Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/19/2009

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: T.. Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, Š. M., proti žalovanému: Lesy Slovenskej republiky š.p., Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zastúpenému JUDr. Lenka Molčanová, advokátka, so sídlom Hlavná 10, Prešov, o náhradu za užívanie nehnuteľností, takto

rozhodol:

I. Pripúšťa rozšírenie žaloby tak, že žalobca požaduje úhradu nájomného aj za čas od 01.11.2008 do 31.12.2008.

II. Žalobca má proti žalovanému právo na nájomné za užívanie pozemkov, ktorých je spoluvlastníkom a ktoré sa nachádzajú v k. ú. Šarišské Sokolovce a sú zapísané na

- LV č. XXX ako parcela registra „N. Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/X,

- LV č. XXX ako parcela registra „N. Č.. XXX/X,

- LV č. XXX ako parcela registra „N. Č.. XXX/X,

a to za roky 2006,2007 a 2008.

III. O výške nároku a o nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

odôvodnenie:

1. Návrhom došlým súdu dňa 26.02.2009 sa žalobca pôvodne domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 3 757 € ako istiny spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania. Žalobca v žalobe poukázal na to, že je zapísaný ako podielový spoluvlastník lesných pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. Šarišské Sokolovce a zapísaným na a) LV č. XXX ako parc. registra „E“ č. XXX/X o výmere XX XXX m2 pod K. v podiele XX/ XXXX, b) na LV č. XXX ako parcely registra „E“ č. XXX/X, XXX/X, XXX/X o výmere spolu X XXXmX pod K. v podiele XX/XXXX a c) na LV č. XXX ako parcela registra „E“ č. XXX/X o výmere XX XXX m2 pod K. v podiele XX/XXXX. Žalobca je tak podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností vo výmere X XXX m2. Žalobca si podanou žalobou uplatňoval nájomné za obdobie troch rokov, a teda za obdobie od 01.10.2005 do 01.10.2008.

2. V konaní bolo vykonané dokazovanie výpismi z LV č. XXX, XXX, XXX všetky týkajúce sa lesných pozemkov v k. ú. Šarišské Sokolovce, kde bolo zistené, že žalobca je skutočne spoluvlastníkom týchto parciel v rozsahu, ktorý uviedol v žalobe.

3. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril podaním doručeným súdu dňa 11.08.2009 (č. l. 35), v ktorom uviedol, že na listoch vlastníctva č. XXX, XXX Q. XXX týkajúcich sa nehnuteľností v k.ú. Šarišské Sokolovce je rovnako ako žalobca zapísaný ako podielový spoluvlastník. Keďže medzi podielovými spoluvlastníkmi nedošlo k rozhodnutiu o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 má za to, že žaloba žalobcu týkajúca sa zaplatenia nájomného je nedôvodná.

4. Na pojednávaní konanom dňa 10.05.2010 (č. l. 80) a následne aj v celom konaní žalobca tvrdil, že požaduje zaplatenie nájomného za zákonný nájom, teda nájom, ktorý medzi ním ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom vznikol priamo zo zákona. Na tomto pojednávaní žalovaný uviedol ako právne prejednávanú vec vidí, pričom na tomto svojom postoji zotrval tiež počas celého konania a poukazoval na to, že Lesy SR ako štátny podnik plnia úlohy týkajúce sa lesného hospodárenia na základe záväzného administratívneho aktu, ktorým je Lesný hospodársky plán, a ktorý je schvaľovaný krajským lesným úradom na obdobie 10 rokov. Žalovaný následne Lesný hospodársky plán zahŕňajúci lesné pozemky, ktorých spoluvlastníkom je žalobca, schválený na obdobie rokov 2004-2013 súdu predložil.

5. V podaní doručenom súdu (č. l. 96) žalovaný uviedol, že vo vzťahu k predmetu konania, resp. lesným pozemkom nájomného, za ktoré sa žalobca domáha, má dvojjediné právne postavenie, a to jednak také, že je ich spoluvlastníkom, keďže na LV č. XXX, XXX Q. XXX je uvedený ako spoluvlastník a na druhej strane je správcom vykonávajúcim práva a povinnosti neznámych vlastníkov. Žalovaný poukázal na to, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania spravuje ex lege, t. j. na základe § 22 a nasl. zákona o pôde v spojení so zákonom č. 326/2005 Z. z. o lesoch, ktorému predchádzal zákon č. 100/1977 o hospodárení v lesoch. Predmetný spôsob správy, resp. hospodárenia žalovaného ako správcu (hospodára) od účinnosti zákona o pôde, t. j. od 24.06.1991 nebol zmenený. Žalovaný ďalej uviedol, že všetky úlohy, resp. zásahy, ktoré vykonáva na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom konania, sú úlohami uloženými mu príslušným orgánom štátnej správy prostredníctvom lesného hospodárneho plánu, ktorý je záväzným právnym aktom.

6. Zo správy Správy katastra Sabinov danej do konania vedenom na tomto súde pod sp. zn. 29C/171/2005 (č. l. 101) vyplynulo, že na LV č. XXX, XXX Q. XXX k. ú. Šarišské Sokolovce boli Lesy Prešov, štátny podnik ako spoluvlastník zapísané v roku 2002. Na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Prešov č. U.-XXXX/XXXXX-XX-Š. došlo k zmene zápisu spoluvlastníkov v roku 2010 v prospech oprávnených osôb.

7. Na pojednávaní konanom dňa 27.06.2011 (č. l. 120) došlo k pripusteniu zmeny žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 292,63 € spolu s 10% ročným úrokom z omeškania zo sumy 170,07 € od 12.11.2005 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,48 € od 12.11.2005 do zaplatenia a so 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 78,07 € od 12.11.2005 až do zaplatenia. Na tomto pojednávaní žalovaný zároveň uviedol, že považuje žalobu za predčasnú, pretože výšku nájomného nemožno určiť skôr ako sa skončí schválený 10 ročný Lesný hospodársky plán, ktorý začal v roku 2004 a skončí v roku 2013. Uznesením zo dňa 09.02.2012 (č.l. 142) procesný súd pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie náhrady za užívanie nehnuteľnosti za obdobie od 01.10.2005 do 31.12.2005, a zároveň nepripustil zmenu žaloby v zmysle podania z 15.01.2012. Uznesením zo dňa 25.06.2012 (č. l. 170) súd rozhodol, že nepripúšťa zmenu žaloby prednesenú žalobcom na pojednávaní konanom dňa 25.06.2012.

8. Okresný súd Prešov v poradí prvým rozsudkom zo dňa 09.07.2012 (č.l. 176-177) rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 218,80 € spolu s 10 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 86,04 € od 01.10.2007 do zaplatenia s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 85,34 € od 01.10.2008 do zaplatenia a 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 74,42 € od 01.10.2009 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

9. Voči v poradí prvému rozsudku Okresného súdu Prešov podal odvolanie žalovaný. V tomto odvolaní okrem iného upriamil pozornosť aj na kompenzačnú námietku, v dôsledku ktorej došlo podľa neho k zániku žalobcom tvrdenej pohľadávky, ktorú mal vzniesť na pojednávaní konanom dňa 25.06.2012. V zápisnici z pojednávania konaného dňa 25.06.2012, pokiaľ ide o tvrdenú kompenzačnú námietku zo strany žalovaného, tento uviedol na č. l. 168 v dolnej časti, že zakladá do spisu kalkuláciu výnosov a strát hospodárenia za roky 2006-2011, a to v dvoch vyhotoveniach. Sumy, ktoré sú uvedené ako úplné vlastné náklady za jednotlivé kalendárne roky, žalovaný považuje za tú sumu, ktorú uplatňuje vo vzťahu k nárokom žalobcu ako kompenzačnú námietku, ktorú je potrebné pri rozhodnutí vo veci samej podľa neho brať do úvahy.

10. Zo žalovaným predložených podkladov vyplýva, že za rok 2006 boli jeho úplné vlastné náklady vo výške - 532,15 € za rok 2007 - 8 628,15 €; za rok 2008 - 473,08 €; za rok 2009 - 89,17 €; za rok 2010

- 3 540,59 €. Vo vyššie uvedenom odvolaní proti v poradí prvému rozsudku Okresného súdu Prešov v

tejto veci žalovaný vzniesol námietku premlčania majúc za to, že plnenie za roky 2006, 2007 a 2008 je premlčané z dôvodu, že k zmene žalobného návrhu došlo dňa 27.06.2011.

11. Krajský súd Prešov uznesením č.k. 13Co/87/2012-219 zo dňa 26.02.2013 v poradí prvý rozsudok Okresného súdu Prešov v napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým žalovaný bol zaviazaný na plnenie žalobcovi a vo výroku o trovách konania zrušil. Z toho je zrejmé, že právoplatným sa stal výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti prevyšujúcej zaplatenie istiny 218,80 € spolu s príslušenstvom. V napadnutej časti bol rozsudok zrušený pre jeho nepreskúmateľnosť, pretože z rozsudku okresného súdu nebolo zrejmé, či ním bolo rozhodnuté o celom predmete konania.

12. Okresný súd Prešov v poradí druhým rozsudkom č.k. 9C/19/2009-233 zo dňa 19.06.2013 rozhodol tak, že výrokom č. I. konanie v časti o zaplatenie nad sumu 292,63 € spolu s príslušenstvom zastavil, výrokom č. II. zaviazal povinného zaplatiť žalobcovi sumu 245,80 € spolu s príslušenstvom spočívajúcom v úrokoch z omeškania. Výrokom č. III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Okresný súd Prešov zároveň na pojednávaní konanom dňa 19.06.2013 nepripustil zmenu žalobného návrhu tak ako bol prednesený navrhovateľom vo svojom podaní zo dňa 18.06.2013.

13. V odôvodnení v poradí druhého rozsudku okresný súd uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 16.01.2012 žalobca zobral svoj návrh týkajúci sa nároku za obdobie od 01.10.2005 do 31.12.2005 späť a upresnil, že v tomto konaní si uplatňuje nárok na náhradu za užívanie nehnuteľností za obdobie od 01.01.2006 do 31.12.2008.

14. Voči v poradí druhému rozsudku Okresného súdu Prešov bolo podané odvolanie, a to konkrétne voči výroku č. II. ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené. Žalovaný v odvolaní znovu poukázal na to, že spravuje nehnuteľný predmet konania ex lege, t. j. na základe § 22 a nasledujúcich zákona o pôde v spojení so zákonom č. 326/2005 Z. z. o lesoch, ktorému predchádzal zákon č. 100/1977 o hospodárení v lesoch, pričom predmetný spôsob správy (hospodárenia) žalovaného ako správcu (hospodára) od účinnosti zákona o pôde, t. j. od 24.06.1991 nebol zmenený. Znova zopakoval svoj názor týkajúci sa predčasnosti žaloby vo vzťahu k lesnému hospodárskemu plánu, ktorý mal byť platný v období rokoch 2004-2013 s tým, že žalovaný na dotknutých lesných pozemkoch nehospodáril skrze vlastnej vôle ale na základe administratívneho aktu, ktorým je lesný hospodársky plán. Znova poukázal na vznesenú kompenzačnú námietku, zotrval rovnako aj na námietke premlčania.

15. Na pojednávaní konanom dňa 22.05.2014 pred odvolacím súdom zástupkyňa žalovaného upresnila, že Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, nikdy neboli spoluvlastníkom nehnuteľnosti odplaty za užívanie, ktorých sa žalobca ako spoluvlastník domáha, pretože spoluvlastníkom týchto nehnuteľností bola Slovenská republika. Podaním došlým súdu dňa 16.06.2014 (č. l. 312-314) žalovaný uvedené preukázal a preukázal, že spoluvlastníkom bol najprv Československý štát v správe Krajskej správy Lesov v Prešove a neskôr Slovenská republika, pričom Lesy SR, štátny podnik Banská Bystrica mali vo vzťahu k týmto podielom štátu funkciu správcu.

16. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 13Co/111/2013-393 zo dňa 02.06.2015 v poradí druhý rozsudok Okresného súdu Prešov v napadnutej časti, čiže v časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný na plnenie žalobcovi a v závislom výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia v poradí druhého rozsudku Okresného súdu Prešov boli pochybnosti ohľadom správneho označenia žalovaného s tým, či žalovaný v stave akom je označený má právnu subjektivitu.

17. Po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie žalobca v rámci usmernenia daného mu Okresným súdom Prešov opravil označenie žalovaného tak, že ho dal do súladu s označením v obchodnom registri a žalovaného označil ako Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975/66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351.

18. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich skutkových a právnych záverov:

Keďže nebolo rozhodnuté o zmene žaloby zo strany žalobcu v zmysle jej rozšírenia na celý rok 2008, urobil tak súd postupom podľa § 142 ods.1 C.s.p. - O prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla

na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

19. Predovšetkým je potrebné uviesť, že predmetom konania súdu po rôznych dispozičných úkonoch žalobcu ostala odplata za užívanie nehnuteľností, ktorých je žalobca spoluvlastníkom za obdobie celého roka 2006, 2007 a 2008. Zároveň na pojednávaní konanom dňa 12.09.2016 súd prezentoval účastníkom konania svoj právny názor na prejednávanú vec, a následne vzhľadom k tomu, že neboli vznesené návrhy na ďalšie dokazovanie odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku.

20. Pre právne posúdenie prejednávanej veci je podľa súdu rozhodujúci § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ktorého aplikáciu pre prejednávanú vec nespochybňuje ani žalovaný. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. - Ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka. V roku 1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie poľnohospodárskej výroby vypovedať nájomný vzťah k 1. októbru 1991 alebo k 1. októbru 1992 výpoveďou doručenou najneskôr do jedného mesiaca pred týmto dňom.

21. V spojení s § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 229/1991 Zb., podľa ktorého dňom účinnosti tohto zákona zanikajú tieto práva k majetku uvedenému v § 1 ods. 1 písm. c), a to právo užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa je nepochybné, že dňom 24.06.1991 došlo k zániku práva užívania lesných pozemkov na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa, ktoré patrilo Lesom SR podľa zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch.

22. S výkladom zákona č. 229/1991 Zb. ohľadom vyššie citovaných ustanovení nemá problém ani súdna prax, keď Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/103/1996 uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí SR pod č. 60/1997 uviedol: „Ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom pozemku nedošlo k žiadnej dohode, vzniká dňom účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších zmien a doplnkov (t. j. 24.06.1991) medzi nimi nájomný vzťah; vlastníkovi uvedeným dňom vzniká nárok na zaplatenie nájomného od užívateľa pozemku.“ Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Cdo/167/2004 - Nájomný pomer vzniknutý transformáciou niektorého zaniknutého užívacieho vzťahu v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov treba považovať za nájomný pomer dojednaný na dobu neurčitú v zmysle ustanovenia § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

23. Súd má teda za nesporné, že dňom 24.06.1991 vznikol medzi doterajším užívateľom lesných pozemkov, a to žalovaným a spoluvlastníkmi parciel uvedených na LV vyššie, zo zákona nájomný vzťah na dobu neurčitú. Vzhľadom na to, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú spoluvlastníci oprávnení a zaviazaní spoločne a nerozdielne, tak každý zo spoluvlastníkov môže požadovať nájomné z prenajatých pozemkov voči ich nájomcovi. Nájomné môže požadovať za celý pozemok, pričom v prejednávanej veci žalobca požaduje iba nájomné zodpovedajúce jeho spoluvlastníckemu podielu.

24. Výklad § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. nie je sporný ani v ČR, a teda súd pre komparáciu uvádza výklad tohto ustanovenia NS ČR. Ten napríklad v rozhodnutí sp. zn. 28Cdo/3294/2012 uviedol, že „k vzniku nájomného právu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov došlo zo zákona, v zmysle § 22 ods. 2 zákona o pôde bez toho, aby k tomu bolo treba súhlasného prejavu vôle vlastníkov pozemku. V posudzovanej veci, teda právnemu predchodcovi žalovaného, svedčil tzv. zákonný nájom, za ktorý prislúchala žalobcom náhrada podľa vtedy platného cenového predpisu“.

NS ČR vo veci sp. zn. 28Cdo/337/2011 k § 22 ods. 2 zákona o pôde ďalej uviedol: „Účelom založenia nájmu zo zákona o pôde bolo okamžite riešiť právne vzťahy medzi vlastníkmi a užívateľmi poľnohospodárskych a lesných pozemkov po zrušení predchádzajúcich užívacích práv v čase, keď vlastníci pozemkov a ich užívatelia nemali ešte ani možnosť sa o nájomných vzťahoch a ich podmienkach dohodnúť. Nebolo možné pripustiť, aby ich práva a povinnosti k pozemkom, ktoré vyžadujú každoročné obhospodarovanie zostali bez akejkoľvek právnej úpravy. Zákonodarca preto pristúpil k riešeniu, ktoré bolo považované viac-menej za provizórne.“

Do tretice, NS ČR vo veci sp. zn. 28Cdo/3366/2008 uviedol, že „túto situáciu však výslovne rieši zákon o pôde, ktorý je treba aplikovať ako zákon zvláštny pred všeobecnými predpismi občianskeho práva hmotného. Súdy mali vzťahy medzi účastníkmi posúdiť v prvom rade podľa ustanovenia § 22 ods. 2 zákona o pôde, ktorého zmyslom bolo práve vylúčiť situácie, kde by poľnohospodárske pozemky boli užívané bez právneho dôvodu, pretože ich doterajší užívateľ opustil. Podľa tohto ustanovenia vznikol dňom kedy pozemky boli vydané oprávnenej osobe v nájomných vzťahoch zo zákona, keď osoba, ktorej boli pozemky vydané sa stala prenajímateľom a doterajší užívateľ nájomcom pozemku.“

25. Súd teda opätovne zdôrazňuje, že počnúc dňom 24.06.1991 je žalovaný zákonným nájomcom pozemkov, ktoré sú okrem iného aj v spoluvlastníctve žalobcu. Vychádzajúc z § 663 Občianskeho zákonníka - Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

26. Podľa § 214 ods.1 C.s.p. - Ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

27. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2013, sp. zn. 4 Cdo 78/2013 <aspi:// module='JUD'&link='JUD1073830SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>: Za podmienky, že je to účelné, môže súd rozhodnúť rozsudkom najskôr o časti (tzv. čiastočným rozsudkom) alebo o základe prejednávanej veci (tzv. medzitýmnym rozsudkom) a o zostávajúcej časti konania alebo o výške nároku rozhodne v konečnom rozsudku. Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku. Súd ním rozhoduje o právnom základe veci. Týmto rozsudkom sa súd vyjadruje k tomu, či žalobca má vôbec na požadované plnenie právo a v akom rozsahu. Medzitýmnym rozsudkom musí byť rozhodnuté o celom základe prejednávanej veci, nielen o určitej spornej právnej otázke týkajúcej sa uplatneného žalobného nároku. Základom uplatneného nároku sú totiž všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť. Je to rozhodnutie o skutkovom základe sporu, ktorým je uplatnený nárok charakterizovaný a z ktorého sa odvíja právne posúdenie základu veci. Ide o všetky skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku, s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú samej výšky nároku. Aj medzitýmny rozsudok musí byť preskúmateľný. Súd sa v ňom musí vysporiadať so všetkými skutkovými a právnymi otázkami týkajúcimi sa základu, o ktorom medzitýmnym rozsudkom rozhoduje, a musí z neho byť zrejmé, o akom základe prejednávanej veci rozhodol , na základe akých skutočností a dôkazov a ako vec právne posúdil. Otázky, ktoré sa týkajú základu nároku, možno totiž riešiť len v medzitýmnom rozsudku. Ak sa tak nestane, je vylúčené, aby na ne súd prihliadol v ďalšom konaní pri rozhodovaní o výške nároku. Skutočnosť, že súd rozhoduje len o základe prejednávanej veci, je potrebné výslovne vyjadriť nielen v záhlaví rozsudku, ale predovšetkým v jeho výroku, a je preto potrebné výslovne uviesť tiež to, že o výške nároku a o náhrade nákladov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. V medzitýmnom rozsudku musí byť posúdený celý právny základ veci. Právnym základom veci je všetko, čo nemožno podriadiť pod pojem výška uplatneného nároku, to znamená, že musia byť vyriešené všetky právne otázky, nielen niektoré alebo dokonca len jedna z nich. Aj výrok medzitýmneho rozsudku by musel byť vyslovený tak, že nárok je opodstatnený (daný) celkom alebo v niektorej konkrétnej časti.

28. Vzhľadom na to, že v rámci medzitýmneho rozsudku musí súd vyriešiť všetky otázky týkajúce sa základu nároku, je nevyhnutné vyjadriť sa aj k otázke kompenzačnej námietky a k otázke premlčania, keďže tieto námietky boli zo strany žalovaného vznesené. Ako už súd uviedol, nájom je zásadne vzťahom odplatným. Odplata prináleží prenajímateľovi už za samotné právo užívania veci a možnosť brania jeho plodov a úžitkov bez toho, či prenajímateľ toto právo využíva, prípadne akým spôsobom ho využíva. Už na základe jednoduchej definície nájomného vzťahu, teda má súd za to, že nemožno prihliadať na kompenzačnú námietku vznesenú žalovaným, ktorý si uplatňuje na započítanie náklady, ktoré mu vznikli v rámci užívania lesných pozemkov, ktoré súvisia s predmetom sporu. Vychádzajúc z logiky žalovaného, tento vlastne prezentuje názor, že môže dôjsť a podľa všetkého v jeho prípade aj dochádza k tomu, že nájom je síce vzťahom odplatným ale odplata v konečnom dôsledku patrí prenajímateľovi. Takýto výklad súd považuje za nesprávny s tým, že je potrebné ho odmietnuť. Súd má za to, že je neprípustné, aby odplata za užívanie cudzej veci, v prípadoch ak k jej dojednaniu nedošlo zmluvne, závisela od spôsobu užívania prenajatej veci, prípadne od podnikateľskej šikovnosti, či nešikovnosti prenajímateľa. Naviac, je potrebné uviesť, že väčšina úloh, pri ktorej vznikajú žalovanému náklady, je plnená na základe zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch a tieto vyplývajú z lesného

hospodárskeho plánu, a teda ide o náklady, ktoré by žalovanému, na základe povinností uložených mu zákonom vznikali aj v prípade, ak by nebol prenajímateľom lesných pozemkov.

29. Na kompenzačnú námietku ako na námietku započítania nemožno brať zreteľ ešte z ďalšieho dôvodu. Podľa § 581 ods.2 - proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Právny dôvod kompenzačnej pohľadávky žalovaný neuviedol. Podľa súdu môže ísť iba o pohľadávku z bezdôvodného obohatenia. Pohľadávka z bezdôvodného obohatenia však splatnosť danú nemá a preto je potrebné postupovať podľa § 563 - Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Vzhľadom na to, že žalovaný nepreukázal, že jeho tvrdená pohľadávka už je splatná, teda že na jej úhradu žalobcu vyzval, nemôže jej zápočet uplatňovať. Rovnako tak nemôže urobiť aj z dôvodu jej premlčania, pretože ak má ísť o pohľadávku z bezdôvodného obohatenia platí pre ňu subjektívna 2 - ročná premlčacia lehota plynúca od času, kedy sa žalovaný o bezdôvodnom obohatení a o obohatenom dozvedel a objektívna 3 - ročná premlčacia lehota plynúca od vzniku bezdôvodného obohatenia. O bezdôvodnom obohatení sa žalovaný dozvedel v čase keď mal k dispozícii výsledky svojho hospodárenia a tieto za rok 2008 mal určite k dispozícii najneskôr k času podania daňového priznania za rok 2008, k čomu dochádza do konca marca 2009. Ak kompenzačná námietka bola vznesená až 25.06.2012 bola vznesená oneskorene, pretože pri lehote na plnenie posudzovanej podľa § 563 OZ, premlčacia lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď k plneniu (v prejednávanej veci vedomosti o hospodárskom výsledku) došlo (R 28/1984).

30. Pokiaľ ide o námietku premlčania, súd má za to, že je nedôvodná. Bez ďalšieho možno uviesť, že podľa · § 101 - Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. · § 671 ods.2 - ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.

31. Nárok žalobcu na odplatu za užívanie jeho spoluvlastníckych podielov za obdobie rokov 2006, 2007 a čas od 01.01. do 31.10.2008 bol uplatnený už žalobou podanou dňa 26.02.2009. Následne, ak k rozšíreniu žalobného návrhu na zvyšok roka 2008 došlo dňa 21.06.2011, vychádzajúc zo splatnosti nájomného stanoveného občianskym zákonníkom je nájomné za II. polrok 2008 splatné 1. apríla 2009. Keďže premlčacia lehota je tri roky, rozšírenie žalobou uplatneného nároku bolo urobené v jej priebehu, teda včas.

32. Pokiaľ sa v poradí tretí rozsudok Okresného súdu Prešov stane právoplatným v znení ako rozhodol procesný súd, bude potrebné sa zaoberať výškou uplatneného nároku. Je potrebné uviesť, že z hľadiska právnej komparácie vychádzajúc z totožnej právnej úpravy, sú využiteľné k tejto otázke závery právnej praxe v susednej ČR, kde obdobná otázka podľa akého právneho predpisu v prípadoch zákonného nájmu podľa § 22 ods. 2 zákona o pôde rozhodovať o výške nájomného, bola predmetom rozhodovania Ústavného súdu ČR vo veci sp. zn. 2ÚS/696/01, ktorý uviedol: „Krajský súd vo svojom uznesení zo dňa 14.05.2001 sp. zn. 14Co/720/2000 právne vyložil, že pri stanovení výšky nájomného v danom mieste a čase obvyklom, je treba vychádzať z náhrady za dočasné užívanie pozemku, pretože tento právny vzťah je vzťahom nájomnému najbližší už z toho dôvodu, že do nadobudnutia účinnosti zákona o pôde dňa 24.06.1991 náš právny poriadok nájomné k pozemkom neupravoval, takže nebolo možné jednoznačne zistiť nájomné obvyklé v danom mieste a čase. Ako vyplynulo zo žalobného návrhu sťažovateľa, k dohode o výške nájomného medzi účastníkmi nedošlo, tak že boli všeobecné súdy nútené prikročiť k stanoveniu výšky nájomného za žalované obdobie od 01.03.1994 do 28.02.1997. Oba súdy mimo pochybnosti rovnako správne v tejto súvislosti dospeli k záveru, že výška nájomného za zastavané pozemky musí vychádzať zo znenia vyhlášky č. 182/1988 Zb., avšak v znení platnom v dobe vzniku nájmu, t.j. k dátumu 24.06.1991.“ Ústavný súd teda dospel k záveru, že výška nájomného sa má určiť podľa vyhlášky č. 182/1988 Zb. v znení účinnom ku dňu 24.06.1991. V prípade, ak tento rozsudok nadobudne právoplatnosť v znení akom je vyhotovený a nedôjde medzi účastníkmi konania k dohode o výške nájomného za uplatnené obdobie, bude pri rozhodovaní o výške nájomného súd vychádzať z Vyhlášky č. 205/1988 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a o náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení účinnom k 24.06.1991.

33. Pri rozhodovaní o výške nájomného nemožno vychádzať zo zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, pretože je to vylúčené priamo § 23, ktorý hovorí, že ustanoveniami tohto zákona sa spravuje aj nájomný vzťah, ktorý vznikol na základe osobitného predpisu (pričom týmto osobitným predpisom je zákon č. 229/1991 Zb.) okrem lesných pozemkov.

34. O výške nájomného ako aj o náhrade trov konania tak bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.