Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-117-2016.pdf
PDF · 94.4 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/117/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Z. P. C., X.. XX.X.XXXX v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: H.. P. P., X.. XX.XX.XXXX, L. G., X. XX, v konaní zast. Advokátskou kanceláriou, JUDr. Natália Borsosová, so sílom a H.. H. C., X.. X.X.XXXX, L. H. M. Č..XXX, v konaní zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek, so sídlom Komárno, Pohraničná 4, o návrhu na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na rozšírenie styku s mal. dieťaťom z a m i e t a.
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Komárno 9P/202/2015 zo dňa 13.1.2016 a to tak, že matka je p o v i n n á dieťa riadne pripraviť a odovzdať otcovi v Obchodnom centre v C. X. B. a otec je p o v i n n ý , dieťa riadne a včas vrátiť matke na tom istom mieste
Matka maloletej Z. P. C., X.. XX.X.XXXX je p o v i n n á informovať otca pravidelne vždy k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku prostredníctvom elektronickej komunikácie o zdravotnom stave mal dieťaťa, o jeho aktivitách a priebežne mu podávať správy o mimoriadnych, aktuálnych, podstatných veciach týkajúcich sa maloletej.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Otec maloletého dieťaťa sa svojím písomne podaným návrhom zo dňa 29.4.2016 domáhal zmeny úpravy styku s maloletým dieťaťom. Styk žiadal upraviť tak, bol oprávnený stretávať sa s dieťaťom stretávať každú prvú, druhú a tretiu sobotu v mesiaci od 9.00 hod. do 17.00 hod. a prvú a tretiu nedeľu v mesiaci od 9.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky maloletej. V návrhu poukázal na rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 9P/202/2015, zo dňa 13.1.2016, v zmysle ktorého súd schválil rodičovskú dohodu a styk upravil tak, že je otec oprávnený sa s mal. stretávať druhú a tretiu sobotu v mesiaci od 9.00 hod. do 12.00 hod. bez prítomnosti matky maloletej. Poukázal na to, že tri hodiny spoločne stráveného času za u týždeň je už nepostačujúci a je v záujme maloletej, aby s ňou otec strávil viac času a preto navrhuje predlženie stretávania sa s maloletou . Otec taktiež navrhol, aby súd uložil matke povinnosť písomne podávať otcovi na adresu XXX XX H. M. XXX informácie o zdravotnom stave a iných podstatných záležitostiach mal. dieťaťa každý rok ku 31.marca, 30.júna., 30.septembra a 31.decembra, nakoľko matka v čase podania návrhu neposkytovala žiadne informácie o mal. dieťati. Otec poukázal na to, že súdom stanovený styk riadne dodržiava a mal. dieťa mu odovzdáva starý otec. Pri odovzdávaní dieťaťa mu stará matka nadáva a matka natáča a fotí jeho stretnutie s dieťaťom, ktoré je v čase odovzdávania rozrušené. Stretnutia s mal. dieťaťom v súčasnej dobe prebiehajú v X.Ý. B. napr. v detských parkoch a taktiež aj v obchodnom centre C.. Otec uviedol, že s matkou spolu vôbec
nekomunikuje a odovzdávanie dieťaťa otcovi prebieha konfliktným spôsobom, či už v prítomnosti matky alebo starých rodičov.
2.Matka s návrhom otca na rozšírenie styku nesúhlasila. Poukázala na to, že adaptácia dieťaťa je v vzhľadom na jej citovú viazanosť a na jej zdravotné problémy pomalšia a zdĺhavejšia. Po stretnutiach s otcom je maloletá rozladená, dokonca bolo obdobie, že ju otec prinášal domov až apatickú, takmer ju nevedela prebrať. Otca na to upozornila a odvtedy je dcéra v poriadku. Matka uviedla, že otec skutočný záujem o informácie o dieťati nemá. Maloletá pri odovzdávaní otca odmieta, bije ho, je rozladená a keď sa vráti stáva sa že aj zle spí. Prístup otca nepovažuje za primeraný, potvrdila že odovzdávanie dieťaťa natáča. Vždy umožnila otcovi stretnúť sa s dieťaťom, aj v čase keď bola maloletá chorá. Nikdy ho nevyhodila. Poprela, že by otcovi nadávala.
3. Kolízna opatrovníčka navrhla, aby súd čiastočne návrhu otca vyhovel, v tom zmysle aby rozšíril styk o dve hodiny s tým, aby odovzdávanie dieťaťa prebiehalo na neutrálnom mieste a čo sa týka poskytovania informácií žiadala návrh zamietnuť, nakoľko sa domnievala, že matka tieto informácie podáva.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov P. P., G. P. C. G. C., oboznámením sa s RL mal. dieťaťa, spisy tunajšieho súdu 9P/202/2015, 9P/250/2014, vyjadrenie matky zo dňa 25.7.2016, správa ÚPSVaR Komárno zo dňa 26.7.2016, správa H.. J., správa o dieťati z J. P., R..K..S.., správa J.. B., fotodokumentácia na č.l. 23-31 a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
5. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno 9P/202/2015 zo dňa 13.1.2016 bol upravený styk otca s mal. dieťaťom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.2.2016. Súd schválil rodičovskú dohodu v zmysle ktorej, je otec oprávnený s maloletou stretávať prvú, druhú a tretiu sobotu v mesiaci od 9.00 hod. do 12.00 hod. bez prítomnosti matky maloletej. Otec žiadal rozšírenie styku z dôvodu, že doposiaľ upravený styk považuje za nepostačujúci a s dieťaťom by chcel byť dlhší čas. Z výpovedí oboch rodičov mal. dieťaťa vyplynulo, že medzi rodičmi je veľmi závažný problém pri komunikácií a vo vzájomných vzťahoch, ktoré sú až nenávistné ( čo bolo evidentné aj zo správania sa účastníkov konania na pojednávaní) a z toho pramení aj problém pri odovzdávaní mal. dieťaťa otcovi. Do odovzdávania dieťaťa je zapojená celá rodina matky, ktorá matku pri tom supluje. Najlepšie sa osvedčilo odovzdávanie dieťaťa otcovi v neutrálnom prostredí nenútenou a hravou formou a to v obchodnom centre C., kde dokáže otec odpútať pozornosť dieťaťa natoľko, že s ním dokáže pobudnúť dlhší čas. Ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemá. Obaja rodičia mal. dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Otec mal. dieťaťa je lekár a pracuje v K. Y. Ú. Y. X.. Matka mal. dieťaťa vo svojich vyjadreniach poukazuje na citovú viazanosť dieťaťa ako aj zdravotné problémy, ktoré spôsobujú, že je pomalšia adaptácia trvá dlhšie. Maloletá v súčasnej dobe navštevuje jasle. Matka predložila súdu správu o dieťati, z ktorej súd zistil, že adaptácia dieťaťa na kolektív prebiehala veľmi postupne a zo strany matky veľmi precízne. Dva mesiace pred nástupom dieťaťa do zariadenia matka spolu s dieťaťom navštevovala G. Z.. Celé obdobie trávila čas matka spolu s dieťaťom. Posledný týždeň pred nástupom matka nechávala dieťa osamote iba 0,5 hodinu. Prvý týždeň po nástupe do zariadenia nechávala matka dieťa v zariadení len jednu hodinu. Prvých šesť mesiacov navštevovalo dieťa zariadenie iba tri hodiny. K adaptácií bolo pristupované s veľkou citlivosťou. Postupný a pomalý adaptačný proces vnímalo dieťa veľmi dobre a v súčasnosti je plne adaptované. Pobyt v kolektívne prispel k psychomotorickému vývoju dieťaťa. Dieťa zvyčajne zaspáva o 12:00 hod, zaspával veľmi ťažko. Niekedy ju treba uspávať aj 20 minút. Zo správy vyplývajú aj neštandardné situácie a to v prípade ak príde do zariadenia nový rodič ( muž, ktorého nepozná) dieťa sa veľmi bojí, strach sa prejaví útekom za opatrovateľkou, ktorá ju musí nosiť na rukách a slabým tremorom. Posledný mesiac je veľmi bojazlivé dieťa, je citlivé a úzkostlivé, často sa ľaká, akoby sa niečoho bálo. Pozerá sa na vchodové dvere so strachom. Správa je zo dňa 8.7.2016. Zo správy logopedickej ambulancie zo dňa 15.7.2016 súd zistil, že dieťa si vyžaduje intenzívnu dennú stimuláciu reči. Takáto stimulácia vyžaduje podrobne edukovaného rodiča, ktorý plánované aktivity intenzívne vykonáva. Je potrebné, aby dieťa s matkou trávilo dostatok času. Zo správy CPPP a P Komárno zo dňa 27.7.2016 súd zistil, že dieťa v auguste 2015 začalo navštevovať detský kolektív v opatrovateľskom centre a vyžadovalo si mimoriadne trpezlivý a tolerantný prístup. Vzhľadom na uvedené ťažkosti matka vyhľadala CPPP a P v Komárne. Vzhľadom na nepríjemné zážitky z množstva lekárskych vyšetrení a následnú nedôveru voči cudzím ľuďom odporúčali adaptačný proces neurýchľovať a naďalej rešpektovať individuálne tempo a osobné možnosti dieťaťa. Maloletá prichádza do zariadenia v sprievode matky, je veľmi opatrná, vždy je v jej tesnej blízkosti,
schováva sa za ňu, očakáva od nej pomoc a podporu. Dieťa rozumie všetkým pokynom, inštrukciám a primerane na ne reaguje. Maloletá je nedôverčivá a ťažko nadväzuje kontakt. Až v závere stretnutia pripustí telesný kontakt v podobe podania ruky - pomoci pri hre v suchom bazéne. V zariadení toleruje približne hodinový pobyt, po tomto časovom limite si už vynucuje odchod, je unavená. Dožaduje sa telesnej blízkosti matky, objatia v náručí. Komplikovaný zdravotný stav, množstvo lekárskych vyšetrení a nepriaznivá rodinná situácia majú pravdepodobne za následok emocionálnu labilitu, plačlivé reakcie a nedôveru voči neznámym ľuďom. Odporúčajú styk s otcom upraviť s prihliadnutím na zdravotný, emocionálny stav dieťaťa a stravovacie osobitosti. Pobyt mimo domu by nemal presiahnuť tri hodiny a to predovšetkým tak, aby denný režim dieťaťa bol narušený čo najmenej. Ak s to situácia vyžaduje doporučujú stretnutia realizovať za prítomnosti matky. Silnú emocionálnu viazanosť na matku oslabovať veľmi pomaly, opatrne, citlivo a trpezlivo. Z výpovede svedkyne G. C. súd zistil, že je matkou otca mal. dieťaťa. Zúčastňuj sa pri realizácií styku s mal. dieťaťom. Priebeh odovzdania popisuje tak, že dieťa je zo začiatku plačlivé, neskôr sa ukľudnilo a bolo pokojnejšie. Program si vymýšľali aktuálne podľa počasia. Svedkyňa nebola nikdy účastná pri prebiehajúcich konfliktoch v čase odovzdávania dieťaťa. Z pravidla dieťa odovzdával otec matky otcovi mal. dieťaťa. Uviedla, že bývajú v Obci H. M., pričom cesta do G. trvá asi jednu hodinu. Maloletá bola v ich domácnosti len jediný krát, toto stretnutie považovala za veľmi príjemné. Maloletá sa cítila dobre. Uviedla, že jej syn svoje dieťa miluje a počas stretnutia sa mu venuje intenzívne. Naposledy sa stretli v obchodnom centre C. Y. X. B.. Matka sa hrala s dieťaťom v detskom kútiku. Otec pri nich stál a keď bola maloletá zaujatá hrou, matka nepozorovane odišla. Celý čas počas styku sa zdržiavali na tomto mieste. Maloletá bola okolo 11:30 hod. už unavená a dieťa bolo odovzdané starému otcovi. Svedkyňa vyjadrila túžbu, keby rodičia našli spoločnú reč, keby dieťa mohli spoločne vychovávať a aby si dieťa mohlo užívať oboch svojich rodičov.
Svedkyňa P. P. je matkou matky mal. dieťaťa. Pri odovzdávaní dieťaťa otcovi nie je prítomná. Prítomná bola keď otec navštevoval maloletú v ich bydlisku, vtedy sa správal ako necivilizovaný človek, prišiel bez zaklopania a pozdravu. Poukázala na to, že maloletá je silno naviazaná na svoju matku. Teraz už otec do ich domácnosti nechodí, pozná jeho auto a keď auto zastane pred ich domom, dieťa kričí „nie, nie, nie“. Otec plačúce dieťa naloží do sedačky, trvá to približne 10 minút. Považuje za prospešnejšie aby bolo dieťa odovzdávané otcovi na neutrálnom mieste. Aj naposledy to bolo v C. Y. X. B.. Svedkyňa poukázala na to, že otec svoje emocionálne výbuchy prejavuje v prítomnosti dieťaťa, na čo maloletá reaguje odmietaním.
Svedok G. P. je otcom matky mal. dieťaťa. Uviedol, že otec dieťa navštevoval v ich domácnosti a dieťa si prevzal u nich doma. Následne sa uskutočnil incident a odvtedy je dieťa odovzdávané v bráne. Keďže odovzdávanie vždy prebiehalo s veľkým plačom, svedok navrhol, že dieťa prinesie do C. G. X. B. a dieťa bude odovzdané. Preto to realizujú tak, aby to odovzdávanie uľahčili dieťaťu. Na uvedenom mieste dieťa vydrží, lebo je to pre dieťa podnetné prostredie a keď je dieťa už unavené, otec ho odovzdá. Uviedol, že len veľmi hravým spôsobom a trpezlivo je možné dieťa odovzdať otcovi a upútať jeho pozornosť.
Súd návrh matky na doplnenie dokazovania a to znaleckým dokazovaním zamietol, nakoľko tento dôkaz by nebolo možné vykonať komplexne vzhľadom na útly vek mal. dieťaťa. Súd vypočul oboch rodičov mal. dieťaťa a jednoznačne dospel k záveru, že ich vzájomný konfliktný vzťah neprospieva k plynulému a bezproblémovému styku otca s mal. dieťaťom. Tento fakt bol potvrdený aj svedeckými výpoveďami svedkov, ktorí potvrdili, že odovzdávanie dieťaťa prebieha problémovo. Znalecké dokazovanie súd považoval za nehospodárne a neúčelné vzhľadom na vek mal. dieťaťa a preto tento návrh na doplnenie znaleckého dokazovania zamietol.
6. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa článku 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa § 24 ods. 4 Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o mal. dieťati. Rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o mal. dieťati domáhať na súde.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade predmetom konania bola zmena súdneho rozhodnutia, ktorým bol naposledy upravený styk otca s mal. dieťaťom. V zmysle § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb. Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem mal. dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Vzhľadom na vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť, dieťa nebolo v konaní schopné samostatne vyjadriť svoj názor. Súd však výsluchom účastníkov konania a svedkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o úprave styku otca s mal. dieťaťom nedošlo k tak podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu súdneho rozhodnutia. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že aj doposiaľ upravený styk otca s mal. dieťaťom neprebieha v absolútnej harmónií a v pokoji a že dieťa si ešte na prítomnosť otca a pravidelnosť v stretávaní nezvyklo a je nepochybné, že dieťa potrebuje dlhší čas na to, aby túto situáciu dokázalo vnímať ako samozrejmosť bez ktorej sa nezaobíde. Toto potvrdzuje jednak aj správa od CPPP a P Komárno ako správa z J. P., R..K..S... Maloletá Z. si vyžaduje jednoznačne špeciálny citlivý prístup v každej životnej situácií, či už je to odovzdávanie dieťaťa otcovi, samotná realizácia styku atď. Súd bol toho názoru, že zmena súdneho rozhodnutia by bola neprimeraným zásahom do života dieťaťa a bude predovšetkým potrebné, aby rodičia vynaložili maximálne úsilie na to, aby styk otca s mal. dieťaťom prebiehal v láskyplnej atmosfére a v pokoji. Vzhľadom na konfliktné situácie vznikajúce pri odovzdávaní dieťaťa a tiež vzhľadom už na osvedčené praktizovanie odovzdávania dieťaťa na neutrálnom mieste, súd zmenil predchádzajúce rozhodnutie a to tak, že odovzdávanie dieťaťa bude realizované v obchodnom centre v C. X. B.. Keďže aj z výpovedí svedkov aj z rodičov vyplynulo, že takéto odovzdanie bolo pre dieťa prijateľnejšie, súd v tejto časti svoje rozhodnutie zmenil. Súd zároveň vyhovel návrhu otca a to v časti, v ktorej žiadal o pravidelné poskytovanie informácií o dieťati. Uvedená povinnosť je zakotvená v ustanovení § 24 ods. 4 Zákona o rodine a korešponduje s právom mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Rodičia potvrdili, že komunikovali elektronicky a preto súd matke uložil povinnosť pravidelne informovať otca prostredníctvom elektronickej komunikácie v rozsahu a v čase ako je to stanovené vo výroku tohto rozsudku.
8. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 CMP).