Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_1S-67-2013.pdf
PDF · 121.08 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/67/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: KSR - Kameňolomy SR, s. r. o., Neresnícka cesta 3, Zvolen, IČO: 31 559 123, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Ulianko & Holčík, s. r. o., Námestie SNP 41, Zvolen, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094, za účasti: Železnice SR, Generálne riaditeľstvo, Klemensova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 07501/2013/SŽDD/z.02289 zo dňa 11.01.2013, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 07501/2013/SŽDD/z.02289 zo dňa 11.01.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu železničnej dopravy č. 7650/12- S4/S-Dr zo dňa 08.11.2012 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. g) S. s. p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Pribratému účastníkovi správneho konania súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 19.3.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 07501/2013/SŽDD/z.02289 zo dňa 11.01.2013, ktorým žalovaný správny orgán odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Úradu pre reguláciu železničnej dopravy č. 7650/12-S4/S-Dr zo dňa 08.11.2012 zamietol a preskúmavané prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V žalobe žalobca uviedol, že rozhodnutím Úradu pre reguláciu železničnej dopravy zo dňa 08.11.2012 bol zamietnutý návrh na povolenie obnovy stavebného konania na stavbu dráhy ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, ŽKM 100, 500 - 159, 100 na traťovú rýchlosť 160 km/h - IV. etapa a to stavbu č. PS/SO: SO 34-32-03 „Trenčianska Teplá, Dubnica nad Váhom, železničný zvršok - demontáž“, t. j. vo veci stavebného povolenia č. 6299/07/ŠSÚ/S-Dr zo dňa 03.03.2008. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 11.1.2013 tento rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalobca navrhuje, aby súd toto nezákonné rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
2. Uviedol, že dňa 28.04.2011 na stavebný úrad podal návrh na povolenie obnovy konania vo veci rozhodnutia, ktorým stavebný úrad povolil stavebníkovi Železnice SR, Generálne riaditeľstvo Bratislava, Klemensova 8, stavebným povolením vydaným začiatkom roka 2008 uskutočniť časť stavby dráhy ŽSR
Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov ŽKM 100, 500-159, 100 na traťovú rýchlosť 160 km/h - IV. etapa a to stavbu č. PS/SO: SO 34-32-03. V návrhu na povolenie obnovy konania žalobca žiadal, aby stavebný úrad postupom podľa ust. § 63 zákona o správnom konaní, v predmetnej veci uskutočnil nové konanie.
3. Proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 05.05.2011, ktorým stavebný úrad zamietol návrh žalobcu na povolenie obnovy konania, podal žalobca dňa 25.07.2011 odvolanie. Rozhodnutím zo dňa 30.09.2011 č. 5057/11-S4/S-Dr stavebný úrad žalobcovi nepriznal postavenie účastníka stavebného konania na stavbu dráhy ŽSR Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 28.11.2011 č. k. 26104/2011/SŽDD/62231 bolo uvedené rozhodnutie zrušené a vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie.
4. Rozhodnutím zo dňa 21.12.2011 č. 6405/11-S4/S-Dr stavebný úrad žalobcovi opätovne nepriznal postavenie účastníka stavebného konania na predmetnú stavbu. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 08.02.2012 č. k. 8394/2012/SŽDD/8511 bolo uvedené rozhodnutie zrušené a vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie.
5. Rozhodnutím zo dňa 07.03.2012 č. k. 812/12-S4/S-Dr stavebný úrad opätovne zamietol návrh žalobcu na obnovu stavebného konania na stavbu predmetnej dráhy. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 07.05.2012 č. k. 8394/2012/SŽDD/26113 bolo uvedené rozhodnutie zrušené a vec vrátená na nové konanie.
6. Rozhodnutím zo dňa 21.06.2012 č. k. 3305/12-S4/S-Dr stavebný úrad zamietol návrh na obnovu stavebného konania na predmetnú stavbu. Rozhodnutím žalovaného bolo uvedené rozhodnutie zrušené a vec vrátená na nové konanie s tým, že úlohou prvostupňového správneho orgánu bolo zistiť skutočný stav veci, vysporiadať sa s otázkou, či žalobca je, alebo nie je účastníkom stavebného konania.
7. Rozhodnutím zo dňa 08.11.2012 č. 7650/12-S4/S-Dr stavebný úrad opätovne zamietol návrh žalobcu na obnovu stavebného konania. Predmetné rozhodnutie už bolo žalovaným potvrdené.
8. Žalobca tvrdí, že napádané rozhodnutia stavebného úradu sú zmätočné a nepreskúmateľné, nakoľko v nich absentuje riadne odôvodnenie, pričom aj časť rozhodnutia označená ako odôvodnenie, je vnútorne rozporná a zmätočná.
9. Žalobca má za to, že predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné a nepreskúmateľnosť odôvodnenia napádaného rozhodnutia v tomto konaní neumožňuje žalobcovi primerane reagovať na nedostatky predmetného rozhodnutia, argumentovať, prípadne namietať jeho skutkové a právne závery.
10. Žalobca zdôrazňuje, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených Správou katastra Ilava, nachádzajúcich sa v okrese Ilava v obci Dubnica nad Váhom, k. ú. J., zapísaných na LV č. XXXX. Na nehnuteľnostiach je vybudovaný areál štrkovne vo vlastníctve žalobcu. V štrkovni teda v dobývacom priestore vykonáva spoločnosť žalobcu banskú činnosť. Jediným možným prístupom k štrkovni bola cesta prechádzajúca cez železničné priecestie v miestnej časti Príles, obce Trenčianska Teplá, pričom práva a právom chránené záujmy žalobcu sú napádaným rozhodnutím priamo dotknuté a to tým, že zrušením železničného priecestia v km 133,820 (Príles) bol žalobcovi odňatý jediný možný prístup pre nákladné vozidlá v štrkovni, čím došlo k obmedzeniu podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorú v areáli štrkovne vykonáva. Žalobca tvrdí, že stavebný úrad ako aj žalovaný sa týmito skutočnosťami nezaoberali. Na tieto vyššie uvedené skutočnosti by žalobca stavebný úrad upozornil, ak by mu bol daný priestor. Avšak porušením práva spoločnosti byť účastníkom konania, ktorého výsledkom je napádané rozhodnutie, žalobca žiadnu z vyššie uvedených výhrad nemohol uplatniť v stavebnom konaní. Žalobca má za to, že podľa ust. § 14 ods. 1 správneho konania, je účastníkom správneho konania (stavebného konania). Navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
II.
11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 07.05.2013 uviedol, že s tvrdeniami žalobcu sa v celom rozsahu nestotožňuje, nakoľko ÚRŽD pri oznamovaní začatia stavebného konania postupoval
v súlade s § 61 ods. 4 zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Stavebné povolenie bolo vydané v stavebnom konaní s veľkým počtom účastníkov tak, že ÚRŽD, ako špeciálny stavebný úrad doručoval oznámenie o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou v súlade s § 61 ods. 4 stavebného zákona. Účastníci konania alebo tí, ktorí tvrdia, že sú účastníkmi konania podľa § 14 správneho poriadku, môžu vzniesť svoje námietky najneskôr do ústneho pojednávania. Na pripomienky a námietky, ktoré boli, alebo neboli uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny sa neprihliada. Žalobca nevzniesol svoje námietky v riadnej lehote, aj keď s vyhláškou o začatí stavebného konania mohol a mal byť oboznámený. ÚRŽD riadne oznámil začatie stavebného konania verejnou vyhláškou v súlade s § 61 ods. 4 stavebného zákona a tým nikomu nebola odňatá možnosť zúčastniť sa na stavebnom konaní, preto nie je splnená podmienka na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. c) správneho konania, nakoľko neboli splnené podmienky na obnovu konania podľa § 62 - 64 správneho poriadku. 12. Podľa názoru žalovaného obnovy konania sa nemôže úspešne domáhať ten, kto si nedostatočnú účasť v konaní zavinil sám, napríklad tým, že sa bezdôvodne nezúčastnil na ústnom pojednávaní, miestnej obhliadke alebo inom úkone, hoci bol riadne správnym orgánom prizvaný. Začatie stavebného konania bolo ÚRŽD riadne oznámené účastníkom konania verejnou vyhláškou podľa § 61 ods. 4 stavebného konania. Tento postup nebol spochybnený zo strany odvolacieho orgánu ani zo strany orgánov vykonávajúcich kontrolu zákonnosti postupu správnych orgánov. Podľa názoru žalovaného nebola splnená existencia dôvodu obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. c) správneho poriadku.
13. Žalobca podľa žalovaného taktiež nesplnil podmienku zachovania lehoty na podanie návrhu na obnovu konania a to subjektívnu 3-mesačnú lehotu podľa § 63 ods. 3 správneho poriadku. Žalobca mal už v roku 2010 vedomosť o zrušení železničného priecestia v súvislosti so stavbou. Návrh na obnovu konania bol doručený ÚRŽD až dňa 28.04.2011. Žalobca podľa žalovaného taktiež nesplnil podmienku aktívnej legitimácie, t. j. nebol účastníkom konania o vydanie stavebného povolenia. Dôvody, pre ktoré nebol žalobca účastníkom stavebného konania, sú podrobne uvedené v rozhodnutí ÚRŽD a ministerstvo s nimi súhlasí. Žalobca mal postavenie účastníka len v rámci konania o povolení obnovy konania, nie však v samotnom stavebnom konaní. ÚRŽD preto správne zamietol žalobcovi návrh na obnovu stavebného konania, pretože žalobca nebol jeho účastníkom. ÚRŽD upozornil žalobcu aj na rozdiel v predmete a možnosti podávania námietok medzi stavebným a územným konaním. Tvrdenia žalobcu, že vydaním stavebného povolenia a zrušením železničného priecestia boli dotknuté jeho práva a právom chránené záujmy nepreukazujú, že je účastníkom stavebného konania. Žalobca mohol vzniesť pripomienky v územnom konaní. Podľa § 61 ods. 1 tretia veta stavebného zákona, na pripomienky a námietky, ktoré boli, alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní, alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Informácia, že uskutočnením stavby, teda zrušením železničného priecestia, mohli byť poškodené práva a právom chránené záujmy žalobcu, nie je novým dôkazom v stavebnom konaní, pretože o námietkach vo veciach priestorového usporiadania a funkčného využitia územia, sa rozhoduje v územnom konaní. Nie je preto splnená podmienka na obnovu konania podľa ust. § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol.
14. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1S/67/2013-31 zo dňa 11.09.2013 Krajský súd v Bratislave do konania pribral účastníka správneho konania Železnice SR, GR, Klemensova 8, Bratislava a to podľa ust. § 250 ods. 1 O. s. p. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.10.2013. Pribratý účastník sa k podanej žalobe nevyjadril.
III.
15. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ustanovenia § 250g ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
16. O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 06.03.2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 1S/67/2013-55 zo dňa 05.05.2014. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2Sžo/55/2014 zo dňa 17.02.2016 tak, že rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
17. Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/55/2014 vyplýva právny záver, že: „Krajskému súdu je treba vytknúť, že pri skúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobných dôvodov (odňatie práva na spravodlivý proces v nadväznosti na upretie práva na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, nevysporiadanie sa s otázkami sporného účastníctva, riadneho doručovania a nemožnosti iného prístupu do štrkovne v rámci stavebného konania) vo vzťahu k právnej úprave v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) a písm. c) správneho poriadku) neodôvodnil vyslovený záver o nepreukázaní žiadnej z dvoch zmieňovaných podmienok, resp. dôvodov pre obnovu konania. Je možné, že z vysloveného záveru o nevzniknutí účastníctva v stavebnom konaní krajský súd mohol vyvodzovať nepreukázanie odňatia možnosti konať v stavebnom konaní ako dôvodu v zmysle § 62 ods. 1 písm. c) O. s. p. Nijako sa nevysporiadal s právnou úpravu a judikatúrou slovenských súdov k námietke, že napriek neexistencii spoločnej hranice štrkovňa žalobcu spĺňa podmienky pre uznanie za „susednú nehnuteľnosť“ v zmysle § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona, ako kritérium účastníctva v stavebnom konaní, pričom samozrejme nemožno opomenúť povinnosť majiteľa tvrdenej susednej stavby preukázať, že užívanie tejto stavby môže byť navrhovanou stavbou dotknuté a následnú povinnosť tak správnych orgánov, ako aj súdu tieto tvrdenia právne vyhodnotiť. Za danej situácie Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za pochybenie, aj to, že krajský súd si postupom v zmysle § 250d ods. 1 O. s. p. nevyžiadal okrem administratívneho spisu vo veci obnovy konania aj administratívny spis týkajúci sa vecne súvisiaceho stavebného konania (ktorý nevyhnutne musel byť podkladom pre rozhodovanie o obnove konania), ktorý je zásadným podkladom pre vyvodenie záverov o dôvodnosti priznania i postavenia účastníka konania, preukazovaní nedoručovania v stavebnom konaní ako dôsledku upretia postavenia účastníka správneho konania, ale napríklad aj včasnosti podania návrhu na obnovu konania“.
IV.
18. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 S. s. p., na základe podanej žaloby opakovane preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, prvostupňové rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, ako aj obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcu žalobcu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
19. Podľa § 6 ods. 1 S. s. p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
20. V intenciách § 6 ods. 1 S. s. p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S. s. p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
21. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
22. Podľa ust. § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
23. Podľa ust. § 32 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
24. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
25. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
26. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Úradu pre reguláciu železničnej dopravy č. 7650/12-S4/S-Dr zo dňa 08.11.2012, ktorým tento zamietol návrh na obnovu konania vo veci právoplatného stavebného povolenia na stavbu dráhy „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, ŽKM 100, 500 - 159, 100 na traťovú rýchlosť 160 km/h - IV. Etapa, UČS 34. traťový úsek Trenčianska Teplá - Dubnica nad Váhom, SO 34-32-03 železničný zvršok - demontáž“ tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie Úradu pre reguláciu železničnej dopravy zo dňa 08.11.2012 potvrdil.
27. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal dňa 28.04.2011 návrh na povolenie obnovy konania, v ktorom sa uvádza, že Úrad pre reguláciu železničnej dopravy povolil stavebníkovi ŽSR, GR stavebným povolením vydaným začiatkom roka 2008 v im neznámom konaní, uskutočniť časť stavby dráhy „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, ŽKM 100, 500 - 159, 100 na traťovú rýchlosť 160 km/h - IV. etapa, UČS 34. traťový úsek Trenčianska Teplá - Dubnica nad Váhom, SO 34-32-03 TÚ Trenčianska Teplá - Dubnica nad Váhom, železničný zvršok - demontáž“. Navrhovateľ (žalobca) svoj návrh na obnovu konania odôvodnil tým, že sa im ako účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní a že toto mohlo mať podstatný vplyv na rozhodovanie a nebolo možné ani urobiť nápravu v odvolacom konaní, keďže sa o rozhodnutí a jeho obsahu dozvedel žalobca až vo februári 2011. Navrhovateľ (žalobca) v návrhu tvrdil, že nesprávnym postupom správneho orgánu im bola ako účastníkovi konania odňatá možnosť aktívne sa zúčastniť stavebného konania a účinne v ňom brániť svoje práva a právom chránené záujmy, čo malo podstatný vplyv na rozhodnutie, že stavebný úrad nedostatočne zistil skutkový stav, keďže navrhovateľ nemal možnosť podávať odvolania, návrhy ani vyjadrenia. Ďalej navrhovateľ v návrhu na obnovu konania tvrdil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. J. B. P., evidovanými na LV č. XXXX, na ktorých je vybudovaný areál štrkovní v jeho vlastníctve a vykonáva v ňom svoju podnikateľskú činnosť. Jediným možným prístupom k štrkovni bola cesta prechádzajúca cez železničné priecestie v miestnej časti Príles, obce Trenčianska Teplá a zrušením železničného priecestia v km 133,820 bol žalobcovi odňatý jediný možný prístup pre nákladné vozidlá k štrkovni, čím došlo k obmedzeniu jeho podnikateľskej činnosti. Navrhovateľ v návrhu na obnovu konania tvrdil, že dôvodom na obnovu konania sú nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania a tiež spochybňuje doručovanie verejnou vyhláškou.
28. O návrhu na obnovu konania bolo rozhodnuté prvostupňovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu železničnej dopravy zo dňa 08.11.2012 č.j. 7650/12-S4/S-Dr tak, že návrh na obnovu konania vo veci právoplatného stavebného povolenia č. 6299/07-SU/S-Dr zo dňa 03.03.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.04.2008 bol zamietnutý. O odvolaní bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného č. 07501/2013/SŽDD/z.02289 zo dňa 11.01.2013 tak, že odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, sekcia špeciálneho stavebného úradu, bolo potvrdené.
V.
29. Podľa § 62 ods. 1 správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak: a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak,
c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní, d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní, e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.
30. Podľa ust. § 63 ods. 1 správneho poriadku, obnovu konania povolí na návrh účastníka konania, alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.
31. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad). Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo.
32. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že dôvodom pre obnovu konania je existencia závažných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Z pravidla pôjde o nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo porušenie takých procesných podmienok, ktoré vyvolávajú pochybnosti o objektivite správneho konania. Účelom obnovy konania je odstránenie uvedených nedostatkov a vydanie nového meritórneho rozhodnutia. So zreteľom na skutočnosť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok v porovnaní s odvolaním (rozkladom) správny poriadok ustanovuje určité obmedzenia (dôvodom obnovy môžu byť len skutočnosti ustanovené v správnom poriadku, časové limity na uplatnenie podnetu a podobne).
33. Podľa ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba e) projektant časti, ktorá sa týka projektu stavby.
34. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že účastníkmi stavebného konania sú vždy žiadateľ - stavebník a ďalší okruh účastníkov je založený na princípe vlastníctva susedných pozemkov a stavieb vrátane jeho náhradnej formy uznaním „iného práva“ vymedzeného v § 139 ods. 1.
35. Podľa ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona, pod pojmom iné práva k pozemkom a stavbám použitým v spojení vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich, sa podľa povahy prípadu rozumie: a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy alebo dohody o budúcej kúpnej zmluve, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov.
36. Podľa ust. § 139 ods. 2 písm. c) citovaného zákona, susedné pozemky a stavby na nich, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch.
37. Podľa ust. § 139 ods. 2 písm. d) citovaného zákona, susedná stavba, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.
VI.
38. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca sa návrhom zo dňa 28.04.2011 domáhal povolenia obnovy konania vo veci právoplatného stavebného povolenia č. 6299/07-ŠSU/S-Dr zo dňa 03.03.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2008. Ako hlavný dôvod obnovy konania uviedol, že sa mu ako účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, čo mohlo mať podstatný vplyv
na rozhodnutie a tiež upozorňoval na skutočnosť, že podľa jeho názoru vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Ako dôvod nových skutočností, resp. dôkazov žalobca uvádzal, že v konaní nemohol namietať skutočnosť, že v štrkovni, teda v dobývacom priestore, v ktorom jeho spoločnosť vykonáva banskú činnosť, je jediným možným prístupom k štrkovni cesta prechádzajúca cez železničné priecestie v miestnej časti Príles, obce Trenčianska Teplá, pričom práva a právom chránené záujmy, povinnosti sú napádaným rozhodnutím priamo dotknuté a to tým, že zrušením železničného priecestia mu bol odňatý jediný možný prístup pre nákladné vozidlá v štrkovni.
39. Žalobca v návrhu na obnovu konania uviedol, že mu nie je zrejmé, či stavebný úrad mal vedomosť o vyššie uvedenej dopravnej situácii, nakoľko sa s touto skutočnosťou v odôvodnení napádaného rozhodnutia vôbec nevysporiadal. Má za to, že o tejto uvádzanej skutočnosti, nemal vedomosť a teda, tieto skutočnosti sú dôvodom na obnovu predmetného konania, nakoľko ich je možné považovať v zmysle ust. § 62 ods. 1 písm. a) za nové skutočnosti, ktoré môžu mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli byť v konaní uplatnené bez zavinenia účastníka konania.
40. Predmetom právneho posúdenia v tomto konaní je hlavne otázka účastníctva žalobcu v konaní o vydanie stavebného povolenia.
41. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že rozhodnutím zo dňa 30.09.2011 č.k. 5057/11-S4/S- Dr stavebný úrad žalobcovi nepriznal postavenie účastníka stavebného konania na stavbu dráhy ŽSR „Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov žkm 100, 500-159, 100 na traťovú rýchlosť 160 km/hod. - IV. etapa a to stavbu č. PS/SO: SO 34-32-03, Trenčianska Teplá, Dubnica nad Váhom, železničný zvršok - demontáž“.
42. Toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 28.11.2011 a vec bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie s pokynom zistiť úplne a presne skutočný stav veci. O veci bolo opakovane rozhodnuté rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. 6405/11-S4/S-Dr zo dňa 21.12.2011, ktorým opakovane nebolo žalobcovi priznané postavenie účastníka stavebného konania. Toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 08.02.2012 č. k. 8394/2012/SŽDD/8511.
43. Rozhodnutím zo dňa 07.03.2012 č. k. 812/12-S4/S-Dr stavebný úrad opakovane zamietol návrh žalobcu na obnovu stavebného konania. O tomto rozhodnutí bolo rozhodnuté v odvolacom konaní rozhodnutím žalovaného zo dňa 07.05.2012 č. k. 8394/2012/SŽDD/26113 tak, že uvedené rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená na nové konanie.
44. Rozhodnutím zo dňa 21.06.2012 č. k. 3305/12-S4/S-Dr stavebný úrad opätovne zamietol návrh žalobcu na obnovu stavebného konania. Rozhodnutím žalovaného bolo uvedené rozhodnutie zrušené a vec vrátená na nové konanie. Rozhodnutím zo dňa 08.11.2012 č. k. 7650/12-S4/S-Dr stavebný úrad opakovane zamietol návrh žalobcu na obnovu stavebného konania, pričom toto rozhodnutie už bolo potvrdené preskúmavaným rozhodnutím žalovaného.
45. Žalobca v konaní zdôrazňoval, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností vrátane ich súčastí a príslušenstva vedených správou katastra Ilava, nachádzajúcich sa v okrese Ilava, obec Dubnica nad Váhom, k. ú. J., zapísaných na LV č. XXXX, na ktorých je vybudovaný areál Štrkovne vo vlastníctve žalobcu, v ktorom spoločnosť žalobcu vykonáva banskú činnosť. Žalobca zdôrazňuje, že jediným legálnym možným prístupom k štrkovni bola cesta prechádzajúca cez železničné priecestie v miestnej časti Príles, obce Trenčianska Teplá, pričom práva a právom chránené záujmy žalobcu sú napádaným rozhodnutím priamo dotknuté a to tým, že zrušením železničného priecestia v km 133,820 (Príles) bol žalobcovi odňatý jediný možný prístup pre nákladné vozidlá k štrkovni, čím došlo k obmedzeniu podnikateľskej činnosti žalobcu.
46. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že je nesporné, že stavba je uskutočňovaná na pozemku, na ktorý vstup vedie cez pozemky žalobcu v dôsledku čoho je zrejmé, že vlastnícke práva žalobcu vydaným stavebným povolením a následným užívaním stavby podľa podmienok užívania záväzne stanovených v stavebnom povolení môžu byť dotknuté.
47. Krajský súd poznamenáva, že pre posúdenie, či určitá fyzická alebo právnická osoba mala, resp. nemala byť účastníkom stavebného konania je v prvom rade potrebné skúmať, či uskutočnením stavby
podľa podmienok stavebného povolenia existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám.
48. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 5Sžp/8/2011 zo dňa 26.01.2012, z ktorého vyplýva, že: „Účelom inštitútu tzv. opomenutého účastníka je chrániť práva a oprávnené záujmy toho s kým správny orgán ako s účastníkom konania nekonal s následkom nedoručenia mu rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa priamo dotýka jeho práv a oprávnených záujmov. Pozitívne zistenie súdu, že skutočne došlo zo strany konajúceho správneho orgánu k pochybeniu v podobe opomenutia niektorého z účastníkov konania spôsobuje, že takéto rozhodnutie správneho orgánu nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Ak súd dospeje k záveru, že so žalobcom sa malo konať ako s účastníkom konania, uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie. Podľa okolností prípadu môže odložiť vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Stanoviskom súdu o povinnosti doručiť účastníkovi správne rozhodnutie je správny orgán viazaný a po uskutočnenom doručení predloží súdu administratívne spisy na rozhodnutie o žalobe. V prípade, že súd zistí, že žalobca nebol v správnom konaní opomenutý, konanie o žalobe zastaví“.
49. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že ako správny súd je povinný preskúmať, či opomenutý účastník mal byť skutočne účastníkom konania. Musí pritom vychádzať z právnych predpisov správa hmotného, keďže základnou črtou účastníka konania je hmotnoprávny pomer fyzickej alebo právnickej osoby k veci, ktorá je predmetom konania, pokiaľ osobitný predpis v pomere špeciality k správnemu poriadku nestanoví inak. Ako vyplynulo z vyššie citovaného ust. § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú aj vlastníci susedných stavieb, pričom za susednú stavbu je možné považovať aj stavbu na takom pozemku, ktorý síce nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorých v konaní podľa stavebného zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stranou dotknuté.
50. V tejto súvislosti súd upozorňuje aj na nález Ústavního soudu ČR č. 96/2000 Sb. z ktorého vyplýva, že: „... okruh účastníka konania nemožno bez ďalšieho obmedziť len na vlastníkov nehnuteľností susediacich so stavebným pozemkom. V každej prejednávanej veci je nutné vždy uvážiť, ktorí z vlastníkov susediacich pozemkov a stavieb na nich, môžu byť vydaným rozhodnutím priamo dotknutí na svojich právach. Ide o záležitosť spadajúcu do okruhu správnej úvahy, ktorá musí byť v medziach zákona a musí vychádzať z povahy posudzovaného opatrenia a jeho dopadu. V odôvodnení rozhodnutia je treba vždy uviesť, ako bol okruh účastníka vymedzený. Nepochybne okruh účastníkov konania z radu „susedných“ stavieb, ktorí môžu byť vo svojich právach dotknutí je širší...“.
51. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že súd zistil podstatné porušenie ustanovení o správnom konaní.
52. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude opakované posúdenie právneho postavenia žalobcu v pôvodnom stavebnom konaní a vo veci návrhu o obnovu konania opätovne rozhodnúť s ohľadom na ust. § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona v spojení s ust. § 62 ods. 1 písm. c) zákona o správnom konaní.
53. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 S. s. p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na ich náhradu, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Pribratému účastníkovi správneho konania súd náhradu trov konania nepriznal.
54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.