Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/21/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci žalobcu: H. W., nar. X.X.Z., trvale bytom XXX XX Z., F.. X. XXXX/XX, v konaní zast. JUDr. Jozefom Nyúlom, advokátom so sídlom 934 05 Levice, kpt. Jaroša 4, IČO: 34 034 251, proti žalovaným: 1. A. H., nar. X.X.Z., trvale bytom XXX XX Z., N.. J. XXX/XX, 2. F. H., nar. XX.X.Z., trvale bytom XXX XX Z., N.. J. XXX/XX, obidvaja v konaní zast. Advokátska kancelária ECKER-KÁN & PARTNERS, s.r.o. so sídlom 811 07 Bratislava, Nám. Martina Benku 9, IČO: 35 886 625, o zaplatenie 1870 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Konanie v časti o zaplatenie 5,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy 240 eur od 20.9.2013 až do zaplatenia sa z a s t a v u j e.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 1195 eur s 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 155 eur od 25.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 165 eur od 19.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 165 eur od 22.4.2013 do zaplatenia, s 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 165 eur od 20.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 165 eur od 20.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 165 eur od 20.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 90 eur od 20.8.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia druhého žalovaného v rozsahu plnenia.

Podaný návrh vo zvyšnej časti istiny sa z a m i e t a.

Podaný návrh vo zvyšnej časti čo do výšky ročného úroku z omeškania sa z a m i e t a.

Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 27,80 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k zaplateniu žalovanej sumy. Ďalej v podanom návrhu uviedol, že žalobca žil takmer 8 rokov spolu ako druh a družka s dcérou žalovaných Ž.C. H.. V mesiaci január 2013 sa vzťahy narušili a menovaná prerušila so žalobcom spolužitie. Formálne žalobca bol prihlásený k trvalému pobytu v Z. na adrese žalovaných. Pred tromi rokmi sa žalobca s družkou dohodli, že si vytvoria samostatné bývanie. Z dôvodu nedostatku finančných zdrojov uzavreli dohodu so žalovanými, že títo si zoberú úver, z ktorého si na vlastné meno kúpia rodinný dom v obci R. P. a súčasne žalobca s družkou jednotlivé splátky budú žalovaným uhrádzať tak, aby títo mali možnosť voči banke úverové splátky riadne a včas uhrádzať. Rodinný dom bol zapísaný v katastri nehnuteľností Správy katastra v Z. v Obci R. P., katastrálne územie R. P., na liste vlastníctva č. XXX s priľahlými pozemkami na meno žalovaných a súčasne banka zriadila k nehnuteľnosti záložné právo. Podľa dohody nehnuteľnosť po splatení úveru mala byť prevedená do vlastníctva žalobcu a jeho družky.

2. Od samého začiatku žalobca s družkou pravidelne uhrádzali mesačné splátky úveru na účet žalovaných. Od prerušenia spolužitia, t. j. od januára 2013 splátky na účet žalovaných uhrádzal výlučne žalobca, v mesiaci január 2013 vo výške 230 eur a v mesiacoch február až august vo výške 240 eur mesačne. Žalobca takto samostatne zaplatil na úver žalovaných čiastku 1870 eur.

3. Žalobca na výzvu žalovaných opustil rodinný dom v R. P., hoci po osobnom rokovaní v kancelárii právneho zástupcu žalobcu dňa 4.10.2013 žalovaní prisľúbili, že žalobca má možnosť do jedného mesiaca si vybaviť samostatný úver a uskutoční sa prepis nehnuteľnosti na žalobcu. Bez ďalšieho rokovania následne žalovaní vyhlásili, že nehnuteľnosť predajú prostredníctvom realitnej kancelárie a považujú všetky predchádzajúce dohody ohľadom splácania úveru a prevodu nehnuteľnosti za neplatné.

4. Z uvedených právnych dôvodov žaloba na zaplatenie sumy 1870 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia je právne i skutkovo opodstatnená. Žalobca uhrádzal za obdobie od 1.1.2013 do 31.8.2013 na účet žalovaných mesačné splátky úveru, pričom takúto povinnosť nemal. Žalovaní takto získali na jeho úkor neoprávnené obohatenie vo vyčíslenej výške.

5. Okresný súd Levice vydal vo veci dňa 22.1.2014 platobný rozkaz pod č. k. 15RO/527/2013-13, proti ktorému žalovaní podali v zákonnej lehote odpor a preto podľa § 174 ods. 2 veta prvá O.s.p. sa platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu a súd nariadil pojednávanie.

6. Žalovaní v 1. a 2. rade poukázali v podanom odpore na to, že sa žalobca v žalobe odvoláva na dohodu s nimi, v zmysle ktorej sa mali zaviazať žalovaní v 1. a 2. rade na zobratie úveru na kúpu rodinného domu, pričom žalobca mal uhrádzať jednotlivé splátky úveru žalovaným. Žalobca pritom nepredložil akúkoľvek písomnú dohodu, či zmluvu, predmetom ktorej by bola úprava povinností medzi ním a žalovanými ako tvrdí.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 19.3.2014 poukázal na to, že právna kvalifikácia uplatneného nároku je správna. Žalobca plnil to, čo nemal, plnil teda bez právneho dôvodu. Dohoda v danom prípade nevyžadovala zákonom predpísanú písomnú formu. Dohodu aj samotní žalovaní akceptovali a riadili sa ústne uzavretou dohodou. Jednotlivé žalobcom realizované platby sú dokumentované a právne podložené k žalobe pripojenými výpismi z účtu. Navyše tieto skutočnosti môže potvrdiť aj dcéra žalovaných Ž. H..

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 9.10.2014 uviedol, že si navrhovateľ so svojou družkou Ž. H. plánovali vytvoriť samostatné bývanie, pričom nemali možnosť zabezpečiť úver a tento bol zabezpečený zo strany žalovaných, ale jednotlivé splátky na tento úver v období ako je uvedené v žalobe uhrádzal sám žalobca. Taká bola dohoda, že po vyrovnaní všetkých splátok domová nehnuteľnosť v Obci R. P. bude prepísaná na žalobcu a družku, dcéru žalovaných Ž. H.. Žalobca takto plnil namiesto žalovaných jednotlivé splátky tak, že ich poukazoval, vkladal na účet žalovaných.

9. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 9.10.2014 uviedol, že žalobca užíval nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade v R. P. v období od januára až do októbra 2013 a to nepretržite počas celého obdobia. Žalobca pritom žalovaným v 1. a 2. rade neuhrádzal za užívanie nehnuteľnosti žiadne nájomné. Preto zo strany žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalovaných v 1. a 2. rade a to v súvislosti s užívaním predmetu nehnuteľností a neuhrádzaním nájomného. Touto cestou vzniesli žalovaní námietku započítania v zmysle § 98 O.s.p. a to vo výške 2700 eur, ktorú sumu si uplatnili žalovaní len do výšky žalobcom uplatneného nároku. Suma 2700 eur predstavuje nájomné mesačne vo výške 300 eur za obdobie od januára 2013 do septembra 2013.

10. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 9.10.2014 uviedol, že v mesiaci január 2013 dcéra, ktorá žila so žalobcom, prerušila s ním spolužitie a preto žalobca býval v nehnuteľnosti žalovaných v období od januára 2013 do 6.10.2013. Platby, ktoré žalobca realizoval na účet, ktorý má žalovaný v 1. rade so žalovanou v 2. rade, tieto platby žalobcovi nevrátili. Dcéra žalovaných im uviedla, že ide o splátky na dom. Medzi žalobcom a žalovanými nebola dohoda, že žalobca bude platiť splátky na dom, pričom žalobca tieto platby realizoval svojvoľne a nemal dôvod poukazovať platby.

11. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 9.10.2014 uviedla, že platby realizované žalobcom v mesiaci január 2013 až august 2013 so žalovaným v 1. rade akceptovali. Žalobcu vyhodili z ich nehnuteľnosti, pretože neplatil za plyn, elektrickú energiu, vodné stočné.

12. Dňa 9.2.2016 žalobca na pojednávaní potvrdil, že fyzicky obýval rodinný dom v R. P. č. XX do polovice októbra 2013. Pred januárom 2013 býval v predmetnej nehnuteľnosti asi rok aj s dcérou žalovaných, so svojou priateľkou, Ž. H.. Žalovaní v 1. a 2. rade si zobrali na nehnuteľnosť v R. P. č. XX úver zo R. R.. Potvrdil, že so žalovanými v 1. a 2. rade nemal uzavretú žiadnu zmluvu, ktorá by ho zaväzovala k pravidelnému plateniu za užívanie nehnuteľností a to žiadnu nájomnú zmluvu ani inú zmluvu ani ústnu ani písomnú. Tvrdil, že splátky, ktoré žiada vrátiť, platil žalovaným v 1. a 2. rade ako platby, ktoré boli určené na platenie úveru. Tvrdil, že takto sa dohodol s priateľkou Ž. H. ako aj žalovanými v 1. a 2. rade ústne. Súčasne poukázal na to, že za kalendárny rok 2013 platil aj elektrickú energiu, vodné, stočné, plyn, dane a tiež za odvoz TKO.

13. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 9.2.2016 potvrdil, že ich dcéra Ž. od žalobcu odišla v mesiaci január v roku 2013. Potvrdil, že mal uzavretú nájomnú zmluvu s dcérou Ž. H., lebo by od štátu nedostala žiadne peňažné prostriedky na bývanie. Sumu 240 eur poukazovali R. R. ako splátky za úver. V sume 240 eur boli zahrnuté všetky náklady na bývanie - elektrická energia, vodné, stočné. Potvrdil, že so žalobcom nikdy o nájomnom ani o úhradách na nájomnom nerokoval.

14. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 9.2.2016 potvrdila, že nikdy sa so žalobcom nerozprávala o tom, ako bude riešené užívanie za nehnuteľnosť. Bola iba dohoda s dcérou žalovaných v 1. a 2. rade, že bude platiť 240 eur na účet s tým, že tieto peňažné prostriedky vo výške 240 eur budú použité na splátky úveru. Potvrdila, že nehnuteľnosť kúpila so žalovaným v 1. rade, pretože ich dcéra a žalobca nemali peňažné prostriedky. Potvrdila aj to, že je z časti pravda, že doklady o platbách za elektrickú energiu, vodu odovzdával žalobca so svojou družkou Ž. H. žalovaným v 1. a 2. rade.

15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 6.9.2016 vzal späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie 5,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy 240 eur od 20.9.2013 až do zaplatenia za súhlasu žalovaných.

16. Zo svedeckej výpovede K. H. na pojednávaní dňa 6.9.2016 je zrejmé, že od žalobcu prevzala peňažné prostriedky, možno raz alebo viackrát, okolo 250 eur s tým, že tieto peňažné prostriedky jej boli odovzdané žalobcom a na papieri mala napísané číslo účtu, na ktorý mala peňažné prostriedky vložiť. Na pojednávaní potvrdila, že dňa 20.5.2013 vložila sumu vo výške 240 eur na účet a to podľa pokynov žalobcu.

17. Zo svedeckej výpovede Ž. Y. H. na pojednávaní dňa 6.9.2016 vyplýva, že užívala so žalobcom nehnuteľnosť na adrese R. P. XX. Nehnuteľnosť nadobudli žalovaní a bola evidovaná na žalovaných. Náklady s nadobudnutím nehnuteľnosti platila aj so žalobcom. Na kúpu nehnuteľnosti bol vzatý úver, pričom časť peňažných prostriedkov z úveru išla na rekonštrukciu a časť na úhradu kúpnej ceny a tiež časť aj na úhradu dlhu, ktorý mali žalovaní. Náklady na úver a prevádzkové náklady s užívaním nehnuteľnosti, poplatky za elektrinu, vodu, plyn podľa dohody mala platiť aj so žalobcom. Uviedla, že zo spoločnej domácnosti v R. P. so žalobcom odišla v mesiaci január 2013. Nájomná zmluva, ktorú uzavrela so žalovaným v 1. rade, nebola nikdy zrušená medzi ňou a žalovaným v 1. rade. Následne až keď predmetnú nehnuteľnosť v R. P. č. XX žalovaní v 1. a 2. rade odpredali, oboznámila novú vlastníčku o tejto nájomnej zmluve a napokon nájomná zmluva medzi novou vlastníčkou pani R. a svedkyňou bola ukončená.

18. Žalovaní v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 6.9.2016 požiadali o doplnenie dokazovania znaleckým posudkom za účelom zistenia obvyklej výšky nájomného v roku 2013 v R. P..

19. Súd vykonal dokazovanie výpisom z katastra nehnuteľností pre okres Levice, Obec R. P., katastrálne územie R. P. - výpisom z listu vlastníctva č. XXX, výpisom z účtu žalovaných zo dňa 25.2.2013, zo dňa 21.2.2013, zo dňa 21.1.2013, zo dňa 22.4.2013, zo dňa 19.3.2013, zo dňa 20.6.2013, zo dňa 20.5.2013, zo dňa 20.8.2013, zo dňa 20.7.2013, výzvou na vysťahovanie spísaných žalovanými v 1. a 2. rade zo dňa 17.1.2013 žalobcovi, fotokópiou podacieho lístka zo dňa 18.1.2013, nájomnou zmluvou zo dňa 24.5.2010 uzavretou medzi prenajímateľom, žalovaným v 1. rade a nájomcom Ž. H., zápisnicou

o trestnom oznámení zo dňa 27.8.2014 vyhotovenou OO PZ Želiezovce pod č. DÚ/746/2014 o výsluchu žalovaného v 1. rade, výpisom z listu vlastníctva č. 392, ktorý zaslal súdu Okresný úrad Levice - katastrálny odbor, potvrdením H. O. - ReSaM zo dňa 14.10.2014.

20. Podľa § 144 žalobca môže vziať žalobu späť.

21. Podľa § 145 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

22. Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

23. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

24. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

25. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa § 456 veta prvá Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

27. Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

28. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

29. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 30. Podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne v časti istiny vo výške 1195 eur a preto súd podanú žalobu v časti o zaplatenie zvyšnej časti istiny zamietol.

32. Žalobca po prvom pojednávaní dňa 6.9.2016 vzal späť žalobu v časti o zaplatenie 5,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy 240 eur od 20.9.2013 do zaplatenia. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil a preto súd konanie v časti späťvzatia zastavil podľa § 145 ods. 2, 146 ods. 1 v rozhodnutí vo veci samej.

33. Súd mal za preukázané, že žalobca býval v nehnuteľnosti patriacej do vlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade v období od januára 2013 do októbra 2013. Za toto obdobie zaplatil žalovaným v 1. a 2. rade dňa 25.2.2013 sumu 40 eur, dňa 21.2.2013 sumu 200 eur, dňa 21.1.2013 sumu 230 eur, dňa 22.4.2013 sumu 200 eur, dňa 19.3.2013 sumu 240 eur, dňa 20.6.2013 sumu 240 eur, dňa 20.5.2013 sumu 240 eur, dňa 20.8.2013 sumu 240 eur a dňa 20.7.2013 sumu 240 eur. Za obdobie od januára 2013 do augusta 2013 žalobca na účet žalovaných v 1. a 2. rade vložil sumu vo výške 1870 eur. Uvedená skutočnosť bola preukázaná výpismi z účtu žalovaných v 1. a 2. rade, ktoré súdu predložil žalobca pri podaní žaloby. Žalovaní v 1. a 2. rade spochybňovali platbu žalobcu zo dňa 20.5.2013 vo výške 240 eur, ktorú zrealizovala p. K. H.. Dňa 6.9.2016 svedkyňa p. K. H. na pojednávaní potvrdila, že od žalobcu prevzala peňažné prostriedky aj s pokynmi od žalobcu, ktorý jej uviedol, na aký účet má peňažné prostriedky vložiť. Svedeckou výpoveďou bolo preukázané, že aj platba vo výške 240 eur dňa 20.5.2013 bola uskutočnená žalobcom na účet žalovaných. O tom, že žalovaní v 1. a 2. rade

akceptovali plnenie žalobcu vo výške 1870 eur svedčí aj to, že v rámci obrany na pojednávaní dňa 9.10.2014 žiadali, aby im bolo započítané nezaplatené nájomné za užívanie nehnuteľnosti žalobcom do výšky žalobcom uplatnenej pohľadávky v tomto súdnom konaní, nakoľko v období, keď žalobca užíval nehnuteľnosť žalovaných, za užívanie tejto nehnuteľnosti neplatil žiadnu sumu. Žalobca si nárok uplatnil podľa § 451 a nasl. Obč. zákonníka dôvodne. Počas konania nebolo preukázané, že by bola uzavretá písomná alebo ústna zmluva medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade, na základe ktorej žalobca poukazoval žalovaným platby v období január 2013 až august 2013. Túto skutočnosť potvrdil aj samotný žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 9.10.2014, keď uviedol, že žalobca platby v roku 2013 uskutočňoval svojvoľne a nemal dôvod realizovať platby. Ohľadne užívanej nehnuteľnosti žalobcom v R. P. č. XX existovala jedine písomná nájomná zmluva zo dňa 24.5.2010 uzavretá medzi žalovaným v 1. rade - A. H. a jeho dcérou Ž.C. H., ktorá žila so žalobcom v spoločnej domácnosti v nehnuteľnosti žalovaných v 1. a 2. rade (v dome jej rodičov) do januára 2013, čo svedkyňa potvrdila na pojednávaní dňa 6.9.2016. Nájomná zmluva uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a jeho dcérou Ž. H. ako nájomcom nie je právne zaväzujúca pre žalobcu, ktorý nájomnú zmluvu nepodpísal. Podľa článku IV. bod 5 nájomnej zmluvy zo dňa 24.5.2010 Ž. H. ako nájomca nebola oprávnená dať predmet nájmu do podnájmu tretej osobe (a to ani žalobcovi) bez predošlého písomného súhlasu prenajímateľa. Písomný súhlas prenajímateľa počas konania súdu nebol predložený a ani týmto žalovaný v 1. rade neargumentoval. Žalobca preto plnil žalovaným v 1. a 2. rade v období od januára 2013 až august 2013 bez právneho dôvodu. Totiž o plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval. V ustanovení § 456 Obč. zákonníka je uvedené, že predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. V tomto ustanovení zákonodarca dôsledne uplatňuje zásadu spočívajúcu v tom, že nikto sa nesmie obohatiť na úkor iného. Žalovaní v 1. a 2. rade sa bezdôvodne obohatili na úkor žalobcu v rozsahu 1870 eur.

34. Žalovaní v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 9.10.2014 vzniesli námietku započítania do výšky žalobcom uplatnenej pohľadávky t. j. do sumy 1870 eur z dôvodu, že zo strany žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalovaných v 1. a 2. rade, pretože žalobca užíval nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaných v období od januára 2013 do septembra 2013 bez toho, aby uhrádzal nájomné. Preto súd prihliadal v tejto časti tvrdenia žalovaných ako na prostriedok procesnej obrany podľa § 147 ods. 2 CSP. Medzi stranami sporu nebola uzatvorená žiadna zmluva, a preto žalobca nemal povinnosť platiť žalovaným nájomné. Je ale evidentné, že aj žalobca sa bezdôvodne obohatil, pretože užíval nehnuteľnosť žalovaných, pričom sa na žiadnych úhradách súvisiacich s užívaním nehnuteľnosti so žalovanými nedohodol. Žalovaní žiadali do výšky žalovanej sumy započítať mesačné nájomné vo výške 300 eur za obdobie od januára 2013 do septembra 2013. Je preukázateľné, že žalobca obýval nehnuteľnosť žalovaných v období od januára 2013 do septembra 2013, nakoľko samotný žalobca na pojednávaní dňa 9.2.2016 potvrdil, že fyzicky obýval nehnuteľnosť do polovice októbra 2013.

35. Žalovaní preukazovali výšku obvyklého nájmu listinou - potvrdením, ktoré dňa 14.10.2014 vystavil H. O. - ReSaM, z ktorého je zrejmé, že vzhľadom na ceny prenájmov rodinných domov v Z. a v okolí Z. bolo možné v období od 1.1.2013 do 31.12.2013 prenajať priestory rodinného domu so súpisným číslom XX, v obci R. P. za sumu 300 eur + energie za mesiac. Súd na túto listinu neprihliadal. Žalovaní počas konania nepreukázali ničím, žiadnou inou nájomnou zmluvou uzavretou v lokalite obce R. P., že obvyklé nájomné bolo 300 eur mesačne. Je potrebné uviesť, že ani nájomné v rovnakej lokalite nie je identické. Predovšetkým výška nájomného závisí aj od stupňa vybavenosti danej nehnuteľnosti, t. j. od jej štandardu, od rozlohy užívanej nehnuteľnosti, na akej úrovni je užívaná nehnuteľnosť (nerekonštruovaná, rekonštruovaná, prípadne nová). K stavu nehnuteľnosti v dobe užívania žalobcom sa vyjadrila svedkyňa Ž. H. dňa 6.9.2016, ktorá túto nehnuteľnosť obývala do januára 2013, pričom uviedla, že jedna časť nehnuteľnosti bola úplne neobývateľná, na časti nehnuteľnosti prebiehala rekonštrukcia a ďalšia časť nehnuteľnosti bola ťažko obývateľná, čo znamená, že sa v priestoroch kúrilo drevom a voda sa ohrievala na sporáku. Aj z tejto svedeckej výpovede sa súd utvrdil v tom, že nie je možné paušálne stanoviť výšku nájomného pre hocijakú nehnuteľnosť v Obci R. P.. Z čoho, z akých listín vychádzal H. O., ktorý vystavil dňa 14.10.2014 doklad - potvrdenie o obvyklej výške nájmu, je pre súd nepreskúmateľné a preto na túto listinu neprihliadol. Žalovaní predmetnú nehnuteľnosť odpredali dňa 23.12.2013 pani R. R.. Súdu nepreukázali aká bola kúpna cena nehnuteľnosti užívanej žalobcom. Totiž výška kúpnej ceny by deklarovala aj tú skutočnosť, v akom stave sa nehnuteľnosť k 23.12.2013 nachádzala a najmä či možno uvažovať o reálnej cene nájmu tejto nehnuteľnosti za 300 eur mesačne. Preto súd považoval za primerané nájomné tak ako bolo stanovené v nájomnej zmluve zo dňa 24.5.2010 v článku VII. bod 1 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a nájomcom Ž. H.. Podľa

tejto nájomnej zmluvy je stanovené nájomné vo výške 150 eur mesačne. To znamená, že žalovaní majú nárok voči žalobcovi za obdobie od 1. januára 2013 do 30.9.2013 za užívanie nehnuteľnosti, bez právneho dôvodu. Teda aj žalobca sa bezdôvodne obohatil, pretože za užívanie nehnuteľnosti patriacej do vlastníctva žalovaných neplatil. Žalovaní vedeli, že nehnuteľnosť bude užívať a aj užívali žalobca a ich dcéra Ž. H. a žalovaný v 1. rade stanovil nájomné vo výške 150 eur mesačne. To znamená, že ak nehnuteľnosť patriaca do vlastníctva obidvoch žalovaných bola žalobcom užívaná, svedčí žalovaným nárok od žalobcu vo výške 75 eur mesačne. Nájomné vo výške 150 eur bolo stanovené s vedomím žalovaných, že budú nehnuteľnosť obývať dve dospelé osoby - žalobca aj jeho družka - Ž. H.. Preto na jednu osobu pripadá nájomné 150 eur : 2 = 75 eur mesačne. 75 eur x deväť kalendárnych mesiacov = 675 eur. Za obdobie od januára 2013 do septembra 2013 majú žalovaní právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalobcu vo výške 675 eur. Preto súd podaný návrh žalobcu v časti o zaplatenie 675 eur zamietol a vo zvyšnej časti vo výške 1195 žalobcovi vyhovel.

36. Žalovaní dňa 6.9.2016 žiadali o nariadenie znaleckého dokazovania za účelom stanovenia obvyklého nájmu v lokalite R. P. v období od januára 2013 do septembra. Súd uznesením dňa 6.9.2016 zamietol návrh žalovaných v 1. a 2. rade na znalecké dokazovanie s poukazom na platný od 1.7.2016. Podľa § 206 ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd si na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. Nová právna úprava preferuje odborné vyjadrenie pred znaleckým dokazovaním z dôvodu hospodárnosti a zníženia nákladov konania. Žalovaní nenavrhli doplniť dokazovanie odborným vyjadrením. S poukazom na obsah a okolnosti potvrdenia zo dňa 14.10.2014 vydaným H. O. - ReSaM nemožno toto potvrdenie považovať za náležité odborné vyjadrenie. Podľa názoru súdu nová úprava umožňuje nariadiť znalecké dokazovanie a ustanoviť znalca len v prípade, ak sa majú posúdiť skutočnosti založené na vedeckých poznatkoch a kumulatívne musí byť naplnená podmienka, že pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206 CSP, čo ale nie je tento prípad. Naviac samotný žalovaný v 1. rade považoval pre kalendárny rok 2013 obvyklé mesačné nájomné vo výške 150 eur pre dve dospelé osoby, keďže vedel, že reálne ju tieto užívajú. Nájomná zmluva totiž aj keď bola uzavretá v roku 2010, nebola zmenená pre kalendárny rok 2013. Zvyšná časť v rozdiele 150 eur - 75 eur (ktorá suma pripadá na žalobcu za užívanie nehnuteľnosti) môže byť u žalovaných kompenzovaná uplatnením nájmu od Ž. H., s ktorou nájomná zmluva nebola ukončená. Preukázať výšku obvyklého nájomného je možné aj inými nájomnými zmluvami v lokalite R. P., najmä ak by obsahovali okrem stanovenej výšky nájmu - rozlohu užívanej plochy ako aj stav nehnuteľnosti. Tu súd pripomína, že nájomná zmluva, ktorú uzatvoril žalovaný v 1. rade dňa 24.5.2010 neobsahuje ani výmer prenajatej nehnuteľnosti ani opis stavu v akom sa nehnuteľnosť nachádza. Aktuálne je už od decembra 2013 nehnuteľnosť predaná novému vlastníkovi a preto aktuálny stav nehnuteľnosti už nemusí zodpovedať jej reálnemu stavu v roku 2013. Prípadnou rekonštrukciou tejto nehnuteľnosti by už aj cena nájmu nebola totožná s cenou v období roku 2013. Je potrebné pripomenúť, že žalovaným v 1. a 2. rade súd na pojednávaní dňa 7.4.2016 uložil v lehote 30 dní preukázať výšku obvyklého nájmu v lokalite R. P., avšak žalovaní boli pasívni. Aj preto súd návrh na nariadenie znaleckého dokazovania zamietol. 37. Žalovaní sa dostali do omeškania s plnením peňažného záväzku so sumami, ktoré si uplatnil žalobca v žalobe za každý kalendárny mesiac, pričom súd od každej sumy uplatnenej žalobcom pri nároku na úrok z omeškania odrátal sumu 75 eur (ktorá predstavuje výšku mesačného bezdôvodného obohatenia na úkor žalovaných, nakoľko žalobca neplatil žalovaným nájomné). Pri nároku na úrok z omeškania od 20.8.2013 súd od sumy 240 eur odpočítal sumu bezdôvodného obohatenia za mesiace august, september 2013 a preto sa žalovaní dostali do omeškania s istinou vo výške 90 eur (240 eur - 75 eur (august 2013) - 75 eur (september 2013) = 90 eur). Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka výšku ročného úroku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom v § 3 tohto nariadenia sa uvádza, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V období omeškania žalovaných od januára 2013 do 8.5.2013 predstavovala úroková sadzba ECB 0,75 % + 5 percentuálnych bodov, čo zodpovedá nároku žalobcu na 5,75 % ročný úrok z omeškania. V období od 8.5.2013 predstavovala úroková sadzba ECB 0,5 %, čo zodpovedá nároku žalobcu na 5,5 % ročný úrok z omeškania, a preto súd žalobu vo zvyšnej časti čo do výšky ročného úroku z omeškania zamietol.

38. Žalobca mal v konaní úspech v časti 1195 eur, čo zodpovedá úspechu v rozsahu 63,90 % a neúspech v časti 36,10 % (vo výške 675 eur), preto celkový úspech žalobcu je v rozsahu 27,80 % (63,90 % - 36,10 % = 27,80 %).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v troch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak takáto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.