Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/277/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne Liptovské pekárne a cukrárne VČELA - Lippek, k. s.. so sídlom Ul. 1. mája 1919, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 394 556, zastúpenej JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou so sídlom Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves, proti žalovanej G. E.N., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX/X, Z. P., v konaní o ochranu dobrej povesti právnickej osoby a náhrady nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku písomne sa ospravedlniť žalobkyni listom adresovaným do sídla žalobkyne za neoprávnený zásah do jej povesti zverejnením nasledovného znenia:

Ja G. E., bytom L. XXX/X, Z. P., ospravedlňujem sa Liptovským pekárňam a cukrárňam - VČELA - Lippek k. s., so sídlom 1. mája 1919, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 394 556, za výroky:

„ v Liptovským pekárňach a cukrárňach - VČELA - Lippek k. s. by som si tortu robiť nedala, praxovala som tam a proste, humus“ „ ani tortu nejedzte, hygiena je tam „nadovšetko“, výrobok spadne na špinavú zem, zdvihnú ho a nechajú tak, proste otras“ „ja som v pekárňach robila, majú hrozný prístup k ľudom a hygiena tam nie je žiadna ešte aj nenápadne fajčia za pecami“

ktoré som zverejnila dňa 25. 05. 2015 na sociálnej sieti Facebook, v skupine „Všetko na predaj - Liptovský Mikuláš“ v súvislosti s reklamáciou torty, zakúpenej pani H. F. a prehlasujem, že výroky o hygienických podmienkach a prístupe k zamestnancom nie sú pravdivé.

II. Žalovaná je povinná zdržať sa uvádzania nepravdivých výrokov týkajúcich sa hygienických podmienok a prístupu žalobkyne k zamestnancom.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 70 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 12. 08. 2015 sa žalobkyňa domáhala ochrany dobrej povesti a náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobu odôvodnila tým, že v máji 2015 si v jej prevádzkarni v Liptovskom Hrádku dala pani H. F. vyrobiť dve torty, ktoré si prevzala bez toho, aby namietala, že nezodpovedajú jej predstave. Po ich prevzatí a zaplatení kúpnej ceny sa dostavila za konateľom žalobkyne a tvrdila mu, že torty nezodpovedajú dizajnovo jej predstave. Aj napriek tomu, že nenamietala kvalitu výrobkov,

konateľ rozhodol o tom, že torty budú od zákazníčky prevzaté a bude jej vrátená kúpna cena. Následne sa konateľ žalobkyne z výpisu z internetovej stránky „Všetko na predaj - Liptovský Mikuláš“ dozvedel, že pani H. F. ešte pred osobnou návštevou zverejnila svoju nespokojnosť s výrobkami. Do diskusie sa zapojili viacerí diskutujúci, ktorí vyjadrili na vec svoj subjektívny názor, neberúc pritom do úvahy, že pani F. nezačala voči žalobkyni ani len reklamačné konanie. Zvlášť znevažujúcimi výrokmi sa dňa 25. 05. 2015 zapojila žalovaná pod označením G. G. E., ktorá uviedla, že „tam by som si to robit nedala praxovala som tam a proste humus radsej si dajte v pralinke v okolicnom alebo hotel janosik odporučam“, „ani to nejedzte higiena nadovsetko spadne na spinavu zem nechaju tak a zdvihnu proste otras chodte im to vratit a dajte si to urobit skusenej cukrarke“ a „ja som tam praxovala a v pekarnach robila hrozny pristup k ludom a hygiena ziadna este aj fajcia za pecami nenapadne. Predmetom debaty na internete bola neuplatnená reklamácia zo strany pani F. a vzhľad výrobkov, ktorý nenaplnil jej predstavy, pričom žalovaná debatu otočila na iné skutočnosti a svojimi výrokmi závažným spôsobom znevážila žalobkyňu, čím neoprávnene zasiahla do jej dobrej povesti. Tieto vyjadrenia sú nesporne objektívne spôsobilé ohroziť povesť žalobkyne tým, že znižujú serióznosť a dôveryhodnosť jej postavenia ako výrobcu cukrárskych výrobkov v meste a zamestnávateľa. Výroky sú zároveň nebezpečné v tom smere, že v predstavách tretích osôb môžu spôsobiť skreslený a veľmi negatívny názor na žalobkyňu. Zároveň žalovaná svojimi výrokmi o hygienických podmienkach ohrozila konkurencieschopnosť žalobkyne, pričom žalovaná dokonca nabádala, aby si čitatelia dali robiť torty u konkurencie. Negatívny dopad jej výrokov je znásobený tým, že žalovaná opakovane uviedla, že u žalobkyne pracovala, čím vzbudzuje presvedčenie, že dôverne pozná hygienické pomery u žalobkyne. Tvrdenia žalovanej sú nepravdivými skutkovými tvrdeniami, ktorým chýba skutkový základ, pričom tieto majú difamačný charakter. Nakoľko žalovaná opakovane uvádzanými tvrdeniami výrazným spôsobom zasiahla do práv žalobkyne chránených čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky, žalobkyňa sa domáhala, aby súd uložil povinnosť písomne sa ospravedlniť žalobkyni. Zároveň si uplatnila titulom nemajetkovej ujmy sumu 1 000,- eur.

2. Pred otvorením pojednávania strany zhodne uviedli, že sa dohodli na zmieri, podľa ktorého by sa žalovaná písomne ospravedlnila žalobkyni a zároveň by sa zaviazala uhradiť nemajetkovú ujmu vo výške 1 000,- eur dvadsiatimi mesačnými splátkami po 50,- eur a nahradiť žalobkyni náhradu trov konania. Súd navrhnutý zmier v súlade s § 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) neschválil, nakoľko v tomto štádiu konania nebola tvrdená ani preukázaná dôvodnosť uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom túto je možné priznať len v prípade, ak na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že morálne zadosťučinenie je nepostačujúce. Predmetné uznesenie bolo vyhlásené na pojednávaní za prítomnosti obidvoch strán, pričom v súlade s § 235 ods. 2 C. s. p. ho nie je potrebné doručovať.

3. Právna zástupkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že pokiaľ ide o predchádzajúce ospravedlnenie žalovanej, toto nemalo požadovanú formu a nebolo ani podpísané, preto ho žalobkyňa nemôže akceptovať. V nadväznosti na uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy, poukázala na to, že požadovaná suma v žiadnom prípade nemôže pokryť výšku škody, ktorá vznikla žalobkyne v súvislosti s nepravdivým tvrdením žalovanej. V prípade, ak by súd nestotožnil s výškou požadovanej náhrady, žalobkyňa predloží listinné dôkazy, ktoré budú preukazovať výšku skutočnej škody, ktorá jej vznikla v súvislosti s konaním žalovanej.

4. A.. R. H., konateľ žalobkyne, uviedol, že uplatnenú nemajetkovú ujmu považuje za neprimeranú, ale za neprimerane nízku. Nepravdivé tvrdenie žalovanej malo obrovský dopad na jeho firmu. Bolo adresované dvom skupinám ľudí a to známym, partnerom, zákazníkom a na druhej strane zamestnancom, ktorí takéto vyjadrenie považovali za nehorázne. Ekonomickými následkami konania žalovanej bol okamžitý pokles tržieb, pričom škody môže počítať v tisícoch eur. Táto skutočnosť sa dá dokázať aj listinnými dôkazmi preukazujúcimi pokles tržieb v cukrárenských predajniach ako aj pokles objednávok cukrárenských výrobkov. Konateľ žalobkyne tvrdil, že niektorí obchodní partneri odstúpili od kontraktov, pričom boli aj takí, čo mali pochybnosti o bezpečnosti výrobkov žalobkyne. Vyjadrenie žalovanej bolo nezodpovedné, je potrebné si uvedomiť, že žalobkyňa zamestnáva tristo ľudí, voči ktorým má konateľ zodpovednosť. Z týchto dôvodov trval na požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy, ktorú mieni použiť na dobročinné účely, napríklad na vybudovanie psieho útulku. Na záver konateľ uviedol, že aby ukázal dobrú vôľu a sociálne cítenie, tak súhlasí so znížením požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy na sumu 900,- eur s povolením splátok.

5. Žalovaná vypovedala, že je ochotná zaplatiť tých 1 000,- eur po splátkach, lebo chce už mať s touto vecou pokoj. Požiadala o splátky od mesiaca december 2016, lebo si stále hľadá prácu a predpokladá, že dovtedy sa zamestná. Stará sa o malú dcérku a z tohto dôvodu má sťažené možnosti zamestnať sa. Uviedla, že to napísala s „horúcou hlavou“. U žalobkyne pracovala a pokiaľ ide o jej osobu, žiadne výhrady k vykonávanej praxi nemala.

6. Z diskusie v uzavretej skupine užívateľov sociálnej siete Facebook nazvanej „Všetko na predaj - Liptovský Mikuláš“ mal súd za preukázané, že užívateľka vystupujúca pod označením G. G. E.F. sa zapojila do diskusie príspevkami označenými vo výroku tohto rozhodnutia.

7. Z príspevku užívateľky G. G. E.Č. zo dňa 16. 11. 2015 v skupine „Všetko na predaj - Liptovský Mikuláš“ vyplýva, že sa ospravedlnila žalovanej za spomínané výroky, ktoré zverejnila dňa 25. 05. 2015 v súvislosti s reklamáciou torty zakúpenej pani H. F. a prehlásila, že výroky o hygienických podmienkach a prístupe k zamestnancom nie sú pravdivé.

8. Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

9. Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe v časti vyhovel, keď mal čiastočne preukázanú jej dôvodnosť. Medzi stranami nebolo sporné to, že žalovaná ako užívateľka sociálnej siete vystupujúca pod menom G. G. E. uviedla v skupine „Všetko na predaj - Liptovský Mikuláš“ tvrdenia označené vo výroku tohto rozhodnutia. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby je každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje dobrú povesť právnickej osoby. V súlade so zásadou prezumpcie poctivosti konania subjektov práva dobrá povesť právnickej osoby vzniká okamihom jej vzniku a trvá po celú dobu jej existencie, avšak len za predpokladu, že svoju povesť sama neohrozuje správaním sa v obchodných vzťahoch. V konaní nebolo tvrdené, že žalobkyňa nepožíva dobrú povesť a aj vzhľadom na jej dlhoročné pôsobenie v obvode tunajšieho súdu, nemal súd o tejto skutočnosti pochybnosti. Z vyjadrení žalovanej v konaní ako aj z jej predchádzajúceho písomného ospravedlnenia na sociálnej sieti vyplynulo, že jej vyjadrenia nezodpovedali pravde. Dôkazné bremeno tvrdenia, že uvádzané vyjadrenia sú nepravdivé, neznáša žalobkyňa, ale žalovaná. Nakoľko zodpovednosť subjektu ohrozujúceho dobrú povesť právnickej osoby je objektívna, súd nezisťoval dôvody, pre ktoré žalovaná pristúpila k takým vyjadreniam. Z citovaných ustanovení nevyplýva povinnosť súdu vždy ukladať všetky zákonom uvedené možné prostriedky ochrany a sankcie, rozhodnutie vychádza z úvahy súdu, pričom Občiansky zákonník ustanovuje len hľadisko primeranosti. Samotné uverejnenie nepravdivého údaja, týkajúceho sa dobrej povesti právnickej osoby, zakladá spravidla neoprávnený zásad do dobrej povesti, ak presiahol určitú prípustnú intenzitu, ktorú nie je možné vo všeobecnosti akceptovať. V prejednávanej veci žalovaná svojimi vyjadreniami predovšetkým týkajúcimi sa nedostatočnej hygieny mohla podľa názoru súdu objektívne vyvolať pochybnosť u každého adresáta týchto výrokov o tom, či žalobkyňa pri výrobe dodržiava vyžadované predpisy, o to viac keď ide o obchodnú spoločnosť zaoberajúcou sa potravinárskou výrobou. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že následky týchto tvrdení boli znásobené tou skutočnosťou, že žalovaná vystupovala ako bývalá zamestnankyňa žalobkyne, čiže jej museli byť známe pomery pri výrobe. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe vyhovel a uložil žalovanej povinnosť písomne sa ospravedlniť žalobkyni tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že tvrdenia na sociálnej sieti nemusia byť vždy priradené k určitej fyzickej osobe, avšak adresátom týchto tvrdení je zväčša konkrétna osoba, súd nepovažoval predchádzajúce ospravedlnenie žalovanej na sociálnej sieti za dostatočné. Písomné ospravedlnenie tak zabezpečí to, že z neho bude zrejmé, ktorá konkrétna fyzická osoba sa ospravedlňuje za svoje nepravdivé vyjadrenia žalobkyni.

11. V časti, pokiaľ sa žalobkyňa domáhala náhrady primeraného zadosťučinenia v peniazoch, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Náhrada nemajetkovej ujmy prináleží dotknutému subjektu iba v prípade, ak morálne ospravedlnenie nepostačuje. Súd považuje dať do pozornosti tú skutočnosť, že tvrdenia žalovanej boli prezentované v uzavretej skupine užívateľov sociálnej siete, čiže je nepravdepodobné, že by nemohli mať taký dopad na žalobkyňu, ako to bolo tvrdené jej konateľom. Súd má za to, že

žalovaná ako užívateľka sociálnej siete nie je a ani nebola v takom postavení, aby svojimi výrokmi prispela k poklesu tržieb žalobkyne, resp. aby obchodní partneri pri svojom rozhodovaní brali do úvahy tvrdenia na sociálnej sieti, ktoré neboli ničím podložené. Pokiaľ by tomu tak bolo, žalovaná by musela prezentovať svoje názory na mieste, kde by sa s nimi mohlo oboznámiť väčšie množstvo ľudí, pričom by bolo potrebné tomu prispôsobiť aj formu vyjadrení, lebo bezpochyby k tvorbe verejnej mienky neprispieva len samotné podávanie informácií, v danom prípade tvrdení žalovanej, ale aj spôsob a forma ich prezentácie. Pri posudzovaní dopadu hanlivého vyjadrenia je potrebné vychádzať nielen z použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti za ktorých došlo k tvrdeniu. Súd nepochybuje o tom, že časť adresátov vyjadrení žalovanej, najmä potenciálnych zákazníkov, mohla reagovať spôsobom, ktorý naznačila žalobkyňa. Zároveň však nie je vylúčené, že časť adresátov takéto výroky nepovažovala za pravdivé a neprikladala im žiadnu váhu. Na základe uvedeného súd považuje morálnu satisfakciu v podobe písomného ospravedlnenia sa za dostačujúcu vzhľadom na intenzitu zásahu do dobrej povesti žalobkyne.

12. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 252 ods. 2 C. s. p. a žalobkyni, ktorá mala čiastočný úspech v konaní priznal náhradu trov konania v rozsahu 70 %. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinná (žalovaná) dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená (žalobkyňa) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.