Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6C-381-2013.pdf
PDF · 89.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/381/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45 535 108, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, právne zastúpený spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanej: T., súdu T., o zaplatenie sumy 122,12 € s príslušenstvom
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a. Súd konanie v časti 47,80 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e. Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa žalobu, ktorú doručil súdu dňa 02.11.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 122,12 € s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb a poplatkov. Žalobu zdvôvodnil tým, že dňa 16.12.2011 spoločnsť Slovák Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, ako postupca na jednej strane (ďalej len ako „právny predchodca“) a žalobca ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bo odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanej vedenej pod referenčným číslom X.XXXXXXXX. Žalovaná ako záujemca uzavrela s jeho právnym predchodcom ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby jeho právnym predchodcom odporcovi. Žalovaná sa v zmysle zmluvy o pripojení zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Povinnosťou žalovanej bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve resp. v dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane jeho právneho predchodcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s jeho právnym predchodcom. V uvedenom prípade je teda žalovaná sankcionovaná za to, že nedodržala konkrétne určené povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zmluvy o pripojení, resp. dodatku k zmluve o pripojení a všeobecných podmienok, v dôsledku čoho musela byť jej SIM karta vypojená z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty). Keby žalovaná splnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, tak by prostredníctvom týchto platieb po dobu viazanosti postupne splnila záväzok, ktorému zodpovedal proti záväzok jeho právneho predchodcu zabezpečiť žalovanej mobilný telefón za zľavnené cenu. Právny predchodca vystavil žalovanej faktúry celkom v sume 122,12 €, ktoré žalovaná žalobcovi nezaplatila. Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti sa žalovaná dostala do omeškania, preto si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. 2.
Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila, hoci ju súd na vyjadrenie k žalobe vyzval, zásielku prostredníctvom ustanoveného opatrovníka (§ 29 ods. 2 OSP) prevzala 17.03.2014. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Počnúc účinnosťou zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) dňom 01.07.2016 inštitút opatrovníka zanikol, preto súd konal ďalej priamo so žalovaným.
3.
Uznesením č. k. 6C/381/2013 - zo dňa 10.03.2014 ustanovil súd žalovanej opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O. s. p., keďže miesto jej pobytu sa súdu neporadilo zistiť. 4. V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O. s. p. vyhlásil dňa 11.07.2014 rozsudok bez nariadenia pojednávania, keďže išlo o drobný spor. Rozsudkom č. k. 6C/381/2013 - 48 zo dňa 11.07.2014 súd zamietol žalobu žalobcu z dôvodu, že žalovaná nebola v spore pasívne legitimovaná, keďže zmluva o pripojení bola uzavretá s osobou H. a tejto osobe bola vydaná a aktivovaná SIM karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX . v programe služieb „Relax 60“. Žalobca však vyúčtoval faktúry za služby žalovanej, tvrdené uzavretie zmluvy o pripojení či dodatku k zmluve tým žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal.
5.
Krajský súd v Bratislave na základe odvolania žalobcu uznesením č. k. 5Co/814/2014- 63 zo dňa 29.05.2015 rozsudok Okresného súdu v Malackách zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uznesení poukázal na skutočnosť, že zmluvu o pripojení uzavrel žalobca s účastníkom H. s X., pričom telefónna služba bola zriadená k číslu XXXXXXX XXX. Z obsahu faktúr je zrejmé, že tieto boli vystavené za služby k tomu istému číslu, avšak adresované žalovanej T. s bydliskom T. Obe tieto osoby majú rovnaké priezvisko, rovnaké rodné číslo ako i bydlisko a odlišujú sa len menom. Dve rôzne osoby nemôžu mať rovnaké rodné číslo. Aj keď súd vykonal lustráciu oboch osôb, náležite sa nevyporiadal so zisteniami o týchto osobách.
6.
Podľa §470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Počnúc účinnosťou zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) dňom 01.07.2016 inštitút opatrovníka zanikol, preto súd konal ďalej priamo so žalovanou.
7.
Súd v intenciách odvolacieho súdu vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovanej, listinnými dôkazmi doloženými do spisu a zistil tento skutkový a právny stav.
8.
Zo zmluvy o pripojení zo dňa 04.11.2009 (ďalej len „zmluva o pripojení“) súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom služieb a osobou H. ako zákazníkom podľa § 43 a nasl. Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Menovaná osoba je v zmluve o pripojení identifikovaná rodným číslom XXXXXX//XXXX, č. C. s telefónnym číslom XXXXXXXXXX a trvalým pobytom T.y. Tejto osobe bola pridelená SIM karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s programom služieb „Relax 60“ (časť A. zmluvy o pripojení, bod. 1 písm. a/ dodatku). Zmluva o pripojení je podpísaná za účastníka menom „V.“ a za podnik zmluvu o pripojení podpisoval predajca V. s kódom XX LUNA TT. V zmluve v časti identifikačné údaje účastníka je dopisovaná adresa účastníka v úvodzovkách „T. s tým, že tento údaj opravila ďalšia osoba pod menom „W.“. 9. Z doložených faktúr vystavených právnym predchodcom žalobcu T-Mobile Slovensko a. s. Bratislava súd zistil, že ňou fakturoval cenu služieb za obdobie od 15.10.2009 do 14.02.2011 a tieto faktúry zasielal na adresu T.h („adresát“). Ako „účastník“ bola vo faktúrach uvádzaná T. tiež s adresou T.10.
Žalovaná vo svojej výpovedi, po nahliadnutí na predloženú zmluvu o pripojení zo dňa 04.11.2009, že túto zmluvu nepodpísala a podpis na tejto zmluve za účastníka nie je jej podpisom. Potvrdila, že ide jednoznačne o jej dcéru, ktorá sa volá H., ktorá sa narodila XX.XX.XXXX a číslo občianskeho preukazu v zmluve o pripojení je číslo jej občianskeho preukazu. Celá rodina žalovanej asi pred 10 rokmi musela predať byt na Z., pretože mali veľké dlhy. Museli si zároveň zmeniť občianske preukazy a všetci majú asi od roku 2006 hlásené pobyty bezdomovca t. j. Malacky. V roku 2007 si prenajali byt na T. a v tomto byte s nimi býva aj dcéra H. ktorá má mobil a má kredit a neplatí si žiadne paušály. Žalovaná má tiež mobil na kredit a to asi 10 rokov t. j. od doby, kedy museli predať byt. Dcéra nepracuje, má epilepsiu a žalovaná s manželom sa o ňu starajú, pretože si už nemôže nájsť zamestnanie. Žalovaná má telefónne číslo mobilu XXXX XXX XXX. Všetci v rodine, a teda žalovaná, jej manžel i dcéra majú trvalý pobyt uvedený ako bezdomovci, t.j. T.. 11. Z občianskeho preukazu žalovanej súd zistil, že žalovaná sa volá T.. Občiansky preukaz bol vydaný OR PZ v T. dňa 4.6.2007 pod č. U. so zapísaným trvalým pobytom „T.“. 12. Z činnosti súdu je známe, že obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 35 705 019, zanikla výmazom z obchodného registra dňa 01.07.2010 v dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou Slovák Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469, ktorá sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. 13. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.12.2011 súd zistil, že Slovák Telekom, a.s. ako postupca postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej z titulu neuhradených služieb na žalobcu dňom podpisu zmluvy. 14. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V konaní mal súd preukázané, že zmluva o pripojení zo dňa 04.11.2009 nebola uzavretá so žalovanou, žalovaná predmetnú zmluvu nepodpísala a služby právneho predchodcu žalobcu nevyužívala. Zmluva o pripojení bola uzavretá s dcérou žalovanej H., ktorá ju podpísala a sú v nej uvedené všetky identifikačné údaje tejto osoby. Ako vyplýva zo zmluvy o pripojení, pôvodne bola v zmluve uvedená adresa pobytu H. ako „T.“. Neskôr bola do identifikačných údajov inou osobou dopísaná adresa „T.“ . Na základe akých údajov žalobca zasielal faktúry, vyplývajúce z uzavretej zmluvy o pripojení zo dňa 04.11.2009, na meno žalovanej sa súdu nepodarilo zistiť. Je potrebné na margo veci uviesť, že žalovaná je aj v žalobe nesprávne označená s priezviskom „V.“. 15. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. 16. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. 17. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. 18. Žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 112,12 € s príslušenstvom odôvodnil skutkovým tvrdením, že žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce jej z ustanovení zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a zo zmluvy o pripojení, ktorú so žalovanou uzavrel, a preto mu vznikol nárok na zaplatenie ceny neuhradených poskytnutých telekomunikačných služieb v tejto výške.
19.
Tvrdené uzavretie zmluvy o pripojení so žalovanou však žalobca v konaní nepreukázal, keďže súd mal preukázané, že žalovaná nebola účastníčkou zmluvy o pripojení, túto nepodpísala a jej identifikačné údaje ako dátum narodenia, občiansky preukaz i trvalý pobyt prihlásený od roku 2007 sa nezhoduje s údajmi účastníka v zmluve o pripojení zo 04.11.2009. Žalovaná teda nie je nositeľkou hmotnoprávnych povinností, vyplývajúcich jej zo zmluvy o pripojení, a teda nie je v konaní pasívne legitimovaná. 20. Preto súd žalobu žalobcu z nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej v konaní zamietol. 21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci bola plne úspešná žalovaná, a preto má nárok na náhradu trov konania. Súd jej však žiadne trovy nepriznal, pretože si v konaní náhradu trov konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok.