Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoCsp-26-2022.pdf
PDF · 86.56 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/26/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a. s., skrátený názov VÚB, a. s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 320 155, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., Jilemnického č. 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: B.. G. L., nar. XX.XX.XXXX, D. č. XXXX, XXX XX W., o zaplatenie 9.855,59 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 12Csp/7/2021-47 zo dňa 02.09.2021, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 9.855,59 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 9.855,59 eur od 27.07.2018 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Z vykonaného dokazovania za nepochybné považoval, že strany sporu uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu - Zmluvu o pôžičke v zmysle ustanovenia § 657 OZ, ktorá sa v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že žalobca poskytol peňažné prostriedky vo výške 10.000,- eur, ktoré po navýšení o celkové náklady v sume 11.070,80 eur sa zaviazal žalovaný uhradiť v 120 mesačných splátkach po 175,59 eur. Predovšetkým sa zaoberal tým, či uplatnená pohľadávka nie je premlčaná z pohľadu ustanovenia § 54a OZ. Z dokazovania bolo preukázané, že splatnosť celého dlhu nastala pre nezaplatenie splátky za marec 2018, splatnosť ktorej bola podľa zmluvy stanovená na 20.03.2018. Žaloba bola doručená súdu 26.02.2021, v danom prípade premlčacia doba plynula od 21.03.2018 do 21.03.2021. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere dospel k záveru, že nenastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 zákona č 129/2010 Z. z. Boli uvedené všetky náležitosti, RPMN neprekročila najvyššiu prípustnú výšku odplaty zo žaloby, z prehľadu splátok a úhrad, splátkového kalendára obsiahnutého v zmluve bolo preukázané, že žalovaný mal uhradiť preukázateľne do zosplatnenia 12.438,26 eur (súčet predpísaných splátok do zosplatnenia 2.809,44 eur, sumu splátok po zosplatnení 9.628,82 eur). Žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil sumu 2.582,67 eur, a preto súd považoval požiadavku žalobcu na vrátenie sumy 9.855,59 eur za dôvodnú. K priznanej istine priznal i zákonné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s Nariadením vlády č 87/1995 Z. z. v sadzbe 5 % ročne z dlžnej sumy od 27.07.2018 do zaplatenia, t. j. od šiesteho dňa po oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP.
3. V zákonnej lehote proti rozsudku prvoinštančného súdu doručil odvolanie žalovaný. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 8Csp/7/2021 zo dňa 02.07.2021 v obdobnej veci o zaplatenie sumy žalovanému na základe podobnej úverovej zmluvy. V predmetnej veci súd rozhodol, že výška dohodnutých úrokov je privysoká, úverová zmluva sa z tohto dôvodu považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Zaplatené splátky súd započítal na istinu, uložil žalovanému zaplatiť len zvyšok z istiny a zákonný úrok z omeškania. Zastal názor, že súd mal obdobne postupovať i v predmetnej právnej veci. Poukázal na Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré je uvedené aj vo vyššie uvedenom rozhodnutí o stanovení najvyššej prípustnej výšky odplaty pri spotrebiteľských zmluvách, ktorá nemá byť vyššia ako dvojnásobok priemernej RPMN pri obdobnom úvere. V zmluve, ktorú uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu, je uvedená priemerná hodnota RPMN 9,27 %, vyslovil pochybnosť o správnosti tohto údaja, nakoľko na stránke Národnej banky Slovenska našiel rozdielnu výšku tejto informácie. Ak by aj tento údaj bol správny, dvojnásobok tejto sumy je 2x9,27, čo je 18,54 %. Úroková sadzba však v tomto prípade bola dohodnutá na 18,72 %, čo je viac ako dvojnásobok, tak aj tento úver by sa mal považovať za bezúročný a bez poplatkov a zaplatené splátky by sa mali započítať len na istinu úveru. Prvoinštančný súd v rozsudku konštatuje, že RPMN neprekročila najvyššiu prípustnú výšku odplaty, nie je jasné, ako súd k tomuto záveru dospel, z akých údajov a právnych predpisov vychádzal. V prípade, ak by odvolací súd odvolaniu nevyhovel, žiadal priznať splátky z dlžnej sumy, nakoľko s manželkou má dve deti, nevlastní takmer žiaden majetok, sú naňho vedené dve exekúcie a má záväzok na zaplatenie ďalších troch podobných záväzkov z poskytnutého úveru.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí nevysporiadal.
5. Skôr ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu veci na podklade podaného odvolania, vyzval strany sporu na vyjadrenie k právnemu posúdeniu veci v zmysle ust. § 53 ods. 6 OZ, § 1, § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a § 2 vyhlášky MF SR č. 289/2010 Z.z. o predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery.
6. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že v zmluve uzatvorenej so žalovaným uviedol nesprávnu výšku priemernej RPMN, keď táto bola za tretí štvrťrok 2016 10 %, dvojnásobok predstavoval 20 %, a teda preukázateľne nedošlo k prekročeniu najvyššej prípustnej výšky odplaty.
7. Žalovaný odvolacím súdom naznačené právne posúdenie veci nenamietal.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 389, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Po preskúmaní vec dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, pokiaľ uznal žalobou uplatnený nárok žalobcu za dôvodný a jeho žalobe vyhovel.
10. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 106/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa zmenila s účinnosťou od 1. júna 2014 v znení § 53 ods. 6 výška odplaty, akú možno od spotrebiteľa požadovať, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov. Táto je upravená v novelizovanom nariadení Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré bolo v tejto súvislosti novelizované nariadením Vlády SR č. 141/2014 Z.z. účinným od 1. júna 2014, na ktoré sa v § 53 ods. 6 odkazuje.
11. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1. júna 2014 odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkoch spotrebiteľovi tvoria úroky, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov, alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri
výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
12. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia odplata podľa ods. 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa ods. 3 za rok.
13. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia na účely stanovenia najvyššej možnej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov, zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcemu uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
14. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľa nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
15. Podľa § 1a ods. 4 nariadenia najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v ods. 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
16. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za štvrtý štvrťrok 2016 pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých na obdobie nad 5 do 10 rokov RPMN predstavovala 9,36 %, jej dvojnásobok sa rovnal 18,72 %. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných za tretí štvrťrok 2016 pri spotrebiteľskom úvere poskytnutom nad 5 do 10 rokov RPMN predstavovala 10 %, jej dvojnásobok predstavoval 20 %.
17. V kontexte uvedeného možno uzavrieť, že v zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu o spotrebiteľskom úvere č. 8510504456 zo dňa 01.02.2017 bol nesprávne uvedený údaj o priemernej RPMN 9,27 %, ktorá v tom čase predstavovala 9,36 % a jej dvojnásobok 18,72 %. Pri uvedení údaja o RPMN 18,72 % je možné uzavrieť, že odplata neprekročila dvojnásobok RPMN. Zároveň údaj o RPMN odzrkadľoval skutočné náklady spotrebiteľa a bol uvedený správne.
18. Vo väzbe na uvedené odvolací súd, súc viazaný odvolacími dôvodmi žalovaného, v konečnom dôsledku rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdil.
19. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní žiadal vzhľadom na výšku priznaného plnenia umožniť mu dlžnú sumu splácať v splátkach, neuviedol dostatok vstupných údajov, z ktorých by mohol odvolací súd posúdiť nielen odkázanosť žalovaného na možnosť splácania dlžnej sumy v splátkach, ale ani výšku splátky, ktorá by jednak odzrkadľovala reálne možnosti a schopnosti žalovaného, ako i zároveň bola adekvátnou z hľadiska výšky priznaného plnenia. Žalovaný neuviedol príjem, ktorý v zamestnaní dosahuje, či už on alebo jeho manželka, a ani priemerné náklady domácnosti za mesiac. Za nie bez významu v tejto súvislosti odvolací súd považoval, že v rámci exekúcie sa veriteľ môže dohodnúť s dlžníkom uzavrieť dohodu o splátkach, výšku a podmienky splácania obe strany dohodnú.
20. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, v nadväznosti na čo odvolací súd priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania a plnom rozsahu (§ 369 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP).
21. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)