Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5C-374-2015.pdf
PDF · 104.83 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/374/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému C. D., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie 29,26 Eur s prísl., dňa 6.10.2016 bez nariadenia ústneho pojednávania takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 28,19 Eur, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 29,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 28 % od 7.5.2013 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že žalobca so žalovaným dňa 1.10.2012 v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a násl., § 716 a násl. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky (ďalej iba VOP) uzatvorili zmluvu č. XXXXXXXXXX.
3. Na základe zmluvy žalobca pre majiteľa účtu - žalovaného zriadil a viedol bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, tak ako preukazujú priložené výpisy z účtov.
4. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovaného tým, že žalovaný sa na účte dostal do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny a tento nevyrovnal ani na výzvu žalobcu, žalobca v súlade so zmluvou a VOP odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok, zatvoril účet žalovaného a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
5. Vo vzťahu k poslednému výpisu z účtu s nulovým zostatkom uvádza, že účet je možné zatvoriť len s nulovým zostatkom, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 6.5.2013 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Táto transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu“ alebo „Prevedenie dlhu klienta“, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovaného.
6. V súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % p.a.
7. Žalobca o jeho žalobe navrhol rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril, aj keď žaloba mu bola spolu s prílohami doručená do vlastných rúk s výzvou sa k žalobe vyjadriť.
8. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
9. Konanie vo veci začalo dňa 24.8.2015, teda za účinnosti v tom čase platného zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok), ktorý však dňom 30.6.2016 bol zrušený a dňom 1.7.2016 sa stal účinným nový procesný predpis upravený zákonom č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok). V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je tak na konanie vo veci po 1.7.2016 treba použiť už tento nový procesný poriadok s tým, že účinky právnych úkonov, ku ktorým došlo do 1.7.2016 zostávajú zachované.
10. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
11. Hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- Eur. Skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe medzi stranami nie sú sporné, lebo žalovaný napriek výzve súdu ich nepoprel. Vzhľadom na predmet sporu a okolnosti prípadu, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, preto súd do žalobe žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania.
12. Po predchádzajúcom oznámení miesta a času na úradnej tabuli súdu a jeho webovej stránke dňa 23.9.2016, rozsudok súd verejne vyhlásil dňa 6.10.2016.
13. Pri rozhodovaní o žalobe žalobcu súd vychádzal z jeho skutkových tvrdení prezentovaných v žalobe a obsahu ním predložených listín.
14. Žalobca dňa 1.10.2012 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej bola Zmluva o zriadení účtu, Návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty a Zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva.
15. Podľa žalobcu, na základe zmluvy o zriadení účtu, zriadil pre žalovaného osobný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovaný ale porušil zmluvu tým, že sa dostal do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny, ktorý nevyrovnal ani na výzvu žalobcu. Žalobca v súlade so zmluvou a Všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP) z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok od zmluvy odstúpil, uzatvoril účet žalovaného a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Dlh žalovaného je podľa žalobcu vo výške 29,26 Eur.
16. Žalobca svojho peňažného nároku sa domáha zo zmluvy o zriadení osobného účtu, ktorú dňa 1.10.2012 uzavrel so žalovaným ako obsahovej súčasti Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Zmluvu žalobca so žalovaným uzatvorili s odkazom na ustanovenie § 708 a násl. Obchodného zákonníka.
17. Podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. (2) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
18. Ustanovením § 708 a násl. Obchodného zákonníka je právne upravená zmluva o bežnom účte. Žalobca so žalovaným nimi uzavretú zmluvu pomenovali zmluvou o zriadení osobného účtu a na základe zmluvy zriadený účet, osobným účtom. Označenie účtu účtom osobným bolo produktovým
označením bežného účtu právne upraveného v už citovanom ustanovení § 708 Obchodného zákonníka, ako o tom svedčí článok 3 bod 3.3.1 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, ktoré žalobca súdu predložil spolu so žalobou, podľa ktorého banka vedie bežné účty s produktovým označením „Osobný účet“. Tento druh bežného účtu vedie banka iba fyzickým osobám - spotrebiteľom nad 18 rokov veku. Bežný účet je vedený v mene euro. Popri vedení bežného účtu poskytuje banka majiteľovi účtu rôzne doplnkové bankové produkty a služby určené bankou (ako tzv. balík služieb), ktorých rozsah a podmienky a ich zmeny sú predmetom zverejnenia. Majiteľ účtu nesmie bežný účet využívať pre účely výkonu podnikateľskej činnosti. Úroky sú účtované mesačne.
19. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 1.10.2012, t. j. ku dňu uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Zmluvu o zriadení osobného účtu uzatvoril žalobca, ktorý je bankou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sa, vložka číslo 148/L s predmetom podnikateľskej činnosti, okrem iného, poskytovanie platobných služieb a zúčtovania, preto pri uzatváraní zmluvy a jej plnení vystupoval ako dodávateľ tak, ako je definovaný v odseku 3 § 52 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako dodávateľ zmluvu uzatváral so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou, nepodnikateľom a ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, preto mal postavenie spotrebiteľa tak, ako ho definuje odsek 4 § 52 Občianskeho zákonníka.
21. Vzhľadom na uvedené, vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený nimi uzavretou zmluvou dňa 1.10.2012 je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom a zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Súd pritom dodáva, že spotrebiteľský charakter zmluvy bol zrejmý už pri jej uzatváraní, o čom svedčí už citovaný článok 3 bod 3.3.1 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, z ktorého okrem iného vyplýva, že daný druh účtu - osobný účet, žalobcom zriadený pre žalovaného na základe nimi, dňa 1.10.2012 uzavretej zmluvy, banka (žalobca) vedie iba fyzickým osobám - spotrebiteľom nad 18 rokov veku.
22. Zákonom číslo 102/2014 Z.z. bolo ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka doplnené treťou vetou v znení: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva“ (článok II. bod 1) síce s účinnosťou od 1. Mája 2014 (článok XIV. Zákona), no zákon č. 102/2014 Z.z. vo vzťahu k článku II bod 1 nemá prechodné ustanovenie, v dôsledku čoho zásadu v nej vyjadrenú o prednostnom použití ustanovení Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch je nutné použiť aj v prípade, že k právnemu úkonu zakladajúcemu vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom došlo pred 1.5.2014, teda aj na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným.
23. Listom zo dňa 26.4.2013 žalobca oznámil žalovanému, že z dôvodu vykazovaného debetného zostatku na jeho účte odo dňa 1.1.2013 v aktuálnej výške 20,78 Eur dňom doručenia tohto oznámenia žalobca odstupuje od zmluvy o účte. Spolu so zánikom zmluvy o účte zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb, ktoré sa viažu výlučne k účtu (napríklad povolené prečerpanie na účte, platobná karta, služby elektronického bankovníctva) a ukončí sa poskytovanie týchto produktov/služieb podľa príslušných zmlúv.
24. Žalobca v žalobe tvrdí, že týmto oznámením žalovanému došlo k odstúpeniu od zmluvy, ktorú dňa 1.10.2012 uzavrel so žalovaným a na základe ktorej pre žalovaného zriadil a viedol osobný účet. Zatvoril účet žalovaného a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
25. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
26. Podľa čl. 3 bod 3.11.5 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu banka môže odstúpiť od zmluvy o bežnom účte v prípade, ak klient podstatne poruší zmluvné povinnosti alebo povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi. Odstúpenie musí byť odôvodnené. Zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia. Odstúpením končí platnosť všetkých súvisiacich bankových produktov a služieb viažucich sa k bežnému účtu. Zároveň sa rušia všetky platobné prostriedky vydané k bežnému účtu. Klient musí tieto platobné prostriedky banke bezodkladne vrátiť. Za podstatné porušenie zmluvných povinností sa považujú najmä nasledovné skutočnosti: a/ ktorékoľvek prehlásenie alebo záruka klienta sú nepravdivé, nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce; b/ bežný účet je v nepovolenom prečerpaní a klient v lehote stanovenej bankou nepovolené prečerpanie nevyrovnal; c/ peňažné prostriedky na bežnom účte sú blokované podľa odseku 3.10 týchto VOP; d/ banka sa dozvedela o takých pomeroch týkajúcich sa klienta, ktoré nedávajú záruku plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov medzi bankou a klientom; e/ klient využíva účet v rozpore s produktovým účelom účtu; f/ klient poruší svoje záväzky z ktorejkoľvek zmluvy uzatvorenej s bankou; g/ klient sa ocitne v omeškaní s plnením akéhokoľvek záväzku voči banke; h/ s ohľadom na osobu klienta alebo charakter ním uskutočňovaných transakcií môže dôjsť k poškodeniu povesti alebo dobrého mena banky; i/ klient neposkytuje bankou požadovanú súčinnosť; j/ konanie alebo dôvodné podozrenie z konania klienta v rozpore s platnými právnymi predpismi.
27. Súčasťou zmluvy dňa 1.10.2012 uzavretej žalobcom so žalovaným sú aj Všeobecné obchodné podmienky žalobcu (článok IV. bod 3.5 zmluvy). V článku 3 bod 3.11.5. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu bola dohodnutá ako súčasť zmluvných podmienok, aj keď dopredu pripravených žalobcom vo forme formulára, možnosť žalobcu odstúpiť od zmluvy uzavretej so žalovaným.
28. Napriek tomu, že žalobca vo svojom písomnom oznámení odstúpenia od zmluvy bližšie dôvody pre odstúpenie, včítane citácie príslušných zákonných a zmluvných ustanovení neuviedol, tento nedostatok nerobí právny úkon žalobcu, ktorým od zmluvy odstúpil, neplatným. Súd totiž nemá pochybnosti v tom, že žalobca od zmluvy so žalovaným odstúpil pre podstatné porušenie zmluvných povinností žalovaným, za ktoré považoval nevyrovnaný debetný zostatok na jeho osobnom účte, teda z dôvodu, ktorý je uvedený v článku 3 bod 3.11.5 písm. b/ Všeobecných obchodných podmienok žalobcu a podľa citovaného § 48 Občianskeho zákonníka.
29. Odstúpenie od zmluvy nerobí neplatným ani skutočnosť, že žalobca súdu nepredložil dôkaz o jeho doručení žalovanému, v dôsledku čoho nie je možné stanoviť deň, v ktorý odstúpenie nadobudlo účinnosť a tým, v zmysle článku 3 bod 3.11.5 Všeobecných obchodných podmienok a obsahu odstúpenia, ani deň zániku zmluvy. Súd totiž doručenie odstúpenia žalobcom žalovanému považoval za nesporné v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 C.s.p., lebo tvrdenie žalobcu v žalobe a odstúpení od zmluvy a doručení odstúpenia žalovanému, žalovaný nepoprel, aj keď mu žaloba žalobcu bola doručená do vlastných rúk s výzvou sa k nej písomne, v súdom stanovenej lehote vyjadriť.
30. Žalobca odstúpenie od zmluvy spája s jej zánikom s následkom zatvoreného účtu, na jej základe zriadeného. Ako vyplýva z výpisu z účtu žalovaného číslo 5 za obdobie 1.5.2013 - 6.5.2013, žalobca dňom 6.5.2013 uzavrel účet žalovaného, preto súd má za to, že k doručeniu odstúpenia od zmluvy žalobcom žalovanému došlo najneskôr 6.5.2013.
31. V bode 22 dôvodov tohto rozsudku súd konštatuje, že zmluvný vzťah, z ktorého si žalobca v spore uplatňuje voči žalovanému svoj peňažný nárok, je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Na tento vzťah je preto podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z. je nutné prednostne použiť predpisy Občianskeho zákonníka a to aj v prípade, ak by inak sa mali použiť normy obchodného práva.
32. Príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je preto nutné použiť aj na posúdenie následkov odstúpenia žalobcu od zmluvy dňa 1.10.2012 uzavretej so žalovaným. V dôsledku uvedeného, odstúpením od zmluvy došlo podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka k jej zrušeniu.
33. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
34. Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
35. Žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenie 29,26 Eur ako vyrovnanie nepovoleného debetného zostatku. Na dôkaz predložil výpisy z účtu žalovaného číslo 3 za obdobie 1.12.2012 - 31.12.2012, číslo 1 za obdobie 1.1.2013 - 31.1.2013, číslo 2 za obdobie 1.2.2013 - 28.2.2013, číslo 3 za obdobie 1.3.2013
- 28.3.2013, číslo 4 za obdobie 29.3.2013 - 30.4.2013 a číslo 5 za obdobie 1.5.2013 - 6.5.2013.
36. Z predložených výpisov z účtu žalovaného vyplýva, že žalobcom uplatňovaný nárok pozostáva zo sumy 1,07 Eur na úrokoch a 28,19 Eur na poplatkoch za služby poskytované žalobcom žalovanému na základe nimi uzavretej zmluvy dňa 1.10.2012.
37. Zmluva uzavretá dňa 1.10.2012 žalobcom so žalovaným bola v dôsledku odstúpenia od nej žalobcom, od počiatku zrušená, preto obe zmluvné strany sú povinné vrátiť všetko to, čo na základe nej získali (§ 457 Občianskeho zákonníka).
38. Žalobca na základe zmluvy poskytol žalovanému v období od 1.12.2012 do 6.5.2013 služby súvisiace s vedením účtu a bankové operácie. Na strane žalovaného tým síce došlo k obohateniu, ktoré však nie je možné dobre vrátiť, lebo spočíva vo výkonoch, preto v zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka je na strane žalovaného daná povinnosť žalobcovi poskytnúť peňažnú náhradu.
39. Žalobcom poskytované výkony, za ktoré žalovaný je povinný poskytnúť peňažnú náhradu, sú služby, za ktoré žalovaný v zmysle zmluvy sa zaviazal platiť poplatky vo výške určenej v Sadzobníku žalobcu. Podľa názoru súdu peňažná náhrada, ktorú žalovaný je povinný žalobcovi poskytnúť sa rovná výške týchto poplatkov podľa Sadzobníka žalobcu. Súd preto po zistení, že poplatky uvedené v jednotlivých výpisoch z účtu žalovaného zodpovedajú Sadzobníku žalobcu, ustálil, že žalovaný je povinný žalobcovi titulom peňažnej náhrady za výkony, ktoré nie je možné dobre vydať z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, zaplatiť 28,19 Eur, ako rozdiel celkovej sumy debetného zostatku na účte žalovaného pri jeho uzatvorení a úrokov (debetných).
40. Vzhľadom na uvedené, súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 28,19 Eur. Zároveň žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol, lebo vychádzajúc zo zásad ustanovení § 457 a § 458 Občianskeho zákonníka, úroky vo výške 1,07 Eur tak ako vyplývajú z výpisov z účtu žalovaného, ale ani žalobcom žiadané úroky vo výške 28 % ročne zo sumy 29,26 Eur od 7.5.2013 do zaplatenia, ako tzv. debetné úroky (úroky z omeškania žalobca nežiadal), nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré by bol povinný vydať. Súd naviac dodáva, že žalobcom žiadaný úrok vo výške 28 % ročne by žalobcovi nebolo možné priznať ani v prípade, ak by nedošlo k zrušeniu zmluvy, lebo debetný zostatok na účte žalovaného nemožno považovať za nepovolené prečerpanie účtu. Debetný zostatok na účte žalovaného totiž nevznikol čerpaním peňažných prostriedkov na účte žalovaným, na základe jeho príkazov na úhradu. Úročiť poplatky za bankové operácie je v prípade spotrebiteľských zmlúv neprípustné a takúto zmluvnú podmienku by bolo potrebné, z dôvodov podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, považovať za neprijateľnú a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnú.
41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalobca podanou žalobou sa voči žalovanému, po pripočítaní ním žiadaných úrokov (úroky z omeškania žalobca nežiadal) za dobu od 7.5.2013 do rozhodnutia súdu, domáhal peňažného plnenia vo výške 57,26 Eur. Rozhodnutím súdu mu bolo priznané peňažné plnenie vo výške 28,19 Eur. Žalobca tak v spore bol úspešný v rozsahu 49 % a žalovaný v rozsahu 51 %. Vzhľadom na pomer úspechu strán sporu, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).
V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.