Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_4C-288-2015.pdf
PDF · 85.41 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/288/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci žalobcu: DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, IČO: 46 713 930, zastúpený advoconsulting s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 47 253 428, proti žalovanému: A. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. Z., Z. XXX/X, štátny občan SR, t. č. Ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, Chorvátska 5, Bratislava, v spore o zaplatenie peňažnej pohľadávky 2.127,37 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a . Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 24. 8. 2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 2.127,37 eur a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27. 09. 2013 uzavrel so spoločnosťou K. K., a.s. Bratislava Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE, čím sa stal aktívne legitimovaný v tomto konaní. Dňa 06. 10. 2006 uzatvorila K. K., a.s. so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebného úveru vo výške 1.659,70 eur s premenlivou úrokovou sadzbou vo výške 12 % ročne. Poplatok za správu úveru bol dojednaný na 1,99 eur mesačne, konečná splatnosť úveru na 20. 09. 2013. Žalovaný čerpal úver dňa 06. 10. 2006. Po čerpaní úveru sa žalovaný nezaplatením splátky za obdobie február 2007 dostal do omeškania s úhradou splátky, uvedené omeškanie vyrovnal až dňa 12. 03. 2007. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 30. 07. 2013 vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky v lehote do 15 dní od doručenia výzvy. Vzhľadom na finančné správanie žalovaného došlo k prípadu porušenia podľa bodu 7.6.1 písmena a) VOP, preto právny predchodca žalobca v zmysle bodu 7.6.1. VOP listom zo dňa 03. 09. 2013 oznámil žalovanému, že ku dňu 02. 09. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaná suma pozostáva z nezaplatenej istiny 1.501,30 eur spolu s príslušenstvom, ktoré pozostáva z riadnych úrokov vo výške 328,79 eur, zmluvných a zákonných úrokov z omeškania spolu vo výške 193,71 eur (zmluvné úroky z omeškania v sadzbe 8 % ročne za obdobie od 20. 11. 2011 do 02. 09. 2013 a zákonné úroky z omeškania v sadzbe 16,75 % ročne za obdobie od 03. 09. 2013 do 26. 09. 2013) a z nezaplatených poplatkov vo výške 8,97 eur.
2. Súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním v neprítomnosti.
3. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 4C/288/2015-100 zo dňa 05. 09. 2016 vyzval žalovaného, aby sa v lehote do 10 dní od doručenia uznesenia vyjadril k žalobe doručenej súdu dňa 24. 08. 2015. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval.
4. Právny zástupca žalobcu vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaniach, ako aj písomných vyjadreniach doručených súdu trval na podanej žalobe. Uviedol, že žaloba je určitá, zrozumiteľná a korešponduje s listinnými dôkazmi, ktoré súdu predložili. Žalobca nedisponuje prístupom do informačného systému jeho právneho predchodcu, teda bez svojho zavinenia nie je schopný predložiť súdu požadovaný dôkazný prostriedok. Pokiaľ sa týka úrokov z omeškania, pôvodný veriteľ si uplatnil úroky z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti vo výške 5 % zvýšenú o sadzbu zmluvného úroku do úplného splnenia v zmysle Obchodného zákonníka a to za obdobie od 03. 09. 2013 do 26. 09. 2013, čiže len do postúpenia pohľadávky. Nový veriteľ si úroky z omeškania uplatňuje len vo výške 5 % a to len do konca roku 2014. Pokiaľ sa týka premlčania, majú za to, že splatnosť pohľadávky sa musí počítať od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, k čomu došlo dňa 02. 09. 2013, ktoré žalovaný prevzal 19. 09. 2013 a žaloba bola podaná na súd v premlčacej lehote. Oni tvrdia, že platby žalovaného boli započítané na istinu vo výške 158,40 eur, pretože najskôr sa platí zmluvný úrok. Poplatky za upomienky boli dojednané v sadzobníku poplatkov. Pokiaľ sa týka účtovaných úrokov z omeškania v sadzbe 26,40 % majú za to, že pôvodný veriteľ postupoval v súlade so zákonom a s vykonávacím predpisom. Sú toho názoru, že súd nemôže suplovať skutkové tvrdenia žalovaného. Žalovaný nikdy nenamietal výšku žalovanej sumy, nikdy nenamietal ako boli jeho úhrady započítavané. Poslednú úhradu vykonal dňa 26. 02. 2013. Zmluva o úvere je absolútny obchod a spravuje sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. Okrem premlčania Obchodný zákonník aj upravuje akým spôsobom je veriteľ oprávnený započítavať si úhrady, teda najskôr na príslušenstvo, následne na istinu. Majú za to, že žalovaná suma je vypočítaná v správnej výške, túto žalovaný nikdy nenamietol. Majú za to, že začiatok plynutia premlčacej doby sa počíta od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu. Nakoľko, že bol žalovaný v omeškaní s úhradou splátok viac ako 90 dní, pôvodný veriteľ ho vyzval na úhradu dlžnej sumy, zároveň ho poučil o možnosti vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu a následne pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Ak by aj súd rátal začiatok plynutia premlčacej doby nie od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalovaný uskutočnil poslednú platbu dňa 26. 02. 2013. Keďže mali zmluvné strany dojednanú splatnosť vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, žaloba bola podaná 24. 08. 2015, teda v premlčacej dobe.
5. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to s kópiou Zmluvy o splátkovom úvere XXXXXXXXXX (č.l. 8 spisu), s kópiou Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve (č.l. 9 spisu), s kópiou Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE (č.l. 10 a nasl. spisu), s výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 06. 10. 2006 (č.l. 17 spisu), s Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 03. 09. 2013 (č.l. 18 spisu), s Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 11. 10. 2013 (č.l. 19 spisu), s výpisom z účtu žalovaného (č.l. 23 a nasl. spisu), so Sadzobníkom poplatkov pôvodného veriteľa (č.l. 41 spisu), so Všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa (č.l. 35 a nasl. spisu).
6. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:
7. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s., Suché Mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalovaným bola dňa 06. 10. 2006 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného bezúčelového úveru vo výške 50.000 Sk, t.j. 1.659,70 eur pri dojednanej úrokovej sadzbe 12 % ročne - premenlivá v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 83 mesačných splátkach po 951 Sk t.j. 31,57 eur vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20. 09. 2013, RPMN na 15,77 %. Žalovaný úver čerpal dňa 06. 10. 2006. Výzvou zo dňa 30. 07. 2013 vyzval právny predchodca navrhovateľa žalovaného na úhradu dlžnej sumy 1.426,88 eur v lehote do 15 dní od doručenia výzvy s tým, že ak uvedenú sumu neuhradí K. K. pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Listom zo dňa 03. 09. 2013 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru ku dňu 02. 09. 2013 v zmysle bodu 7.6.1 VOP K. K., a.s. Ďalej mal súd za preukázané, že pôvodný veriteľ Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27. 09. 2013 pohľadávku voči žalovanému postúpil na žalobcu.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
10. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal za preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom splnenia záväzkov zo Zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou K. K., a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Žalovanú pohľadávku nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE, čím mal súd za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané, že K. K., a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere, ktorou si dojednali poskytnutie bezúčelového úveru. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť v mesačných splátkach a zaplatiť dojednaný úrok. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti. Keďže žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnil riadne a včas, pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 02. 09. 2013. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia peňažného plnenia, ktorého výška bola uvedená síce dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom, ale skutkové tvrdenia uvedené žalobcom v žalobe a v jeho doplneniach neboli dostatočné pre vyvodenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu. Žalobca napriek opakovaným výzvam súdu neuviedol v dostatočnom rozsahu skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku, zistený skutkový stav subsumovať pod príslušné zákonné ustanovenia a o uplatnenom nároku rozhodnúť. Napriek opakovaným výzvam na predloženie špecifikácie žalovanej sumy, o uvedenie z čoho pozostávajú jednotlivé položky, akým spôsobom boli vyčíslené (č.l. 54 spisu), predloženie splátkového kalendára s uvedením, aká časť každej splátky pripadá na úrok, aká na istinu, na zdokladovanie všetkých platieb žalovaného (č.l. 83 spisu), žalobca neuviedol v dostatočnom rozsahu skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné posúdiť dôvodnosť jeho nároku. V zmysle § 132 ods. 2 C. s. p. opísanie rozhodujúcich skutočnosti nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Nakoľko sa jedná o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom spotrebiteľ je slabšou stranou sporu, súd vykonal aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, pretože to bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Uvedené dôkazy nebolo možné zadovážiť ani od pôvodného veriteľa, ktorý podaním doručeným súdu dňa 13. 06. 2016 (č.l. 82 spisu) oznámil, že odovzdal zmluvu o úvere a súvisiacu dokumentáciu o záväzkovom vzťahu postupníkovi, t.j. žalobcovi. Z úradnej činnosti súdu je známe, že pôvodný veriteľ používa systém zloženého úročenia, t.j. úročí istinu aj úrok. Z listinných dôkazov ako aj zo špecifikácie žalovanej sumy vyplýva, že za obdobie do decembra 2008 pôvodný veriteľ účtoval úroky vo výške 26,40 % (č. l. 71 spisu), čo je v rozpore s predpismi na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobca taktiež netvrdil a nešpecifikoval, z ktorých nezaplatených splátok úveru pozostáva žalovaná suma, čo je nevyhnutné, okrem iného, pre posúdenie prípadného premlčania nároku, resp. jeho časti, ku ktorému súd prihliadala v zmysle 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ex offo. Napriek výzve súdu žalobca nepredložil ani rozpis splátok úveru s ich rozčlenením na istinu a úroky (amortizačnú tabuľku), z ktorého by uvedené skutočnosti mohli byť zistené. Žalobca nešpecifikoval položku riadne úroky vo výške 328,79 eur, keďže nevedel za aké obdobie, z akej sumy boli uvedené úroky vyčíslené. Rovnako dostatočným spôsobom neuviedol skutkové tvrdenia vo vzťahu k vyčísleným poplatkom vo výške 8,97 eur. Pokiaľ žalobca v žalobe a doplnení odkazoval na listinné dôkazy, tieto aj v zmysle novej procesnej úpravy nemôžu nahrádzať procesnú povinnosť strany sporu tvrdiť relevantné skutkové okolnosti. Žalobca si uvedenú povinnosť dostatočným spôsobom v podanej žalobe ani v jej doplneniach nesplnil, preto súdu neostávalo nič iné len žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci náhradu trov konania nepriznal, keďže tento si trovy konania neuplatnil, ani mu žiadne trovy konania zo spisu nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.