Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_6P-13-2015.pdf
PDF · 85.1 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/13/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci navrhovateľky E. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., Z. E. XXX/XX, zam. v spoločnosti J. H. J.. J. S.. Z.. C., ako pomocná sila v kuchyni, občianky SR, proti otcovi mal. detí Q. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., Z. E. XXX/ XX, zam. u živnostníka H. D. F. R. T., ako vedúci čerpacej stanice, občana SR, za účasti mal. Q. I., nar. XX. XX. XXXX a mal. F. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka - obe zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Detva, o návrhu na zaplatenie zameškaného výživného, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e na obdobie od 01. 08. 2014 do 30. 11. 2014 výživné pre mal. deti I. nasledovne:
Otec maloletých detí Q. I., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý platiť výživné na mal. Q., nar. XX. XX. XXXX vo výške 170,- Eur mesačne a mal. F., nar. XX. XX. XXXX vo výške 130,- Eur mesačne, spolu 300,- Eur mesačne, splatné vždy do 20-teho dňa v mesiaci do rúk matky.
Zameškané výživné za obdobie od 01. 08. 2014 do 30. 11. 2014 vo výške 1.200,- Eur je otec maloletých detí Q. I., nar. XX. XX. XXXX p o v i n n ý zaplatiť do rúk matky v mesačných 300,- Eur splátkach, splatných spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku.
Súd n e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletých detí sa svojim návrhom domáhala určenia povinnosti voči otcovi zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 01. 08. 2014 do 30. 11. 2014.
2. Odporca s návrhom nesúhlasil.
3. Súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom dňa 11. 12. 2015, ktorý návrh zamietol. Zároveň rozhodol aj o trovách konania tak, že nepriznal odporcovi ich náhradu.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletých detí, pričom odvolací súd v Banskej Bystrici uznesením 14CoP/28/2016-76, zo dňa 26. 04. 2016 zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň vyslovil vo veci právny názor, ktorým bol súd v ďalšom konaní viazaný (§ 226 OSP - účinný v čase odvolacieho konania). Odvolací súd uvádza, že ak rodičia maloletých detí žili v spoločnej domácnosti, avšak otec maloletých detí pracoval v Bratislave a následne od mesiaca august 2014 sa do spoločnej domácnosti už nevrátil, neznamená to, že by nemal vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom za obdobie od 01. 08. 2014 do 30. 11. 2014 tak, ako to žiadala matka maloletých detí. Vyživovacia povinnosť otca maloletých detí vo vzťahu k nim teda naďalej trvala bez toho, aby bolo potrebné súdne rozhodnutie alebo vzájomná dohoda
rodičov. Predpoklad bol, že otec si mohol vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom plniť aj bez toho, že by žil v spoločnej domácnosti s matkou maloletých detí. Tak ako uvádza odvolací súd, ak sa otec maloletých detí rozhodol, že sa do spoločnej domácnosti už nevráti z dôvodu, že si našiel novú známosť, čo bolo neskôr aj dôvodom rozvratu vzťahov medzi rodičmi maloletých detí a v konečnom dôsledku viedlo k rozvodu manželstva, tak na základe podaného návrhu matkou maloletých detí bolo potrebné ustáliť, či za sledované obdobie od 01. 08. 2014 do 30.11. 2014 tak, ako to požadovala matka, je dôvod na to, aby požadovala výživné pre svoje maloleté deti.
5. V ďalšom sa mal okresný súd, vzhľadom na podaný návrh zaoberať tým, aké boli odôvodnené potreby maloletých detí za uvedené obdobie, aké boli schopnosti a možnosti obidvoch rodičov prispievať na výživu maloletých detí a pokiaľ otec maloletých detí nežil v spoločnej domácnosti, tak skúmať, či sa nejakým spôsobom podieľal na výživnom vo vzťahu k maloletým deťom. Toto bolo potrebné posúdiť podľa toho, aký rozsah vyživovacej povinnosti by pripadal pre maloleté deti za sporné obdobie, teda či v rovnakom rozsahu, ako bolo uvedené v rozsudku o rozvode.
6. Tak ako uvádza odvolací súd, nie je podstatné, že neexistovala dohoda medzi rodičmi maloletých detí ohľadom plnenia vyživovacej povinnosti, alebo rozhodnutie súdu, ktoré by určovalo výšku tejto vyživovacej povinnosti, pretože ak existovala zákonná povinnosť obidvoch rodičov prispievať na výživu maloletých detí a matka poukazovala na to, že otec výživné na maloleté deti neplatil a ona nebola schopná zabezpečiť všetky potreby maloletých detí, tak mal súd prvého stupňa posúdiť, či tieto tvrdenia matky sú dôvodné, či otec maloletých detí si skutočne plnil/neplnil svoju vyživovaciu povinnosť a ak áno, v akom rozsahu by bolo vzhľadom na schopnosti a možnosti oboch možné, aby platil výživné na maloleté deti. Pokiaľ by bola zo strany otca poskytnutá časť finančných prostriedkov na výživu maloletých detí, bolo by možné toto posudzovať ako čiastočné plnenie z titulu výživného, ak by otec mohol platiť výživné na maloleté deti vo väčšom rozsahu, ako by bola poskytnutá určitá čiastka na výživné pre maloleté deti.
7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Súd si zadovážil listinné dôkazy a to: správu o šetrení rodinných pomerov, správu zo Sociálnej poisťovne Zvolen, správu o zárobku otca za obdobie august 2014 - november 2014, dokazovanie doplnil výsluchom matky a otca maloletých detí, vyjadrením kolízneho opatrovníka a zistil tento skutkový stav:
9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 18. 08. 2016 bolo preukázané, že matka maloletých detí v súčasnosti nie je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, naposledy bola evidovaná ako uchádzač od 01. 11. 2012 do 30. 09. 2015, kedy bola vyradená ku dňu 01. 10. 2015 z dôvodu, že jej vznikol pracovný pomer u zamestnávateľa J. H., J.. J. S.. Z.., Q. X, XXX XX C.. Matka maloletých detí od 01. 08. 2014 do 30. 11. 2014 nepoberala dávku hmotnej núdzi, pretože o ňu ani nepožiadala.
10. Z potvrdenia o výške príjmu otca maloletých detí súd zistil, že jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie 08/2014-11/2014 predstavoval sumu 1.130,04 Eur.
11. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen 6P/38/2014 súd skonštatoval, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 19. 03. 2015 rozvedené, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22. 04. 2015 v časti rozvodu a dňa 21. 05. 2015 v časti kde súd rozhodol o výživnom. V tomto súdnom rozhodnutí okrem iného súd uložil povinnosť otcovi maloletých detí prispievať výživným na mal. Q., nar. XX. XX. XXXX vo výške 170,- Eur mesačne a na mal. F., nar. XX. XX. XXXX vo výške 130,- Eur mesačne, spolu 300,- Eur mesačne s dňom splatnosti vždy do 20- teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Matka maloletých detí vo svojom prednese uviedla, že v čase od 01. 08. 2014 do 30. 11. 2014 jej otec maloletých detí neprispel žiadnou sumou titulom výživného, pričom však ale potvrdila, že si skutočne vybral zo spoločného účtu sumu 250,- Eur, pričom súd vyhodnotil výber tejto čiastky nie ako sumy na výlučné pokrytie nákladov na zabezpečenie výživy a starostlivosti pre maloleté deti, ale na pokrytie nákladov na zabezpečenie základných potrieb pre samotnú matku maloletých detí (v tomto období boli obaja rodičia maloletých detí ešte manželmi, kedy existovala vzájomná vyživovacia povinnosť manželov). Na otázku sudcu matka
uviedla, že od 01. 08. 2014 do 30. 09. 2014 bola zamestnaná v obchode u „Číňana“. Od 01. októbra do novembra zamestnaná nebola. Tvrdila, že ukončila prácu u tohto zamestnávateľa z toho dôvodu, pretože musela byť v obchode od času keď sa tento otvoril (08.00 hod) až do času kedy sa obchod zavrel (17.30 hod.). Takýto pracovný čas jej nevyhovoval, pretože sa nemohla venovať potom deťom, nemohla im poskytnúť náležitú starostlivosť a prehlásila, že tak v auguste, ako aj septembri, určite od „Číňana“ nedostala mzdu vyššiu ako 100,- Eur. Mohlo to byť podľa nej 60,- Eur - 70,- Eur.
12. Matka maloletých detí súdu predložila listinný dôkaz označený ako „Dohoda o pracovnej činnosti“ uzatvorená v zmysle § 228a Zákonníka práce. Ide o listinu zo dňa 17. 06. 2013. Zároveň súdu predložila listinu označenú ako „Dohodu o skončení obdobného pracovného pomeru“, kde v druhej polovici predmetnej listiny sa uvádza: „Obdobný pracovný pomer - dohoda o vykonaní práce/dohoda o pracovnej činnosti menovaného zamestnanca uzatvorený dňa 17. 06. 2013, skončí dňa 16. 10. 2014. V Lučenci dňa 16. 10. 2014.“ Z tohto dôkazu potom bolo preukázané, že pracovný pomer, resp. pracovná činnosť u dotknutého zamestnávateľa u matky trvala do 16. 10. 2014.
13. Otec maloletých detí uviedol, že pokiaľ mal súd prvého stupňa vykonať dokazovanie tak, ako mu to naznačil odvolací súd a teda zisťovať, či prispieval nejakou sumou na výživu maloletých detí v období od 01. 08. 2014 do 30. 11. 2014, k touto sa vyjadriť nevedel, nespomenul si či prispieval alebo neprispieval nejakou sumou z titulu výživného pre svoje deti. V tomto období bol zamestnaný v spoločnosti T. J.. S.. o., pričom tento pracovný pomer mal skončiť niekedy v septembri 2015. Bližšie sa k predmetu sporu otec maloletých detí nevyjadril.
14. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd návrhu matky vyhovel vzhľadom k tomu, že je preukázané, že rodičia maloletých detí v rozhodnom období spolu nežili a naopak nebolo preukázané, že sa otec maloletých detí nejakou čiastkou podieľal na výživnom v dotknutom období. Na otázku sudcu otec maloletých detí uviedol, že určite v súčasnosti nebude schopný, v prípade súdneho rozhodnutia zaplatiť matkou požadované zameškané výživné pre deti za dotknuté obdobie naraz, pretože jeden mesiac má výplatu nižšiu, jeden mesiac má výplatu vyššiu. Pokiaľ by mu bola uložená takáto povinnosť, bol by schopný uvedenú sumu zaplatil len v mesačných splátkach. Ak by mal matkou požadované zameškané výživné zaplatiť naraz a v krátkej lehote, bolo by to pre neho likvidačné.
15. Matka maloletých detí, vzhľadom na sociálnu situáciu otca, súhlasila s tým, aby bolo výživné zaplatené v 4 mesačných splátkach po 300,- Eur s dňom splatnosti vždy do 20-teho dňa v mesiaci.
16. S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že v období od 01. 08. 2014 do 30. 11. 2014 otec maloletých detí žiadnou sumou neprispieval na ich výživu a starostlivosť spočívala v tomto období výlučne len na strane matky. Súd považoval výšku výživného v sume 170,- Eur pre maloletého Q. a 130,- Eur pre maloletú F. za sumu výživného odôvodnenú výške príjmu otca maloletých detí v dotknutom rozhodnom období, pretože finančná situácia otca maloletých detí nie je priaznivá, jeho mesačný príjem nie je v stabilnej/rovnakej výške súd za súhlasu matky maloletých detí uložil povinnosť otcovi zaplatiť zameškané výživné vo výške 1.200,- Eur v mesačných splátkach po 300,- Eur, ktoré budú splatné spolu s bežným výživným.
17. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd, v rozhodnutí ktorým sa konanie končí.
19. S poukazom na zhora citované procesné ustanovenie a charakter súdneho konania, súd o trovách rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 362 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 CMP).