu citovú a emočnú vzťahovú väzbu v porovnaní s otcom, preto preferuje jej osobnú starostlivosť, pričom starostlivosť otca si predstavovala na báze víkendových stretnutí, ktoré by prebiehali aj za prítomnosti jej brata. Na základe zhodného prednesu rodičov maloletých detí a vykonaného dokazovania súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, čím zosúladil právny stav so stavom faktickým, pričom zo strany matky je o maloleté deti postarané riadne a v dostatočnom rozsahu, v súlade s ich vývinovými potrebami. Zastupovanie maloletých detí a správu ich majetku súd ponechal obom rodičom, keďže na strane ani jedného z nich nezhliadol dôvody k tomu, aby boli na niektorom z týchto práv obmedzení.

31. V otázke styku otca s maloletými deťmi sa súd nestotožnil s návrhom matky, aby bol tento styk upravený, a to v zmysle nariadeného predbežného opatrenia. Obaja rodičia počas konania zhodne uviedli, že tento styk sa v zásade v rozsahu stanovenom v predbežnom opatrení i realizuje a nepoukazovali na žiadne výraznejšie problémy, ktoré by realizáciu styku otca s deťmi sprevádzali. Maloletý Y. je pritom vo veku takmer XX G. a maloletá B. P. P. XX G., kedy si už prirodzene vyžadujú, aby sa ich styk s rodičom realizoval na základe vzájomnej dohody pri rešpektovaní ich potrieb, záujmov a predstáv o trávení voľného času. V tomto veku nie je za žiadnych okolností vhodné styk maloletých detí s rodičom striktne vymedzovať, keďže na vzájomný vzťah detí s týmto rodičom by to mohlo mať v konečnom dôsledku kontraproduktívny vplyv, kedy by maloleté deti vnímali, že im je trávenie času s druhým rodičom oktrojované a odmietali by ho nie preto, že by sa s týmto rodičom nechceli stretávať, ale preto, že by realizácia tohto styku nevychádzala z dohody, na ktorej by sa spolupodieľali. U maloletej B. je nadôvažok veľmi dôležitým prvkom pri realizácii styku s otcom aj prítomnosť jej brata Y. a menšia, resp. kratšia intenzita tohto kontaktu. Za tejto situácie bude vhodnejšie, a samotné deti to uvítajú, ak im bude ponechaná voľnosť a priestor pre vzájomnú dohodu s otcom ohľadom ich vzájomného kontaktu, keďže tým bude rešpektovaný ich životný priestor a autonómnosť v rozhodovaní sa o tejto otázke. V rámci realizácie styku otca s maloletými deťmi v danom prípade ani nie je pravdepodobné výrazné vybočenie z nejakého režimu, keďže obe deti sú školopovinné a obaja rodičia zamestnaní, nie je teda predpoklad, že by realizácia styku otca s deťmi prebiehala neorganizovane či chaoticky bez toho, že by sa na tento styk vedeli deti či rodičia pripraviť. Za súčasného stavu preto súd nezhliadol požiadavku matky ako rodiča, ktorý má deti vo svojej starostlivosti, na úpravu styku s otcom ako rodičom, ktorý je na tento styk oprávnený za dôvodnú a ponechal styk otca s deťmi bez úpravy.

32. Spornou medzi rodičmi maloletých detí bola otázka výšky vyživovacej povinnosti otca, kde matka navrhovala čiastku 200 € mesačne na každé dieťa od podania návrhu a otec navrhol, aby bola jeho vyživovacia povinnosť upravená vo výške, ktorou si i u oboch detí v súčasnosti svoju vyživovaciu povinnosť plní.

33. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane každého dieťaťa a keďže ide o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu náklady na odôvodnené potreby a záujmy každého maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu je zrejmé, že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane celkových pomerov oboch rodičov.

34. Na strane oboch maloletých detí tvoria nezanedbateľnú položku náklady, ktoré so sebou prináša návšteva školy, kde rodičia musia uhrádzať povinné poplatky (ZRPŠ, poistenie, poplatky a pod.), u maloletého Y. hradiť ročné školné, zabezpečovať obom deťom školské potreby a pomôcky vrátane tých učebníc a pracovných zošitov, ktoré sú hradené rodičmi a v neposlednom rade aj hradiť aktivity poriadané školou, ktoré sú vždy spojené s adekvátnym finančným zabezpečením. Školské potreby a pomôcky je potom u detí potrebné počas školského roku dopĺňať a obmieňať podľa aktuálnej potreby.

Tieto náklady je potrebné premietnuť do úhrad nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí, a teda do výšky výživného, keďže vzdelanie sa považuje za najzákladnejšiu potrebu každého maloletého dieťaťa a náklady na jeho uspokojovanie za náklady potrebné pre zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa. Na strane oboch detí je tiež prítomná organizovaná mimoškolská činnosť, ktorej sa venujú dlhodobo, u maloletého Y. je to hádzaná, u maloletej B. tanec a výtvarná, ktoré činnosti sú spojené s pravidelným vynakladaním finančných prostriedkov. Týmto činnostiam sa pritom obe deti venujú dlhodobo, rodičia ich v tom podporujú a sú s tým uzrozumení. Jedná sa pritom o činnosti, ktoré sú pre celkový vývin maloletého dieťaťa prospešné a pokiaľ to pomery rodičov dovoľuje, je potrebné ich v týchto činnostiach podporovať a v tejto súvislosti aj zabezpečiť finančné krytie týchto činností. Matka má v súvislosti so starostlivosťou o výživu a výchovu maloletých detí aj existenčné náklady, spojené so zabezpečením bývania pre maloleté deti, so zabezpečením stravy, ošatením a obuvou, hygienických a kozmetických potrieb a zdravotnou starostlivosťou, ktoré všetky náklady je potrebné premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom zo strany povinného rodiča.

35. Návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti v sume 200 € mesačne na jedno dieťa bol súdom vyhodnotený ako čiastočne nadhodnotený a nezodpovedal pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí. Matka založila do súdneho spisu rozpis priemerných mesačných výdavkov. S matkou predloženého vyčíslenia priemerných mesačných výdavkov na Y. H. B. je zrejmé, že niektoré matkou uvádzané náklady nezodpovedajú reálnym nákladom na potreby detí v ich veku, resp. sa jedná o náklady, ktoré matka vynakladá vo výške, ktorá nezodpovedá štandardným nákladom na tie ktoré potreby a záujmy a ak ich vynakladá v ňou deklarovanej výške, robí tak výlučne na základe vlastného rozhodnutia a uváženia. V takom prípade poskytuje maloletým deťom plnenia, ktoré nemožno zaradiť medzi odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré by bolo možné pri úprave výšky výživného bez ďalšieho zohľadniť ako skutočnosti rozhodné pre výpočet výživného zo strany povinného rodiča.

36. Náklady na ošatenie a obuv u oboch maloletých detí patria medzi tie náklady, ktoré matka vyčíslila vo výške, ktorá značne prevyšuje bežné spotrebné náklady na tieto potreby u maloletých detí vo veku Y. H. B., keď matka tieto náklady vyčíslila na 150 €/mesačne na jedno dieťa, teda dovedna deklaruje výdavky na ošatenie a obuv u oboch detí v sume 300 € mesačne. Maloleté deti sú síce vo vývine a veci na ošatenie a obuv treba častejšie obmieňať, avšak v prípade, že matka uvedené náklady na ošatenie a obuv u maloletých detí skutočne vynaloží, jedná sa o nadštandardné plnenia, vyplývajúce z rozhodnutia matky. Tieto náklady je pritom potrebné vyhodnocovať aj v tej súvislosti, že táto suma predstavuje 2/3- iny mesačného príjmu matky, bez zohľadnenia akýchkoľvek ďalších potrieb na strane detí.

37. Rovnako je tomu u matkou deklarovaných nákladov na dopravu vo výške 60 € mesačne na jedno dieťa, t. z. 120 € mesačne dovedna na obe deti. Maloletý Y. sa do školy dopravuje SAD a MHD, pričom pri zohľadnení cien cestovného pre študentov môžu tieto náklady u maloletého Y. zahŕňať predplatný cestovný lístok v sume cca do 23 € mesačne + cestovné vynakladané za účelom návštevy hádzanárskeho oddielu v X.. U maloletej B. môže byť táto suma zhruba rovnaká, keď cestuje zo Z. do školy v N. L. J., kde zároveň navštevuje i ZUŠ a ešte navštevuje tanečné štúdio v X.. Maloletý Jakub teda dochádza zo Z. do školy v X., kde však zároveň navštevuje aj hádzanársky oddiel, maloletá B. síce dochádza len do školy v N. L. J., ale časť svojej mimoškolskej činnosti realizuje v X.. Aj pri zohľadnení tej skutočnosti, že matka čiastočne realizuje dopravu detí motorovým vozidlom, deklarované výdavky na dopravu u maloletých detí v sume 120 € mesačne sú, vzhľadom k vzdialenosti miesta bydliska, škôl a organizácii, v ktorých deti realizujú svoju mimoškolskú činnosť, nadhodnotené.

38. Matka vyčíslila ďalšie náklady u maloletých detí, ktoré označila ako mimoškolské aktivity (voľný čas, výletné pobyty, záujmy) v sume 50 € mesačne u každého z detí. Tieto náklady však nemožno zahrnúť medzi odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí bez toho, že by otec, ako rodič povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k rukám matky, s uvedeným súhlasil. Jedná sa o náklady, ktoré sú spojené s trávením voľného času maloletých detí a ich vynakladanie každý z rodičov prispôsobuje svojim finančným možnostiam, keďže oproti nákladom na existenčné potreby, náklady na tieto plnenia dokáže ovplyvniť, čo pri nákladoch existenčných je omnoho zložitejšie a v niektorých položkách nemožné. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že je potrebné, aby matka ako rodič, ktorý má deti vo svojej starostlivosti, a teda zodpovedá za uspokojovanie ich odôvodnených potrieb a záujmov, prispôsobovala náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí jednak pomerom svojim a jednak i pomerom otca ako povinného rodiča. Matka ako rodič, ktorý má deti v osobnej starostlivosti je povinná korigovať náklady, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, ich vynakladanie sa riadi možnosťami a schopnosťami

rodičov a zaraďuje sa medzi nadštandardné výdavky na výchovu a výživu maloletých detí, s ohľadom na celkový postoj otca a celkové životné pomery, v ktorých obaja rodičia žijú. Uvedené je pritom potrebné vyhodnocovať aj v kontexte tej skutočnosti, že otec prejavuje záujem o maloleté deti, trávi s nimi čas a teda i on má náklady spojené s trávením tohto času.

39. Súd poukazuje na to, že matka vyčíslila priemerné mesačné náklady na odôvodnené potreby maloletých detí v celkovej sume 1 365 €, kde je nereálne, s ohľadom na celkové životné pomery oboch rodičov, ktoré deklarovali a preukazovali počas konania, aby matka skutočne takéto náklady na výživu a výchovu maloletých detí mala, či ich dokonca reálne vynakladala, keďže táto suma presahuje matkou deklarovaný príjem vo výške 420 € mesačne o čiastku 945 € mesačne. Ani pri uvádzanej finančnej výpomoci zo strany rodinných príslušníkov by matka nemohla takéto výdavky na strane detí uhrádzať a je teda zrejmé, že rozpis výdavkov na strane maloletých detí nemožno považovať za relevantný a zodpovedajúci reálnemu stavu. Na strane matky je nadôvažok prítomný hypotekárny úver poskytnutý v celkovej výške 95 000 € s mesačnou splátkou v čiastke 324 €, ktorá čiastka sa rovná 78% mesačného príjmu matky, ktorý dosahuje zo závislej činnosti a ktorý deklaruje vo výške 420 € mesačne. Ak by aj súd opomenul, že zaťažením sa predmetným úverom matka, s ohľadom na ňou deklarované príjmové pomery, na seba prevzala neprimerané majetkové riziko (keďže si za účelom poskytnutia úveru navýšila na potrebné časové obdobie príjem), nemožno opomenúť to, že nie je možné, aby sa rodič zaťažil finančnými záväzkami v takomto rozsahu v presvedčení, že sa nebude musieť podieľať na finančnom krytí odôvodnených potrieb a záujmov svojich detí a že tieto v celom rozsahu prejdú na rodiča, ktorý nemá deti v osobnej starostlivosti bez toho, že by k takémuto nerovnomernému a nespravodlivému prerozdeleniu plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom bol na strane niektorého z rodičov daný objektívny dôvod, ktorý však súd v danom konaní nezhliadol.

40. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd pri výpočte nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí vychádzal u maloletého Y. z nasledovného: bývanie 52 € mesačne, strava v škole 25 € mesačne, stravné v domácom prostredí 130 € mesačne, ošatenie a obuv cca 30 € mesačne, školné 15 € mesačne, školské potreby, pomôcky a aktivity poriadané školou 13 € mesačne, športová činnosť cca 37 € mesačne, doprava cca 30 € mesačne, náklady na zubný strojček 10 € mesačne, čo dovedna predstavuje u maloletého Y. čiastku 342 € mesačne. U maloletej B. súd vychádzal z nasledovného: bývanie 52 € mesačne, strava v škole 25 € mesačne, stravné v domácom prostredí 100 € mesačne, ošatenie a obuv cca 30 € mesačne, poplatky v škole v priemere 8 € mesačne, školské potreby, pomôcky a aktivity poriadané školou 13 € mesačne, mimoškolská činnosť (tanec, výtvarná) cca 20 € mesačne, doprava cca 30 € mesačne, náklady na zubný strojček 10 € mesačne, čo dovedna predstavuje u maloletej B. čiastku 288 € mesačne. V tomto výpočte nie sú zahrnuté výdavky na hygienické a drogistické potreby či veci bežnej dennej spotreby, prirodzene sa vyskytujúce v živote každého maloletého dieťaťa, ktoré nemožno exaktne vyčísliť. Vyššie uvedený výpočet obsahuje celkové náklady na potreby a záujmy maloletých detí v rozsahu, ako ich súd vyhodnotil za dôvodné, ale bez ich prerozdelenia medzi oboch rodičov maloletých detí.

41. Z vyššie uvedených dôvodov súd nemohol vyhovieť ani návrhu otca na určenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom v sume 130 € mesačne u maloletého Y. a v sume 120 € mesačne u maloletej B.. Jednalo sa o výživné určené predbežným opatrením v apríli 2014. Od tohto obdobia deti absolvovali ďalšie dva ročník školskej dochádzky a primerane napredovali vo svojom fyzickom i psychickom vývine, čomu zodpovedá aj čiastočne zmenená skladba ich odôvodnených potrieb a náklady na ich uspokojovanie. Na strane otca pritom súd nezhliadol také okolnosti, ktoré by odôvodňovali určenie vyživovacej povinnosti v nižšom rozsahu, než ktorý zodpovedá pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí. Otec síce pracuje na skrátený pracovný úväzok, čo odôvodňuje svojim nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý je v súčasnosti čiastočne zhoršený, avšak na jeho strane nie sú prítomné objektívne zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili vo výkone práce v takom rozsahu, že by to malo podstatný vplyv na jeho zárobkové možnosti. Rovnako je nutné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že na strane otca sú lepšie majetkové pomery, než na strane matky maloletých detí, keď rodičia síce majú v BSM rodinný dom, avšak otec je ešte výlučným vlastníkom bytu v X., ktorý v súčasnosti bezodplatne využíva jeho syn T.. Súd nespochybňuje, že otec si takýmto spôsobom čiastočne plní vyživovaciu povinnosť voči svojmu plnoletému synovi, keď mu zabezpečuje bývanie, avšak rodičia musia uspokojiť životné potreby všetkých detí a k tomu využiť všetky dostupné možnosti, ktoré majú k dispozícii. V danom prípade však otec maloletých detí z vlastníctva tohto bytu neprofituje, čím na základe vlastného

rozhodnutia čiastočne znižuje svoje príjmové možnosti. Rovnako je otec ešte vlastníkom nebytového priestoru, ktorý prenajíma.

42. Súd po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení určil výšku výživného zo strany otca voči maloletému Y. na sumu 170 € mesačne a voči maloletej B. na sumu 150 € mesačne, ktorá výška výživného umožní obom deťom, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť ich odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca počnúc dňom 06.08.2014, t. j. od mesiaca, v ktorom matka podala návrh.

43. V rámci rozhodovania súdu bolo preto nutné vypočítať i výšku dlžného výživného zo strany otca, ktorú súd ustálil u maloletého Y. v sume 1 040 € a u maloletej B. vo výške 780 €. K uvedeným sumám dospel nasledovne; dlžné výživné bolo vypočítané za obdobie od 08/2014 - 09/2016, t. j. za obdobie 26 kalendárnych mesiacov, keďže jeho platenie bolo upravené vždy do 15-dňa v mesiaci, mesiac október 2016 súd do dlžného výživného už nezapočítal, keďže vo veci bolo vyhlásený rozsudok dňa 06.10.2016, teda pred splatnosťou výživného za daný mesiac. Za obdobie od 08/2014 do 09/2016 otec uhradil na výživu maloletého Y. sumu 3 380 € (26 x 130 €) a na výživu maloletej B. sumu 3 120 (26x 120 €). U maloletého Y. mal pritom otec zaplatiť výživné vo výške 4 420 € (26 mesiacov x 170 € mesačne). Rozdiel medzi určeným a uhrádzaným výživným zo strany otca u maloletého Y. predstavoval teda čiastku 1 040 € (4 420 €- 3 380 €). U maloletej B. mal otec zaplatiť výživné vo výške 3 900 € (26 mesiacov x 150 € mesačne). Rozdiel medzi určeným a uhrádzaným výživným zo strany otca u maloletej B. predstavoval teda čiastku 780 € (3 900 €- 3 120 €). Vzhľadom k výške dlžného výživného zo strany otca voči maloletým deťom, súd povolil otcovi toto výživné splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným.

44. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa § 363 V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V Bratislave, dňa 06. októbra 2016