Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18P/171/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého D. U., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym, opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice na návrh matky: Ing. T. A., nar. XX.X.XXXX, bytom O., E. P. Č.. XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Jolana Fuchsová, Advokátska kancelária, Štúrova č. 20, Košice, za účasti otca: B. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Č.. XX, Č., okres Košice - okolie, zastúpený advokátkou: JUDr. Alica Petrovská Homzová, Advokátka kancelária Košice, Moyzesova č. 46, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Z v e r u j e maloletého D. U.Á., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého D. U. sumou 300 Eur mesačne od 24.10.2014 do 31.8.2016 a sumou 350 Eur mesačne od 1.9.2016 do budúcna, ktoré výživné je povinný platiť do rúk matky, vždy do 15 - teho dňa toho ktorého mesiaca vopred.

U p r a v u j e styk otca s maloletým D. U. tak, že otec je oprávnený s maloletým sa stretávať každý párny víkend v sobotu od 9:00 hodiny do 18:00 hodiny a v nedeľu od 9:00 hodiny do 18:00 hodiny, každý párny týždeň v stredu od 16:00 hodiny do 19:00 hodiny a každý nepárny týždeň vo štvrtok od 16:00 hodiny do 19:00 hodiny s tým, že maloletého si prevezme pred bytom matky v čase začatia styku a na tom istom mieste maloletého matke po ukončení styku odovzdá, matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť, maloletého otcovi odovzdať a po ukončení styku ho prevziať pred svojím bytom.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo otcovi za obdobie od 24.10.2014 do 30.9.2016 v sume 4.527,36 Eur súd povoľuje zaplatiť otcovi v štyroch splátkach po 1000 Eur a v jednej splátke v sume 527,36 Eur, spolu s bežným výživným počínajúc mesiacom november 2016 až do zaplatenia do rúk matky, pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 24.10.2014 domáhala úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletému D. U., nar. X.X.XXXX. Žiadala, aby maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti, aby otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 1700 Eur mesačne, styk nenavrhovala upraviť. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý pochádza z ich mimomanželského vzťahu, ktorý mimomanželský vzťah udržiavali od roku 2006, avšak otec maloletého nikdy s nimi poriadne v

spoločnej domácnosti nežil. Matka uviedla, že v súčasnosti býva v podnájme, kde hradí poplatok 300 Eur mesačne, za televíziu a internet 27 Eur mesačne, za mobilný telefón 40 Eur mesačne, životnú poistku a sporenie vo výške 100 Eur mesačne a zákonnú poistku za auto 160 Eur ročne, u súkromnom zdravotníckom zariadení Pro Care hradí ročne 170 Eur, stavebné sporenie pre maloletého 70 Eur mesačne a za uskladnenie pupočníkovej krvi 90 Eur ročne. Maloletému zakupuje plienky asi 30 Eur mesačne, ako aj mlieko Nutrilon. S maloletým navštevuje dve materské centra, kde hradí 20 Eur mesačne a 16 Eur mesačne. Otec maloletého na výživu maloletého neprispieva napriek tomu, že ona je na materskej dovolenke a poberá 203,20 Eur mesačne. Poskytol jej iba sumu 5000 Eur, keď sa dieťa narodilo. Podľa nej, otec ako živnostník a konateľ spoločnosti EJ Trans s.r.o. zarába okolo 8.000 Eur mesačne, pričom inú vyživovaciu povinnosť nemá.

2. Z písomného vyjadrenia otca, ktoré podal súdu dňa 19.11.2014 vyplýva, že s návrhom matky súhlasí iba čiastočne. Podľa neho bol zo spoločnej domácnosti vyhodený začiatkom októbra 2014, teda neodišiel dobrovoľne. Do tohto dátumu sám finančne zabezpečoval celý chod domácnosti matky, platil nájomné, úhradu všetkých potrieb maloletého, ako aj matky. V júni minulého roku jej zakúpil osobné motorové auto značky ŠKODA OCTÁVIA Kombi v snahe uľahčiť jej fungovanie s maloletým D. na materskej dovolenke. Čo sa týka jeho vyživovacej povinnosti, uvedomuje si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému D. a práve z toho dôvodu v októbri minulého roku poslal matke 5000 Eur ( 2013) na vytvorenie pocitu finančnej istoty a zázemia, v októbri roku 2014 jej prispel sumou 1500 Eur určenú na úhradu potrieb pre ňu, ako aj pre maloletého. Nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného 1700 Eur mesačne, čo podľa neho je ničím neodôvodnený nárok matky a tento nárok značne prevyšuje jeho zárobkové možností a schopnosti a je v hrubom nepomere s odôvodnenými potrebami dieťaťa. Napriek tomu, že aj pre neho je záujem dieťaťa prvoradý, vysoké požiadavky matky a ďalšie očakávané zvyšovanie jej nárokov pri každej zmene pomerov by mohli byť v budúcnosti pre neho likvidačné. Navrhol výživné určiť vo výške 200 Eur mesačne. Súhlasil s tým, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, avšak žiadal, aby bol upravený jeho styk s dieťaťom v zásade bez obmedzenia pri rešpektovaní jeho zdravého denného režimu, pričom v prípade, pokiaľ s tým matka nebude súhlasiť žiadal, aby sa mohol s dieťaťom stretávať každý utorok a štvrtok od 15:00 hodiny do 19:00 hodiny, každý párny víkend od piatka od 15:00 hodiny do nedele do 18:00 hodiny, v čase letných prázdnin každý párny rok prvé dva júlové a prvé dva augustové týždne a v nepárnom roku dva júlové a druhé dva augustové týždne, v čase vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 15:00 hodiny do 25.12. 11:00 hodiny a v nepárnom roku od 25.12. 11:00 hodiny do 1.1. 18:00 hodiny. V čase jarných prázdnin každý párny rok od piatka od 15:00 hodiny do soboty 16:00 hodiny a v nepárnom roku počas veľkonočných sviatkov a to od štvrtka od 15:00 hodiny do pondelka do 15:00 hodiny.

3. Otec, ako dôkaz predložil doklady preukazujúce zaplatenie 5.000 Eur, 1500 Eur, svoje daňové priznanie ako živnostníka za rok 2013, ako aj daňové priznanie spoločnosti EJ Trans s.r.o. za rok 2013.

4. Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu dňa 17.12.2014. Z nej vyplýva, že rodičia maloletého D. nežijú v spoločnej domácnosti od októbra 2014. Matka býva s maloletým v dvojizbovom podnájme, za ktorý platí 300 Eur mesačne. Zvýšené výdavky uvádza v dvoch materských centrách, ktoré s dieťaťom navštevuje dvakrát týždenne, za sporenie, lieky, hygienické potreby, cestovné a poistné. Maloletý D. je v celodennej starostlivosti matky, je dojčený, je zdravý. Otec maloletého žije u svojich rodičov v štvorizbovom rodinnom dome v Čani. Na bývanie im prispieva sumou 150 Eur mesačne. Je jednak živnostníkom, ako aj konateľom a spoločníkom firmy EJ Trans s.r.o. s nepravidelným príjmom. Na výživu dieťaťa prispieva sumou 70 Eur mesačne.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom a predloženými účastníkmi konania, na základe ktorých zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

6. Matka pred začatím pojednávania súdu oznámila, že výšku výživného prehodnotila a žiada priznať 1400 Eur mesačne. Otec uviedol, že je schopný prispievať maximálnou sumou výživného 300 Eur mesačne a to s prihliadnutím na to, že matka je toho času na rodičovskej dovolenke, teda má obmedzenú možnosť príjmu. Čo sa týka styku otca s dieťaťom, matka navrhla, aby sa stretával s dieťaťom každý párny utorok od 16:00 hodiny do 18:00 hodiny a každú nepárnu sobotu od 16:00 hodiny do 18:00 hodiny za prítomnosti matky. Poukázala na to, že dieža ešte kojí a to raz v noci a päťkrát cez deň.

7. Ďalej matka uviedla, že od januára 2015 otec platí na výživu dieťaťa 100 Eur mesačne. Okrem toho, dieťaťu zakúpil aj nejaké vecí na oblečenie a obutie. Matka žije s dieťaťom v podnájme, za ktorý platí 300 Eur mesačne. Jej príjem predstavuje rodičovský príspevok vo výške 203 Eur mesačne a rodinné prídavky na jedno dieťa 23 Eur mesačne. Tvrdila, že otec dieťaťa je schopný prispievať tak vysokým výživným ako žiadala a to z toho dôvodu, že vie o tom, že keď žili v spoločnej domácnosti, otec si prepočítaval svoju hotovosť, ktorá v tom čase bola asi 300.000 Eur. Bol veľmi spokojný s tým a chválil sa, že mu to ročne vychádza na 240.000 Eur v hrubom, teda v čistom to vychádzalo na 8000 Eur mesačne. Podľa nej, to boli daňové úniky zo strany otca, pretože tieto sa v jeho daňových priznaniach neobjavili. Žiadne trestné oznámenie na otca dieťaťa však nepodávala. Matka ďalej uviedla, že v októbri 2014(správne má byť 2013) jej otec dieťaťa poskytol 5000 Eur na živobytie, ako aj na dieťa, potom jej dal 6.10.2014 1500 Eur s tým, že je to výživné pre dieťa a ona to pochopila tak, že je to výživné na jeden mesiac, avšak nepopierala, že otec dieťaťa to takto nepovedal. Vo februári 2015 jej dal 100 Eur a k tomu ešte 600 Eur na bežné výdavky, teda na bývanie, aj na výživné a na výdavky, ktoré mala ona sama so sebou. Otec dieťaťa sa s maloletým stretáva takmer každý večer, ta, že príde ku nim a ona mu v tomto styku nebráni. Medzi ním a dieťaťom je dobý vzťah.

Matka predložila súdu mesačne výdavky súvisiace s dieťaťom, ktoré vyčíslila na sumu 785 Eur. Uviedla, že finančne jej vypomáha sestra, ktorá pracuje v reklamnej agentúre a v novembri 2014 jej dala 500 Eur s tým, že tieto peniaze by jej mala vrátiť. Čo sa týka stravovania, výdavky predstavujú 100 Eur, za byt 150 Eur, plienky 40 Eur, jej mobil 40 Eur, televízor a internet 26 Eur, nafta do auta 60 Eur, materské centra 28 Eur, pričom na prepravu s dieťaťom používa motorové vozidlo značka Škoda Octávia Kombi, ktoré jej zakúpil otec dieťaťa niekedy v júni 2013, ďalej je to drogéria 20 Eur, detský kútik dvakrát týždenne po 20 Eur, oblečenie pre maloletého 70 Eur mesačne, hračky a knihy 30 Eur mesačne, sporenie dieťaťa 100 Eur, avšak od januára 2015 mu žiadne sporenie nedávala. Obyčajne tak ukladá finančné prostriedky, ktoré maloletému poskytne rodina. Čo sa týka liekov, jedná sa o Bepanten na zapareniny, Oscilococcínum, homeopatikum na zvýšenie imunity. Ďalšie výdavky súvisia s návštevou kina, bábkového divadla 20 Eur mesačne, plávanie 20 Eur mesačne, jej poistenie a sporenie 200 Eur mesačne. Na druhej strane matka uviedla, že tieto poistky a sporenia neplatila, pretože na to finančné prostriedky nemala. Ďalej je to lekár v súkromnom zdravotníckom zariadení Pro Care v sume 170 Eur ročne, poistka na auto 150 Eur ročne a uloženie pupočníkovej krvi 90 Eur ročne. Zároveň matka uviedla aj výdavky, s ktorými iba ráta do budúcna, napr. plávanie dieťaťa- 75 Eur.

Matka predložila súdu zmluvu a nájme, ktorú má zavretú od 1.1.2009 a na základe ktorej predstavuje nájomné 150 Eur a mesačné poplatky inkasa 150 Eur. Zmluva bola vyhotovená 1.1.2009.

8. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že od januára 2015 skutočne platí výživné po 100 Eur mesačne s tým, že vo februári 2015 poslal matke 600 Eur, aby mohla zaplatiť bývanie a na výživu dieťaťa ešte jej dal 50 Eur, aby matka niečo nakúpila do chladničky. Z tejto sumy teda 300 Eur predstavovalo príspevok na bývanie a 350 Eur na výživu maloletého. Pokiaľ prispel sumou 1500 Eur v mesiaci október 2014 tak, ako to uviedla matka, on predpokladal, že túto sumu použije na živobytie na 3-4 mesiace a z toho časť mala ísť aj na výživu dieťaťa. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v rodinnom dome v Čani, pričom na bývanie im prispieva 100 Eur mesačne. Jeho priemerný čistý mesačný príjem z podnikania môže predstavovať asi 500 Eur, to je suma, ktorú si necháva a ostatná čiastka zostáva vo firme s tým, že on je jediným konateľom a spoločníkom s.r.o. EJ Trans a zisk z tejto spoločnosti nevyberá. Táto spoločnosť sa zaoberá nákladnou dopravou a vlastní dva veľké kamióny, jeden menší, jeden Pickap, nakladač a okrem toho osobné motorové vozidlo zn. Audy A6 z roku 2005, ktoré on používa na svoje súkromné účely. Spoločnosť nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Prevádzka má prenajaté priestory od Železníc SR. Popieral, že by on doma schovával nejakú hotovosť v sáčkoch, podľa neho je to výmysel matky. Uviedol, že má ďalšie výdavky súvisiace s cestovaním, teda náklady na auto, pretože chodieva za maloletým do Košíc. S tými výdavkami, ktorí uviedla matka nesúhlasil. Podľa neho sú navýšené. Od februára 2015 nepracuje na živnosť. Túto prerušil a má uzavretú pracovnú zmluvu vo svojej firma na polovičný úväzok. Z tohto zamestnania jeho príjem predstavuje 200 Eur mesačne. Jeho rodičia ho však finančne podporujú, obaja sú dôchodcovia a môžu mať dôchodok 700 Eur obaja spoločne. Jeho otec v októbri 2014 kupoval kamión, ktorý mu prenajal a nájomné mu neplatí za to žiadne. Otec preukázal nákupnými dokladmi, že kamión bol zakúpený za 20.500 Eur + DPH. Ako kupujúci je tam uvedený jeho otec.

9. Otec predložil súdu svoju pracovnú zmluvu v spoločnosti EJ Trans s.r.o., ktorá bola uzavretá od 4.2.2015 na funkciu vodič na nákladnom motorovom vozidle Volvo na dobu neurčitú, so základnou mzdou 200 Eur v hrubom. Z daňového priznania spoločnosti EJ Trans za rok 2014 vyplýva, že súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov predstavoval v tomto roku 113.981,49 Eur a súčet prevádzkových finančných a mimoriadnych nákladov 109.560,74 Eur, takže výsledok hospodárenia pred zdanením predstavoval 4.420,75 Eur, daň 972 Eur, výsledok hospodárenia po zdanení 3.448 Eur. Na osobné náklady bola zúčtovaná čiastka 6.561 Eur a v rovnakej výške aj mzdové náklady. Z daňového priznania otca, ako živnostníka vyplýva, že zo živnosti predstavoval jeho príjem 1.642,92 Eur a výdavky 2.277,24 Eur. Výsledok hospodárenia bola strata 634,32 Eur, daňová povinnosť nula.

Otec predložil súdu aj kúpnu zmluvu, na základe ktorej jeho otec nadobudol motorové vozidlo zn. Volvo FM 1242T 440 a príves nákladný PANAF NS 136 za nákupnú cenu 25.440 Eur. Rovnako preukázal aj doklad o zaplatení, z ktorého vyplýva, že táto cena bola zaplatená predávajúcemu Neomad s.r.o. dňa 6.11.2014 v hotovosti.

Zo správy Krajského riaditeľstva policajného zboru v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu, ktorú si súd vyžiadal vyplýva, že otec maloletého je vedený ako vlastník motorového vozidla zn. LIAZ 150.261, L2DA1619 v prevádzke od 3.1.2011 a EJ Trans s.r.o je vedené ako vlastník motorového vozidla OPEL COMBO 1,7D nákladné vozidlo- skriňová dodávka, v premávke od 12.11.2004. Okrem toho, v zozname držaných vozidiel s iným vlastníkom je motorové vozidlo VOLVO FH 1242T420, nákladné vozidlo-ťahač návesu v premávke od 7.5.2007 ktorého vlastníkom je ČSOB leasing a.s. a motorového vozidla BODEX BOGUMIL UČINSKÝ KIS 3, náves nákladný v premávke od 13.6.2007, ktorého vlastníkom je VÚB leasing a.s..

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel s.r.o., vložka 17588/V. vyplýva, že spoločnosť EJ Trans s.r.o, bola založená 18.1.2006, sídlo má na adrese Tichá 14, Čaňa a jediným konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti je B. U..

10. Na návrh matky, súd vo veci vypočul svedka, otcovho otca, Š. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že do 31.12.2013 bol živnostníkom v oblasti opravy motorových vozidiel a výkonu emisných kontrol benzínových motorových vozidiel. Túto živnosť robil 23 rokov, v súčasnosti už je na dôchodku. V roku 2014 v mesiaci november zakúpil pre syna ťahač kamión VOLVO za 25.400 Eur v hotovosti z vlastných našetrených finančných prostriedkov. Po zakúpení tohto ťahača ho prenajal svojmu synovi za symbolickú sumu 1 Euro, zmluvu o prenájme. Ťahač je stále písaný na jeho meno. Uviedol, že sa o synove podnikanie veľmi nestará. Podľa neho je to sezónna práca, niekedy to ide lepšie, niekedy horšie. Syn žije s nimi v spoločnej domácnosti. Do ich domácnosti žiadnym spôsobom neprispieva. Nikdy so synom v spoločnosti EJ Trans nepodnikal. V tejto spoločnosti má otec dva ťahače, kamióny a jedno staršie nákladné motorové vozidlo zn. LIAZ. Svojmu synovi v súčasnosti finančne nevypomáhajú. Vypomohli mu spolu s manželkou raz, vtedy, keď začal podnikať a kúpil svoj prvý ťahač. Bolo to ešte niekedy v roku 1996.

11. Po vypočutí svedka, právna zástupkyňa matky poukázala na nezrovnalosti vo výpovedi svedka a otca maloletého v tom, že svedok nepotvrdil tú skutočnosť, že syna by nejak finančne podporovali. Potvrdili iba finančnú výpomoc v čase začatia jeho podnikania a rovnako nepotvrdil tú skutočnosť, že by otec maloletého prispieval na chod domácnosti svojím rodičom. Poukazovala znova na tú skutočnosť, že otec má zrejme iné príjmové a majetkové pomery, ako ich deklaruje vo svojich daňových priznaniach, o čom svedčí aj jeho trestné stíhanie, ktoré sa doposiaľ proti nemu vedie.

12. Na základe listinného dôkazu, predloženého právnou zástupkyňou otca, súd zistil, že proti otcovi bolo vznesené obvinenie uznesením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prezídiom policajného zboru národnej kriminálnej agentúry zo dňa 9.1.2014, ČVS: PPZ-XXX/NKA-PZ-BA-XXXX. U. trestné stíhanie sa však týka skutkov, ktoré sa mali stať v roku 2008. Takto súd zistil, že sa jedná o obdobie, ktoré nespadá do rozhodného obdobia, ktoré súd skúma v tomto konaní, s prihliadnutím na dátum podania návrhu a začatia konania a preto sa ďalej touto skutočnosťou nezaoberal, aj z toho dôvodu, že otec doposiaľ nebol uznaný vinným.

13. Právna zástupkyňa matky najprv žiadala, aby súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie za účelom zistenia reálnych príjmov otca maloletého, avšak ešte pred nariadením znaleckého dokazovania súdom,

tento svoj návrh vzala späť a žiadala, aby súd zisťoval zostatky na účtoch otca maloletého a to dvoch účtov v Slovenskej sporiteľni, jeden zo živnostenského podnikania a jeden súkromný, ako aj v ČSOB, ktorý je vedený na spoločnosť EJ Trans. Na pojednávaní súdu dňa 15.1.2016 otec uviedol, že zostatky na týchto účtoch pozná. V ČSOB je zostatok k uvedenému dňu 17.000 Eur, na súkromnom účte 2.200 Eur a na druhom účte v Slovenskej sporiteľni, zo živnosti zostala suma 200 alebo 150 Eur. Doma v hotovosti mal v tom čase asi 900 Eur.

14. Matka poukázala na to, že o finančnej situácií otca svedčí aj skutočnosť, že keď bol predvedený vyšetrovateľom na výsluch v súvislosti s trestným stíhaním, približne v novembri alebo v decembri 2013, tak mu prehľadali všetky vrecká a zistili u neho hotovosť vo výške 4000 Eur. Otec k tomu uviedol, že skutočne mal u seba hotovosť vo výške 4500 Eur, pretože deň predtým túto hotovosť vybral zo svojho účtu. Hotovosť používa pri svojom podnikaní napríklad na nákup nafty do motorových vozidiel, na nákup tovaru, pretože obchoduje s dovozom piesku a piesok zaplatí v hotovosti, na opravu motorových vozidiel a pod.

Otec predložil súdu výpisy zo svojho účtu v Slovenskej sporiteľni-účet vedený na jeho meno ( podľa otca zrejme podnikateľský účet k živnosti) s počiatočným stavom k 30.10.2014- 2.080,80 Eur, konečným stavom k 31.12.2014- 614 Eur. Od 29.12.2014 mal otec živnosť pozastavenú, takže podľa otca stav na tomto účte od toho času sa zrejme nezmenil. Ďalší účet v Slovenskej sporiteľni by mal byť osobným účtom otca (SK XXXX XXXX XXXX XXXX XXXXXX) o ktorom predložil otec výpisy s počiatočným stavom k 30.10.2014- 247,14 Eur a konečným stavom k 31.12.2014_ 265,94 Eur, s konečným stavom k 31.12.2015- 2.088,49 Eur a s konečným stavom k 31.8.2016- 2.571,65 Eur. Ďalej predložil výpisy z účtu v ČSOB pre EJ Trans s.r.o., kde bol počiatočný stav k 30.10.2014 - 4.279,21 Eur, konečný stav k 31.12.2016- 2.126, 19 Eur, konečný stav k 31.12.2015- 15.036,46 Eur, konečný stav k 31.8.2016- 10.120,01 Eur.

Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že otec má od 29.12.2014 do 29.12.2017 živnosť v oblasti opravy motorových vozidiel, predaja ojazdených motorových vozidiel a autosúčiastok pozastavenú.

15. Na základe návrhu otca, súd následne rozhodoval o predbežnom opatrení. Uznesením zo dňa 26.2.2016, č.k. 18P/171/2014- 191 súd upravil styk otca s maloletým D. U. každý nepárny štvrtok v mesiaci od 16:00 hodiny do 19:00 hodiny a každý párny týždeň v sobotu od 9:00 hodiny do 18:00 hodiny. Na základe odvolania matky, aj otca proti predbežnému opatreniu, Krajský súd v Košiciach svojím uznesením zo dňa 30.6.2016, č.k. 8CoP/217/2016 - 308 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že predbežným opatrením upravil styk otca s maloletým každý utorok a štvrtok od 16:00 hodiny do 19:00 hodiny a každú sobotu od 9:00 hodiny do 12:00 hodiny. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.8.2016. Od toho času sa styk otca s maloletým D. realizoval uvedeným spôsobom.

16. Na pojednávaní súdu dňa 7.10.2016 sa účastníci konania pokúšali uzavrieť rodičovskú dohodu ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností, výsledkom ktorého však bola dohoda iba o tom, že maloletý D. sa zverí do osobnej starostlivosti matky a otec sa bude stretávať s maloletým každý párny víkend v sobotu od 9:00 hodiny do 18:00 hodiny a v nedeľu od 9:00 hodiny do 18:00 hodiny, bez prítomnosti matky. Čo sa týka určenia výživného, rodičia sa na výške výživného dohodnúť nevedeli, pretože otec navrhoval, aby mohol platiť výživné za obdobie od podania návrhu 24.10.2014 do septembra 2016 po 350 Eur mesačne a od tohto dátumu po 300 Eur mesačne vzhľadom na to, že matka maloletého sa zamestnala.

17. Matka uviedla, že sa od 1.9.2016 zamestnala v spoločnosti AQUA PRO s.r.o., predložila súdu dodatok č. 3 k pracovnej zmluve, z ktorej vyplýva, že jej príjem nie je vyšší, ako v čase, keď bola na rodičovskej dovolenke, pretože pracuje na skrátený pracovný úväzok a jej hrubá mesačná mzda predstavuje iba 240 Eur. Z predloženého listinného dôkazu vyplýva, že dodatok č. 3 k pracovnej zmluve bol uzavretý 17.8.2016 s účinnosťou od 2.9.2016. Matka pracuje 20 hodín týždenne ako asistent obchodu. Maloletý D. navštevuje škôlku, za ktorú matka platí 44 Eur mesačne.

18. Čo sa týka platenia výživného zo strany otca od dátumu podania návrhu bolo medzi účastníkmi konania nesporné, že za mesiac november otec zaplatil výživné 80 Eur, v mesiaci december zaplatil 70 Eur a rodičia sa dohodli na tom, že za október 2014 sa započíta čiastka 100 Eur na výživné z tej sumy, ktorú otec zaplatil matke vo výške 1500 Eur na platenie nájomného a bežných výdavkov. Od januára

2015 otec začal platiť výživné vo výške 100 Eur pravidelne každý mesiac. V mesiaci február 2015 však zaplatil vyššiu čiastku a na základe dohody rodičov, z tejto vyššej čiastky sa na výživu dieťaťa dohodlo započítať 250 Eur a ostatná časť 500 Eur predstavovala príspevok otca na nájomné a výdavky matky súvisiace so živobytím.

19. Čo sa týka úpravy styku, mimo bežného styku počas párneho víkendu, otec mal požiadavku, aby mohol byť s dieťaťom každý týždeň ešte dva dni, v utorok a vo štvrtok od 16:00 hodiny do 19:00 hodiny. Matka nesúhlasila s týmto návrhom z toho dôvodu, že dieťa má krúžky, od septembra 2016 začalo navštevovať tanečný krúžok zo škôlky, na ktorý by malo chodiť vždy v pondelok a štvrtok, avšak vo štvrtok nechodieva, pretože vtedy sa stretáva so svojím otcom. Maloletý veľmi pekne kreslí a preto by mal začať chodiť aj na výtvarný krúžok, ale matka vedela uviesť, v ktoré dni. Otec na to reagoval tak, že má záujem na stretávaní sa s dieťaťom aj tak, že ho on bude voziť na tieto krúžky. Súhlasil s tým, aby sa stretol otec s dieťaťom každý týždeň v stredu, ale navrhol aj ďalší deň, piatok od 16:00 hodiny do 19:00 hodiny, kedy dieťa nemá žiadne krúžky. S tým zas nesúhlasila matka, pretože za takýchto okolností si nebude môcť naplánovať nejaký program s dieťaťom v tom týždni, keď je dieťa u nej cez víkend a keby chcela v piatok s dieťaťom cestovať.

20. Podľa ust. § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

21. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

22. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

24. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

25. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

26. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

27. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom súd prihliada na to, aby sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliada aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o maloleté deti. V tomto konaní súd po vykonanom dokazovaní dospel k presvedčeniu, že tieto podmienky má vytvorené matka, s čím súhlasil aj otec dieťaťa. Matka aj doposiaľ starostlivosť o maloletého riadne zabezpečovala. Maloletý je na matka naviazaný najmä s prihliadnutím na jeho útly vek- jedná sa o trojročné dieťa. Z uvedených dôvodov súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky.

28. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

29. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

30. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že majetkové a príjmové pomery otca, ktorý je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti EJ Trans s.r.o, ako aj jediným zamestnancom tejto spoločnosti umožňuje platiť výživné na maloletého D. U. primerane odôvodneným potrebám dieťaťa sumou 300 Eur mesačne od dátumu podania návrhu do 31.8.2016, t.j. do nástupu matky maloletého do zamestnania. V tomto období matka bola na rodičovskej dovolenke a jej príjmy boli veľmi obmedzené, pričom matka vykazovala pomerne vysoké výdavky, ale aj na také vecí, ktoré možno považovať za nadštandardné, napr. príspevky do súkromnej zdravotnej spoločnosti Pro Care pre seba i pre dieťa. Z doterajších finančných príspevkov zo strany otca, ale aj z výpisu z účtov jeho spoločnosti je zrejmé, že otec má vytvorené lepšie finančné možností, ako ich sám deklaruje. Daňové priznanie spoločnosti EJ Trans s.r.o. zobrazuje iba majetkové pomery tejto spoločnosti a jeho odvodové povinnosti, nepredstavuje však skutočný obraz o príjmových pomeroch tejto spoločnosti, teda ani otca, ako jediného konateľa a spoločníka tejto spoločnosti. O tom, že obraty a zisky tejto spoločnosti sú na pozitívnej úrovni svedčia výpisy z účtu tejto spoločnosti, cez ne je možné zistiť aj to, s akými finančnými prostriedkami obyčajne otec maloletého nakladá. O jeho vyšších príjmoch, než sú uvedené a priznané v daňovom priznaní svedčí aj to, že sám otec súhlasil s určením výživného v sume 300 až 350 Eur mesačne, čo by si však pri takom príjme, ako priznal v daňovom priznaní ( v priemere 287 Eur v čistom) určite nemohol dovoliť. Rovnako by si nemohol dovoliť ani také jednorazové príspevky pre

matku dieťaťa, aké doposiaľ poskytol napr. kúpou auta, príspevok 5.000 Eur, 1.500 Eur) Preto súd má za to, že v tomto prípade je možné vychádzať z potencionality príjmov, ktoré otec dosahuje pri podnikaní v kamiónovej nákladnej doprave a že z týchto potenciálne vyšších príjmov, pri minimálnych výdavkoch na svoje súkromné potreby, je schopný platiť výživné v takej výške, ako to určil súd. Otec v súčasnosti žije u svojich rodičov, ktorým podľa výpovede jeho otca na bývanie neprispieva. Otec síce deklaroval zvýšené výdavky na dopravu za dieťaťom do Košíc, súd tomuto tvrdeniu otca neuveril, lebo otec podniká v oblasti dopravy a je bežné, že výdavky súvisiace s nákupom pohonných hmôt a amortizáciou auta si podnikatelia odpisujú v rámci podnikania.

Pre obdobie od 1.9.2016 súd určil výšku výživného zo strany otca sumou 350 Eur mesačne s prihliadnutím na to, že dieťa sa vyvíja a jeho potreby sa postupom veku zvyšujú aj tým, že dieťa navštevuje škôlku.

31. Čo sa týka úpravy styku, súd styk otca upravil tak, aby sa mohol s dieťaťom stretávať tri dni v párnom týždni a upravil aj ďalší styk otca v nepárnom týždni v jeden deň popoludní. Súd takto čiastočne rozhodol na základe dohody rodičov a čiastočne na základe vlastného uváženia tak, aby styk otca s dieťaťom zohľadňoval najmä záujem dieťaťa. Rodičia žiadali upraviť zatiaľ iba bežný styk s dieťaťom. Súd má za to, že takto upravený styk otca bude s prihliadnutím na vek dieťaťa v súčasnosti dostatočný pre zachovanie jeho vzťahu s dieťaťom a umožní mu podieľať sa na výchove dieťaťa. Zároveň zohľadní aj možnosť matky realizovať svoje aktivity s dieťaťom počas nepárneho víkendu už od piatka. Do budúcna, s pribúdajúcim vekom dieťaťa prichádza do úvahy aj rozšírenie styku otca s dieťaťom. Aj matka si musí uvedomiť, že je jednoznačne v záujme dieťaťa, aby malo aj po rozchode rodičov zachovaný rovnocenný vzťah k obom rodičov a aby aj otec mal dostatok priestoru na realizovanie svojich rodičovských práv a povinností.

32. Vzhľadom na určenie výživného za obdobie od 24.10.2014 do dátumu rozhodnutia súdu 30.9.2016 bolo otcovi určené dlžné výživné a to za 8 dní v mesiaci október 2014 v sume 77,36 Eur, za 22 mesiacov od 11/2014 do 8/2016 po 300 Eur a za jeden mesiac 350 Eur, spolu dlžné výživné 7.027,36 Eur. Od tohto dlžného výživného súd odpočítal tie plnenia vo finančnom vyjadrení, ktoré otec doposiaľ poskytol na výživu maloletého Leonarda a to v roku 2014 v sume 250 Eur ( október 100, november 80 Eur, december 70 Eur), za 11 mesiacov roku 2015 po 100 Eur, spolu 1100 Eur, v mesiaci február 2015 250 Eur, spolu 1350 Eur a v roku 2016 9x po 100 Eur, spolu 900 Eur, spolu zaplatené 2500 Eur. Po odpočítaní tohto plnenia zo strany otca od dlžného výživného ( 7.027,36 Eur- 2.500 Eur) zostáva dlžné výživné 4527,36 Eur . S prihliadnutím na takúto vysokú čiastku dlhu, primerane zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca a na jeho žiadosť, súd povolil otcovi realizovať splátky po 1000 Eur mesačne spolu s bežným výživným počínajúc mesiacom november 2016 ( štyrikrát) a jedenkrát doplatok dlžného výživného vo výške 527,36 Eur. Tieto splátky boli povolené v súlade s ust. § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku ( Zákon č. 160/2015 Z.z.). Súd takto rozhodol aj napriek tomu, že matka so žiadosťou otca o povolenie splátok nesúhlasila.

33. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.