Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-157-2022.pdf
PDF · 83.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-6C/157/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, sudkyňou JUDr. Evou Halkovou, v spore žalobcu: T. O., narodený X.X.XXXX, C. T. XX, W.e, zastúpený: JUDr. Jozef Barabás, advokát, Letná 45, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Š. Š., narodený XX.X.XXXX, G. XXX, zastúpený: ADVOKÁSKA KANCELÁRIA Lukáš Michaľov, s.r.o., Thurzova 6, Košice, o zaplatenie 11.000,00 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.000,00 €, úrok vo výške 1.000,00 €, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.000,00 € od 16.12.2021 do zaplatenia, v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou na Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) 17.3.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 11.000 € spolu s úrokom 1.000,00 €, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.000,00 € od 16.12.2021 do zaplatenia, a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.11.2021 bola uzatvorená Zmluva o pôžičke (ďalej len „zmluva o pôžičke“) medzi žalobcom v postavení veriteľa a žalovaným v postavení dlžníka. Žalobca poskytol žalovanému pôžičku v sume vo výške 11.000,00 €. Predmetná suma bola žalobcom prevedená na účet žalovaného dňa 24.11.2021. Zmluvné strany sa dohodli, že žalovaný zaplatí žalobcovi za poskytnutie pôžičky zmluvný úrok vo výške 1.000,00 €. Celková suma, t. j. požičaná suma spolu s úrokom, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi bola 12.000,00 € najneskôr do 15.12.2021, a to prevodom na účet žalobcu. Žalobca opakovane vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy a navrhol žalovanému aj možnosť dohody v splátkach. Žalovaný si však svoju povinnosť voči žalobcovi ani napriek opakovaným sms a telefonickým výzvam žalobcu nesplnil ani len čiastočne a na výzvy žalobcu nereagoval.
3. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení súdu označil a predložil: zmluvu o pôžičke a výpis z účtu.
4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal 6.4.2022 platobný rozkaz v súlade s ustanovením § 265 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“). Žalovaný podal proti platobnému rozkazu dňa odpor, v ktorom namietal priznanú istinu, aj príslušenstvo. Poukázal na neprimeranosť odplaty za poskytnutie pôžičky.
5. Po návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 14 ods. 3 ZoUK, upomínací súd postúpil vec 4.5.2022 tunajšiemu súdu na jej prejednanie.
6. K odporu žalobca uviedol, že nie je vecne dôvodný, pričom sa zjavne jedná o úmyselné natiahnutie konania za účelom oddialenia vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Stručný obsah odporu nie je založený na skutočnosti, nakoľko žiadne iné dojednania, ako sú uvedené v zmluve o pôžičke medzi stranami sporu, neboli nikdy dojednané. Odplatu za poskytnutie pôžičky navrhol sám žalovaný, ktorý ako finančný poradca žalobcu zlákal žalobcu na poskytnutie krátkodobej pôžičky s takouto odplatou. Uviedol, že spôsob akým žalovaný vylákal finančné prostriedky od žalovaného vykazuje znaky podvodného konania, nakoľko ponuka, resp. návrh žalovaného obsahuje typické znaky podvodu ako napríklad výhodnosť ponuky, jej časová obmedzenosť, naliehavosť, bezrizikovosť, zneužitie dôvery a podobne. Argumentácia žalovaného o porušení dobrých mravov teda v tomto prípade rozhodne nie je namieste. Za účelom preukázania vyššie uvedených skutočností súdu v prílohe ako dôkaz predložil SMS komunikáciu medzi stranami konania.
7. Vo vyjadrení z 30.6.2022 žalovaný zotrval na argumentácii prezentovanej v podanom odpore proti platobnému rozkazu a poukázal na neprimeranosť odplaty za poskytnutie pôžičky. Odmietol akékoľvek podvodné konanie.
8. Na pojednávaní dňa 28.7.2022, konanom za prítomnosti žalobcu, zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného, obe strany zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach a argumentácii.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
10. Zo zmluvy o pôžičke mal súd preukázané, že strany sporu (žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník) uzavreli medzi sebou 24.11.2021 zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ktorej predmetom bolo požičanie sumy vo výške 11.000 € so zmluvným úrokom 1.000 €. Žalovaný sa zaviazal sumu 12.000 € vrátiť žalobcovi najneskôr do 15.12.2021. Veriteľ sumu 11.000 € poukázal na účet žalovaného špecifikovaný v zmluve 24.11.2021, čo dosvedčuje výpis z bankového účtu žalobcu.
11. Z predloženej sms komunikácie medzi žalobcom a žalovaným z 24.11.2021 vyplýva, že žalovaný ponúkol uzavretie zmluvy žalobcovi s tým, že „má možnosť otočiť peniažky so 100 % zárukou“ s tým, že mu „chýba 11.000,00 € a vie ich obrátiť na 12.000,00 € za cca 3 týždne“. Žalobca súhlasil s uzavretím takej zmluvy s tým, že žalovaný ju mal napísať a nechať vo svojej firme na podpis žalobcovi.
12. Súd na pojednávaní v rámci predbežného právneho posúdenia v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP posúdil žalobu v celom rozsahu ako dôvodnú. Žalovaný požiadal súd, aby v prípade, ak žalobe vyhovie, určil lehotu plnenia na 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Po vzájomnej dohode so žalobcom sa strany sporu dohodli na lehote plnenia 15 dní od právoplatnosti rozsudku, v prípade, ak súd žalobe vyhovie.
13. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
14. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
15. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. V prejednávanom spore o vrátenie požičanej peňažnej čiastky s príslušenstvom na základe zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky, a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Tieto skutočnosti žalobca preukázal predložením písomnej zmluvy s notárom overeným podpisom žalovaného a potvrdením o bankovom prevode, z ktorého vyplýva, že žalobca poukázal 11.000 € na bankový účet žalovaného uvedený v zmluve o pôžičke, čiže došlo k reálnemu - skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky.
17. Dôkazné bremeno ohľadne existencie právnej skutočnosti, ktorá by mala za následok zánik dlhu, zaťažuje žalovaného, ktorý zánik dlhu nepreukázal.
18. Čas plnenia bol v zmluve dohodnutý do 15.12.2021 s tým, že žalovaný mal vrátiť dlh žalobcovi prevodom na účet. Strany si v súlade s ust. § 658 ods. 1 OZ v zmluve dohodli odmenu za poskytnutie pôžičky - zmluvný úrok fixnou sumou 1.000 €, čo predstavuje 9,1 % z požičanej sumy. Neplatnosť podľa § 39 OZ je potrebné vykladať reštriktívne, pričom súd by mal do zmluvnej slobody zasahovať len v nevyhnutnom rozsahu. Nadužívanie ustanovenia § 39 OZ môže zakladať až ústavne nekonformný zásah do zmluvnej autonómie Hoci v minulosti to tak bolo, v súčasnosti výšku úrokov OZ vo všeobecnosti nelimituje. Limitácii podliehajú spotrebiteľské úvery a pôžičky, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, čo nie je prípad prejednávanej veci. Ako vyplýva zo vzájomnej komunikácie medzi stranami pred uzavretím zmluvy, ktorá sa niesla v priateľskom duchu, žalovaný sám navrhol žalobcovi uzavretie zmluvy, rovnako ako aj odmenu za poskytnutie pôžičky, aj dobu vrátenia. Výšku dohodnutej odplaty za poskytnutie pôžičky súd preto vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval za neprimerane vysokú, ani v rozpore s dobrými mravmi.
19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným platne uzatvorili dňa 24.11.2021 zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl OZ s tým, že žalobca sa zaviazal žalovanému požičať sumu 11.000,00 € a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi túto sumu vrátiť spolu s dohodnutým zmluvným úrokom 1.000,00 €, najneskôr do 15.12.2021. Žalobca požadovanú pôžičku uhradil v deň podpisu zmluvy bankovým prevodom na účet žalovaného uvedený v zmluve, avšak žalovaný žalobcovi pôžičku nevrátil.
20. Nakoľko žalovaný nerozporoval žiadne zo skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom, súd považoval v súlade s ust. § 151 ods. 1 CSP a 215 ods. 1 CSP žalobcom tvrdený skutkový stav za nesporný a na základe vyššie uvedeného rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 12.000,00 €.
21. V zmysle § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. V zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 ods. 2 OZ, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto má žalobca nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa citovaných ustanovení vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania činila 0,00 %. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.000,00 € od 16.12.2021 (dňa nasledujúceho po dni, ktorý bol v zmluve dohodnutý ako deň splatenia dlhu) do zaplatenia.
24. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
25. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj tým či v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu. Súd v predmetnej veci nemal za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolností u žalobcu, ani u žalovaného, a preto nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).