Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/1079/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členov senátu JUDr. Borisa Minksa a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS, a. s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty č. 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, so sídlom Bratislava, Na Vŕšku 12, proti žalovanému: C. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., Dr. C. XXX/XX, o zaplatenie 682,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 14. októbra 2015 č. k. 6C/323/2015-26 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom a náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 537,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 08. 06. 2014 až do zaplatenia a náhradu trov konania v pomernej časti za zaplatený súdny poplatok vo výške 23,29 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 82,58 eura. Uvedené súd prvej inštancie povolil žalovanému splácať v mesačných splátkach po 30 eur, a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci, začínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok a exekúcie. Konanie čo do sumy 55 eur s príslušenstvom zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 39, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 1, 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., § 96 ods. 1, § 160 OSP. Uviedol, že dňa 25. 11. 2013 uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 220133013, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 500 eur s dohodnutých úrokom vo výške 100 eur a servisným poplatkom vo výške 90 eur, spolu celková dlžná čiastka k úhrade predstavovala sumu 690 eur. Dlžník, teda žalovaný sa zaviazal uhradiť veriteľovi, t. j. žalobcovi úver riadne a včas vrátane úroku a servisného poplatku v mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 2,50 eura a ďalej v pravidelných rovnomerných 10-tich mesačných splátkach vo výške 68,28 eura (istina vo výške 73,26 % úrok vo výške 13,55 %, servisný poplatok vo výške 13,19 % z každej jednotlivej splátky), pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Bola dohodnutá priemerná RPMN vo výške 45,94 %. Nakoľko si žalovaný neplnil riadne svoju povinnosť splácať úver žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach, žalobca listom zo dňa 25. 04. 2014 označeným ako predžalobná upomienka vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy. Listom zo dňa 03. 07. 2014 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie záväzku s uvedením celého dlhu, t. j. istina vrátane úrokov a zmluvnej odmeny vo výške 699 eur. Zo strany žalovaného do podania žaloby, t. j.

14. 07. 2015 bolo uhradených 7,50 eura a neskôr v mesačných splátkach uhradil žalovaný sumu 55 eur, spolu 62,50 eura. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, čo do sumy 55 eur s príslušenstvom, súd konanie podľa § 96 ods. 1 OSP zastavil. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., a teda, že ide o zmluvu spotrebiteľskú. Je nesporné, že samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere je predtlačený formulár s vopred žalobcom pripraveným textom, s voľnými miestami na dopísanie konkrétnych údajov týkajúcich sa dlžníka, ako aj predmetu zmluvy a tiež podmienok splácania. Žalovaný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, zmluvné podmienky neboli individuálne dohodnuté, a tak samotný obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobuje značnú nerovnováhu. V prípade dojednania servisného poplatku vo výške 90 eur zmluva jednoznačne neuvádza, na základe čoho bol tento servisný poplatok určený v predmetnej výške a čo vlastne uvedená suma 90 eur predstavuje a čo v sebe zahŕňa. Podľa názoru súdu išlo o snahu žalobcu navýšiť odplatu za poskytnutý úver. Bolo nesporné, že žalovaný, pokiaľ mal záujem o poskytnutie spotrebiteľského úveru, musel zmluvu podpísať aj s poplatkom v takejto výške, avšak podľa súdu dojednanie tohto poplatku je v rozpore s požiadavkou dobrej viery, čo malo za následok ujmu žalovaného ako spotrebiteľa spôsobujúcu značnú nerovnováhu v jeho právach a povinnostiach voči žalobcovi, pričom zo zmluvy vôbec nie je zjavné, čo servisný poplatok predstavuje, ako to bolo konštatované, ale najmä z toho hľadiska, že zo zmluvy nevyplýva žiadne protiplnenie zo strany žalobcu v prospech žalovaného, začo by mal platiť potom predmetný servisný poplatok. Dojednanie o poplatku je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, ale najmä s dobrými mravmi, neplatné. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná iba čiastočne, keď podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 500 eur a tiež bol dohodnutý úrok vo výške 100 eur, spolu 600 eur, ktorú sumu mal potom zaplatiť žalovaný v dohodnutých splátkach, v ktorých uhradil časť, a to 62,50 eura, a preto priznal súd žalobcovi rozdiel medzi týmito sumami, a to vo výške 537,50 eura, ktorú sumu je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne, ktorý je v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády. Do omeškania sa dostal žalovaný nasledujúcim dňom po splatnosti úveru, k čomu došlo dňa 07. 06. 2014. Vo zvyšku, z už uvedených dôvodov, čo do servisného poplatku vo výške 90 eur, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, a to v pomernej časti, vzhľadom na čiastočnú úspešnosť na strane žalobcu. Tento uplatnenou žalobou žiadal zaviazať žalovaného k úhrade sumy 682,50 eura. Jeho úspešnosť bola následne vo výške 537,50 eura, čo predstavuje 78,75% úspešnosť žalobcu a jeho neúspešnosť, a úspešnosť žalovaného 21,25%. Takže rozdiel medzi tým predstavuje úspešnosť žalobcu 57,50% (78,75 - 21,25). Žalobcovi vznikli trovy konania spojené so zaplateným súdnym poplatkom za návrh vo výške 40,50 eura, z čoho 57,50 % predstavuje sumu 23,29 eura. Trovy konania ďalej vznikli žalobcovi titulom trov právneho zastúpenia vo výške 143,62 eura, a to za dva úkony: prevzatie a prípravu zastúpenia a písomné podanie žaloby na súd 2-krát po 51,45 eura a 2-krát režijný paušál po 8,39 eura. Vzhľadom na čiastočnú úspešnosť žalobcu 57,50 % predstavuje zo sumy 143,62 eura suma 82,58 eura, a to titulom trov právneho zastúpenia. Súd vyhovel žiadosti žalovaného, keď prihliadol na sociálne pomery na jeho strane, ktoré mu neumožňovali splatiť dlh naraz, ale ani v splátkach, ako uviedol žalobca vo svojom stanovisku, ale tiež neboli primerané žalovaným navrhované splátky. Za primerané súd považoval, vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu, splácanie dlhu s príslušenstvom v mesačných splátkach po 30 eur.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, a to v časti splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podaným odvolaním žiadal, aby mu súd umožnil splácať dlžnú sumu s príslušenstvom a trovami konania v menších splátkach ako 30 eur mesačne, a to v splátkach vo výške 10 eur mesačne, keď uviedol, že jeho finančná situácia mu nateraz nedovoľuje splácať čiastkou 30 eur mesačne, nakoľko je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR Topoľčany a pracuje na dohodu, kde je jeho mesačný príjem okolo 50 eur.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 379 a § 380 ods. 1 , prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti týkajúcej sa zročnosti priznanej sumy s príslušenstvom a trovami konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil, keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

8. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa § 379 odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 380 ods. 1 odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení § 379 , tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

12. Predmetom konania je nárok žalobcu uplatnený titulom uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 220133013. Keďže žalovaný podal odvolanie len v časti výšky povolených splátok, odvolací súd sa v odvolacom konaní zaoberal už len zročnosťou priznanej sumy s príslušenstvom a trovami konania a to z dôvodov namietaných žalovaným v podanom odvolaní.

13. Podľa § 232 ods. 2 ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

14. Podľa § 232 ods. 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

15. Podľa § 232 ods. 4 ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak, súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

16. V zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 vzniká strane sporu, ktorej bola súdom uložená povinnosť, splniť ju do troch dní. Pokiaľ súd neuloží inú lehotu na plnenie, platí zákonná domnienka, že táto lehota je trojdňová. Súd je však oprávnený určiť aj dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti, pričom zákon pre takýto prípad neobsahuje žiadne časové obmedzenie. Je však logické, že súdom určená lehota nesmie byť taká, ktorá by svojou dĺžkou poprela samotný účel civilného sporového konania a v konečnom dôsledku neviedla k odstráneniu právnej neistoty.

17. Vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach, pričom zároveň stanoví výšku splátok a podmienky ich zročnosti. Zároveň umožňuje súdu určiť, že nezaplatením, resp. omeškaním s plnením čo i len jednej splátky nastáva zročnosť celého plnenia. Pokiaľ strata výhody splátok nie je v rozhodnutí výslovne vymedzená, strana, v prospech ktorej je podľa

rozsudku plnené, nemá oprávnenie požadovať splnenie celého dlhu pre omeškanie alebo nesplnenie niektorej splátky.

18. Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie v danej veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v časti splatnosti istiny s príslušenstvom a trovami konania nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14. októbra 2015 č. k. 6C/323/2015-26 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 537,50 eura s príslušenstvom (úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne od 08. 06. 2014 až do zaplatenia) a trovami konania (súdny poplatok vo výške 23,29 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 82,58 eura), pričom v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný, pretože žalovaný v rozsahu priznanej sumy s príslušenstvom a trovami konania odvolanie nepodal. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zročnosti žalovanej sumy vychádzal z ustanovenia § 160 ods. 1 OSP (účinného do 30. 06. 2016), zohľadňujúc sociálne pomery žalovaného, keď žalovaný sa v priebehu konania vyjadril, že bol prepustený z väzby a jeho finančná situácia mu nedovoľuje zaplatiť dlh v plnej výške. Súd prvej inštancie, berúc do úvahy tak sociálnu situáciu žalovaného, ako aj pomer medzi výškou splátok a priznanou sumou, zaviazal žalovaného zaplatiť priznanú sumu 537,50 eura s príslušenstvom a trovami konania v 30-eurových mesačných splátkach, zročných vždy 20. dňa toho-ktorého mesiaca pod hrozbou straty výhody splátok. Žalovaný v odvolaní namietal, že jeho finančná situácia, ktorú žiadnym spôsobom nepreukázal, mu neumožňuje splácať dlžnú sumu v 30-eurových mesačných splátkach, pretože je evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom jeho príjem mesačne je 50 eur (podľa jeho udania pracuje na dohodu) a za primerané považoval splátky vo výške 10 eur mesačne. Odvolací súd však bol toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zročnosti dlžnej sumy (istina s príslušenstvom a trovami konania) je vecne správne, pričom mal za to, že zníženie výšky súdom určených splátok 30 eur mesačne nie je dôvodné jednak s poukazom na skutočnosť, že žalovaným požadovaným znížením splátok by došlo k neúmernému zásahu do práv žalobcu, od ktorého podľa názoru odvolacieho súdu nemožno spravodlivo požadovať, aby strpel taký zásah do jeho práva na zaplatenie priznanej sumy, ktorý je neúmerný z hľadiska celkovej dĺžky splácania dlhu v splátkach, s ohľadom na výšku dlžnej sumy (istina s príslušenstvom vrátane trov konania). Je potrebné pritom poukázať i na skutočnosť, že v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere si účastníci tejto zmluvy dojednali plnenie dlhu v mesačných splátkach po 68,25 eura a i s ohľadom na túto skutočnosť je požiadavka žalovaného na plnenie v mesačných splátkach po 10 eur neprimeraná tak výške jeho dlhu, ako i dobe jeho splácania. Naviac, žalovaný napriek tomu, že v odvolaní tvrdil, že jeho finančná situácia je nepriaznivá, k ním tvrdeným skutočnostiam nepredložil žiadne relevantné dôkazy, a tak nepreukázal, z akých konkrétnych dôvodov nie je v jeho možnostiach dlh žalobcovi splácať v súdom prvej inštancie určených splátkach. Podľa názoru odvolacieho súdu potom, vzhľadom na výšku priznanej sumy s príslušenstvom a trovami konania, povolené mesačné splátky 30 eur sú primerané, a to tak nároku na zaplatenie pohľadávky žalobcu, ako aj možnostiam a schopnostiam žalovaného.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výšky povolených splátok dospel k záveru, že okrem sociálnych pomerov žalovaného je potrebné v danej veci zohľadniť aj výšku pohľadávky s úrokmi z omeškania z priznanej sumy, vrátane trov konania, a preto mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznal, i keď v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak tomuto žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 rozhoduje len o nároku na náhradu trov konania, keď o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia následne rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť, že už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, riadiac sa zásadou, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 odvolací súd rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .