Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-158-2016.pdf
PDF · 99.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8C/158/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176 právne zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, pobočka kancelárie Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 47 234 679 proti žalovanému: Z. E., H.. XX.XX.XXXX, R.. C. C. XXXX/ X, R., o zaplatenie 451,64 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 338,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 28.04.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,88 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.05.2016, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 451,64 eur s príslušenstvom, titulom nesplateného úveru. V podanej žalobe žalobca uviedol, že dňa 04.05.2015 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú úverové zmluvné podmienky. Na základe úverovej zmluvy poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 369 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 60. pravidelných mesačných splátkach po 10,18 eur. Nakoľko žalovaný poskytnutý úver nesplácal riadne a včas, žalobca písomným podaním zo dňa 21.01.2016 predmetný úver zosplatnil a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru do 15 dní od odoslania predmetnej výzvy. Uplatnená suma 451,64 eur v zmysle žaloby pozostáva z istiny vo výške 19,17 eur, úroku vo výške 31,93 eur, zosplatnenej istiny 342,54 eur, upomienky I. vo výške 5 eur, upomienky II vo výške 36 eur a zmluvnej pokuty vo výške 17 eur.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach dňa 06.06.2016, nevyjadril.
3. S poukazom na § 297 písm. b ) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, nakoľko sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä úverovou zmluvou, vrátane úverových podmienok (ďalej len ÚP), zosplatnením úveru, výpisom čerpania, splátok a úhrad, a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 04.05.2015 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 369 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 60. mesačných splátkach vo výške 10,18 eur. Predmetný úver bol úročený úrokovou sadzbou 21,28 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala 23,7 % a priemerná hodnota RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 20,16 %. Súčasťou úverovej zmluvy boli ÚP žalobcu, v úvode ktorých sú v tabuľke uvedené nasledovné poplatky: prvá upomienka 5 eur, opakovaná upomienka 12 eur, sankcia za dlhšie omeškanie 17 eur. Uvedené poplatky sú zároveň uvedené aj v Hlave 11, § 1 ÚP.
Podľa Hlavy 6, § 2 písm. a) ÚP v prípade, že sa klient oneskorí s platením aspoň dvoch splátok alebo s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, je povinný splatiť celý čerpaný ver na požiadanie spoločnosti (tzv. zosplatnenie úveru).
Podľa Hlavy 11, § 2 ÚP, v prípade omeškania s úhradou splátky je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 17 eur.
Písomnou výzvou zo dňa 21.01.2016 žalobca vyzval žalovaného na splatenie celého čerpaného úveru, ktorý bol v uvedenej výzve vyčíslený na sumu 451,64 eur, a to najneskôr do 15 dní od odoslania tejto výzvy, ktorá bola podľa predloženého podacieho hárka odovzdaná na poštovú prepravu dňa 25.01.2016.
Z predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad k predmetnému úveru, vyplýva, že žalovaný vyčerpal úver vo výške 369 eur a doposiaľ splatil celkovo sumu 30,54 eur a to čiastkovými úhradami zaplatenými v období od 10.06.2015 do 18.08.2015.
5. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 22.12.2015 (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1-2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom do 30.06.2015 (ďalej len zák. č. 129/2010 Z. z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a, b) zák. č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2, písm. c), písm. l), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: (c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, (l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
6. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že podaná žaloba je dôvodná iba v časti o zaplatenie sumy 338,46 eur s príslušenstvom. V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Pri uzavretí uvedenej úverovej zmluvy teda žalobca vystupoval v rámci svojej podnikateľskej resp. obchodnej činnosti a žalovaný zmluvu uzatváral ako fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorý pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára i obchodné podmienky mal žalobca vopred pripravené a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného, pričom žalovaný obsah zmluvy i všeobecných úverových podmienok nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil (čo vyplýva už z ich formy). S poukazom na vyššie uvedené, je nevyhnutné právny vzťah medzi sporovými stranami posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.
z., ktorý stanovuje špecifické náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 1 cit. zák.) a pre jej platnosť kogentne vyžaduje písomnú formu s následkom neplatnosti právneho úkonu pri jej nedodržaní.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou upravenou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade predmetného úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj podľa § 54 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda úverový vzťah zmluvných strán posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj podľa citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.
7. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 04.05.2015 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 369 eur, ktorý bol úročený úrokovou sadzbou vo výške 21,28 % ročne. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v 60. mesačných splátkach po 10,18 eur, s termínom konečnej splatnosti 20.05.2020. Nakoľko žalovaný poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, žalobca písomným, podaním zo dňa 21.01.2016 uvedený úver zosplatnil a vyzval žalovaného na splatenie dlžnej sumy vo výške 451,64 eur v lehote do 15 dní od odoslania výzvy.
8. Písomné vyhotovenie predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 04.05.2015 neobsahuje náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2, písm., písm. c), písm. l). V úverovej zmluve absentuje uvedenie adresy na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ktorá náležitosť musí byť v zmysle citovaných zákonných náležitostí uvedená obligatórne ako jej samostatná súčasť a túto náležitosť nemožno zamieňať resp. nahrádzať označením veriteľa ako zmluvnej strany tejto zmluvy, podľa údajov pod ktorými je zapísaný v obchodom registri. V predmetnej úverovej zmluve zároveň absentuje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je navzdory odchylnosti takejto úpravy (úročenia spotrebiteľských úverov od úročenia úverov všeobecne) práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť).
Pre absenciu týchto podstatných údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere je predmetný úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona a žalobca na základe úverovej zmluvy nemôže od žalovaného ako spotrebiteľa požadovať žiadne úroky a poplatky.
Súd súčasne podrobil predmetnú zmluvu o úvere, ako zmluvu svojou povahou spotrebiteľskú, v zmysle č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preskúmaniu z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok.
Občiansky zákonník v § 53 ods. 3 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája (§ 53 ods. 4) s právnym následkom ich neplatnosti. Smernica rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej ,,Smernica 93/13 EHS “) obsahuje širší výpočet príkladov neprijateľných podmienok. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy cit. Smernice za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu. Smernica má podľa svojej povahy interpretačný význam pri uplatnení domácej právnej úpravy, ktorou bol implementovaná.
V zmysle judikatúry Súdneho dvora ES, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ak ide o neprimeranú doložku, má súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
9. S prihliadnutím na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta ako aj poplatky za upomienky, ktoré je dlžník povinný zaplatiť, ako sú špecifikované vyššie, predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a Smernice 93/13 EHS, keď dlžníka za porušenie tej istej povinnosti (omeškanie so splátkami) kumulatívne sankcionujú dvomi samostatnými zmluvnými pokutami spoločne s úrokom z omeškania. Vyššie uvedené zmluvné podmienky navyše neboli so spotrebiteľom individuálne dojednané, a zakladajú tak značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri dojednaní zmluvnej pokuty v úverových podmienkach žalobcu tak predovšetkým absentuje predpísaná písomná forma v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta je obsiahnutá iba v texte úverových podmienok veriteľa, ktoré predstavujú typové ustanovenia formulované výlučne veriteľom bez možnosti žalovaného tieto ustanovenia ovplyvniť a individuálne dojednať resp. dosiahnuť ich zmenu. Nedodržanie písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute je dôvodom jej absolútnej neplatnosti v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obdobne to platí o poplatkoch za upomienky I. a II., ktoré tiež neboli so žalovanou individuálne dojednané, žalovaný ich nemohol ovplyvniť resp. zo zmluvy vylúčiť, dôsledkom čoho je ich neprijateľnosť a neplatnosť.
10. Súd má podľa výsledkov dokazovania za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému na základe predmetnej úverovej zmluvy úver v celkovej výške 369 eur. Z uvedenej sumy žalovaný do začatia súdneho konania splatil celkovo 30,54 eur. Keďže súd nárok žalobcu na zaplatenie úrokov, poplatkov a zmluvných pokút nepovažoval za dôvodný, žalobe vyhovel len v časti rozdielu celkovej sumy žalovaným vyčerpaných peňažných prostriedkov (369 eur) a doposiaľ splatenou sumou (30,54 eur), ktorý rozdiel predstavuje 338,46 eur. Súd pritom neprihliadal na započítanie splátok vykonané žalobcom aj na úroky, poplatky a zmluvnú pokutu, nakoľko v zmysle vyššie uvedeného boli účtované neoprávnene.
V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal žalobcovi, v súlade s podanou žalobou, z priznanej sumy i úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 28.04.2016 t.j. odo dňa nasledujúceho po vyhotovení žaloby, hoci žalovaný sa do omeškania dostal už skôr a to na základe zosplatnenia úveru.
11. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 451,64 eur s príslušenstvom. Súd podanej žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 338,46 eur s príslušenstvom a vo zvyšku podanú žalobu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 74,94 % a žalovaný v rozsahu 25,06 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, predstavuje výsledný úspech žalobcu v konaní 49,88 %.
12. O nároku na náhradu trov konania súd preto rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,88 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.