Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Er-1717-2013.pdf
PDF · 66.25 KB
Case nature
Subarea
26Er/1717/2013
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: BL Telecom collection, s.r.o., IČO: 47 150 513, Šoltésosvej 14, 811 08 Bratislava, proti povinnému: U. W., A.. XX.X.XXXX, N.. XX.XX.XXXX, A. W. N. X. XX, XXX XX N. X., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Dagmar Kováčová, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 248,95 Eur s prísl., a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
III. Povinný n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného sa dňa 25.11.2013 začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Dagmar Kováčovú, poverením vydaným Okresným súdom Galanta, sp. zn. 26Er/1717/2013 zo dňa 18.12.2013, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 248,95 Eur s prísl., a trov exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Galante, č.k. 27Ro/2105/2012-22 zo dňa 7.11.2012.
V priebehu exekúcie súdny exekútor dňa 29.12.2015 doručil tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle §57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko bolo zistené, že povinný zomrel dňa 26.2.2015 zomrel a dedičské konanie vedené pod spisovou značkou 24D/34/2015, Dnot/61/2015 bolo ukončené uznesením o zastavení zo dňa 4.9.2015, ktoré vydal Okresný súd Galanta.
Súd v rámci skúmania podmienok konania zistil, že dňa 26.02.2015 povinný zomrel, pričom dedičské konanie vedené na tunajšom súde bolo uznesením sp. zn. 24D/34/2015, Dnot/61/2015 zo dňa 4.9.2015 zastavené pre nemajetnosť.
Exekučné konanie môže byť vykonávané len v prospech alebo neprospech subjektu spôsobilého byť účastníkom konania. Súd z pripojeného uznesenia tunajšieho súdu č. k. 24D/34/2015, Dnot/61/2015 zo dňa 4.9.2015 zistil, že povinný zomrel, teda stratil právnu ako aj procesnú subjektivitu. Taktiež súd mal preukázané, že predmetné dedičské konanie bolo uznesením zastavené pre nemajetnosť povinného. V danom prípade bolo zistené, že povinný zomrel po začatí konania ako nemajetný, a teda nemôže existovať žiadna osoba, ktorá by prezvala práva a povinnosti poručiteľa na seba, teda taká osoba, ktorá by vstúpila do konania na miesto doterajšieho povinného, vzhľadom na to, že súd dedičské konanie zastavil z dôvodu nemajetnosti poručiteľa. Súd preto exekúciu v zmysle vyššie cit. ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 10/2012 zo dňa 25.07.2012, v ktorom Najvyšší súdu SR uvádza, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného
nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal, dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre jeho nemajetnosť a prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol nemajetný. Preto je použitie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie v tomto prípade nesprávne.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
V zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia a exekúciu na návrh oprávneného v spojitosti s preukázanou nemajetnosťou, ktorá bola príčinou zastavenia dedičského konania, zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196).
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol tak, že ju súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko tento uviedol, že si priznanie náhrady trov exekúcie neuplatňuje.
O náhrade trov konania povinného rozhodol súd tak, že na ňu nárok nemá, pretože nemožno priznať náhradu trov konania účastníkovi, ktorý zomrel.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho podal.
Proti II. a III. výroku tohto rozhodnutia nie je možné podať odvolanie.