Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-4C/57/2014

Uznesenie

Okresný súd Revúca v právnej veci navrhovateľa: Š. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XXX, XXX XX A., zastúpený Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti odporcom: 1/ F. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XXX, XXX XX A., R.. Č.. C. XXX XX Q. XX, 2/ maloletý B. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Revúca, o zapretie otcovstva k maloletému B. R., nar. XX.XX.XXXX, takto

rozhodol:

Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Revúca o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal zapretia otcovstva voči matke a maloletému dieťaťu rozhodol rozsudkom č.k. 4C/57/2014-88 zo dňa 22.03.2016, ktorým určil, že navrhovateľ nie je otcom maloletého B. R., narodeného dňa XX.XX.XXXX z matky: F. R., Q.. D., H.. XX.XX.XXXX, ktorého narodenie je zapísané v Knihe narodení Matričného úradu Q., vo zväzku 33, ročník XXXX, na strane 165, por. č. 143 a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania, ani štát, nemajú právo na náhradu trov konania.

2.Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že štátu v konaní vznikli trovy konania zaplatením odmeny znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 414,80 Eur. Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. vzhľadom k výsledku konania by náhradu trov konania štátu bola povinná zaplatiť odporkyňa 1/, z ktorej výsluchu však vyplynulo, že sú u nej splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu z dôvodu, že jediným príjmom odporkyne 1/ je rodičovský príspevok a prídavok na jedno maloleté dieťa spolu v sume 227,- Eur mesačne, z ktorých okrem bežných výdavkov na stravu a pod. pre seba a maloletého odporcu 2/ platí odporkyňa 1/ ešte nájomné vo výške 50,- Eur mesačne. Za tohto stavu potom nie je v možnostiach a schopnostiach odporkyne 1/ zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 414,80 Eur, a to ani sčasti. V tejto súvislosti nie je možné prihliadať ku skutočnosti, či sa odporkyňa 1/ v budúcnosti zamestná, pretože príjem odporkyne 1/ zo zamestnanie je iba možnou budúcou, a teda neistou skutočnosťou, ku ktorej v čase rozhodovania súdu vo veci nie je možné prihliadať (§ 154 ods. 1 O. s. p.). Preto súd štátu právo na náhradu trov konania nepriznal. Z dôvodu, že odporkyni 1/ v konaní nevznikla poplatková povinnosť k zaplateniu súdneho poplatku, o oslobodení odporkyne 1/ od súdnych poplatkov súd osobitne nerozhodoval, ale podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov u odporkyne 1/ vyhodnotil iba ako predbežnú otázku pre rozhodnutie o trovách konania štátu. Navrhovateľ a maloletý odporca 2/ by podľa výsledku konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. mali právo na náhradu trov konania voči odporkyni 1/, ktorá bola v konaní neúspešná, a ktorej tak právo na náhradu trov konania nevzniklo. Vzhľadom k vyššie uvedeným súčasným osobným a majetkovým pomerom odporkyne 1/, ktoré možno považovať tiež za dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O. s. p., súd ani navrhovateľovi ani maloletému odporcovi 2/ proti odporkyni 1/ právo na náhradu trov konania nepriznal a o trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

3.Proti výroku o trovách konania uvedeného rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa zmeny výroku o trovách konania tak, aby mu odporkyňa 1/ bola povinná zaplatiť náhradu trov konania. O odvolaní navrhovateľa rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 12Co/189/2016-113 zo dňa 28.07.2016 tak, že druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti, ktorou rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože § 150 O. s. p. predstavuje výnimku, kedy sa úspešnej strane sporu náhrada trov konania na základe existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa neprizná. Aplikácia § 150 ods. 1 O. s. p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, resp. strán sporu (v sporovom konaní). Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom všetkých účastníkov, resp. strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie účastníkov pred a po podaní návrhu. Je potrebné vziať do úvahy aj to, ako by sa uložená povinnosť na náhradu trov konania dotkla neúspešného účastníka konania, ale zároveň je potrebné prihliadnuť aj na to, ako by sa nepriznanie náhrady trov konania dotklo pomerov úspešného účastníka. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, môže rozhodnúť o trovách konania podľa § 150 ods. 1 O. s. p., avšak svoje rozhodnutie musí náležite odôvodniť. Z odôvodnenia prvoinštančného súdu z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia nie je možné zistiť, či pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. náležite skúmal a zohľadňoval všetky vyššie uvedené relevantné aspekty, rozhodnutie prvoinštančného súdu je preto v tejto časti absolútne nepreskúmateľné. Odvolaciemu súdu preto neostávala iná možnosť, ako rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej časti výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť, a vec mu podľa § 391 ods. 1 vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V závere potom „pre úplnosť“ odvolací súd uviedol, že dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný mimosporový poriadok, ktorý v ustanovení § 53 upravuje tiež náhradu trov konania o zapretie otcovstva.

4.Hoci odvolanie proti výroku o trovách konania účastníkov v rozsudku č. k. 4C/57/2014-88 podal iba navrhovateľ (a nie aj odporcovia 1/ a 2/), odvolací súd zrušil výrok o trovách konania vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania, okrem štátu. Preto súd prvej inštancie znovu rozhodol o trovách konania navrhovateľa a odporcov 1/ a 2/, okrem štátu, vo vzťahu ku ktorému je nedotknutý výrok o trovách konania v rozsudku č. k. 4C/57/2014-88.

5.Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 395 ods. 2 CMP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7.V oblasti procesného práva platí ako základná zásada účinnosti právnych noriem princíp nepravej retroaktivity (napr. § 355 O. s. p. a ďalšie prechodné ustanovenia k početným novelizáciám O. s. p., § 470 CSP, § 395 CMP, ako aj iné prechodné ustanovenia k iným procesným predpisom). Z povahy procesného práva tak vyplýva, že nové procesné právo (jeho zmeny) majú pôsobiť výlučne odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona, a to aj pre konania začaté pred jeho účinnosťou. Účinky procesných úkonov súdov a účastníkov, ktoré s nimi spájala (či nespájala) skoršia právna úprava, však zostávajú zachované (Bureš J., Drápal L., Krčmář Z., Občanský soudní řád, Komentář, Praha 2006, s. 1786). Výrok rozsudku č.k. 4C/57/2014-88 zo dňa 22.03.2016, vo veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2016. Rozsudok (rovnako ako všetky ďalšie formy rozhodnutia) je procesným úkonom

súdu. Nadobudnutím právoplatnosti výroku rozsudku vo veci samej nastali účinky jeho právoplatnosti a záväznosti. Výrok o trovách konania je závislým výrokom na výroku vo veci samej. V prípade aplikácie zásady úspechu pri rozhodovaní o trovách konania potom skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na náhradu trov konania (pomer úspechu a neúspechu) sú dané právoplatným výrokom rozsudku vo veci samej. Jedným z účinkov právoplatnosti výroku vo veci samej je tak aj vznik nároku na náhradu trov konania v konaní úspešnej procesnej strany. Ak teda právoplatnosť výroku vo veci samej nastala do 30.06.2016 a tým aj nárok na náhradu trov konania vznikol do 30.06.2016, o trovách konania je potom potrebné rozhodnúť podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2016, a to aj vtedy, ak o trovách konania rozhoduje súd po 01.07.2016, pretože podľa § 395 ods. 2 (podobne § 470 ods. 2 právne účinky úkonov (t.j. procesných úkonov nielen strán ale aj súdu), ktoré nastali pred dňom účinnosti zostávajú zachované. Preto súd prvej inštancie o nároku účastníkov konania na náhradu trov rozhodoval podľa § 142 a § 150 O. s. p.

8.V konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorého návrhu súd v celom rozsahu vyhovel. Maloletý odporca 2/, ktorý bol v konaní neúspešný, sám nedal príčinu na podanie návrhu, na nárok maloletého odporcu 2/ k náhrade trov konania však nemožno aplikovať § 243 O. s. p. (podľa ktorého odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania), pretože príčina podaného návrhu nie je na strane navrhovateľa, ale spočíva v konaní odporkyne 1/, ktorá splodila maloletého odporcu 2/ s neznámym mužom. Preto v konaní neúspešná odporkyňa by podľa zásady úspechu bola povinná zaplatiť navrhovateľovi a maloletému odporcovi 2/ náhradu trov konania. Odporcovia 1/ a 2/ si právo na náhradu trov konania neuplatňovali, preto nárok na náhradu trov konania súd ani odporkyni 1/, ani maloletému odporcovi 2/ nepriznal.

9.O nároku navrhovateľa na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O. s. p., pričom zohľadnil výnimočnosť takéhoto rozhodnutia a charakter predpokladov pre toto rozhodnutie skúmaných na oboch stranách. Rozhodovanie o trovách konania ako procesnej povinnosti spojenej s účasťou v konaní je integrálnou súčasťou civilného procesu, nie je však jeho podstatnou, ale iba vedľajšou súčasťou, preto nie je zmyslom rozhodovania o trovách konania, aby odôvodnenie tejto časti rozhodnutia presiahlo svojím obsahom odôvodnenie rozhodnutia vo veci samej. Z hľadiska zachovania procesných práv nie je rozhodujúce sprevádzať rozhodovanie o trovách konania všeobecnými úvahami o výnimočnosti takéhoto rozhodnutia, charaktere predpokladov pre toto rozhodnutie a ich skúmaní na oboch stranách, ale hlavne aby súd svoje rozhodnutie odôvodnil konkrétnymi skutkovými okolnosťami zistenými v konkrétnom prípade. Ustanovenie § 150 O. s. p. je (podobne ako § 150 Občianskeho zákonníka) právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade stanovil sám hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu okolností; ak bola hypotéza právnej normy vymedzená správne, nemôže byť rozhodnutie v rozpore so zákonom z dôvodu, že neboli objasnené okolnosti ďalšie, prípadne, že nebolo prihliadnuté k iným okolnostiam, ktoré v posudzovanom prípade nemožno považovať za podstatné či významné.

10.V priebehu konania súd mal preukázané a zistil, že odporkyňa je na rodičovskej dovolenke s maloletým odporcom 2/, príjmom odporkyne 1/ je rodičovský príspevok a prídavok na jedno maloleté dieťa spolu v sume 227,- Eur mesačne, z ktorých okrem bežných výdavkov na stravu a pod. pre seba a maloletého odporcu 2/ platí odporkyňa 1/ ešte nájomné vo výške 50,- Eur mesačne. Navrhovateľ je zamestnaný, má teda pravidelný príjem, stará sa o dve maloleté deti pochádzajúce z manželstva s odporkyňou 1/, na ktoré odporkyňa 1/ neplatí riadne ani minimálne zákonom stanovené výživné. Za tejto situácie, ak odporkyňa 1/ zo svojho, iba minimálneho príjmu, neplní si ani len zákonnú vyživovaciu povinnosť k svojim dvom ďalším maloletým deťom, nemožno očakávať, že by odporkyňa 1/ bola schopná zaplatiť navrhovateľovi v primeranej lehote čo i len časť nároku na náhradu trov konania, ktorý v súhrne presahuje 400 Eur (teda dvojmesačný čistý príjem odporkyne 1/), a to ani v splátkach. Pritom stále platí, že nie je možné prihliadať ku skutočnosti, či sa odporkyňa 1/ v budúcnosti zamestná, pretože príjem odporkyne 1/ zo zamestnania je iba možnou budúcou, a teda neistou skutočnosťou, ku ktorej v čase rozhodovania súdu vo veci nie je možné prihliadať. Hoci povinnosť zaplatiť vzniknuté trovy konania v konečnom dôsledku zaťaží navrhovateľa, ktorý náhradu trov konania bude musieť znášať sám, avšak navrhovateľ sám sa nechal zastupovať advokátom v rodinnoprávnom spore, v ktorom v zásade zastúpenie advokátom nie je nevyhnutné (hoci nemožno ho zároveň hodnotiť ako neúčelné). V porovnaní s tým prípadná povinnosť zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľovi, by už aj tak mizernú situáciu odporkyne 1/ ešte zhoršila prípadnou exekúciou nesplnenej povinnosti k náhrade trov konania.

Žiadne iné relevantné skutkové okolnosti a argumenty súd prvej inštancie nezistil. Z týchto dôvodov súd navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporkyni 1/ nepriznal.

11.Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok. S ohľadom na vyjadrenie odvolacieho súdu v závere odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/189/2016-113, poukazujúce na novú úpravu procesných pravidiel, z ktorého nie je zrejmé, či súd prvého stupňa mal posudzovať nárok na náhradu trov konania iba podľa alebo podľa O. s. p. aj podľa súčasne, posúdil súd prvej inštancie nárok na trovy účastníkov konania aj podľa § 52 a § 53 CMP.

12.Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

13.Do 30.06.2016 bolo konanie o určenie alebo zapretie rodičovstva sporovým konaním podľa Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom súd o nároku na náhradu trov konania rozhodoval v prvom rade podľa zásady úspechu v zmysle § 142 O. s. p., podľa ktorého v konaní úspešný účastník konania má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu aj v konaní o určenie otcovstva, pokiaľ súd nezistí dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 O. s. p., pre ktoré súd výnimočne nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Od 01.07.2016 je konanie o určenie alebo zapretie rodičovstva konaním nesporovým, ktoré sa už podľa spravuje úplne opačnou zásadou pri rozhodovaní o trovách konania vplývajúcou z § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania právo na náhradu trov takéhoto súdneho konania nemá, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 53 potom právo na náhradu trov konania možno priznať iba ak to možno spravodlivo požadovať a iba v konaní úspešnému účastníkovi. Z ustanovenia § 53 potom plynie, že právo na náhradu trov konania v týchto prípadoch nie je pravidlom, ale súd náhradu trov konania môže priznať iba úspešnému účastníkovi a len za splnenia podmienky spravodlivej požiadavky na náhradu trov konania. Vo vzájomnom vzťahu § 52 a § 53 potom plynie, že ustanovenie § 53 je výnimkou k všeobecnému § 52 a v zásade teda možno takto právo na náhradu trov konania úspešnému účastníkovi priznať iba výnimočne. Zároveň z § 53 (pretože procesné postavenie úspešného účastníka konania je súčasťou hypotézy a nie dispozície právnej normy) plynie záver, že len samotný úspech účastníka v konaní nie je tou skutočnosťou, ktorá by sama osebe spôsobovala naplnenie podmienky spravodlivosti požiadavky na náhradu trov konania. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania pritom nemožno založiť a odôvodniť iba na všeobecných úvahách o výnimočnosti takéhoto rozhodnutia, charaktere predpokladov pre toto rozhodnutie a ich skúmaní na oboch stranách, ale iba na konkrétnych skutkových okolnostiach zistených v konkrétnom prípade.

14.Ak rozsudkom č. k. 4C/57/2014-88, súd návrhu navrhovateľa vyhovel, potom odporkyňa 1/ a maloletý odporca 2/ v konaní úspešní neboli a právo na náhradu trov konania tak nemajú nielen podľa § 52 CMP, ale toto právo im ako neúspešným účastníkom konania nemožno priznať ani podľa § 53 CMP, hoci by sa aj požiadavka niektorého z odporcov 1/ a 2/ na náhradu trov konania javila ako spravodlivá. Odporcovia 1/ a 2/ si právo na náhradu trov konania napokon ani neuplatňovali, preto nárok na náhradu trov konania súd ani odporkyni 1/ ani maloletému odporcovi 2/ nepriznal.

15.Navrhovateľ bol v konaní úspešný a uplatnil si nárok na náhradu trov konania, podľa § 53 potom súd skúmal, či požiadavka navrhovateľa na náhradu trov konania je spravodlivá vo vyššie uvedenom zmysle výnimočnosti. V priebehu konania súd mal preukázané a zistil, že odporkyňa je na rodičovskej dovolenke s maloletým odporcom 2/, príjmom odporkyne 1/ je rodičovský príspevok a prídavok na jedno maloleté dieťa spolu v sume 227,- Eur mesačne, z ktorých okrem bežných výdavkov na stravu a pod. pre seba a maloletého odporcu 2/ platí odporkyňa 1/ ešte nájomné vo výške 50,- Eur mesačne. Navrhovateľ je zamestnaný, má teda pravidelný príjem, stará sa o dve maloleté deti pochádzajúce z manželstva s odporkyňou 1/, na ktoré odporkyňa 1/ neplatí riadne ani minimálne zákonom stanovené výživné. Za tejto situácie, ak odporkyňa 1/ zo svojho iba minimálneho príjmu neplní si ani len zákonnú vyživovaciu povinnosť k svojim dvom ďalším maloletým deťom, nemožno očakávať, že by odporkyňa 1/ bola schopná zaplatiť navrhovateľovi v primeranej lehote čo i len časť nároku na

náhradu trov konania, ktorý v súhrne presahuje 400 Eur (teda dvojmesačný čistý príjem odporkyne 1/), a to ani v splátkach. Pritom stále platí, že nie je možné prihliadať ku skutočnosti, či sa odporkyňa 1/ v budúcnosti zamestná, pretože príjem odporkyne 1/ zo zamestnanie je iba možnou budúcou a teda neistou skutočnosťou, ku ktorej v čase rozhodovania súdu vo veci nie je možné prihliadať. Hoci povinnosť zaplatiť vzniknuté trovy konania v konečnom dôsledku zaťaží navrhovateľa, nemožno za tejto situácie uzavrieť, že by bola požiadavka navrhovateľa k náhrade trov konania voči odporkyni 1/ spravodlivá v zmysle § 53 CMP. Nespravodlivé je aj to, že náhradu trov konania bude musieť znášať navrhovateľ sám, avšak navrhovateľ sám sa nechal zastupovať advokátom v rodinnoprávnom spore, v ktorom v zásade zastúpenie advokátom nie je nevyhnutné (hoci nemožno ho zároveň hodnotiť ako neúčelné). V porovnaní s tým prípadná povinnosť zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľovi by už aj tak mizernú situáciu odporkyne 1/ ešte zhoršila prípadnou exekúciou nesplnenej povinnosti k náhrade trov konania a potom miera vzniknutej nespravodlivosti by asi prevážila neprimerane v neprospech odporkyne 1/. Žiadne iné relevantné skutkové okolnosti a argumenty súd prvej inštancie nezistil. Z týchto dôvodov súd navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporkyni 1/ nepriznal. O tom, že by súd k náhrade trov konania navrhovateľa zaviazal maloletého odporcu 2/ nemožno ani len uvažovať už s ohľadom na to, že maloletý odporca 2/ a jeho majetková situácia je zjavne ešte horšia ako u odporkyne 1/, resp. obaja vzájomne zdieľajú svoju biednu situáciu.

16.Z dôvodov zhora uvedených preto súd o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).