Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cob-23-2016.pdf
PDF · 132.7 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/23/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: OHL ŽS SK, a. s., Furmanská 6, Bratislava, IČO: 43 941 664, zastúpený: Mgr. Michal Zeman, advokát, Advokátska kancelária Zárecký Zeman, Medená 18, Bratislava, proti žalovanému: D.. D. I., nar. XX.XX.XXXX, V. K. XX, Z., zastúpený: REKEN & PARTNERS Law Firm s. r. o., so sídlom Tichá 45, Bratislava, IČO: 36 783 188, o zaplatenie 34.429,67 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 14Cpr/1/2013 - 536 zo dňa 28.10.2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 14Cpr/1/2013 - 536 zo dňa 28. októbra 2015 v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 34.429,67 eura s 9 % úrokom z omeškania od 30.06.2012 do zaplatenia, všetko do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odvolací súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 28.179,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 30.06.2012 do zaplatenia. V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku.
Zároveň súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor vo výške 2.065,50 eur.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa písomným návrhom domáha, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 34.426,67 eur s príslušenstvom. Žalovaný dňa 10.12.2009 uskutočnil v mene žalobcu ako zamestnávateľa písomný právny úkon s predmetom "Okamžité zrušenie pracovného pomeru zamestnávateľom", ktorým okamžite skončil pracovný pomer so zamestnancom žalobcu F. O.. Potvrdil faktúru č. 2009209 zo dňa 20.11.2009. Dňa 13.11.2009 zistil, že nenahlásil scudzenie dvoch kusov vŕtacích kladív značky HILTI. Žalovaný bol v čase uskutočnenia listu predsedom predstavenstva žalobcu, pričom bol poverený a oprávnený konať v pracovnoprávnych vzťahoch samostatne.
3. F. O. sa žalobou zo dňa 08.02.2010 domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, ako aj náhrady mzdy vo výške 20.940,-- eur brutto a náhrady trov súdneho konania. Okresný súd Bratislava V vydal dňa 27.09.2011 rozsudok, ktorým: určil, že okamžité skočenie pracovného pomeru uskutočnené listom je neplatné, priznal F. O. voči žalobcovi náhradu mzdy vo výške 20.940,-- eur brutto (čo pre žalobcu ako zamestnávateľa znamenalo celkovo 28.180,41 eur), priznal F. O. voči žalobcovi
náhradu trov konania vo výške 3.085,19 eur, zaviazal žalobcu zaplatiť súdu súdny poplatok vo výške 1.355,90 eur.
4. Žalovaný tým, že listom v mene žalobcu dal F. O. okamžité skončenie pracovného pomeru, spôsobil žalobcovi škodu vo výške 34.429,67 eur. Pri prvom dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru si žalovaný mohol a mal získať informácie od priameho nadriadeného F. O. o okolnostiach týkajúcich sa "schválenia" naviac prác. Týmto nadriadeným bol P. Q., osoba zodpovedná za projekt - časť stavby, na ktorej pracoval F. O.. Ak by to bol urobil, dozvedel by sa, že F. O. konal v súlade s pokynmi priameho nadriadeného, pričom konaním F. O. ani k odsúhlaseniu faktúry nedošlo. Pri druhom dôvode žalovaný sám na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava V priznal, že mu P. Q. oznámil, že došlo k uvedenej strate kladív a že vec bude riešená poisťovňou. Napriek tomu nepravdivo obvinil F. O. z podvodného konania.
5. Žalovaný bol ku dňu 30.06.2010 odvolaný z funkcie predsedu predstavenstva žalobcu. Súdny spor so zamestnancom - počnúc písomným vyjadrením sa k žalobe, pojednávania vo veci samej, prebiehali v dobe, kedy už žalovaný v spoločnosti žalobcu nepôsobil, preto nie je dôvodné, aby žalovaný zodpovedal za "škodu a výšku škody", ktorú v rozsahu žalobcom označenom a vyčíslenom, žalovaný nespôsobil ani nezavinil.
6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že čo sa týka náhrady škody túto spochybňuje
- predovšetkým jej výšku, taktiež príčinnú súvislosť a zavinenie žalovaného, nakoľko žalobcovi nič nebránilo, aby F. O. naďalej zamestnával. Žalovaný sa správal ako zodpovedný štat. zástupca, ktorý zodpovedal za dohodnuté zákazky, stavbu v Malženiciach, plnenie termínov, za majetok pomerne veľkého rozsahu, na základe ktorých skutočností konal tak ako konal, pričom skončenie pracovného pomeru dal vypracovať kvalifikovane právnej zástupkyni, ktorá spoločnosť zastupovala.
7. V tom čase, keď žalovaný ako generálny riaditeľ rozhodoval o skočení pracovného pomeru s F. O. vyhodnotil všetky skutočnosti tak, že tieto zakladali skončenie pracovného pomeru okamžite. Nikdy by si nedovolil vypracovať dokument týkajúci sa skončenia pracovného pomeru, nakoľko nemá právnické vzdelanie ani na to potrebnú kvalifikáciu. Z tohto dôvodu všetky úkony týkajúce sa pracovno-právnych vzťahov vypracovávala na základe jeho príkazu P.. V..
8. Spoločnosť nemá nárok na náhradu škody, ak áno, tak len do 28.06.2010, nakoľko už s vedomím existencie tohto sporu podpísali s ním dohodu o urovnaní.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s návrhom, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
10. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 15C/32/2010 vyplýva:
Dňa 09.02.2010 podal F. O. žalobu o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia prac. pomeru a o náhradu mzdy proti žalovanému OHL Pozemné stavby, a.s.. V návrhu ako aj v celom konaní poukazoval na to, že dôvody uvedené v okamžitom zrušení prac. pomeru nie sú pravdivé. Týmito dôvodmi bolo: 1. Potvrdil a podpísal súpis naviac práce zo dňa 10.11.2009 pre firmu SISEP - PVP s.r.o. ktorý bol prílohou faktúry v celkovej výške 1.282,65 eur bez DPH, ktoré práce neboli zo strany firmy OHL Pozemné stavby a.s. Bratislava objednané a odsúhlasené oprávnenými osobami. 2. Dňa 13.11.2009 zamestnávateľ zistil, že som nenahlásil stratu dvoch kusov vŕtačiek značky HILTI na stavenisku v Malženiciach, pričom stratu pracovných prostriedkov som nenahlásil do dnešného dňa zamestnávateľovi a túto stratu som mal chcieť bez vedomia zamestnávateľa likvidovať v poistnej udalosti za zákazke v Chtelnici, prostredníctvom tretej osoby.
11. Rozsudkom č. k. 15C/32/2010-103 zo dňa 27.09.2011, právoplatný dňa 28.11.2011 v spojení s opravným uznesením zo dňa 14.11.2011 súd rozhodol, že: Súd určuje, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané žalobcovi listom žalovaného zo dňa 10.12.2009 je neplatné. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 20.940,-- eur brutto, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 3.085,19 eur k rukám advokáta JUDr. Tibora Sanáka, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 1.355,90 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení okrem iného uviedol,
že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom vymedzené v § 81 zákonníka práce. Svedok D.. P. Q., ktorý bol priamym nadriadeným navrhovateľa vyhlásil, že navrhovateľa on poveril odsúhlasením súpisu prác tvoriacich prílohu faktúry s reálnym vykonaním týchto prác. Potvrdením a podpísaním tohto súpisu navrhovateľ splnil pokyn nadriadeného v rámci výkonu svojich pracovných povinností. Potvrdil, že tieto práce boli spoločnosťou objednané, aj keď nemali byť vyúčtované ako práce naviac nad dohodnutú cenu diela a vysvetlil tiež okolnosti preplatenia faktúry na pokyn generálneho riaditeľa. Rovnako svedok vyhlásil, že akonáhle bola zistená strata dvoch HILTI, navrhovateľ mu okamžite ako priamemu nadriadenému túto stratu ohlásil a keď sa zistilo, že nástroje boli zapožičané na stavbu v Chtelnici, s jeho vedomím navrhovateľ riešil vec ďalej v súvislosti s krádežou na tejto stavbe. Odporca v konaní nepreukázal, že navrhovateľ konal nad rámec svojich pracovných povinností, alebo že by zatajil krádež HILTI, teda že skutkového vymedzené dôvody v okamžitom skončení pracovného pomeru sú závažným porušením pracovnej disciplíny, ktoré by mohlo mať za následok okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ zákonníka práce, a preto súd vylovil, že okamžité skončenie pracovného pomeru listom zo dňa 10.12.2009 je neplatné. 12. Žalobca predložil výpisy z jeho účtu, z ktorých vyplýva, že v zmysle rozsudku č. k. 15C/32/2010-103 zo dňa 27.09.2011 vyplatil dňa 20.12.2011 sumu 14.776,85 eur F. O. ako náhradu mzdy, sumu 7.004,69 eur zaplatil do Sociálnej poisťovne (odvody z priznanej mzdy O.), sumu 3.466,17 eur daňovému úradu (daň zo mzdy), sumu 2.931,60 eur do zdravotnej poisťovne, ďalej dňa 12.12.2011 vyplatil sumu 3.085,19 eur právnemu zástupcovi F. O. a sumu 1.355,90 eur ako súdny poplatok na účet súdu. Podľa faktúry P.. I. V. mal jej ako právnej zástupkyni navrhovateľa v danom konaní zaplatiť sumu 1.809,27 eur titulom trov pr. zastúpenia.
13. Žalobca listom zo dňa 04.06.2012 vyzval žalovaného na náhradu škody, kde ho žiadal o zaplatenie sumy 34.430,77 eur, nakoľko v liste - okamžité skončenie prac. pomeru boli uvedené nepravdivé dôvody a žalovaný konal vedome protiprávne. Poukazoval na § 243a Obch. zákonníka.
14. Dňa 29.09.2010 bola podpísaná Dohoda o urovnaní medzi navrhovateľom (zastúpený Ing. Štefánikom a Mgr. Machalcovou) a odporcom, kde bolo uvedené, že v súlade s manažérskou zmluvou a konkurečnou doložkou bude odporcovi vyplatených 2 x 11.776,68 eur zvýšená o sumu záväzku OHL voči odporcovi celkom 124,45 eur, celkovo mu vyplatí sumu 23.677,81 eur. Zároveň touto dohodou dochádza k vysporiadaniu vzájomných záväzkov a pohľadávok a strany sa dohodli, že neexistujú akékoľvek ďalšie neuplatnené nároky, o ktorých by v čase podpisu vedeli (napr. nárok na odmeny, bonusy a pod.).
15. Podľa § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka, členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
16. Podľa ods. 6, členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikne tým, že:
a) poskytne plnenie akcionárom v rozpore s týmto zákonom,
b) nadobudne majetok v rozpore s ustanovením § 59a,
c) poskytne plnenie v rozpore s ustanovením § 196a,
d) upíše, nadobudne alebo vezme do zálohu vlastné akcie alebo akcie inej spoločnosti v rozpore s týmto zákonom,
e) vydá akcie v rozpore s týmto zákonom,
f) nezverejní výročnú správu a konsolidovanú výročnú správu.
17. Podľa ods. 7, člen predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Členovia predstavenstva nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami spoločnosti alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Členov predstavenstva nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie schválila dozorná rada.
18. Podľa ods. 8, dohody medzi spoločnosťou a členom predstavenstva vylučujúce alebo obmedzujúce zodpovednosť člena predstavenstva sú zakázané; stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť člena predstavenstva. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči členom predstavenstva alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest menšina akcionárov s akciami, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5 % základného imania.
19. Právna úprava odsekov 6 až 8 je kogentná. Člen predstavenstva akciovej spoločnosti je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou. Porušenie tejto povinnosti je predpokladom vzniku zodpovednosti člena predstavenstva za škodu. Ak jednotlivý člen predstavenstva preukáže, že pri výkone svojej pôsobnosti postupoval s odbornou starostlivosťou, zodpovednostný vzťah vôbec nevznikne.
Je možnosť jednotlivého člena spoločnosti predstavenstva zbaviť sa zodpovednosti za škodu preukázaním, že svoju pôsobnosť vykonával v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.
Člen predstavenstva musí pri prijímaní svojich rozhodnutí brať do úvahy všetky dostupné informácie, zhodnotiť ich s odbornou starostlivosťou a na základe tohto rozhodnúť v presvedčení, že dané rozhodnutie je v najlepšom záujme spoločnosti.
20. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaný pracoval v spoločnosti žalobcu od 01.03.2008 do 28.06.2010 vo funkcii generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva. V tom čase uskutočňovali aj stavbu v Malženiciach a u žalovaného v roku 2009 pracoval ako stavbyvedúci v Malženiciach F. O., ktorého priamym nadriadeným bol P. Q.. Dňa 10.12.2009 bolo zo strany žalobcu dané F. O. okamžité zrušenie pracovného pomeru. F. O. napadol okamžité skončenie pracovného pomeru na Okresnom súde Bratislava V, kde bolo rozsudkom č. k. 15C/32/2010 zo dňa 27.9.2011 určené, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 10.12.2009 je neplatné
21. Žalobca v tomto konaní celý čas poukazoval na to, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu vo výške 34.430,77 eur preto, že ako predseda predstavenstva sám rozhodol o skončení pracovného pomeru s F. O. a na základe ním uvedených nepravdivých dôvodov v okamžitom skončení pr. pomeru porušil ust. § 194 ods. 5 ObZ., keď nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
22. V konaní mal súd za preukázané, že práve žalovaný sa rozhodol skončiť PP s O., pričom z výpovede svedkyne P.. V. vyplynulo, že práve žalovaný po tom ako O. neprijal dohodu o skončení PP, jej oznámil, že O. musí skončiť okamžite a povedal jej dôvody skončenia PP. Podobne sa vyjadril aj svedok Q., ktorému žalovaný oznámil, že O. musí skončiť s okamžitou výpoveďou, pričom dôvody mu neuviedol a následne sa začali robiť kontroly v dokladoch, ktoré podpisoval O.. Je zrejmé, že P.. V., ktorá pôsobila ako právnička v spoločnosti žalobcu, sama zo svojej pracovnej pozície nemohla mať vedomosť o dôvodoch skončenia PP s O., a že tieto jej musel niekto oznámiť. Bolo preukázané, že touto osobou bol žalovaný, preto práve on nesie zodpovednosť za pravdivosť týchto dôvodov. Nie je možné túto zodpovednosť prenášať na právničku žalobcu P.. V., ktorá zodpovedala len za formu vyhotovenia skončenia PP a nie za obsah, t. j. pravdivosť dôvodov, ktoré určil žalovaný. Súd mal z dokazovania za preukázané, že tieto dôvody sú nepravdivé tak, ako to vyplynulo aj z konania 15C/32/2010.
23. Žalovaný v konaní neustále menil svoje výpovede, pričom svoju obranu najskôr staval na tom, že tieto výpovedné dôvody boli pravdivé, potom na tom, že zodpovednosť za vypracovanie okamžitého skončenia PP nesie P.. V., ktorá bola aj personalistkou.
Nakoniec žalovaný s poukazom na výpoveď svedka Q. v závere konania preniesol zodpovednosť aj na F. F., ktorá mala byť v tom čase pomocnou právničkou, a ktorá mala vypracovať okamžité skončenie PP spolu s P.. V.. Túto obranu súd považoval za účelovú.
Tiež poukazoval na podpísanú Dohodu o urovnaní, v ktorej mali byť zahrnuté prípadné nároky žalobcu za škodu spôsobenú v konaní s F. O.. V tomto súd poukazuje na ustanovenie § 194 ods. 8 Obch. z., podľa ktorého spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči členom predstavenstva alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, to znamená, že ak sa dopustil žalovaný konania, z ktorého si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody dňom podpísania okamžitého skončenia PP dňa 10.12.2009, tak najskôr by takáto dohoda mohla byť podpísaná dňa 11.12.2012.
Nakoniec sa žalovaný bránil aj tým, že nemohol pracovný spor ovplyvniť, keďže pracoval v spoločnosti žalovaného len do 28.06.2010. Aj túto obranu súd považoval za účelovú a neopodstatnenú, nakoľko v čase podania žaloby žalovaný bol stále generálnym riaditeľom a Okresnému súdu v Bratislave V bolo 1. vyjadrenie odporcu OHL Pozemné stavby a.s. k žalobe zaslané dňa 24.03.2010, pričom právna zástupkyňa bola P.. I. V. a táto bola splnomocnená spoločnosťou OHL Pozemné stavby a.s. v tom čase zastúpenou D.. D. I.
Je teda zrejmé, že žalovaný hneď na začiatku mohol ovplyvniť súdny spor a dohodnúť sa s F. O. na zmieri, prípadne mu umožniť ďalej pracovať.
24. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti v zmysle § 194 ods. 7 Obch. z., čím by sa zbavil zodpovednosti za škodu. V konaní mal súd za jednoznačne preukázané, že to bol práve žalovaný, ktorý rozhodol o dôvodoch skončenia PP. Jeho tvrdenia o tom, že O. by svojím konaním v spoločnosti žalobcu mohol spôsobiť škodu, keď spoločnosti hrozili penále za oneskorenie iba nasvedčuje tomu, že dôvody skončenia PP boli zo strany žalovaného vyfabulované za účelom "zbavenia sa" O. vo firme.
25. Žalovaný nepreukázal, že by pri svojom rozhodovaní o skončení pracovného pomeru postupoval v súlade s § 194 ods. 5, podľa ktorého má povinnosť zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, v tomto prípade dôvodov okamžitého skončenia prac. pomeru.
26. Súd s poukazom na ust. § 194 ods. 6 Obch. z. zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 28.179,31 eur, ktorá suma pozostáva zo sumy 14.776,85 eur vyplatená F. O. ako náhradu mzdy, sumy 7.004,69 eur vyplatená ako sociálne odvody do Sociálnej poisťovne z priznanej mzdy O., sumy 3.466,17 eur vyplatenej daňovému úradu ako vyrubená daň zo mzdy a sumy 2931,60 eur, ktorá bola vyplatená ako zdravotné poistné z náhrady mzdy do zdravotnej poisťovne.
27. Vo zvyšku, čo do sumy 6.250,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 30.06.2012 do zaplatenia, súd návrh zamietol, pričom ide o náhradu trov právneho zastúpenia F. O. v sume 3.085,19 eur, súdny poplatok vo výške 1.355,90 eur a trovy právneho zastúpenia P.. V. vo výške 1.809,27 eur, nakoľko podľa názoru súdu ide o položky, za ktoré nezodpovedá žalovaný, nemožno mu pripísať zodpovednosť za škodu v tejto časti nároku. Súdne konanie na OS Bratislava V sa začalo žalobou podanou dňa 09.02.2010, pričom 1. pojednávanie vo veci samej sa uskutočnilo až 26.05.2011 a celé konanie sa skončilo rozsudkom zo dňa 27.09.2011. Žalovaný pracoval u žalobcu do 28.06.2010, to znamená, že mohol ovplyvniť tento súdny spor ako už bolo konštatované vyššie napr. mimosúdnou dohodou s F. O.. Následne po tomto dátume však rovnako mohol postupovať aj samotný žalobca a vyhnúť sa tak trovám súdneho konania hneď na začiatku sporu. Bolo na vôli žalobcu, že sa v konaní nechal zastupovať advokátom, pričom žalovaný nemohol ovplyvniť výšku trov právneho zastúpenia advokátov jednotlivých strán, nakoľko nemôže niesť zodpovednosť za dĺžku súdneho konania, keď následne sa sám žalobca mohol rozhodnúť, či sa bude s O. ďalej sporiť alebo sa s ním mimosúdne dohodne či uzavrie zmier a v tom prípade by trovy právneho zastúpenia boli podstatne nižšie.
Preto má súd za to, že v tejto časti náhrady škody nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a výškou vzniknutej škody.
28. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, a to proti výroku ktorým súd jeho žalobu v časti zamietol, pričom sa domáhal jeho zmeny tak, že súd podanej žalobe vyhovie v celom rozsahu.
29. Žalobca v dôvodoch odvolania uviedol, že súd nepriznanie vyššie uvedenej škody odôvodnil tým, že žalobca od 01.07.2010 mohol sám ovplyvniť vyššie uvedený spor a vyhnúť sa trovám právneho zastúpenia a zároveň, že bolo len na vôli žalobcu nechať sa zastúpiť v danom konaní advokátom, čo žalovaný nemohol ovplyvniť.
30. Napriek tomu, že súd ustálil, že súdne konanie pred Okresným súdom Bratislava V začalo v čase, kedy žalobca bol ešte stále predsedom predstavenstva žalobcu, súd nepovažoval žalovaného za zodpovedného za trovy daného konania, ktoré vznikli do skončenia pôsobenia žalovaného ako predsedu predstavenstva žalobcu.
Žalovaný bol predsedom predstavenstva žalobcu do 28.06.2010.
V čase kedy bol žalovaný predsedom predstavenstva žalobcu:
a) F. O. ako žalobcovi v danom konaní vznikli náklady na trovy právneho zastúpenia v nasledovnej výške:
(i) príprava a prevzatie právneho zastúpenia vo výške 397,86 eur + DPH; (ii) podanie žaloby na súd dňa 09.02.2010 vo výške 397,86 eur + DPH; (iii) režijný paušál za uvedené úkony vo výške 2 x 7,21 eur + DPH;
b) žalobcovi vznikli náklady na trovy právneho zastúpenia v nasledovnej výške:
(i) príprava a prevzatie právneho zastúpenia vo výške 397,86 eur; (ii) vyjadrenie na súd zo dňa 10.03.2010 vo výške 397,86 eur; (iii) režijný paušál za uvedené úkony vo výške 2 x 7,21 eur;
spolu takto do 28.06.2010 vznikli trovy konania vo výške 1.782,31 eur.
31. Žalobca vzniku vyššie uvedených trov konania nemohol zabrániť, keďže v danom čase o postupe v danom konaní rozhodoval žalovaný ako predseda predstavenstva, ktorý ako jediný mal vedomosť o podrobnostiach tohto sporu a o nepravdivosti dôvodov uvedených v liste.
32. Po zbežnom oboznámení sa so súdnym sporom s F. O. inicioval nový predseda predstavenstva žalobcu stretnutie s F. O., ktoré sa uskutočnilo v decembri 2010. F. O. uviedol, že to bolo asi 10 mesiacov po skončení pracovného pomeru (t. j. niekedy po 21.10.2010).
33. Z uvedeného je teda zrejmé, že nebolo možné zabrániť ani trovám pojednávania, ktoré sa na Okresnom súde Bratislava V uskutočnilo dňa 30.09.2010 (súd nesprávne v rozsudku uviedol, že prvé pojednávanie sa konalo až 26.05.2011). V súvislosti s týmto pojednávaním vznikli trovy právneho zastúpenia v nasledovnej výške:
(i) F. O. vo výške 97,15 eur (odmena) + 7,21 eur (režijný paušál) + DPH + 57,22 eur (náhrada za stratu času) + 19,77 eur (základná náhrada za použitie vozidla) + 8,69 eur (náhrada pohonných hmôt);
(ii) žalobcovi vo výške 97,15 eur + 7,21 eur;
t. j. spolu vo výške 315,27 eur.
34. Ak by teda žalobca v danom čase aj zistil všetky skutočnosti, na základe ktorých by mohol usudzovať, že nárok F. O. je oprávnený a uhradil mu jeho nároky, bolo by sa potrebné ešte vysporiadať s vyššie uvedenými trovami konania.
35. Navyše v takom prípade by F. O. bol oprávnený na náhradu trov právneho zastúpenia za ďalší jeden úkon právnej služby, a to späťvzatie žaloby, t. j. vo výške 397,86 eur + 7,21 eur + DPH = 486,08 eur.
Ak by teda žalobca „zabránil“ vzniku ďalších trov konania, trovám konania v tejto výške 486,08 eur by sa nevyhol. 36. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, celkovo tak trovy právneho zastúpenia, ktoré by žalobca uhradil za seba a F. O., boli minimálne 2.583,66 eur, ktorým žalobca nemohol zabrániť ani vtedy, ak by sa členovia predstavenstva žalobcu hneď po odchode žalovaného z pozície predsedu predstavenstva dozvedeli všetky informácie o všetkých podrobnostiach týkajúcich sa prepustenia F. O..
37. Bez ohľadu na skutočnosti uvedené vyššie (body 30. - 36.) je žalobca toho názoru, že žalovaný zodpovedá za všetky trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi v konaní pred Okresným súdom Bratislava V.
38. Aj keď sa jednotliví členovia predstavenstva žalobcu po odchode žalovaného z pozície predsedu predstavenstva postupne dozvedali o podrobnostiach prepustenia F. O., skutočnosť, že žalovaný bol informovaný o strate kladív a teda, že druhý dôvod okamžitého skončenia uskutočneného listom je neplatný, vyšla najavo až na poslednom pojednávaní na Okresnom súde Bratislava V dňa 27.09.2011, kedy bol aj vynesený rozsudok v neprospech žalobcu (ktorý v danom konaní vystupoval ako žalovaný). Práve na tomto pojednávaní sám žalovaný pripustil, že mu strata daných kladív bola oznámená.
Žalobca teda ani nemal ako zistiť, že druhý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený v liste je nepravdivý a teda, že okamžité skončenie je neplatné.
39. Reálne sa o nepravdivosti aj druhého dôvodu dozvedeli až po vyhlásení rozsudku vo veci samej. Aj keby jednotliví členovia boli prítomní na danom pojednávaní, uvedenú informáciu by sa síce už dozvedeli na tomto pojednávaní, avšak táto skutočnosť by nemala žiadny vplyv na to, že by bol následne vyhlásený rozsudok vo veci samej; naopak, ak by požiadali o odročenie pojednávania, vznikli by ďalšie trovy konania (napr. za ďalšie úkony právnej služby spočívajúce v späťvzatí žaloby), pričom zo strany súdu by ani nebol dôvod odročovať pojednávanie a nevyniesť rozsudok.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nemohol predísť ani iným trovám daného súdneho konania, ktoré buď musel znášať sám, alebo ktoré musel nahradiť.
40. Rozsudok napadol odvolaním aj žalovaný, keď jeho odvolanie smerovalo proti vyhovujúcej časti rozsudku (a teda aj žaloby). Ako odvolací dôvod žalovaný uviedol, ust. § 205 ods. 2 písm. a), d), f) OSP.
41. Ďalej v odôvodnení odvolania uviedol, že žalovaný pôsobil vo funkcii predsedu predstavenstva žalobcu, pričom jeho funkcia bola v rámci rozhodovania pri vedení spoločnosti autonómna a vykonané úkony ako bolo rozhodnutie o ukončení pracovného pomeru so zamestnancom spadali do jeho kompetencie, pričom po formálnej stránke bola za právnu a personálnu agendu u žalobcu zodpovedná P.. V. (komerčný právnik, personalista a riaditeľ personálneho oddelenia).
42. Pri rozhodnutí o prepustení pána O. je zrejmé, že žalovaný ako predseda predstavenstva konal v záujme spoločnosti, keď na základe informácií od svojich podriadených pán O. stratil jeho dôveru na základe čoho rozhodol, že je potrebné s F. O. ukončiť pracovný pomer. Za uprednostnenie vlastného záujmu žalovaného by sa v tomto prípade mohla považovať napr. situácia, ak by na uvoľnené miesto po pánovi O. bol prijatý rodinný príslušník žalovaného, čo však nenastalo.
43. Konaním s odbornou starostlivosťou sa rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie. Slovenský zákonodarca nemal úmysel požadovať od členov štatutárnych orgánov napr. akciových spoločností odbornosť v zmysle odbornosti v oblasti práva, ekonómie alebo výroby, ale vyžaduje od nich z objektívneho hľadiska profesionalitu pri výkone funkcie člena štatutárneho orgánu. Požiadavku odbornej starostlivosti nechápe ako požiadavku na odbornosť v zmysle požadovanej kvalifikácie, ale v zmysle profesionálneho prístupu k výkonu funkcie, to znamená zaobstarania si a následného zohľadnenia dostupných informácií.
44. Pri rozhodnutí o prepustení pána F. O. je zrejmé, že žalovaný ako predseda predstavenstva konal s odbornou starostlivosťou, keď si prizval P.. V. ako komerčného právnika, personalistu a riaditeľa personálneho oddelenia na pomoc pri ukončení pracovného pomeru s pánom O., pretože sám potrebnými znalosťami nedisponoval.
45. Už v čase vypracovania dokumentu Okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 10.12.2009 bolo zrejmé (zo zákona), že dôvody v ňom uvedené v prípadnom súdnom spore neobstoja, čo žalovaný ako neprávnik vedieť nemohol, preto P.. V. mohla a mala písomne upozorniť už vtedy na hroziacu škodu nielen žalovaného, ale aj ostatných členov predstavenstva a dozornú radu, aby mala dôkaz o vynaložení svojej odbornej starostlivosti (logicky to vyplýva z jej funkcie komerčného právnika a personalistu).
46. Je zrejmé, že porušením povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti nie je, ak si predseda predstavenstva v určitých veciach povolá na pomoc tretiu osobu, v tomto prípade pomoc osoby, ktorá mala u žalobcu predmetnú agendu na starosti a disponovala potrebným vzdelaním.
47. V tomto prípade nie je dôležité, či sa dôvody uvedené v okamžitom zrušení pracovného pomeru s pánom O. neskôr ukázali ako relevantné alebo irelevantné, v tomto prípade je podstatné to, že žalovaný sa na základe informácií od svojich podriadených v danom čase rozhodol ukončiť s pánom O. pracovný pomer pričom aj forma (teda či sa bude jednať o okamžité skončenie alebo o výpoveď) ako aj obsah (samotný text dokumentu) boli v priamej kompetencii komerčného právnika a personalistu žalobcu, ktorý mohol túto vec vykonať správne, pretože mal na to na rozdiel od žalovaného zodpovedajúce vzdelanie.
48. V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti tzv. pravidlá podnikateľského úsudku - business judgment rules, ktoré v moderných právnych poriadkoch vytvárajú pre štatutárnych zástupcov obchodných spoločností potrebnú liberáciu. V zásade je možné povedať, že podnikateľským úsudkom sa rozumie konanie štatutárneho zástupcu, ktorý (i) vykoná rozhodnutie v dobrej viere, (ii) nemá z predmetu rozhodnutia osobný prospech, (iii) vopred sa informoval o rozhodujúcich skutočnostiach v miere, ktorú rozumne považoval za primeranú a (iv) rozumne verí, že rozhodnutie je v najlepšom záujme spoločnosti.
49. Dôvodom pre zavedenie tohto pravidla do právnych poriadkov krajín ako Nemecko, Japonsko, Austrália resp. v obdobnej podobe v USA a Veľkej Británii je snaha týchto právnych poriadkov dať štatutárnym zástupcom určitú mieru ochrany pred spoločnosťou, akcionármi alebo veriteľmi ako vyváženie tlaku, ktorý je kladený na odbornosť, lojalitu a rozumnosť štatutárnych zástupcov.
50. Žalobca nepreukázal v čom a konkrétne, ktoré povinnosti vyplývajúce z funkcie predsedu predstavenstva spoločnosti žalobcu žalovaný porušil a následne ani nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, ktorej náhradu žalobca od žalovaného požaduje. V predmetnom prípade teda neboli splnené zákonné predpoklady na náhradu škody pre porušenie práva.
51. Odvolací súd prejednal odvolania žalobcu a žalovaného v súlade s ust. § 379 a nasl. CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 OSP, pričom dospel k záveru, že za dôvodné možno považovať iba odvolanie žalobcu, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd žalobu zamietol zmenil tak, že podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 34.429,67 eura spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania, tak ako to vyplýva aj z výkladového pravidla uvedeného v § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak nie je uvedené inak, má sa za to, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
52. Z dôvodu hospodárnosti odvolací súd uvádza, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, sa stotožňuje ako z hľadiska právneho posúdenia, tak aj vo vzťahu k skutkovým zisteniam, preto vychádzajúc z ust. § 387 ods. 2 CSP, súd nebude tieto dôvody pre nadbytočnosť opakovať.
53. Súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie sumy 6.250,36 eur spolu s príslušenstvom vo vzťahu k predmetnej sume. Uvedená suma pozostáva zo sumy 3.085,19 eur ako trovy právneho zastúpenia priznané F. O. v konaní pred Okresným súdom Bratislava V pod č. k. 15C/32/2010 - 103 zo dňa 27.09.2011, zo súdneho poplatku vo výške 1.355,90 eur a zo sumy 1.809,27 eur predstavujúcej trovy právneho zastúpenia P.. V..
54. Súd prvej inštancie v tejto časti skonštatoval, že ide o položky za ktoré nezodpovedá žalovaný, ktorý pracoval u žalobcu do 28.06.2010, a po tomto termíne už súdny spor a teda ani výšku trov nemohol ovplyvniť.
55. Odvolací súd sa v tejto časti v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu, obsiahnutou v odvolaní keď dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá za celú žalobcom uplatnenú škodu.
56. Je nesporné, že aj škoda, v časti ktorej súd prvej inštancie žalobcu zamietol, je škodou, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného vyplývajúcej z ust. § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka, t. j. žalovaný mal povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti.
57. Bez ohľadu na to, či žalovaný v čase ukončenia sporu pred Okresným súdom Bratislava V bol alebo nebol predsedom predstavenstva žalobcu, išlo o škodu, ktorá vznikla porušením jeho povinností.
58. Žalobca nemohol ani pri vynaložení odbornej starostlivosti škode zabrániť, a to ani v čase, keď už žalovaný nebol predsedom predstavenstva žalobcu, t. j. po 28.06.2010. Ako totiž z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V vyplýva, bol to práve žalovaný, ktorý splnomocnil na zatupovanie žalobcu pred Okresným súdom Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/32/2010 advokátku P.. V., ktorá vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.03.2010 žiadala žalobu zamietnuť.
59. Od tejto doby sa vo veci samej uskutočnili spolu tri pojednávania, pričom až na poslednom pojednávaní dňa 27.09.2011, kedy došlo aj k vyhláseniu rozsudku, sa žalobca z výpovede žalovaného dozvedel, že dôvody pre ktoré bol s F. O. okamžite zrušení pracovný pomer, boli vykonštruované.
60. Ak by aj na základe uvedeného žalobca nejako procesne reagoval, na výšku vzniknutých trov konania (pred Okresným súdom Bratislava V) by to už nemalo žiaden vplyv. To sa vzťahuje na trovy právneho zastúpenia žalobcu F. O., ako aj zaplatený súdny poplatok.
61. Podľa názoru odvolacieho súdu je pre prejednávanú vec právne relevantné to, že žalovaný po tom, čo sa neúspešne pokúsil dohodnúť s F. O. na ukončení pracovného pomeru, vykonštruoval dôvody, ktoré mali zakladať postup na okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré dal vypracovať právničke spoločnosti P.. V..
62. Argumentáciu žalovaného obsiahnutú v jeho odvolaní by súd prijal za situácie, ak by sa v konaní preukázalo, že P.. V. vedela o nepravdivosti dôvodov na okamžité skončenie prac. pomeru a neupozornila by žalovaného na prípadné riziká, ktoré z toho môžu vyplynúť (napr. prehratý súdny spor).
63. Nakoľko ale P.. V. nemala a nemohla mať vedomosť o nepravdivosti dôvodov na okamžité zrušenie pracovného pomeru, nemôže sa žalovaný zbavovať svojej zodpovednosti za ním prijaté rozhodnutie okamžite ukončiť s F. O. pracovný pomer bez ohľadu na to, či existujú dôvody pre takýto postup alebo nie.
64. Žalovaný v konaní nepreukázal, že takéto jeho konanie by napĺňalo pojmové znaky náležitej a odbornej starostlivosti (skôr išlo z jeho strany o svojvoľné konanie) a taktiež ničím nepreukázal, že takéto konanie bolo v súlade so záujmami spoločnosti, a teda sa v zmysle § 194 ods. 7 Obchodného zákonníka svojej zodpovednosti nezbavil.
65. Vzhľadom na platnú právnu úpravu o zodpovednosti členov predstavenstva obsiahnutú v Obchodnom zákonníku, odvolací súd obranu žalovaného ohľadne pravidiel podnikateľského úsudku, ktoré sú obsiahnuté vo viacerých zahraničných právnych poriadkoch, nemohol akceptovať.
66. Nakoľko žalobca bol v konaní pred odvolacím súdom úspešný, súd mu priznal podľa § 255 a § 262 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania, t. j. v rozsahu 100 %, ktorých výška bude následne vyčíslená postupom podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
67. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.