Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16C-96-2015.pdf
PDF · 109.22 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/96/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobkyne I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, U., zast. Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Mahranová Florišová, Iveta Orlíková, Kapitulská 6, Trnava, proti žalovanému J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, U., zast. JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom, Hlavná 13, Trnava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
1. Súd žalobu z a m i e t a .
2. Súd priznáva žalovanému plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že manželstvo strán bolo rozvedené, k dohode o vyporiadaní BSM nedošlo.
2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
3.Žalobkyňa v konaní uviedla, že žiada, aby súd vyporiadal BSM, nakoľko manželstvo strán bolo rozvedené, k dohode o vyporiadaní nedošlo. Nepopiera, že im finančne pomáhala matka žalovaného, nedávala im ale konkrétne na niečo peniaze, prispievala im hocikedy sumou 300 alebo 500 eur, dávala aj vyššiu čiastku. Na dovolenku im dala 1.000 alebo 1.500 eur. Počas manželstva pracovala Keď sa narodil prvý syn U. v roku XXXX, svokra zakladala firmu. V domácnosti bola žalobkyňa iba do roku 2004 a potom svokre začala vo firme vypomáhať. Zháňala jej personál, robila jej výplaty pre zamestnancov. V roku 2005 už chodila do práce, pracovala vo firme svokry - tam pracovali Slováci, ktorí nevedeli po nemecky a ona s nim chodila robiť, teda nerobila iba tlmočníčku, ale aj fyzicky robila. Bola to firma H., Z., C., a mali aj cateringové veci a od roku 2008 svokra začala organizovať akcie, kde chodil liečiteľ a popritom všetkom robila v kancelárii. Jej matka tu na Slovensku podávala inzeráty, ak potrebovali ľudí. Takto pracovala až kým neodišla, v roku 2011. Svokra ju ale do firmy nikdy oficiálne nenahlásila a výplaty jej dávala v hotovosti - 5 eur na hodinu, 1000 eur a viac mesačne. Veci, ktoré sú v žalobe, nadobudli spoločne a nakupoval v zásade zo spoločných prostriedkov, i keď nepopiera, že im pomohla svokra. Nespomína si, že by im dala peniaze na auto R.. Ani u jednej z vecí si nepamätá, že by im na túto konkrétne prispela svokra a že by účelovo od nej peniaze na niečo použili. Bývali v byte v podnájme, ona odtiaľ odišla prvá, teda nevie, či nábytok a zariadenie existujú. Auto užíval žalovaný. Myslím, že vozidlo uvedené v žalobe už nemá. Pokiaľ žalovaný udáva, že predala zariadenie detskej izby, bolo po staršom synovi a neuviedla ho ako položku BSM. Vkladné knižky mali v Reifeisen banke vo P., tieto ale nemá a nevie ich označiť. Popiera, že by všetky veci boli darované, ako udáva žalovaný. Vzhľadom na dĺžku trvania manželstva strán sú tvrdenia žalovaného prehľadné a účelové, kedy rodina s 2 deťmi
nemohla prežiť len spôsobom, ako udáva žalovaný. Hnuteľné veci uvedené v návrhu reálne existovali, žalobkyňa nemala a nemá vedomosť, že by svokra veci darovala. Finančné prostriedky boli na troch VK, v čiastkach uvedené v žalobe, s týmito aj disponovala, boli doma v trezore. Osobné vozidlo R. V. bolo kúpené niekde na východe Slovenska, bol ho kupovať odporca s bratom, rok si nepamätá, cenu jej povedal okolo 8.000 eur. Tieto peniaze mali odložené 5 alebo 6.000 eur a ostatné mu doplatila matka. Zosiľňovače a reproduktory G. kupovali spolu zo spoločných prostriedkov.
4.Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že počas trvania manželstva žalobkyňa pracovala tri alebo štyri mesiace. Nemali e založené žiadne vkladné knižky. Vkladné knižky mala jeho matka, boli to firemné VK. Počas trvania manželstva zo spoločných prostriedkov nenadobudli nič. Všetky veci, ktoré sú uvedené v návrhu, mu darovala matka, resp. zosiľňovače a reproduktory adoptívny otec. Počas manželstva m väčšiu časť nepracoval ako pracoval a keď robil, tak na čierno, podporovala ich matka. Nepracoval asi do roku 2006, kedy dostal pracovné povolenie. Bez povolenia pracoval v M., nevie koľko vtedy zarobil. Vtedy mali iba jedno dieťa. Bývali u jeho matky, potom bývali v 1-izbovom byte v prenájme, tento bol prázdny, byt platila firma matky. Matka im kupovala úplne všetko keď išla žalobkyňa do obchodu, išla najprv do firmy matky a tam si vypýtala peniaze a dostala ich od matky. Neskôr bývali v 3 izb.byte. Volal viackrát žalobkyni, nech si niečo zoberie. Byt musel odovzdať, išiel do 1 izbového bytu, veci dal na ulicu, a tieto teda neexistujú. Pred uzavretím manželstva mal auto R. X., nahlásené na firmu matky. Potom sa prepísalo na neho a vozidlo predal za 4.700 eur, matka mu peniaze doložila, kúpil R. Q.. R. Integru mu kúpila matka, a tri roky je nepojazdná a odstavená.
5.Svedok Z. C. , otec žalovaného uviedol, že strany počas manželstva nenadobudli spolu žiadny majetok. Obaja spolu nikdy nemali žiadny spoločný majetok ani nikdy spolu nehospodárili. Všetko čo vlastnili, nakúpili oni s manželkou pre syna J. C., počas ich manželstva. Žalobkyňa nikdy nepracovala. Bola doma a starala sa o dieťa. Syn pracoval, oficiálne, nikdy nepracoval bez povolenia. V M. nie je možné pracovať bez povolenia. Ak povedal, že to čo sme nakupovali bolo pre syna, kupovali kompletné zariadenie bytu, oblečenie pre syna, počas trvania manželstva nebola kúpená žiadna nehnuteľnosť. Synovi e kúpili s manželkou vozidlo R.. Peniaz stranám nedávali. Pokiaľ ide o nábytok v spálni, boli ho kupovať s manželkou myslím v Ikei, nevie, či tam bol aj syn, platili to oni. So známym nábytok vyzdvihli a odviezli ho do bytu, kde strany bývali, bol to prenajatý byt, platili ho s manželkou. Platili aj poplatky za energie, aj poistenie za auto. Strany bývali postupne v dvoch bytoch a obidva zariadili on s manželkou. Bývali v rovnakom dome, oproti bytu strán sporu. S manželkou nežije asi 5 rokov. Nevie, či mal syn auto R. V., oni mu kúpili prvé vozidlo R. X., o V. nevie. Strany mali práčku, chladničku, všetko, čo do bytu patrí. Kompletné zariadenie bytu kúpili s manželkou pre syna. Kupovali úplne všetko, čo bolo v byte. Pokiaľ ide o zosiľňovače a reproduktory značky G., tieto mu kúpil svedok. Po 10 rokoch si nepamätá, ako presne nábytok, ktorý kupovali, vyzeral. Práčku, chladničku a elektroniku kupovali v rôznych obchodoch, Top ELektro, Megia Mag. Pokiaľ ide o zosiľňovač, cenu si nepamätá, vie, že to nestálo málo, platil to svedok. Domácnosť strán navštevoval často. Do zariadenia bytu investoval asi 20 až 30.000 eur za oba byty, možno aj viac. Veci kupovali postupne, s určitým časovým odstupom. S manželkou mali peniaze spoločné a zo spoločným peňazí s manželkou toto všetko financovali. Má okrem žalovaného ešte dve deti. Rovnako pomáha aj im. Peniaze mal z toho, čo si našetril, keďže som vždy pracoval. Bol zamestnaný aj podnikal, súčasne. A dostal ako preddavok dedičstvo po otcovi. Pri nákupoch nikdy nebola žalobkyňa.
6. Svedkyňa I. C., matka žalovaného, uviedla, že strany počas manželstva nenadobudli nič. Bývali v podnájme, ktorý platila ona. Pokiaľ bol syn zamestnaný, platil si to nejaký čas on. Zariadenie bytu synovi kupovala ona. Kúpila kuchynskú linku so vstavanou chladničkou, kúpili aj posteľ. Kúpila kožený gauč, komodu. Skriňu alebo väčší nábytok nechcel. Práčku nemali, lebo bývali na jednej chodbe, bola tam práčovňa. Práčku mala ona, prala im. Svedkyňa podnikala, nevesta nikdy nepracovala, ani jej nepomáhala. Žalobkyňa sa starala síce o dieťa, ale von ho brali len oni s manželom. Synovi kúpila vozidlo Hondu, bližšiu značku nevie, bolo to k narodeninám. Bol ho zobrať so starším synom na východe. Ešte predtým, keď prišli do M., mu kúpila inú Hondu a tú predal, za to si potom kúpil ešte iné auto. Prvé auto, ktoré syn mal ešte za slobodna, mu kúpila ona, bola to R.. Auto, ktoré predal a za to si kúpil ďalšie, bolo za trvania manželstva. Bolo to druhé auto. Nevie, za koľko predal prvé auto. Keď predal auto a kupoval druhé, peniaze z predaja mu na nové nestačili, doplatila mu asi 3.000 eur. Keď išiel syn kupovať tretie auto na východ, prišiel najprv k nej a ona som mu dala peniaze, Honda stála 10.000 eur. Bol to dar k narodeninám. Do bytu chodila. V byte nebolo nič, čo by nekupovali oni. Syn mal zosilňovače a reproduktory G., ktoré mu kúpil jeho otec. Nábytok kupovali v Ikei s manželom, pri elektrotechnike
nebola. S manželom mali spoločné peniaze a manžel dostal aj dedičstvo. Podnikala, mala personálnu firmu, do roku 2011. Strany nemali peniaze na účte alebo vkladné knižky. Vie to, lebo syn nemá pred ňou tajnosti. V kancelárii jej žalobkyňa vôbec nepomáhala. Personál si zháňala sama. Stačilo zavolať úrad práce a prišlo 10 ľudí. Nebol to problém. V druhom byte mali strany práčku, tú svedkyňa darovala synovi. Všetko kupovali v Elektre u nich. Do spálne kupovali skrine, kupovali to s manželom spoločne. Syn pracoval baliace práce a rôzne iné. Časové obdobia nevie. Nepracoval ale celú dobu, bol aj na úrade práce, dostával aj podporu. Nábytok kupovali asi za 400 eur, už je vyhodený. Nevie uviesť, koľko dali do oboch bytov peňazí, kuchyňa stála asi 800 eur. Mala vkladné knižky v banke, vždy pracovala. VK som mala na meno.
7.Zo správy M.. D. vyplýva, že nebola nájdená zhoda údajov ohľadne vkladných knižiek, ktoré udávala žalobkyňa a tieto nevedela bližšie označiť.
8.Manželstvo strán bolo rozvedené Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11. 1. 2012 č. k. XXP XX/XXXX- XX, právoplatným 3. 3. 2012.
9. Predmetom konania je vyporiadanie bezodielového spoluvlastníctva manželov.
10.Podľa § 143 Obč. zák. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov...Podľa § 148 ods. 1 Obč. zák. zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa § 149 ods. 1 Obč. zák. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Podľa § 149 ods. 3 Obč. zák. ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Podľa § 150 Obč. zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Prihliadne sa tiež na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
11. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie BSM musí predovšetkým zistiť a ustáliť rozsah tohto spoluvlastníctva. Následne sa zameria na zistenie cien vecí, ktoré tvoria predmet BSM, pričom platí zásada, že treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania, avšak z ich stavu ku dňu zániku BSM. V rámci vyporiadania BSM súd musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov. Na návrh musí súd prihliadnuť tiež na to, čo niektorý z manželov z prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve vynaložil na spoločný majetok. Pri stanovení výšky takejto náhrady treba prihliadať na zníženie hodnoty spoločnej veci nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej nadobudnutia až do vykonania vyporiadania, čo znamená, že oprávnenému manželovi bude zohľadnená táto náhrada v redukovanej výške. Na zvýšenie hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci však už prihliadnuť nemožno. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
12. Keďže predmetom vyporiadania BSM môže byť iba to, čo môže byť predmetom vlastníctva (§ 143 OZ), teda nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky a dlhy a čo existovalo ku dňu jeho zániku, pričom v zmysle cit. § 150 Občianskeho zákonníka manžel je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo sa z jeho vlastného vynaložilo na spoločný majetok, neprichádza v zásade do úvahy, aby v rámci vyporiadania BSM bolo vyporiadavané to, čo jeden z manželov zo svojho vlastného vynaložil na bežnú spotrebu v manželstve, teda finančné prostriedky jedného z manželov spotrebované v priebehu manželstva na bežnú spotrebu a nie na konkrétny majetok. Pri vyporiadaní BSM možno teda z hľadiska § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka prihliadnuť len k výdavkom, ktoré uvedeným zákonným podmienkam vyhovujú. Nemožno sa však v rámci tohto vyporiadania a zákonného ustanovenia domáhať náhrady toho, čo bolo z výlučného vlastníctva jedného z manželov vynaložené na bežnú osobnú
spotrebu (teda nie na zadováženie veci, ktorá tvorí BSM), pričom tieto finančné prostriedky boli spotrebované v priebehu manželstva a v čase jeho zániku už ani neexistujú (obdobne Rc 3Cz 39/73).
13. Pri vymedzení rozsahu BSM sa vychádza zo zásady, že do tohto majetkového spoločenstva majú patriť veci, o nadobudnutie ktorých sa pričinili obaja manželia. Veci, ktoré každý z manželov nadobudol pred uzavretím manželstva, do BSM nepatria, a to ani v prípade, ak ich užívajú obaja manželia. Do zákonného BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Hlavným zdrojom BSM sú predovšetkým príjmy a úspory z pracovného alebo iného obdobného pomeru, z podnikania, príjmy zo sociálneho poistenia, výhry z lotérií, výherných vkladných knižiek, plnenia z poistnej zmluvy, plnenia vyplatené z titulu náhrady škody a pod. Pri všetkých príjmoch manželov platí zásada, že príjem sa stane predmetom BSM, až keď ho oprávnený manžel prevzal (nárok na vyplatenie príjmu nepatrí do BSM). Vo výlučnom vlastníctve (t.j. vlastníkom je iba jeden z manželov) každého z manželov ale ostanú niektoré veci, ktoré sa nemôžu stať súčasťou BSM. Patria sem veci získané dedičstvom, darom veci, ktoré slúžia len osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, majetok, ktorý nadobudol jeden z manželov ešte pred uzavretím manželstva, bolestné, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia niektorého z manželov, autorské diela. Do BSM teda patria hnuteľnosti a nehnuteľnosti nadobudnuté počas trvania manželstva, peniaze s výnimkou vecí, ktoré zákon z BSM manželov vylučuje.
14.Civilné sporové konanie je ovládané zásadou, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne strany sporu a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strany majú preto povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú.
15. Strany majú podľa § 150 CSP povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Súd podľa zásad CSP nevykonáva dôkazy bez návrhu - výnimkou sú preverenie dôkazu z verejne dostupných registrov /napr. obchodný register, kataster nehnuteľností/, zisťovanie procesných podmienok, skutočností, či bude rozhodnutie vykonateľné, a dôkazy na zistenie cudzieho práva.
16.Podľa čl. 8 CSP Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa čl. 11 os. 4 CSP Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. Podľa čl. 17 CSP Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
17. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného úroku a prostriedky procesnej obrany /teda najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky/ nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného úroku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy.
18. Ak strana nepredložila prostriedky procesného úroku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí (fakultatívne) na ne prihliadnuť, najmä ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
19. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného úroku a prostriedky procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej
koncentrácie. Prostriedky procesného úroku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, ak súd neaplikoval sudcovskú koncentráciu konania. Možnosť ďalšieho dokazovania po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, v Civilnom sporovom poriadku neprichádza do úvahy.
20. V danom prípade je potrebné konštatovať, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nebolo preukázané, že by strany do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudli akékoľvek hnuteľné alebo nehnuteľné veci. Žalobkyňa v tomto smere nepredložila ani neoznačila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s výnimkou dopytu na peňažný ústav, ktorý však nemohol poskytnúť žiadne údaje bez konkretizácie údajov, ktoré žalobkyňa nevedela uviesť. Žalobkyňa nepreukázala, že ku dňu zániku manželstva existovali akékoľvek nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky a dlhy, ktoré by strany sporu nadobudli za trvania manželstva a zo spoločných prostriedkov. Podľa žaloby predmetom vyporiadania mali byť hnuteľné veci - vozidlo zn. Honda Integra, zariadenie spálne, práčka so sušičkou /upresniť nevedela /, chladnička /upresniť nevedela/, kuchynská linka /upresniť nevedela/, rozkladacia pohovka, televízor so skrinkou, zosilovače a preproduktory zn. „Shanlink“, zariadenie detskej izby. Z výpovedí svedkov Z. a I. C. vyplýva, že všetky hnuteľné veci, ktoré tvorili zariadenie bytu, boli zakúpené z ich prostriedkov, nie z prostriedkov strán sporu. Súd neskúmal, či skutočne išlo o dar v prospech žalovaného /i keď to z výpovedí vyplýva/ alebo oboch strán. Rozhodujúcou je skutočnosť, že tieto veci neboli zakúpené z prostriedkov strán počas trvania manželstva, a teda nemôžu byť predmetom BSM. Žalobkyňa tieto tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom v rámci procesnej obrany nevyvrátila. Potom súd nemal dôvod skúmať ani skutočnosť, či vôbec tieto veci v čase rozhodovania existujú, či došlo k ich predaju a podobne. Ako bolo uvedené, prvoradou a rozhodujúcou je skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by strany akékoľvek veci patriace do BSM nadobudli zo spoločných prostriedkov, resp. že by na prípadné takéto veci vynaložila prostriedky žalobkyňa ako svoje vlastné.
21. Žalobkyňa nepredložila doklady o zakúpení vecí, nepreukázala, v akej hodnote a z akých prostriedkov boli veci, ktoré užívali, zakúpené, takisto nepreukázala, že by strany počas trvania manželstva nadobudli zo spoločných prostriedkov veci, ktoré by mali patriť do BSM. V dôsledku toho potom nebolo zistené, že by ku dňu zániku existovali veci patriace do BSM /resp. že by existovali vôbec počas manželstva/, resp. v prípade ich zničenia, predaja a podobne ich hodnota. Z výpovedí svedkov je nesporné a žalobkyňa túto skutočnosť relevantným spôsobom nevyvrátila, že veci, ktoré strany počas manželstva užívali, kupovali zo svojich prostriedkov práve svedkovia. V konaní ani nebolo preukázané, že by strany nejaké spoločné prostriedky /snáď s výnimkou tých, ktoré spotrebovali/, mali. Za daného stavu potom neexistuje masa BSM, a teda ani predmet konania, ktorý by súd mohol a mal vyporiadať.
22. Z uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
23. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, a teda súd žalovanému priznal náhradu trov konania, ktorých výška bude určená osobitným rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
24. Súd dospel k záveru, že nie je možné aplikovať ust. § 257 CSP, v zmysle ktorého súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodného osobitného zreteľa. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, spočívajúci v okolnostiach danej veci, okolnostiach strán sporu. Nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa vykladať prísne reštriktívne, nesmie sa javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa. Nie je ho možné vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek /Uznesenie NS SR z 28. 1. 2010 č. 2M Cdo 17/200./ Zásadne je povinnosťou súdu priznať strane, ktorá mala vo veci plný úspech, plnú náhradu trov konania voči strane, ktorá nemala vo veci úspech. Plný úspech je na strane žalovaného je stav, pri ktorom súd žalobu v celom rozsahu zamietne /Uznesenie NS SR zo 17. 10. 2011 7Cdo 129/2011/. Samotná skutočnosť, že žalobca
ako poplatník bol oslobodený od súdneho poplatku, nezakladá dôvod na použitie tohto ustanovenia / Uznesenie NS Sr. Z 31. 3. 2010 1MObdo V/19/2008/.
25.V danom prípade žalovaný od počiatku namietal existenciu masy BSM, a teda žalobkyňa mala nielen pri podaní žaloby, ale aj po tomto jeho vyjadrení predvídať možnosť úspechu žaloby a svojich dôkazov, ktorými svoje tvrdenia preukáže. Za daného stavu sa jedná o svojvoľné uplatňovanie práva. Dôvody udávané žalobkyňou /jej sociálna situácia, odchod z domácnosti/ súd neskúmal, nakoľko s poukazom na uvedené - zásadný úspech žalovaného v spore, nedôvodnosť žaloby, sú žalobkyňou tvrdené skutočnosti irelevantné. Dôvody opustenia domácnosti /udávané žalobkyňou/ nevyplývajú ani z konania 14P 23/11, v konaní 18P 3/2014 bol maloletý U. zverený do osobnej starostlivosti žalovaného / s čím žalobkyňa súhlasila/, a teda i táto skutočnosť popiera tvrdenia žalobkyne o jej nútenom odchode a násilnom správaní žalovaného. Pokiaľ žalobkyňa spĺňa podmienku - stav materiálnej núdze pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci a s tým súvisiace oslobodenie od platenia súdneho poplatku, s poukazom na uvedené toto nemá samo osebe za následok nepriznanie trov úspešnému žalovanému i s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba bola celkom nedôvodná, naviac žalobkyňa počas manželstva nepracovala, nemá v starostlivosti obe deti /vzhľadom na ich vek tieto ani nevyžadujú celodennú starostlivosť/, a teda má možnosť sa zamestnať, keď nebolo preukázané, že by mala objektívne dôvody, pre ktoré by sa zamestnať nemohla. Tieto okolnosti nemôžu byť na ťarchu úspešného žalovaného.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).