Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cb-128-2016.pdf
PDF · 86.63 KB
Case nature
Subarea
3Cb/128/2016
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v súkromnoprávnom spore žalobcu EUROKS JARABINA, spol. s r. o. so sídlom Jarabina 427, 065 31 Jarabina, IČO: 44 609 370, právne zast. JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom, AK so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému ATENA SOLUTION S.R.L. so sídlom Via Novellette 54, 360 28 Rossano Veneto (VI), Taliansko, IČO: 03612550248, o vydanie európskeho platobného rozkazu na zaplatenie istiny vo výške 26.400,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 19. 9. 2016, doručeným súdu dňa 20. 9. 2016, sa žalobca domáhal vydania európskeho platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 26.400,- eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenia ceny za vykonanie diela, a to výrobu dielcov v zmysle objednávky žalovaného.
2. Pred tým, ako súd pristúpi k prejednaniu a rozhodnutiu toho ktorého sporu, má povinnosť prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je talianskou obchodnou spoločnosťou so sídlom v Taliansku, súd skúmal svoju právomoc vo veci konať.
3. Podľa čl. 3 bodu 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (ďalej len ,,nariadenie o európskom platobnom rozkaze“), na účely tohto nariadenia sa cezhraničným sporom rozumie spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci.
4. Podľa čl. 3 bodu 2. nariadenia o európskom platobnom rozkaze, bydlisko sa určuje v súlade s článkami 59 a 60 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
5. Podľa čl. 3 bodu 3. nariadenia o európskom platobnom rozkaze, relevantným okamihom pre určenie toho, či ide o cezhraničný spor, je čas podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu v súlade s týmto nariadením.
6. Podľa čl. 6 bodu 1. nariadenia o európskom platobnom rozkaze, na účely uplatňovania tohto nariadenia sa právomoc súdu určuje v súlade s príslušnými pravidlami práva Spoločenstva, najmä s nariadením (ES) č. 44/2001.
7. Podľa čl. 66 bodu 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), (ďalej len ,,nariadenie Brusel I“), toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015.
8. Podľa čl. 80 nariadenia Brusel I, týmto nariadením sa zrušuje nariadenie (ES) č. 44/2001. Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III.
9. Podľa čl. 81 nariadenia Brusel I, toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 10. januára 2015 s výnimkou článkov 75 a 76, ktoré sa uplatňujú od 10. januára 2014.
10. Podľa čl. 4 bodu 1. nariadenia Brusel I, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
11. Podľa čl. 4 bodu 2. nariadenia Brusel I, na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi členského štátu na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto členského štátu.
12. Podľa čl. 5 bodu 1. nariadenia Brusel I, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
13. Podľa čl. 7 bodu 1. nariadenia Brusel I, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:
- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,
- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť; c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a).
14. Podľa čl. 25 bodu 1. písm. a), b), c) nariadenia Brusel I, ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Dohoda o voľbe právomoci musí byť buď: a) písomná, alebo písomne potvrdená; b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.
15. Podľa čl. 62 bodu 1. nariadenia Brusel I, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
16. Podľa čl. 62 bodu 2. nariadenia Brusel I, ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.
17. Podľa čl. 63 bodu 1. písm. a), b), c) nariadenia Brusel I, na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má a) registrované sídlo; b) ústredie alebo c) hlavné miesto podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
19. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
20. Ako vyplýva z návrhu žalobcu na vydanie európskeho platobného rozkazu, žalovaný je talianskou obchodnou spoločnosťou so sídlom v Taliansku. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú nie len z jeho označenia v podanom návrhu, ale aj z prekladu informácií o spoločnosti, ktorý žalobca doložil k svojmu podaniu. Pretože žalovaný má bydlisko resp. sídlo podnikania v inom členskom štáte ako v členskom štáte tunajšieho súdu, je nepochybné, že uvedený spor medzi účastníkmi konania je v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia o európskom platobnom rozkaze sporom cezhraničným. Aj v tomto prípade je podmienkou pre vydanie európskeho platobného rozkazu právomoc súdu, ktorému bol návrh prostredníctvom vzorového tlačiva A doručený. Na určenie právomoci súdu za účelom uplatnenia nariadenia o európskom platobnom rozkaze sa použije nariadenie Brusel I (čl. 6 bodu 1. nariadenia o európskom platobnom rozkaze).
21. V zmysle citovaného čl. 4 bodu 1. nariadenia Brusel I je upravené všeobecné pravidlo, podľa ktorého, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Podľa čl. 5 bodu 1. nariadenia Brusel I možno takéto osoby žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 kapitoly II. Tento druh osobitnej právomoci je daný na výber žalobcovi, keďže mu umožňuje za určitých podmienok a okolností žalovaného žalovať aj v inom členskom štáte než je štát jeho bydliska resp. sídla podnikania za účelom alternatívneho uľahčenia efektívneho výkonu súdnictva. Osobitná právomoc sa preto vyznačuje osobitosťou toho ktorého sporu, pričom právomoc všeobecná sa viaže priamo k osobe žalovaného. Z výnimiek upravených v oddieloch 2 až 7 kapitoly II nariadenia Brusel I by do úvahy, z dôvodu klasifikácie sporu ako zmluvnej veci (zaplatenie ceny za vykonanie diela), prichádzala osobitná právomoc podľa čl. 7 bodu 1. písm. a), t. j. že žalovaného možno žalovať v inom členskom štáte (t. j. v uvedenom prípade na súdoch Slovenskej republiky) podľa miesta zmluvného plnenia. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že hoci žalobca k svojmu podaniu priložil aj medzinárodný nákladný list, z ktorého súd následne vychádzal pri určovaní právomoci vec prejednať a rozhodnúť, uplatnený nárok spočívajúci v zaplatení istiny 26.400,- eur s príslušenstvom nevyplýva z prepravnej zmluvy, ktorá je predmetom osobitnej úpravy v Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), ale zo zmluvy o dielo ako ceny za vykonanie diela. Miesto zmluvného plnenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodnú inak, nariadenie Brusel I vymedzuje podľa charakteru zmluvnej veci, a to pri predaji tovaru ako miesto, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať a pri poskytnutí služieb ako miesto, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť. Subsumovaniu zmluvy o dielo či už ako zmluvy o predaji tovaru alebo zmluvy o poskytnutí služieb sa na účely posúdenia právomoci členského súdu zaoberal Súdny dvor EÚ v rozsudku C-381/08 Car Trim GmbH proti KeySafety Systems Srl zo dňa 25. 2. 2010, ktorý zmluvu o dielo klasifikoval ako predaj tovaru (cit. ,,Na určenie charakteristického záväzku zmluvy týkajúcej sa dodávky tovaru, ktorý sa má vyhotoviť alebo vyrobiť, ak si kupujúci stanovil určité požiadavky týkajúce sa zaobstarania, spracovania a dodania tovaru, skutočnosť, že tovar, ktorý sa má dodať, sa musí vopred vyhotoviť alebo vyrobiť, nemení kvalifikáciu predmetnej zmluvy ako zmluvy o predaji tovaru. Okrem toho, ďalšie prvky ako na jednej strane, keď kupujúci materiál nedodal, a na druhej strane zodpovednosť dodávateľa za kvalitu a súlad tovaru predstavujú dôkazy, ktoré vedú v prospech kvalifikácie takejto zmluvy ako ,,zmluvy a predaji tovaru“.). Z uvedeného potom vyplýva, že žalovaného možno, okrem na súde členského štátu kde má miesto podnikania (t. j. v Taliansku), žalovať v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy o dielo tovar resp. dielo dodalo alebo malo dodať. Žalobcom predloženým Medzinárodným nákladným listom mal súd za preukázané, že strany sporu si ako miesto dodania vyrobeného tovaru zvolili sídlo podnikania žalovaného v Taliansku. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, ak zmluva o dielo nebola uzatvorená písomne, čo nevylučujú ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka a ani znenie nariadenia Brusel I, ktoré za kritérium zmluvného charakteru veci pokladá existenciu záväzku dobrovoľne prevzatého jednou zo strán voči tej druhej a nevyžaduje na svoju aplikáciu uzatvorenie zmluvy (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-26/91 Jakob Handte & Co. GmbH proti Traitements mécano-chimiques des surfaces SA zo dňa 17. 6. 1992 a rozsudok Súdneho dvora EÚ C-334/00 Fonderie Officine Meccaniche
Tacconi SpA proti Heinrich Wagner Sinto Maschinenfabrik GmbH (HWS) zo dňa 17. 9. 2002). Právomoc talianskych súdov pre vydanie európskeho platobného rozkazu ostáva, aj pri uplatnení výnimky - osobitnej právomoci v zmluvných veciach, zachovaná. Súd ďalej nezistil splnenie podmienok ani pre výlučnú právomoc súdu Slovenskej republiky podľa oddielu 6 kapitoly II nariadenia Brusel I.
22. Keďže v danom spore súd zistil, že žalobca dodal ním vyrobené dielo resp. tovar žalovanému do miesta sídla jeho podnikania v Taliansku a zároveň nepredložil súdu ďalšie dôkazy o prípadnej dohode strán sporu o právomoci súdu podľa čl. 25 bodu 1. nariadenia Brusel I, súd konštatuje, že podmienka konania čo do právomoci Okresného súdu Stará Ľubovňa na konanie a rozhodnutie sporu strán v uvedenom prípade nie je splnená a ide o taký nedostatok, ktorý nemožno odstrániť. Z uvedeného dôvodu konanie v zmysle citovaného ustanovenia § 161 ods. 2 CSP zastavil.
23. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP kľúčové zistiť, ktorý z účastníkov konania z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Pretože konanie bolo zo strany súdu zastavené pre nedostatok právomoci, súd má za to, že zastavenie konania zavinil žalobca tým, že návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu podal na súde, ktorý nemá právomoc spor prejednať a rozhodnúť. Žalovaný si však žiadne trovy konania neuplatnil a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a), m) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).