Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cpr-11-2015.pdf
PDF · 209.73 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cpr/11/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci žalobkyne: K.. X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. X zastúpenej Okenica Šula & Co, s.r.o. so sídlom Zámocká 30, Bratislava, IČO: 36 866 512 proti žalovanému: Národná transfúzna služba SR, so sídlom Ďumbierska 3/L, Bratislava, IČO: 30 853 915 zastúpenému advokátskou kanceláriou VALIŠ LEGAL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 834 611, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne, výpoveďou žalovaného listom zo dňa 24.09.2014, doručeným dňa 29.09.2014, je neplatné.
II. Súd žalobu o určenie, že pracovný pomer žalobkyni u žalovaného skončí dňom právoplatnosti rozsudku a v časti o náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru od 01.01.2015 v sume 1 519,14 Euro mesačne, zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 26.02.2015 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, doručenej dňa 29.9.2014, z dôvodu organizačnej zmeny na základe písomného rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.9.2014, v zmysle ktorého sa znižuje počet zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce a v dôsledku čoho sa ruší pracovná pozícia žalobkyne a rozhodnutia, že pracovný pomer medzi stranami naďalej trvá a žalovaný jej je povinný nahradiť mzdu od 01.01.2015 do dňa, kedy žalobkyni umožní pokračovať v práci a nahradiť jej trovy konania.
2. Žalobkyňa žalobu zdôvodnila tým, že žalovaný je právnickou osobou, príspevkovou organizáciou zriadenou Zriaďovacou listinou Ministerstva zdravotníctva SR číslo 003775-4/2003 zo dňa 02.12.2003. Žalobkyňa, ako zamestnanec, uzatvorila so žalovaným, ako zamestnávateľom, dňa 01.07.2009 pracovnú zmluvu za pracovnú pozíciu lekár s nástupom do práce dňa 13.7.2009, pôvodne na dobu určitú do 31.01.2010 a na základe Dohody zo dňa 05.01.2010, na dobu neurčitú. Dňa 29.09.2014 bola žalobkyni doručená sporná písomná výpoveď datovaná dňa 24.09.2014 z dôvodu, že sa podľa § 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce sa stala v súvislosti rozhodnutím žalovaného z 24.09.2014 o organizačnej zmene nadbytočnou, nakoľko obsahom organizačnej zmeny bolo zníženie počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Uviedla, že žalovaný po prehodnotený počtu zamestnancov na pracovisku Spracovateľské a Odberné centrum v Košiciach dospel k záveru, že je potrebné zrušiť pracovnú pozíciu žalobkyne, avšak podľa žalobkyni jediným dôvodom prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene, bol záujem žalovaného dať jej výpoveď. Žalovaným deklarovaná organizačná zmena je len predstieraná, uvedené rozhodnutie iba simulovalo organizačnú zmenu, pre splnenie zákonnej podmienky výpovede
podľa § 63, ods. 1 písm. b) ZP a v dôsledku nej nemalo reálne dôjsť a ani nedošlo k racionalizácii práce, zvýšeniu jej efektívnosti a k hospodárnejšiemu vynakladaniu finančných prostriedkov. Rozhodnutiu žalovaného (o organizačnej zmene) predchádzali nezhody medzi stranami a preto je dôvodné sa domnievať, že skutočným zámerom žalovaného, bolo týmto spôsobom riešiť nezhody so žalobkyňou a vytvoriť zákonný predpoklad pre možnosť výpovede. Žalovaný dokonca pred doručením výpovede použil voči žalobkyni bezprávnu vyhrážku ukončenia pracovného pomeru v prípade, keď neuzavrela Dohodu o pracovnej pohotovosti na rozsah stanovený § 96 ods. 7) Zákonníka práce, čím podľa názoru žalovaného porušila pracovnú disciplínu. Nakoľko by takýto dôvod výpovede v súdnom konaní neobstál, žalovaný v záujme zbaviť sa pre neho nepohodlného zamestnanca, vyhľadal iný dôvod pre výpoveď a keďže si žalobkyňa plnila svoje pracovné povinnosti riadne, starostlivo dbajúc, aby nedala zámienku na okamžité skončenie pracovného pomeru alebo výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, žalovaný použil ako výpovedný dôvod ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b) ZP. Uvedené ustanovenie predstavuje široko koncipovaný výpovedný dôvod, ktorý zamestnávatelia často krát zneužívajú v snahe zbaviť sa pre nich nepohodlných zamestnancov a preto je nevyhnutné dôsledne sa zaoberať otázkami, čo viedlo žalovaného k prijatiu rozhodnutia, či medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou je príčinná súvislosť, resp. či organizačná zmena bola skutočne prijatá za účelom zvýšenia efektívnosti práce. Žalobkyňa po doručení výpovede počas výpovednej doby, ktorá uplynula dňa 31.12.2014, oznámila žalovanému listami zo dňa 26.11.2014 a 17.12.2014, že podľa jej názoru je predmetná výpoveď neplatná a žiadala odporcu o jej odvolanie, čím oznámila, že trvá na tom, aby ju žalovaný aj naďalej zamestnával. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že hoci výber nadbytočného zamestnanca prináleží zamestnávateľovi, chce zdôrazniť skutočnosti preukazujúce prístup žalovaného k jej osobe a na vytvorenie si obrazu personálnej politiky žalovaného. Konkrétne, v máji 2014 žalovaný požadoval, aby žalobkyňa uzavrela spätne pre rok 2014 dohodu o pracovnej pohotovosti, avšak pre nezhody ohľadne jej obsahu, odmietala žalobkyňa dohodu podpísať, pričom žalovaný reagujúc na jej odmietavé jej oznámil, že nepodpísanie dohody „môžeme považovať za neplnenie základných pracovných povinností a teda za porušenie pracovnej disciplíny". Poukazovala na to, že druhým zamestnancom, s ktorým bol z dôvodu organizačnej zmeny ukončený pracovný pomer, bola K.. Z. A., ktorá mala so žalovaným rovnako nezhody pre pracovnú pohotovosť. Žalovaný pri tom, necelé tri mesiace pred rozhodnutím o organizačnej zmene, zmenil jednému z lekárov pracovný pomer na dobu neurčitú a tým aj vytvoril priestor na zrušenie dvoch pracovných miest v pozícií lekár, inak by jeden z pracovných pomerov lekárov zanikol uplynutím času. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nadbytočnosť zamestnanca je hmotno- právnym predpokladom platnosti výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP a medzi nadbytočnosťou zamestnanca a rozhodnutím zamestnávateľa musí byť príčinná súvislosť, tzn. že bezprostredným následkom rozhodnutia zamestnávateľa musí byť reálna nadbytočnosť zamestnanca, preto rozhodnutie musí byť nielen prijaté ale aj realizované. Namietala, že na základe predmetného rozhodnutia nedošlo k racionalizácii, zefektívneniu práce a zvýšeniu hospodárnosti vynakladania finančných prostriedkov a neboli splnené ani ďalšie zákonné predpoklady platnosti výpovede a to, nesplnenia ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 a podľa § 74 ZP, vzhľadom k čomu je neplatná. Pre potreby priznania nároku na náhradu mzdy uviedla, že priemerná hodinová mzda v rozhodujúcom období (10
- 12/2014) bola 8,295 €.
3. Súd uznesením z 24.03.2015, č.k. 42Cpr/11/2015-19, právoplatným dňa 14.07.2015, vyzval podľa v tom čase platného a účinného § 43 ods. 1 O.s.p., žalobkyňu na odstránenie vád podania v petite žaloby (návrhu) v časti nároku na náhradu mzdy, v stanovenej lehote pod následkom odmietnutia podania (v tejto časti) podľa § 43 ods. 2 O.s.p..
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.04.2015, žiadal žalobu ako neodôvodnenú v celom rozsahu zamietnuť. K veci uviedol, že žalobkyňa vykonávala prácu pre Národnú transfúznu službu SR (ďalej len „NTS SR“ alebo „zamestnávateľ“) na základe pracovnej zmluvy z 01.07.2009 na pracovnej pozícii lekár, pre pracovisko Košice, pričom za účelom zvýšenia efektívnosti práce a hospodárnosti vynakladania finančných prostriedkov rozhodla dňa 24.09.2014 NTS SR o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej boli zrušené dve pracovné miesta lekárov na pracovisku v Košiciach a ktorá bola schválená Základnou odborovou organizáciou pri NTS SR. Na základe týchto skutočností bola dňa 29.09.2014 žalobkyni a ďalšej zamestnankyni doručená výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pre nadbytočnosť. Výpovedná doba v trvaní 3 mesiacov začala žalobkyni plynúť dňa 01.10.2014 a uplynula dňa 31.12.2014. Žalovaný ďalej uviedol, že na výzvu žalobkyne zo dňa 26.11.2014 na prehodnotenie danej výpovede a na jej odvolanie v zmysle § 61 ods. 4 Zákonníka práce sa vyjadril listom z 22.12.2014, v ktorom jej oznámil, že ďalšie zamestnávanie žalobkyne nie je pre NTS SR skutočne účelné a potrebné a s ohľadom
na to, že žalovaný žiadnym spôsobom neporušil práva žalobkyne, na doručenej výpovedi trvá. Žalovaný k namietanej účelovosti predmetnej organizačnej zmeny, ktorá je podľa žalobkyne len predstieraná a neexistencie príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou poukázal na fakt, že NTS SR ako zamestnávateľ nemal možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve, z dôvodu zníženia celkového počtu lekárov na pracovisku NTS SR v Košiciach. Poukazoval na to, že v prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo k takej organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva, pričom o výbere nadbytočného zamestnanca, rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je oprávnený v tomto smere jeho rozhodnutie preskúmavať. Uviedol, že hoci súd neskúma platnosť rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene, zaoberá sa ním ako jedným zo zákonných predpokladov platnosti výpovede, a to najmä s ohľadom na okolnosti, ktoré tu boli v čase skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Podľa názoru žalovaného podmienky vymedzujúce predmetný výpovedný dôvod boli splnené. Žalobkyňa vykonávala prácu lekára s miestom výkonu práce na pracovisku NTS SR v Košiciach, na ktorom žalovaný v roku 2014 zamestnával v pracovnej pozícii lekára celkovo 6 osôb, no s ohľadom na situáciu na tomto pracovisku v tom období, takýto počet lekárov už nebol potrebný. Keďže zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby podľa svojich potrieb reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie, zamestnávateľ rozhodol o zrušení dvoch pracovných miest na pozícii lekár a doposiaľ na tejto pracovnej pozícii na pracovisku NTS SR v Košiciach zamestnáva 4 osoby. Uviedol, že zásadu o výbere nadbytočného zamestnanca je možné akceptovať len v prípade, že došlo k zrušeniu takého miesta alebo určitého počtu takýchto miest, kde niekoľko zamestnancov je zaradených na tom istom (podobnom) pracovnom mieste, pričom v danej veci išlo práve o takýto prípad. Preto žalovaný bol oprávnený rozhodnúť o výbere nadbytočnej zamestnankyne na pracovnom mieste lekára, na mieste ktorého bola aj žalobkyňa, keďže predmetnou organizačnou zmenou rozhodol o znížení počtu miest lekárov na danom pracovisku, konkrétne o zrušení dvoch miest lekárov a dodnes sú len štyri pracovné miesta lekárov. Nakoľko žalovaný rozhodol o organizačnej zmene na pracovisku NTS SR v Košiciach výlučne z objektívnych dôvodov, s ohľadom na svoje potreby tak vylúčil, že by bolo možné považovať uskutočnenú organizačnú zmenu len za „deklarovanú“, namietajúc aj tvrdenie, že by týmto spôsobom riešil nezhody so žalobkyňou a aj tvrdenie o účelovosti organizačnej zmeny, ako nedôvodné. Navyše NTS SR v rovnakom čase skončila pracovný pomer z organizačných dôvodov aj s ďalšou zamestnankyňou. Žalovaný citujúc ustanovenia § 63 ods. 2 a § 74 Zákonníka práce záverom uviedol, že NTS SR rozhodla o organizačnej zmene včas a zákonným spôsobom a s ohľadom na vyššie uvedené, boli splnené zákonné hmotnoprávne podmienky pre danie výpovede, žalovaný svojim postupom neporušil práva žalobkyne a konal v súlade so zákonom.
5. Súd vec prejednal, vypočul právnych zástupcov strán a vykonal dokazovanie výsluchom strán - riaditeľky NTS SR Ing. Renáty Dundovej a žalobkyne, výsluchom svedkov - K.. S.G. K., O. H., S.. J. H., listinami predloženými stranami sporu: Pracovnou zmluvou z 01.07.2009 a Dohodou o zmene pracovnej zmluvy z 05.01.2010, Rozhodnutím o organizačnej zmene v NTS SR zo dňa 24.9.2014, zápisnicou č. 11 z mimoriadneho zasadnutia výboru ZO z 24.09.2014, súhlasom Základnej odborovej organizácie pri NTS SR s organizačnou zmenou, listami zo dňa 26.11.2014 a zo dňa 17.12.2014, vyjadrením k žiadosti o odvolanie výpovede zo dňa 22.12.2014, Organizačným členením zamestnancov spracovat. a odber. centier Košice v rokoch 2014 a 2015, predkladacím materiálom na rokovanie gremiálnej porady ministra zdravotníctva č. 13344-1/2008-OVVHR zo dňa 30. apríla 2008, Záznamom z gremiálnej porady Ministerstva zdravotníctva z 15.05.2008, Zmluvou o dielo na rekonštrukciu priestorov NTS SR Košice pre účely Spracovateľského centra, pracovnými zmluvami lekárov na pracovisku NTS SR v Košiciach za obdobie r. 2012- 2014 (K.. K., K.. I., K.. K. O. K.. I.), výpisom Štatistického úradu SR z registra organizácií, na základe ktorých mal za preukázané nasledovné rozhodné skutkové zistenia:
6. V danej veci nebolo sporným, že žalobkyňa bola na základe Pracovnej zmluvy z 01.07.2009 v znení Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 05.01.2010, zamestnaná u žalovaného od 13.07.2009 na dobu neurčitú ako lekár, s miestom výkonu práce: Národná transfúzna služba SR, Transfúziologické pracovisko Košice. Pracovnou náplňou žalobkyne bolo najmä prijímanie, vyšetrenie a vyraďovanie darcov a s tým súvisiace činnosti, tak ako sú popísané v popise pracovných činností zo dňa 01.07.1999. Rovnako nebolo sporným, že dňa 29.09.2014 bola žalobkyni doručená písomná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, z dôvodu organizačnej zmeny na základe rozhodnutia zamestnávateľa zo dňa 24.09.2014, v súvislosti s ktorým sa žalobkyňa stala nadbytočnou a na základe ktorej mal pracovný pomer žalobkyni u žalovaného skončiť uplynutím 3-mesačnej výpovednej dňa 31.12.2014.
7. Medzi stranami bola sporná existencia výpovedného dôvodu, tzn. existencia organizačnej zmeny, ktorú žalobkyňa považovala za simulovanú a účelovú a sporným bolo splnenia zákonných predpokladov, konkrétne ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 ZP a či predmetná výpoveď bola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov - príslušnou základnou odborovou organizáciou v zmysle § 74 ZP, vzhľadom k čomu je neplatná. Sporným bolo aj to, že k organizačnej zmene pristúpil žalovaný za účelom zvýšenia efektívnosť práce a hospodárnosť vynakladania finančných prostriedkov.
8. Žalobkyňa k veci uviedla, že na transfúziologickom pracovisku NTS v Košiciach pracovala od júla 2009 ako lekárka, s pracovnou náplňou najmä prijímať, vyraďovať darcov, starať sa o darcov a s tým súvisiace všetky činnosti, až do 31.12.2014, kedy jej pracovný pomer skončil na základe spornej výpovede, z dôvodu organizačnej zmeny. Výpoveď bola žalobkyni a ďalšej kolegyni K.. A., doručená dňa 29.09.2014 poverenou vedúcou pracoviska p. S. K. a žalobkyňa ju osobne prevzala za prítomnosti 2 svedkov. Uviedla, že voči výpovedi sa ústne ohradila, nakoľko svoju prácu riadne vykonávala a preto nevidela žiadny dôvod pre výpoveď z pracovaného pomeru, navyše lekársku prax žalobkyňa vykonáva viac ako 20 rokov a v svojom obore je erudovaná. Tiež žalobkyňa poukázala na to, že asi 2 a pol mesiaca pred daním výpovede, bol pracovný pomer ďalšej kolegyni zmenený na dobu neurčitú a preto pokiaľ zamestnávateľ mal zámer znižovať stav zamestnancov, nemal dôvod meniť v tomto prípade pracovný pomer z doby určitej na dobu neurčitú. Uviedla, že podľa jej vedomosti sa na pracovisku po dobru trvania jej pracovného pomeru, žiadne organizačné zmeny nerealizovali, keď najskôr pracovali na pracovisku 5 lekári, neskôr bolo vytvorené pracovné miesto pre 6 lekára. Prácu žalobkyňa po celú dobu vykonávala v zlých pracovných podmienkach, na pracovisku sa realizovali rôzne rekonštrukčné práce, zavádzali sa nové technológie, klimatizácia, počítačové systémy a s tým súviselo sťahovanie priestorov ako aj materiálu, zariadenia, pričom táto rekonštrukcia prebiehala od roku 2010. Vytvorili sa tiež nové pracoviská - spracovateľské centrá a s tým došlo k zvýšenému množstvu práce, čo pociťovala žalobkyňa v rokoch 2013 a 2014. Žalobkyňa ku konkrétnym okolnostiam pred daním výpovede uviedla, že na pracovisku panovala zlá atmosféra a vo vzťahu k zamestnancom dochádzalo k neetickému správaniu, vo forme psychoteroru zo strany zamestnávateľa, mobbingu a bossingu, keď zo strany vedúcich zamestnancov pracoviska bol vytváraný zámerne stav ponižovania. Napr. konkrétne žalobkyňa vedela o situácii, že 3 laborantky plakali z dôvodu, že na nich šéfka nakričala, pričom konflikty neriešila individuálne s dotknutými zamestnancami, ale na pracovisku. Zlé vzťahy a atmosféra na pracovisku súviseli aj s nátlakom zamestnávateľa, ktorý vyžadoval aby sa slúžili nočné služby, ktoré ale neboli preplácané. Žalobkyňa uviedla, že adresovala zamestnávateľovi aj písomné upozornenia, kde na uvedené zlé vzťahy poukazovala a žiadala nápravu a to elektronicky cez služobný email a časť písomne, doporučene listami adresovanými na riaditeľstvo NTS SR, pričom odpovede prichádzali vždy riaditeľke pracoviska, ktorá však situáciu neriešila. Oficiálnu sťažnosť žalobkyňa vo vzťahu k ústrediu NTS SR v Bratislave nepodala, podľa jej názoru ústredie žalovaného v Bratislave existujúci stav na pracovisku v Košiciach v podstate podporoval. Uviedla, že spomínaný psychoteroru a zlé zaobchádzanie na pracovisku zo strany zamestnávateľa, mobbing a bossing neriešila ani podaním na Inšpektoráte práce, resp. sťažnosťami na iných orgánoch, inštitúciách a ani prostredníctvom odborovej organizácie. Žalobkyňa tvrdené organizačné dôvody označila iba za predstierané, nakoľko žalovaný sa prostredníctvom svojich zamestnancov správal k žalobkyni výhražne, nakoľko opakovane žiadala o nápravu ohľadom organizácie práce a množstva práce na pracovisku. Uviedla, že dôkazom toho, že organizačné zmeny pri plánovaní spomínaného národného projektu neboli pôvodne ani plánované bolo, že sa v tejto súvislosti poslankyňa v rámci svojho vyjadrenia pred parlamentom vyjadrila, že sa nebudú znižovať stavy zamestnancov. Za účelom objasnenia skutkových okolností týkajúcich sa efektivity práce na pracovisku v Košiciach, konkrétne, že výkonnosť na pracovisku v Košiciach bola o polovicu nižšia ako na ostatných pracoviskách, žalobkyňa zdôrazňovala, že podľa jej názoru a aj názoru všetkých zamestnancov pracoviska v Košiciach, na tomto pracovisku bola omnoho viac práce ako na iných pracoviskách, pretože ako spracovateľské pracovisko spracovávalo aj odbery za spádové pracoviská v Poprade a v Prešove.
9. Zástupkyňa žalovaného, X.. W. A., riaditeľka Národnej transfúznej služby SR ku konkrétnym okolnostiam v súvislosti so spornou výpoveďou danou žalobkyni uviedla, že v rokoch 2009 až 2013 sa v rámci národného projektu realizovali rôzne racionalizačné a organizačné opatrenia ohľadom centralizácie krvnej politiky, za účelom zjednotenia všetkých pracovných činností a postupov s celoslovenskou pôsobnosťou, pričom od leta 2013 boli zriadené 3 spracovateľské pracoviská: v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach a všetky ostatné pracoviská sa stali iba odbernými miestami
pre darcov krvi. V tejto súvislosti bolo potrebné zefektívniť nielen pracovné postupy a činnosti, ale zefektívniť prácu aj z personálneho hľadiska. Jednou z podmienok bolo získanie zdrojov financovania z európskych fondov a projektu predchádzalo rozhodnutie na úrovni ministra zdravotníctva SR. V súvislosti s konkrétnou organizačnou zmenou, na základe ktorej bola daná žalobkyni výpoveď, boli prijaté v rámci uvedeného národného projektu ďalšie organizačné rozhodnutia aj na celoslovenskej úrovni, pričom prvým takýmto rozhodnutím bolo rozhodnutie MZ SR ako zriaďovateľa žalovaného o organizačnej zmene, na základe ktorej na území SR vzniknú 3 spracovateľské centrá. Na to nadväzovali rozhodnutia na úrovni NTS SR, o organizačných a racionalizačných opatreniach znížením počtu zamestnancov, na základe ktorých boli od roku 2009 ukončené pracovné pomery s 34 zamestnancami. Ku konkrétnemu zníženiu počtu zamestnancov na pozícii lekára na pracovisku Košice, ktoré je jedným z 3 spracovateľských centier a spracováva odbery z okolitých centier riaditeľka žalovaného uviedla, že toto riešili ako jedno z posledných, pričom v porovnaní s ďalšími dvomi spracovateľskými miestami v Bratislave a Banskej Bystrici, je to zďaleka najmenej efektívne pracovisko, kde aj po znížení o 2 zamestnancov na pozícii lekár, vychádza priemerná vyťaženosť na 1 lekára 32 odberov/deň. Uviedla pre porovnanie tzv. vyťaženosť lekárov v roku 2014, v Bratislave - 7 lekárov, priemerná vyťaženosť: 1 lekár /41 odberov/ deň; v Banskej Bystrici - 5 lekárov, priemerná vyťaženosť 1 lekár /42 odberov/ deň a v Košiciach - 6 lekárov, priemerná vyťaženosť 1 lekár/ 21 odberov/ deň, pričom na danom pracovisku nebol doposiaľ na pozíciu lekára prijatý žiadny ďalší zamestnanec. Predmetnú organizačnú zmenu z 24.09.2014 iniciovala riaditeľka NTS SR v súčinnosti s vedúcou personálneho oddelenia (A.. H.) v septembri 2014 a tak ako sú štandardne personálne otázky, tak aj v tomto prípade, bola prerokovaná s vedúcim zamestnancom, konkrétne K.. K. a základnou odborovou organizáciou. Riaditeľka NTS SR konkrétne uviedla, že k prerokovaniu predmetnej organizačnej zmeny prišlo rovnako ako v ostatných prípadoch pri organizačných zmenách tak, že S.. H. zašle elektronicky konkrétnu organizačnú zmenu na prerokovanie zástupkyni odborov p. H. a telefonicky ju o tom informuje, ktorá rovnako elektronicky odošle stanovisko o prerokovaní organizačnej zmeny.
10. Svedkyňa K.. S. K., zamestnaná u žalovaného nepretržite viac ako 30 rokov, v súčasnosti na pracovisku v Košiciach ako vedúci lekár, v súvislosti s ukončením pracovného pomeru žalobkyne uviedla, že dôvodom výpovede danej žalobkyni boli reštrukturalizačné opatrenia, ktoré sa týkali aj ďalšej zamestnankyne K.. Z. A.. O zrušení aj ďalších pracovných miest bola svedkyňa opakovane informovaná vedením NTS SR na pracovných poradách vedúcich lekárov, napr. po tom čo ostali len 3 spracovateľské centrá sa zrušenie týkalo aj pracovných pozícii managerov kvality. Konkrétne na pracovisku v Košiciach však okrem zrušenia uvedených dvoch miest lekárov ďalšie opatrenia neboli realizované. Svedkyňa nevedela o žiadnych pracovných konfliktoch týkajúcich sa žalobkyne. Svedkyňa potvrdila, že S.. H., so svedkyňou konzultovala predmetnú organizačnú zmenu z 24.09.2014, na základe ktorej došlo k spornej výpovedi, pričom s pripravovanými organizačnými zmenami na pracovisku v Košiciach, že má prísť k zníženiu počtu zamestnancov zrušením 2 pracovných miest lekárov, bola svedkyňa oboznámená pred rozhodnutím o organizačnej zmene na porade vedúcich lekárov. Na základe toho svedkyňa označila mená konkrétnych lekárov (žalobkyne a K.. A.) a následne bolo vydané príslušné rozhodnutie o organizačnej zmene, ktoré bolo prerokované s odbormi. V súvislosti s konkrétnymi zmenami v rámci národného projektu svedkyňa uviedla, že pracovisko v Košiciach dostalo novšie typy prístrojového vybavenia, ktoré zefektívnilo prácu tak, že rovnaké činnosti sa realizujú pri počte 4 lekárov a priestory pracoviska boli vynovené a zrekonštruované.
11. Svedkyňa O. H., zamestnaná u žalovaného ako zdravotná sestra (od 07.07.1980 u jeho právneho predchodcu) a od roku 2011 vykonávajúca funkciu predsedníčka ZOO pri NTS, k veci uviedla, že osobne žalobkyňu nepozná, nakoľko nebola ani členkou odborového zväzu. Svedkyňa najskôr uviedla, že si konkrétne okolnosti spornej výpovede nepamätá, že vôbec nevie o čo ide, že si nepamätá ani okolnosti a ani dôvody výpovede, ktoré si ani nemôže pamätať, pretože s výpoveďou odborová organizácia neprichádza do styku, avšak sa môže vyjadriť k existencii organizačných zmien. Následne svedkyňa ohľadom konkrétnych organizačných zmien a súvisiacich okolnostiach uviedla, že dňa 24.09.2014, počas dovolenky, jej telefonicky S.. H. oznámila, že došlo k rozhodnutiu o organizačnej zmene, ktorá sa týka 2 zamestnankýň, konkrétne žalobkyne a ďalšej lekárky, ktorej meno si svedkyňa už nepamätala. Celú túto „organizačnú zmenu“ prečítala S.. H. svedkyni do telefónu a následne ju zaslala svedkyni aj elektronicky. Podľa svedkyni išlo o štandardný spôsob komunikácia žalovaného s odborovou organizáciou. Svedkyňa následne kontaktovala ďalších 2 členov výboru základnej odborovej organizácie , konkrétne podpredsedníčku K. J. a W.. X. W. a toho istého dňa podvečer, sa zišla základná odborová organizácia na mimoriadnom zasadnutí, na ktorom prerokovali organizačnú zmenu a zároveň
zrušenie 2 pracovných miest lekárov na pracovisku NTS SR v Košiciach. Na tomto zasadnutí svedkyňa všetkých členov výboru opätovne oboznámila s konkrétnou organizačnou zmenou, každý z členov výboru mal priestor na premyslenie a bol svedkyňou vyzvaný, aby sa k organizačnej zmene ústne vyjadril, čo trvalo zhruba hodinu aj s prestávkou na premyslenie. Z 5 členov výboru boli prítomní 4, tzn. že členovia výboru ZOO boli uznášania schopní, pričom všetci 4 členovia vyjadrili súhlasné stanovisko s prerokovávanou organizačnou zmenou. Svedkyňa uviedla, že odborová organizácia spornú výpoveď so zamestnávateľom neprerokovala, prerokovaná bola organizačná zmena. Uviedla, že podkladom na prerokovanie bola telefonická informácia, že organizačná zmena sa má konkrétne týkať 2 zamestnankýň, pričom keď svedkyňa prišla na prerokovanie, mala aj elektronicky zaslané písomné podklady - konkrétne rozhodnutie o organizačnej zmene týkajúce sa K.. W. a K.. A., ktoré považovala za postačujúce.
12. Svedkyňa S.. J. H., zamestnaná u žalovaného od februára 2004 až doposiaľ ako vedúca oddelenia ľudských zdrojov prd súdom uviedla, že žalobkyňu osobne nepozná. Uviedla, že k organizačnej zmene, v súvislosti s ktorou prišlo k spornej výpovedi žalobkyne z pracovného pomeru, predchádzal určitý proces, keď NTS SR realizovala tzv. národný projekt týkajúci sa aj organizácie práce NTS SR, ktorý bol ukončený v roku 2013 a v rámci ktorého sa vytvorili 3 spracovateľské centrá a ostatné zostali iba odbernými pracoviskami, spolu sa jednalo o 15 pracovísk. Následne vznikla potreba urobiť opatrenia týkajúce sa aj konkrétnych zamestnancov. Organizačné zmeny sa pracoviska NTS v Košiciach dotkli až potom, čo bola vykonaná analýza výkonnosti jednotlivých pracovísk a bolo zistené, že pracovisko v Košiciach má o polovicu nižšiu výkonnosť. Z tohoto dôvodu prišlo k rozhodnutiu o znížení počtu lekárov na uvedenom pracovisku o dvoch, čo bolo prerokované na porade riaditeľky NTS SR s vedúcimi lekármi. Na tejto porade bola prerokovaná celková organizačná zmena, týkajúca sa konkrétnych počtov zamestnancov a ďalších pracovných pozícii na všetkých pracoviskách NTS a na základe toho potom dostali jednotlivý vedúci lekári pokyn, aby pripravili návrh, ktorých konkrétnych zamestnancov sa organizačná zmena bude týkať. Návrhy ohľadom konkrétnych mien zamestnancov boli potom zaslané elektronicky (e- mailom) svedkyni, ktorá pripravila rozhodnutie o organizačnej zmene, osobitne v každom konkrétnom prípade na podpis pre riaditeľku a následne boli predložené na prerokovanie základnej odborovej organizácii. Svedkyňa uviedla, že sporná výpoveď daná žalobkyni bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov konkrétne tak, že svedkyňa požiadala o prerokovanie telefonicky predsedníčku ZOO, oznámila jej rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene a koho sa táto zmena týka. Toto zaslala predsedníčke aj elektronicky, na základe čoho zasadal výbor odborovej organizácie ktorý organizačnú zmenu prerokoval. Svedkyňa uviedla, že výsledok prerokovania jej bol oznámený v ten istý deň ako odborovú organizáciu o prerokovanie organizačnej zmeny požiadala, niekedy popoludní. Následne bolo svedkyni elektronicky zaslané uznesenie o prerokovaní organizačnej zmeny, na základe čoho svedkyňa spísala výpoveď, ktorú predložila na podpis riaditeľke NTS SR X.. A. a podpísanú zaslala poštou na pracovisko, kde pracovala žalobkyňa, adresovanú vedúcemu lekárovi, ktorý výpoveď doručil žalobkyni.
13. Právny zástupca žalobkyne v priebehu konania, spresnil (opravil) petit žaloby v časti náhrady mzdy tak, že žiadal, „aby žalovaný nahradil žalobkyni mzdu od 01.01.2015 až do dňa právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru vo výške 1.519,14 Euro mesačne“. Zároveň s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa sa od 01.06.2015 zamestnala, z ktorého dôvodu už nemá naďalej záujem byť zamestnaná u žalovaného a netrvá na ďalšom zamestnávaní u žalovaného, právny zástupca žalobkyne navrhol zmenu žalobného petitu v časti ohľadom určenia trvania pracovného pomeru a žiadal, aby súd výrokom „určil, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil dňom právoplatnosti rozsudku.“
14. K veci právny zástupca žalobkyne uviedol, že doklady predložené v súdnom konaní žalovaným - rozhodnutia týkajúce sa centralizácie v súvislosti s národným projektom a rozhodnutia o zefektívnení a racionalizácie v oblasti krvnej politiky SR (predkladací materiál na rokovanie gremiálnej porady ministra zdravotníctva č. 13344-1/2008-OVVHR z 30.04.2008, záznam z gremiálnej porady MZ SR z 15.05.2008, Zmluva o dielo, pracovné zmluvy lekárov na pracovisku NTS SR v Košiciach za obdobie r. 2012- 2014), nenasvedčujú tomu, že na základe nich prišlo na pracovisku v Košiciach k zefektívneniu a k racionalizácii práce zamestnancov žalovaného a preto tvrdenia o existencii organizačných zmien pokladá iba za predstierané. Uviedol, že pokiaľ sa žalovaný odvoláva na tzv. Národný projekt MZ SR, ktorý mal byť základom predmetných organizačných zmien, tento projekt mal byť podľa predložených dokladov z roku 2008 a čo sa týka budovania infraštruktúry a organizačnými zmenami v súvislosti s uvedeným projektom, zmluva je z roku 2009 a práce mali byť odovzdané v roku 2010.
Právny zástupca žalobkyne zhrnul, že svoje tvrdenie o neplatnosti spornej výpovede žalobkyňa zakladá na dvoch argumentoch a to ad 1/ že deklarovaná organizačná zmena ako zákonná podmienka pre výpoveď podľa § 63, ods. 1, písm. b) ZP je len predstieraná resp. medzi organizačnými zmenami v dôsledku realizácie národného Projektu NTS (ako to tvrdí žalovaný) a zrušením pracovnej pozície žalobkyne, nie je súvislosť a ad 2/ že výpoveď zo strany zamestnávateľa nebola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 ZP, čo preukazujú v priebehu konania vykonané dôkazy
- listiny predložené žalovanou stranou a výsluch svedkov. Uviedol, že podľa listiny „Organizačné členenie zamestnancov SC + OC Košice v rokoch 2014 a 2015“, došlo na košickom pracovisku ku skončeniu pracovného pomeru z dôvodu organizačnej zmeny iba u dvoch z celkového počtu 77 zamestnancov, pričom dôvodom výpovede žalobkyne bolo zabezpečenia racionalizácie, efektívnosti práce a hospodárneho vynakladania prostriedkov, čo mal preukazovať „Materiál na rokovanie gremiálnej porady ministra zdravotníctva SR z roku 2008 ktorého následnú realizáciu mala preukazovať Zmluva na dobudovanie infraštruktúry NTS SR z roku 2009 (ďalej len „Projekt NTS"), podľa ktorej mali byť práce na pracovisku žalovanej v Košiciach ukončené a dielo odovzdané októbri 2010. Na základe uvedeného právny zástupca žalobkyne považoval za nedôveryhodné a nepravdepodobné, že žalovanú musela zrušiť dve pracovné miesta lekárov ku koncu roka 2014 v dôsledku viac ako sedemročného procesu, pričom technicko-materiálne predpoklady zabezpečenia racionalizácie a efektívnosti práce mali byť podľa týchto dôkazov k dispozícii už v roku 2010. Z predložených Rozhodnutí o organizačnej zmene vyplýva, že ani jedno sa netýkalo zrušenia pracovného miesta „lekára“ na pracoviskách, ktoré sa mali stať spracovateľskými centrami (Bratislava, Banská Bystrica, Košice), neboli rozhodnutiami o zrušení pracovných miest súvisiacimi s projektom dobudovania infraštruktúry NTS SR dotknuté a týkali sa predovšetkým odberových centier, ktoré v dôsledku prechodu výkonu na spracovateľské centrá nepotrebovali pracovné pozície vodičov, laborantov, či manažérov kvality. Jediným zrušeným miestom na pracovisku v Košiciach, bolo v roku 2008 miesto „vysokoškolák nelekár“, bez bližšieho odôvodnenia. Poukázal na to, že predložené rozhodnutia obsahujú aspoň náznak odôvodnenia na rozdiel od rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 24.9.2014, ktorým bolo zrušené pracovné miesto žalobkyne, ktoré vôbec neobsahuje odkaz na Projekt NTS a z jeho obsahu nie je zrejmé, v dôsledku čoho zamestnávateľ rozhodol o organizačnej zmene, akými dôvod mi sa pri rozhodovaní riadil , akú úsporu a akých činností rozhodnutie so sebou pri nesie a pod.. Poukazujúc tiež na výpoveď riaditeľky žalovaného X.. A., z ktorej vyplynulo, že žalovaná v rámci racionalizačných a organizačných opatrení na základe národného projektu realizovaných v rokoch 2010 až 2013 zriadil tri spracovateľské pracoviská a ostatné sa stali iba odbernými miestami pre darcov krvi, pričom vo výpovedi svedkyňa uviedla, že v rámci týchto opatrení bol za obdobie od roku 2009 doposiaľ (výsluch v novembri 2015) ukončený v dôsledku organizačných zmien pracovný pomer s 34 zamestnancami, pričom nevedela koľko z nich pracovali v pozícií „lekár“. Uvedené dokazuje, že predmetné rozhodnutie o organizačnej zmene z 24.0.2014, nezapadá z časového hľadiska do argumentácie žalovanej, keď podľa vyjadrenia riaditeľky sa opatrenia diali do roku 2013 a rozhodnutie týkajúce sa žalobkyne bolo prijaté až 24.09.2014. Rovnako s tvrdeniami žalobkyne, podľa ktorých k spornej výpovedi žalovaného neviedli organizačné dôvody ale osobné nezhody korešponduje aj výpoveď svedkyni K.. K. (vedúci lekár pracoviska Košice), ktorá vypovedala, že na pracovisku v Košiciach neboli okrem zrušenia dvoch pracovných miest realizované žiadne iné organizačné opatrenia týkajúce sa zefektívnenia práce a tiež to, že svedkyňa sama vybrala žalobkyňu ako zamestnanca, s ktorým bude skončený pracovný pomer a to z dôvodov pracovného charakteru, ktoré označila aj za dôvody horších výsledkov pracoviska v Košiciach v porovnaní s inými pracoviskami (rovnako ako v prípade ďalšej zamestnankyne K.. A.). Totožne aj svedkyňa S.. H. tvrdila, že organizačným zmenám predchádzal Projekt NTS, ktorý bol ukončený v roku 2013, v dôsledku ktorého vznikli 3 spracovateľské centrá a ostatné pracoviská (15) zostali iba odbernými miestami. Ohľadom nesplnenia zákonnej podmienky prerokovania výpovede zástupcami zamestnancov právny zástupca žalobkyne poukazoval na výpoveď svedkyne H., predsedníčky základnej odborovej organizácie pôsobiacej u žalovaného, ktorá najskôr vypovedala, že si okolnosti a dôvody výpovede nepamätá a ani si ich nemôže pamätať, pretože s touto odborová organizácia neprichádza do styku a neskôr uviedla, že podkladom prerokovania výpovede bola telefonická informácia S.. H., ktorá svedkyni do telefónu povedala, že organizačná zmena sa týka 2 zamestnankýň a ďalej bolo podkladom rozhodnutie o organizačnej zmene, ktoré jej S.. H. prečítala do telefónu. Na konkrétnu otázku či zástupcovia odborov prerokovali alebo neprerokovali spornú výpoveď so zamestnávateľom uviedla, že „so zamestnávateľom ju neprerokovala, prerokovaná bola organizačná zmena“, a na záver svedkyňa uviedla, že žiadne ďalšie podklady a informácie k dispozícii nemala, avšak sa „môže vyjadriť k existencii organizačných zmien". V tejto súvislosti obdobne aj svedkyňa S.. H. uviedla, že predsedníčke ZOO oznámila rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, ktorí (zástupcovia zamestnancov) túto zmenu
prerokovali a následne jej bolo elektronicky zaslané uznesenie o prerokovaní tejto organizačnej zmeny a potom svedkyňa vyhotovila písomnú výpoveď. Právny zástupca žalobkyne preto konštatoval, že tak z predložených listín a aj z výsluchov svedkýň vyplýva, že k prerokovaniu výpovede žalobkyne v zmysle § 74 ZP nedošlo, nakoľko všetky svedkyne vypovedali, že bola prerokovaná organizačná zmena a nie výpoveď a odhliadnuc od toho, čo bolo predmetom prerokovania, poukazoval aj na to, že k prerokovaniu došlo v rámci prítomných členov odborovej organizácie a nie medzi zamestnávateľom a zástupcom zamestnancov. Preto nemožno považovať za prerokovanie situáciu, keď zamestnávateľ oznámi svoje rozhodnutie a zástupca zamestnancov vysloví súhlas, pričom zástupca zamestnancov nemal okrem samotného rozhodnutia zamestnávateľa k dispozícii žiadne iné podklady a ani informácie, napriek čomu svedkyňa H. tvrdila, že prerokovanie trvalo približne hodinu aj s prestávkou na rozmyslenie. Preto žalujúca strana má za to, že k žiadnemu prerokovaniu výpovede medzi žalovanou a zástupcom zamestnancov nedošlo a v skutočnosti došlo iba k tomu, že zástupca zamestnancov vzal rozhodnutie zamestnávateľa na vedomie a formálne, bez akýchkoľvek informácii či podkladov, s ním vyslovil súhlas. Preto v danom kontexte sa javí ako nedôveryhodné, že organizačná zmena v dôsledku realizácie národného Projektu NTS mala byť dôvodom výpovede žalobkyne, pripravovaného MZ SR od roku 2008 a týkajúceho na pracovísk na celom území SR. Podľa žalujúcej strany je zrejmé, že žalovaný ako zamestnávateľ túto skutočnosť zástupcovi zamestnancov neoznámil a zástupca zamestnancov organizačnú zmenu prerokoval za hodinu, bez akýchkoľvek podkladov a aj bez vedomosti, že údajným dôvodom tejto konkrétnej organizačnej zmeny je národný Projekt NTS. Za takýchto okolností zástupca zamestnancov ani nemohol posúdiť možnosť aplikácie ustanovenia § 63, ods. 2) písm. b) ZP, keď z obsahu rozhodnutia nevyplýva vedomosť o dôvodoch organizačnej zmeny (Projekt NTS), o jej následkoch ani o vplyve rozhodnutia na ostatné činnosti žalovanej na pracovisku v Košiciach. Žalujúca strana má za to, že v intenciách vyššie uvedeného nemožno konanie základnej odborovej organizácie pri žalovanej a samotnej žalovanej považovať za „prerokovanie“, poukazujúc na znenie § 74 ZP, súvisiace rozhodnutia NS SR (rozsudky NS SR, sp. zn, 1Cdo 72/2006 a sp. zn. 2M Cdo 21/2009 ), Smernice 2002/14/ES a napokon aj na znenie Kolektívnej zmluvy pre rok 2014 uzavretej medzi žalovanou a ZOO pri žalovanej (časť VIII, Čl. 35 ods. 4 bod 1) v zmysle ktorých „prerokovanie je výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom“, nedodržaním ktorých by sa z možnosti dať zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b) ZP, stala iba formalita a ochrana zamestnanca by dramaticky poklesla (formálne tvrdenie o organizačnej zmene a formálny súhlas zástupcu zamestnancov s výpoveďou). Napokon poukazoval aj na dôkazy o komunikácii medzi stranami sporu predložené žalobkyňou (list z 05.12.2011, emailová komunikácia v máji 2014), z ktorých vyplýva motivácia a vopred avizovaný zámer žalovaného ukončiť so žalobkyňou pracovný pomer, a to svojvoľne bez opory v ZP, v dôsledku dlhodobého sporu o uzavretie dohody o pracovnej pohotovosti, ktorá predpokladá súhlasné stanovisko oboch strán, pričom žalobkyňa mala k podmienkam dohody výhrady, na čo žalovaná reagovala spôsobom, ktorý možno hodnotiť ako bezprávnu vyhrážku.
15. Súd zmenu žalobného petitu podľa § 139 a nasl. CSP, pripustil v navrhovanom znení uznesením vyhláseným na pojednávaní súdu dňa 06.10.2016, v prítomnosti strán sporu, podľa § 142 CSP.
16. Právna zástupkyňa žalovaného k veci uviedla, že žalovaný pri daní spornej výpovede svojim postupom žiadnym spôsobom neporušil práva žalobkyne a konal v súlade so zákonom, nakoľko o organizačnej zmene rozhodol včas a zákonným spôsobom a boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky danej výpovede. Namietal, že žalobkyňa v konaní nepreukázala tvrdenú účelovosť a fiktívnosť organizačnej zmeny na pracovisku NTS SR v Košiciach. Organizačná zmena na pracovisku odporcu v Košiciach, bola súčasťou Národného projektu dobudovania infraštruktúry NTS SR, ktorého podstatou bola centralizácia spracovania krvi a zvýšenie efektívnosti práce u odporcu a v rámci neho boli všetkých spracovateľských centrách, vrátane pracoviska v Košiciach, zakúpené moderné špičkové prístrojové vybavenie. Uvedený Národný projekt mal vopred deklarovaný vplyv na zamestnanosť v organizácii odporcu, čoho dôkazom je predložených 33 organizačných zmien spojených s nadbytočnosťou zamestnancov na pracoviskách NTS SR (počet 34 bol nesprávne uvedený). Právna zástupkyňa žalovaného zdôraznila, že spomínaný Národný projekt sa skladal primárne z rekonštrukcie budov a až po jej realizácii a následného sťahovania, prišlo k zabezpečeniu pracovísk po materiálnej a prístrojovej stránke a až na záver prebehlo zlučovanie pracovísk a vznikla potreba organizačných zmien, v dôsledku prezamestnanosti po uvedených opatreniach. Takou bola aj predmetná organizačná zmena na pracovisku v Košiciach, ktorá sa dotkla žalobkyne a ďalšej zamestnankyne a ktorá bola súčasťou zdokladovaných a preukázaných organizačných zmien, v časovej postupnosti, bezprostredne po realizácii národného projektu, pričom od času kedy táto organizačná zmena prebehla, sa počet
lekárov na pracovisku v Košiciach nezmenil. Poukázala na výpovede svedkýň (X.. A. a K.. K.) z ktorých vyplynulo, že na pracovisku odporcu v Košiciach bola dlhodobo prezamestnanosť (6 lekárov) a ktoré vykazovalo pred realizáciou spornej organizačnej zmeny v priemere najnižší počet odberov na lekára v porovnaní s ostatnými pracoviskami (oficiálny ukazovateľ efektívnosti jednotlivých pracovísk), z čoho vyplýva, že zrušenie dvoch pracovných miest lekárov na pracovisku v Košiciach malo svoje exaktné a riadne podložené odôvodnenie, pričom na tomto pracovisku od tej doby stále pracujú iba 4 lekári, čo je jednoznačným dôkazom reálnosti a opodstatnenosti spornej organizačnej zmeny. Uviedla, že z výsluchu svedkyne X.. A. a predložených listinných dôkazov vyplynulo, že predmetná organizačná zmena a sporná výpoveď žalobkyne pre nadbytočnosť, boli riadne štandardným spôsobom prerokované s odborovou organizáciou prostredníctvom vedúcej oddelenia ľudských zdrojov žalovaného JUDr. H., rovnakým spôsobom ako pri všetkých ostatných organizačných zmenách u žalovaného. Žalovaný namietal, že uvádzaný dôvod neplatnosti výpovede a to, že predmetné rozhodnutie NTS SR o nadbytočnosti je iba simulované a že chýba príčinná súvislosť medzi ním a nadbytočnosťou žalobkyne, žalobkyňa v žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala a ostali len v rovine nepodložených tvrdení, pričom zdôraznil, že k spornej výpovedi došlo len z dôvodov organizačných zmien, nakoľko objektívne zanikla potreba vykonávať prácu žalobkyne, má žalovaný za preukázané z predložených listín (dokumenty schválené MZ SR ohľadom Národného projektu dobudovania infraštruktúry NTS SR
- záznam z gremiálnej porady MZ SR z 15.05.2008, rozhodnutia o organizačnej zmene v NTS SR, zoznam výpovedí za rok 2013 a 2014, tabuľka organizačného členenia zamestnancov, atď), ako aj z výpovedí svedkov (riaditeľky NTS SR X.. A. a svedkyne K.. K.). Poukázala na fakt, že tvrdenie žalobkyne, že podľa jej názoru na pracovisku NTS SR v Košiciach bolo množstvo práce, nakoľko toto pracovisko spracovávalo aj odbery za spádové pracoviská v Poprade a Prešove a preto zníženie počtu lekárov nie je odôvodnené, je len jej subjektívnym názorom, nakoľko tzv. „vyťaženosť lekárov" NTS SR pravidelne vyhodnocuje. Žalovaná v rozpore s týmto názorom žalobkyne preukázala, že pred realizáciou spornej organizačnej zmeny pracovisko NTS SR v Košiciach podľa oficiálneho ukazovateľa efektívnosti jednotlivých pracovísk vykazovalo prezamestnanosť, vyplývajúcu najmä z v priemere najnižšieho počtu odberov na lekára v porovnaní s ostatnými pracoviskami, ako aj z výsluchu svedka X.. A.. Preto žalovaný ako zamestnávateľ, ktorému zákon umožňuje regulovať počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie, rozhodol s ohľadom na efektívnosť a hospodárne vynakladanie finančných prostriedkov v súvislosti s Národným projektom o organizačnej zmene, ktorou na pracovisku v Košiciach zrušil dve pracovné miest na pozícii lekár. Právna zástupkyňa namietala, že na pracovisku mal vládnuť bossing, mobbing a psychoteror a uviedla, že pokiaľ by skutočne dochádzalo na pracovisku k takému závažnému porušovaniu práv zamestnancov ako žalobkyňa uviedla, došlo by k podaniu sťažností zo strany viacerých zamestnancov. Ani sama žalobkyňa toto neriešila prostredníctvom Inšpektorátu práce ani odborovej organizácie, pričom listy a mailová komunikácia, ktoré predložila v konaní, adresované riaditeľstvu NTS SR a personálnemu oddeleniu, sa netýkajú ani jednej z tvrdených skutočností a žalobkyňa uvedené tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala, rovnako ani to, že prostredníctvom spornej organizačnej zmeny mal žalovaný údajne riešiť zlé vzťahy so žalobkyňou. Podľa žalovaného žalobkyňa v konaní nepreukázala tvrdenú účelovosť a fiktívnosť organizačnej zmeny, práve naopak, žalovaný predložil dôkazy, ktoré viedli k rozhodnutiu o organizačnej zmene podložené reálnymi číslami a faktami. Podľa právnej zástupkyne žalovaného, žalovaný splnil všetky hmotnoprávne podmienky danej výpovede keď o organizačnej zmene rozhodol včas a zákonným spôsobom a nakoľko NTS SR nemala možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať ani na kratší pracovný čas v mieste výkonu práce, povinnosť ponúknuť žalobkyni inú vhodnú prácu v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce žalovanému nevznikla a v súlade s § 74 Zákonníka práce, bola organizačná zmena a zrušenie dvoch pracovných miest, riadne prerokované a schválené Základnou odborovou organizáciou pri NTS SR. Konkrétne právna zástupkyňa poukazovala na to, že v zmysle rozhodnutia o organizačnej zmene, toto bolo predložené odborovej organizácii prostredníctvom zamestnanca žalovaného JUDr. H., vedúcej oddelenia ľudských zdrojov, pričom podľa ustálenej praxe sa komunikácia medzi odborovou organizáciou a NTS SR ako zamestnávateľom s celoslovenskou pôsobnosťou, uskutočňuje písomne, poštou alebo elektronicky, prípadne telefonicky, čo je štandardný a legitímny spôsob komunikácie. Následne po doručení rozhodnutia o organizačnej zmene, odborová organizácia toto rozhodnutie prerokovala a podľa prijatého uznesenia na mimoriadnom zasadnutí Výboru ZOO pri NTS SR, s organizačnou zmenou a jej následkami v podobe výpovede dvom zamestnankyniam, súhlasila. Uvedené preukazuje zápisnica č. 11 zo dňa 29.04.2014, z ktorej jednoznačne vyplýva: čas a miesto konania zasadnutia výboru odborovej organizácie, prerokovanie organizačnej zmeny a zrušenia dvoch pracovných miest lekárov, konkrétne mená zamestnancov na zrušovaných pracovných miestach (MUDr. W. a K.. A.) a súhlas
odborovej organizácie s organizačnou zmenou. Následne bolo NTS SR doručené rozhodnutie odborovej organizácie č. 14/2014 zo dňa 24.09.2014, obsahujúce súhlas s predmetnou organizačnou zmenou. Prerokovanie organizačnej zmeny a zrušenia dvoch pracovných miest vyššie uvedeným postupom potvrdzuje aj výsluch svedkýň (H., S.. H.). Záverom konštatovala, že žalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala tvrdenú účelovosť a fiktívnosť organizačnej zmeny na pracovisku odporcu v Košiciach a naopak žalovaný predložil dôkazy tak o dôvodoch, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o organizačnej zmene, podložené reálnymi faktami a číslami, ako aj o dodržaní všetkých hmotnoprávnych podmienok výpovede danej žalobkyni z dôvodu tejto organizačnej zmeny.
17. Z Rozhodnutia o organizačnej zmene v Národnej transfúznej službe SR, prijatého dňa 24.09.2014 vyplývalo, že NTS SR, v zastúpení riaditeľkou X.. A., v súlade s ustanovením § 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce prijala rozhodnutie o organizačnej zmene, v zmysle ktorého z dôvodu zabezpečenia racionalizácie, efektívnosti práce a hospodárneho vynakladania finančných prostriedkov zamestnávateľ ruší dve pracovné miesta lekárov na Spracovateľskom a Odbernom centre v Košiciach. Po prehodnotení počtu zamestnancov na uvedenom pracovisku z vyššie uvedených dôvodov sú nadbytočné dve pracovné miesta lekárov, konkrétne ide o pracovné miesto, ktoré zastáva K.. X. W. a K.. Z. A.. Organizačná zmena nadobúda účinnosť dňom 24.9.2014. Vzhľadom na to, že na Spracovateľskom a Odbernom centre v Košiciach sú všetky vhodné pracovné miesta obsadené, nie je možné menovaným ponúknuť iné pracovné miesto. Zároveň bolo S.. H., vedúcej OĽZ uložené oboznámiť s rozhodnutím o organizačnej zmene výbor odborovej organizácie a vyžiadať k tomu ich stanovisko a zabezpečiť a vykonať organizačno-technické a personálne opatrenie.
18. Zo Zápisnice č. 11 z mimoriadneho zasadnutia V - ZO dňa 24.09.2014 v Banskej Bystrici súd zistil, že Výbor Základnej odborovej organizácie pri NTS SR, na mimoriadnom zasadnutí, na základe prijatého rozhodnutia o organizačnej zmene v NTS SR, Č.j NTS SR - 332112014, zo dňa 24.09.2014, prerokoval danú skutočnosť a prijal rozhodnutie, ktorým vzal na vedomie rozhodnutie o organizačnej zmene v NTS SR, v zmysle ktorého z dôvodu zabezpečenia racionalizácie, efektívnosti práce a hospodárneho vynakladania finančných prostriedkov zamestnávateľ ruší dve pracovné miesta lekárov na Spracovateľskom a Odbernom centre v Košiciach. ktoré zastáva K.. X. W. a K.. Z. A. a vzhľadom k tomu, že v Spracovateľskom a Odbernom centre v Košiciach sú všetky vhodné miesta obsadené, nie je možné menovaným ponúknu ť iné pracovné miesto, s tým, že V - ZO súhlasí s organizačnou zmenou, ktorá sa týka pracovných miest konkrétne uvedených lekárov, s účinnosťou od 24.09.2014.
19. Z výpovede danej žalobkyni podľa § 63 ods. 1písm. b) Zákonníka práce žalovaným listom zo dňa 24.09.2014, doručeným dňa 29.09.2014 vyplýva, že „na základe písomného rozhodnutia zamestnávateľa zo dňa 24.09.2014 o organizačnej zmene, v zmysle ktorého sa znižuje počet zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, sa ruší pracovná pozícia žalobkyne a z toho dôvodu sa stala nadbytočnou pre zamestnávateľa, ktorý ju nemá možnosť ju ďalej zamestnávať podľa pracovnej zmluvy a nemá ani žiadne voľné miesto, ktoré by mohol žalobkyni ponúknuť vzhľadom na vzdelanie, pracovné schopnosti a skúsenosti žalobkyne, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce“. Pracovný pomer žalobkyne sa má skončiť uplynutím 3-mesačnej výpovednej doby, ktorá začína (začala) plynúť dňa 01.10.20i4 a končí dňom 31.12.2014.
20. Z listov žalobkyne, ktoré doručila žalovanému zamestnávateľovi, spísaných právnikom, na ktorého sa v danej veci žalobkyňa obrátila - Žiadosť o odvolanie výpovede zo dňa 26.11.2014 a následne Predžalobná výzva zo dňa 17.12.2014 vyplýva, že zamestnávateľovi oznámila, že výpoveď považuje za neplatnú a nedôvodnú z dôvodu neexistencie organizačnej zmeny u žalovaného, na základe ktorej jej bola daná výpoveď pre nadbytočnosť, ktorá je iba účelová, deklarovaná a predstieraná organizačnej zmeny, pričom skutočným dôvodom sú predchádzajúce nezhody súvisiace s nepodpísanou dohodou o pracovnej pohotovosti a ďalšie a preto žalobkyňa žiadala odporcu o jej odvolanie.
21. Z vyjadrenia žalovaného zamestnávateľa z 22.12.2014, k uvedeným listom žalobkyne vyplývalo, že zamestnávateľ je toho názoru, že svojim postupom neporušil práva žalobkyne, rozhodol o organizačnej zmene včas a v súlade so zákonom a k výpovedi prišlo len z dôvodu organizačných zmien, nakoľko objektívne zanikla potreba vykonávať jej prácu, rovnako ako aj u ďalšej zamestnankyni. Argumenty žalobkyne ohľadom uzatvorenia pracovnej zmluvy na dobu neurčitú s iným lekárom pred rozhodnutím o organizačnej zmene a pochybnosti o schopnosti žalovaného zabezpečiť riadne prevádzkovanie
pracoviska, považoval za irelevantné a z týchto dôvodov oznámil žalobkyni, že spornú výpoveď neodvolá.
22. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, platnom a účinnom ku dňu napadnutej výpovede (ďalej len „Zákonník práce“), pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej lehote.
23. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď je musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
24. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
25. Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.
26. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvod u, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer , iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre nevhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkon u práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto in ú prácu. Nakoľko NTS SR nemala možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať ani na kratší pracovný čas v mieste výkonu práce, povinnosť ponúknuť navrhovateľke inú vhodnú prácu NTS SR nevznikla a táto hmotnoprávna podmienka výpovede bola naplnená.
27. Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skočenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
28. Podľa § 17 ods. 2/ Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
29. Podľa § 11a ods. 1/ veta prvá Zákonníka práce, zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník.
30. Podľa § 229 ods. 1/ Zákonníka práce, s cieľom zabezpečiť spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky sa zamestnanci zúčastňujú na rozhodovaní zamestnávateľa, ktoré sa týka ich ekonomických a sociálnych záujmov, a to priamo alebo prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka; zástupcovia zamestnancov navzájom úzko spolupracujú.
31. Podľa § 229 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnanci sa zúčastňujú prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka na utváraní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok a) spolurozhodovaním, b) prerokovaním, c) právom na informácie, d) kontrolnou činnosťou..
32. Podľa § 230 ods. 1/ Zákonníka práce, odborová organizácia je občianske združenie podľa osobitného predpisu. Odborová organizácia je povinná písomne informovať zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia u zamestnávateľa a predložiť mu zoznam členov odborového orgánu.
33. Podľa § 230 ods. 2/ Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný umožniť pôsobenie odborových organizácií na pracovisku.
34. Podľa § 231 ods. 1 Zákonníka práce, odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. Pracovná zmluva je neplatná v tej časti, v ktorej upravuje nároky zamestnanca v menšom rozsahu než kolektívna zmluva.
35. Podľa § 231 ods. 1 Zákonníka práce, postup pri uzatváraní kolektívnych zmlúv ustanovuje osobitný predpis.
36. Podľa § 237 ods. 1 Zákonníka práce, prerokovanie je výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom. Podľa § 237 ods. 2 písm. a), d) Zákonníka práce, zamestnávateľ vopred prerokuje so zástupcami zamestnancov najmä a) stav, štruktúru a predpokladaný vývoj zamestnanosti a plánované opatrenia, najmä ak je ohrozená zamestnanosť; d) organizačné zmeny, za ktoré sa považujú obmedzenie alebo zastavenie činnosti zamestnávateľa alebo jeho časti, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zmena právnej formy zamestnávateľa. Podľa § 237 ods. 3 Zákonníka práce, prerokovanie sa uskutoční zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase, s primeraným obsahom, s cieľom dosiahnuť dohodu. Podľa § 237 ods. 4 Zákonníka práce, na účely uvedené v odseku 2 zamestnávateľ poskytuje zástupcom zamestnancov potrebné informácie, konzultácie a doklady a v rámci svojich možností prihliada na ich stanoviská.
37. Predmetom sporu, po úpravách žalobného petitu, bolo:
- určenie neplatnosti spornej výpovede zo dňa 24.09.2014 a doručenej žalovanej dňa 29.09.2014, danej podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce pre nadbytočnosť, z dôvodu organizačných zmien u zamestnávateľa;
- určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil dňom právoplatnosti rozsudku a
- náhrada mzdy z titulu neplatne skončeného pracovného pomeru podľa § 79 Zákonníka práce, od 01.01.2015 až do dňa právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vo výške 1.519,14 Euro mesačne.
38. Zákonník práce v citovanom ustanovení § 59 kogentným spôsobom upravuje spôsoby skončenia pracovného pomeru, pri uplatnení ktorých je potrebné dodržať hmotnoprávne náležitosti v zmysle ďalších ustanovení Zákonníka práce, upravujúcich jednotlivé formy skončenia pracovného pomeru.
39. Výpoveď či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca je jednostranný prejav vôle a to i proti vôli druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu a preto právna úprava obsiahnutá v Zákonníku práce viaže platnosť výpovede na splnenie stanovených podmienok (§ 61, 62 Zák. práce), v zmysle ktorých je potrebné aby takýto prejav bol urobený v písomnej forme, doručený kvalifikovaným spôsobom (§ 38
Zák. práce) a s dôvodom skutkovo vymedzeným tak, aby bolo zrejmé aká konkrétna skutočnosť (príp. aké konkrétne konanie zamestnanca) je dôvodom skončenia pracovného pomeru zamestnanca, kedy táto skutočnosť nastala, čo je významné z hľadiska posúdenia plynutia zákonných lehôt, pre uplatnenie konkrétneho dôvodu (§ 63 ods. 3,4), skutkové vymedzenie musí byť nezameniteľné s iným dôvodom, aby ho nebolo možné dodatočne meniť, tzn. že skutkové okolnosti dôvodu výpovede musia vo svojom súhrne tvoriť skutok nezameniteľný s inými skutkami a ako celok ho možno subsumovať pod niektorú zo skutkových podstát ustanovenia § 63 ods. 1 Zákonníka práce. Ďalším zákonným predpokladom pre danie výpovede, (okrem vymedzených prípadov - výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer), je splnenie povinnosti zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, tzn. nemožnosť ďalšieho zamestnania v mieste výkonu práce ani na kratší pracovný čas a to ani po predchádzajúcej príprave súčasne, že zamestnávateľ nedisponuje inou pre zamestnanca vhodnou prácou v mieste výkonu práce a pokiaľ áno, ponuková povinnosť tejto inej vhodnej práce v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce, pričom vhodnosť ponúkanej práce je potrebné posudzovať s ohľadom na kvalifikačné, osobnostné, zdravotné predpoklady zamestnanca alebo skutočnosť, že zamestnanec ponúknutú prácu odmieta.
40. Ďalšou náležitosťou, ktorú zákon ukladá zamestnávateľovi, je povinnosť výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (§ 74), za predpokladu existenciu, resp. pôsobenia odborovej organizácie u zamestnávateľa (zriadenej podľa osobitného predpisu), alebo zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka (§ 233). Ide o formu účasti zamestnancov na rozhodovacích procesoch zamestnávateľa, ktorý má umožniť ich pôsobenie a v zákonom stanovených prípadoch rokovať o otázkach v záujme zamestnancov. Iba v opačnom prípade, keď zástupcovia zamestnancov u zamestnávateľa nepôsobia, zamestnávateľ povinnosť podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov pod sankciou jej neplatnosti, nemá, a v takýchto prípadoch zamestnávateľ koná samostatne (§ 12).
41. Pokiaľ sú splnené uvedené formálne náležitosti, je potrebné skúmať ďalšie zákonné predpoklady platného ukončenia pracovného pomeru zamestnanca výpoveďou a to preukázanie existencie a odôvodnenosti použitia, skutkovo vymedzeného dôvodu výpovede, konkrétne pre danie výpovede z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, je to písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, ako bezprostredná príčina nadbytočnosti zamestnanca pre zamestnávateľa, vymedzujúce tento konkrétny výpovedný dôvod, pričom dôkazné bremeno je v súdnom konaní na zamestnávateľovi.
42. Pritom platí, že o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje zamestnávateľ sám, súd nemôže v tomto smere preskúmať rozhodnutie zamestnávateľa. Súd však skúma, či sú splnené ostatné podmienky vymedzujúce výpovedný dôvod (R 90/1967).
43. Napokon predpokladom pre preskúmanie platnosti výpovede z hľadiska naplnenia všetkých uvedených zákonných podmienok súdom, je potreba včasného podania žaloby o určenie jej neplatnosti, tzn. podanie žaloby na súd v lehote dvoch mesiacov v zmysle § 77 v nadväznosti na § 36 ods.1 Zákonníka práce.
44. Na základe vecného a právneho posúdenia odôvodnenosti žaloby, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania a z citovaných ustanovení zákona, súd v prípade spornej výpovede danej podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce žalobkyni listom zo dňa 24.09.2014 a doručenej dňa 29.09.2014, dospel k záveru, že neboli dodržané všetky uvedené zákonné náležitosti. Žalovaný zamestnávateľ síce dodržal formálne náležitosti výpovede a súd mal za preukázanú aj existenciu výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ktorým je písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene dotýkajúceho sa pracovného miesta žalobkyne a bola splnená aj podmienka včasnosti podania určovacej žaloby o neplatnosť výpovede na súd (§ 64 Zák. práce), žalovaný na ktorom je dôkazné bremeno ohľadom splnenia zákonných predpokladov pre danie výpovede však nepreukázal, prerokovanie výpovede vopred so zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 Zákonníka práce.
45. K uvedenému záveru súd dospel, keď mal v súdnom konaní za preukázané, že sporná výpoveď bola daná navrhovateľke v písomnej forme, doručená kvalifikovaným spôsobom dňa 29.09.2014 a z jej obsahu sú dostatočne zrejmé dôvody, ktoré viedli zamestnávateľa k ukončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou, predpokladané zákonom (§ 61 ods. 2 v nadväznosti na § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce), na základe ktorej potom uplynutím 3 mesačnej výpovednej doby, pracovný pomer žalobkyne mal skončiť dňom 31.12.2014. Namietanú existenciu dôvodu výpovede - rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene z 24.09.2014 v súvislosti s ktorým, sa stala žalobkyňa nadbytočná, mal súd preukázanú z výpovede strán a svedkýň a napokon aj z predloženej listiny (rozhodnutia), ktorej autenticita ani nebola sporná. Z písomného rozhodnutia o organizačnej zmene z 24.09.2014 jednoznačne vyplýva, že sa žalobkyňa stala nadbytočnou v dôsledku konkrétne uvedeného rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 24.09.2014, ktorá spočívala v zrušení dvoch pracovných miest lekárov na Spracovateľskom a Odbernom centre v Košiciach, navyše obsahovalo aj uvedenie za akým účelom zamestnávateľ uvedenú zmenu vykonal (racionalizácia a efektívnosť práce a hospodárne vynakladanie finančných prostriedkov) a na základe čoho (po prehodnotení počtu zamestnancov na uvedenom pracovisku). Zároveň rozhodnutie obsahuje aj konkrétne mená zamestnancov - lekárov, ktorých sa uvedená organizačná zmena mala týkať, okrem ďalšej zamestnankyni aj žalobkyne. Týmto spôsobom potom bola splnená zákonná požiadavka existencie rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene a aj príčinná súvislosť medzi ňou výpoveďou danou z tohto dôvodu žalobkyni. Na doplnenie súd uvádza, že zákonná požiadavka rozhodnutia o organizačnej zmene je splnená tým, že zamestnávateľ dospeje k rozhodnutiu, že je potrebné zefektívniť výkon práce napr. aj znížením stavu zamestnancov na konkrétnych (-ej) pracovných (ej) pozíciách(-ii) a autonómne rozhodne, s ktorým konkrétnym, do úvahy prichádzajúcim zamestnancom, bude na základe tohto rozhodnutia skončený pracovný pomer (dohodu alebo jednostranne výpoveďou). Pre takéto rozhodnutie zamestnávateľa zákon požaduje písomnú formu, aby boli z neho zrejmé podstatné skutočnosti - kedy k rozhodnutiu prišlo, o akú organizačnú zmenu ide (v čom spočíva) a nebola pochybnosť o príčinnej súvislosti medzi touto organizačnou zmenou a následným skončením pracovného pomeru s konkrétnym zamestnancom, vykonávajúcim prácu na pracovnej pozícii, ktorej sa organizačná zmena dotýkala. Výber konkrétneho zamestnanca je v plnej kompetencii zamestnávateľa, ktorý sám rozhoduje akým spôsobom realizuje zmeny týkajúce sa organizácie, racionalizácie resp. efektívnosti práce, o ktorý prípad sa jednalo aj v danom prípade. Súd poukazuje v tomto smere aj na ustálenú judikatúru, že výber konkrétneho nadbytočného zamestnanca je vecou zamestnávateľa a súd ho nepreskúmava, nakoľko je potrebné umožniť zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie pružne a zamestnával iba taký počet zamestnancov, ktorý bude preň najvhodnejší. Použitie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce nie je podmienené dokonca ani absolútnym znížením počtu zamestnancov, naopak, môže k nemu dôjsť aj pri zvyšovaní počtu zamestnancov a nekladie sa dôraz iba na počet zamestnancov, ale aj na ich zloženie z hľadiska profesie a kvalifikácie, na racionalizáciu práce v rámci svojich organizačných štruktúr a zložiek, príp. na ďalšie predpoklady, zmeny technického vybavenia, úsporné opatrenia a pod.. Preto je výlučne na zamestnávateľovi, rozhodovať o výbere zamestnanca(- ov), ktorého(-ých) sa táto organizačná zmena bude konkrétne dotýkať, príp. stanoviť kritériá výberu a toto rozhodnutie o výbere zamestnanca nemôže súd preskúmavať ani v prípade nespokojnosti dotknutého zamestnanca. Povinnosťou súdu je v danom prípade zistiť a posúdiť len či zamestnávateľ o organizačných zmenách prijal písomné rozhodnutie, k akým organizačným zmenám prišlo a či je daná príčinná súvislosť medzi týmto zmenami v počte a zložení zamestnancov a spornou výpoveďou z pracovného pomeru. Súd sa preto nestotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalobkyne o neexistencii organizačnej zmeny s vyššie popísaných dôvodov. Podľa súdu by ako účelovú alebo len predstieranú bolo možné označiť organizačnú zmenu (dôvod výpovede), spočívajúcu v zrušení konkrétnych pracovných pozícií vtedy, ak by bolo preukázané, že zrušená pracovná pozícia (miesto), v danom prípade lekára, v skutočnosti nezanikla iba došlo k jej premenovaniu, resp. na zrušené miesto bol novoprijatý iný zamestnanec alebo bolo obsadené zamestnancom do tej doby vykonávajúcim inú prácu a pod..
46. Spochybňovanú nadväznosť predmetnej organizačnej zmeny na spomínaný Národný projekt schválený MZ SR a jeho realizáciu prostredníctvom nej, súd neskúmal, nakoľko to nepovažoval za podstatnú okolnosť, preukazujúcu či rozhodnutie o organizačnej zmene z 24.09.2014 bolo alebo nebolo len deklarované. Za podstatné pre preukázanie, že v skutočnosti na pracovisku NTS v Košiciach došlo k spornej organizačnej zmene spočívajúcej v znížení počtu zamestnancov v pracovnej pozícii lekár z predchádzajúcich 6 na 4, ktorá bola podstatou písomného rozhodnutia zamestnávateľa, súd
považoval nespornú okolnosť, že od nej nedošlo k zmene v počte zamestnancov - lekárov na uvedenom pracovisku, tzn. nedošlo k obnoveniu pracovného miesta, ktoré vykonávala žalobkyňa a ktoré bolo organizačnou zmenou zrušené. Tzv. Národný projekt nebol bezprostredným dôvodom výpovede a ani bezprostredným dôvodom rozhodnutia o organizačnej zmene. Z preukázaných skutočností z predložených listín vyplývalo, že išlo o projektový zámer realizovaný MZ SR v oblasti krvnej politiky SR, v dlhšom časovom horizonte od roku 2008, týkajúci sa infraštruktúry NTS SR a s dopadom nielen na organizáciu a štruktúru NTS SR, ale aj jej celkovú činnosť. Vo vzťahu k spornej výpovedi konkrétne rokovania a rozhodnutia na úrovni MZ SR ako aj rozhodnutia týkajúce sa zrušenia iných pracovných pozícií a na iných pracoviskách NTS SR sú bez právneho významu. S ohľadom na všetky okolnosti súd vnímal uvedený národný projekt, len ako jeden z uvádzaných dôvodov v kontexte ďalších zmien pre ktorý žalovaný zamestnávateľ mal zámer zefektívniť a racionalizovať pracovnú činnosť, keď ďalším bolo vyhodnocovanie objektívnych ukazovateľov výkonnosti práce lekárov a ich porovnanie, na pracoviskách NTS SR ako aj uvádzané zavádzanie nového prístrojového vybavenia pracoviska a pod. Súd vychádzal z pri týchto záveroch z okolností ktoré neboli medzi stranami sporné, z predložených listín a výpovedí svedkýň (X.. A., S.. H., H.) a tiež toho, že tieto namietané okolnosti boli takto prezentované stranami až v rámci predmetného konania, avšak z nevplývajú ani z konkrétneho rozhodnutia o organizačnej zmene ani zo spornej výpovede. Ako bolo uvedené súd z obsahu spornej výpovede mal za dostatočne zrejmé, ktorá organizačná zmena viedla žalovaného k zrušeniu pracovného miesta žalobkyne a v čom spočívala a jej účelovosť (napr. tým, že na zrušené pracovné miesto bol prijatý iný zamestnanec a pod.) nemal súd za preukázanú.
47. Čo sa týka povinnosti zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu ( iné voľné pracovné miesto ) v zmysle § 63 ods. 2 Zák. práce, jedná sa o hmotnoprávnu podmienku, ktorej splnenie je povinný preukázať zamestnávateľ, pričom táto ponuka voči zamestnancovi nemusí byť v písomnej forme, avšak musí ísť o pracovné miesto v mieste výkonu pôvodne dojednanej práce, príp. aj na kratší pracovný čas. Možnosť dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zák. práce prichádza až potom, ak zamestnanec nie je ochotný ponúknuté a zároveň vhodné (tzn. zodpovedá druhu dojednanej práce v pracovnej zmluve s ohľadom na kvalifikačné, osobnostné, zdravotné predpoklady zamestnanca) pracovné miesto prijať, a to ani po predchádzajúcej príprave. Zamestnávateľ preto nie je povinný pred daním výpovede zamestnancovi ponúknuť akékoľvek zamestnanie, ktorým v čase, kedy je daný niektorý z výpovedných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zák. práce disponuje, pričom zároveň platí, že táto povinnosť je daná iba za predpokladu existencie takého voľného pracovného miesta. V prejednávanej veci nebolo v konaní preukázané, že by žalovaný mohol žalobkyňu naďalej zamestnávať aspoň na kratší pracovný čas v mieste dojednanom pre výkon práce, ani že by disponoval v danom čase voľným pracovným miestom, ktoré by mohol pred daním výpovede ponúknuť žalobkyni ako vhodnú prácu z hľadiska uvedených predpokladov. Uvedené aj konštatoval v spornej výpovedi. Potom žalobkyňu v tomto smere v konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia, označiť takéto konkrétne pracovné miesto, aby súd mohol preskúmať, či došlo k zanedbaniu ponukovej povinnosti zamestnávateľa alebo nie. Pokiaľ žalobkyňa konkrétne vhodné pracovné miesto neoznačila, nebolo možné v tomto smere vykonať dokazovanie, či žalovaný takýmto miestom v čase dania výpovede disponoval, z ktorého dôvodu tvrdenie žalobkyne o nesplnení ponukovej povinnosti a aj s ohľadom na obsah spornej výpovede, nebolo v súdnom konaní preukázané. Vzhľadom k tomu nebola daná zákonná ponuková povinnosť odporcu v zmysle § 63 ods. 2 písm. a), b) Zákonníka práce a ani dôvod neplatnosti spornej výpovede z tohto dôvodu.
48. Zásadným dôvodom neplatnosti spornej výpovede, bola absencia jej riadneho prerokovania so zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 Zákonníka práce.
49. Z preukázaných skutkových okolností na základe svedeckých výpovedí ( H., S.. H.) a z predloženej Zápisnice č. 11 z mimoriadneho zasadnutia V - ZO dňa 24.09.2014 v Banskej Bystrici a Rozhodnutia o organizačnej zmene v Národnej transfúznej službe SR, prijatého dňa 24.09.2014 vyplynulo, že v deň kedy došlo k Rozhodnutiu o organizačnej zmene 24.09.2014, bola telefonicky požiadaná predsedníčka odborovej organizácie pri NTS SR p. H., vedúcou OĽZ, JUDr. H. o prerokovanie organizačnej zmeny, ktorá jej mala byť zároveň elektronicky zaslaná, pričom predsedníčka odborovej organizácie H. tvrdila, že jej bola aj do telefónu prečítaná a tým bola s jej obsahom ona osobne oboznámená. V ten istý deň výbor ZOO pri NTS SR mal mimoriadne zasadanie, na ktorom vzal uvedené rozhodnutie o organizačnej zmene na vedomie a vyslovil s ním súhlas formou uznesenia, ktoré v ten deň zaslala predsedníčka ZOO H. elektornicky JUDr. H., ktorá v ten istý deň, 24.09.2014 aj vypracovala písomnú výpoveď a
poštou ju zaslala vedúcej lekárke na pracovisko NTS v Košiciach, ktorá ju potom osobne doručila žalobkyni. Z popísaného postupu, ktorý v zásade zhodne uviedli zúčastnené svedkyne (H., S.. H.) a vyplýval aj zo zápisnice ZOO pri NTS SR bolo nepochybné, že sporná výpoveď nebola riadne prerokovaná so zástupcami zamestnancov tak ako to má na mysli ustanovenie § 74 Zákonníka práce. Predovšetkým z uvedeného skutkového opisu vyplývalo, že konkrétna sporná výpoveď daná žalobkyni nebola prerokovaná vôbec, ani vopred a ani neskôr, keďže k jej spísaniu prišlo až po tom čo odborová organizácia vzala rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách na vedomie, pričom neprišlo vôbec k samotnému rokovaniu, tzn. k výmene informácií, názorov, stanovísk a dialógu medzi žalovaným a zástupcami (členmi výboru) ZOO pri NTS SR. Zo zápisu nepochybne vyplýva, že „výbor ZOO pri NTS SR berie na vedomie rozhodnutie o organizačnej zmene v zmysle, ktorého sa rušia dve miesta lekárov
- konkrétne žalobkyne a K.. A. bez možnosti ponuky iného vhodného miesta.
50. Podstatou zákonnej požiadavky predchádzajúceho prerokovania výpovede, nie je ako argumentoval žalovaný „schválenie“ organizačnej zmeny a výpovede z 24.09.2014 Základnou odborovou organizáciou pri NTS SR, alebo ako to vyplýva z predloženej zápisnice „vzatie na vedomie“. Je ňou uskutočnenie rokovania vo význame vzájomného dialógu, tak ako to vyplýva aj z ustanovení § 237 Zákonníka práce, a to ohľadom konkrétnej výpovede v súvislosti s organizačnými zmenami, vopred, predtým, než o výpovedi na základe prijatej organizačnej zmeny vo vzťahu ku konkrétnemu zamestnancovi zamestnávateľ rozhodne. Výsledkom takéhoto predchádzajúceho „prerokovania“ môže byť súhlas a aj prípadný nesúhlas odborovej organizácie s postupom zamestnávateľa, ktorý ho zohľadňuje pri svojom rozhodovaní, ale nie je ním viazaný. Zástupcovia zamestnancov sa týmto spolupodieľajú na rozhodovaní o zásadných otázkach, týmto chránia záujmy zamestnancov, v rámci dialógu presadzujú požiadavky zamestnancov, resp. čo najpriaznivejšie podmienky a pod., avšak nemajú rozhodovacie, resp. schvaľovacie kompetencie. Pokiaľ by sa aj odborová organizácia k žiadosti zamestnávateľa nevyjadrila v stanovenej lehote, zo zákona platí, že to nemá vplyv na rozhodovanie zamestnávateľa, ktorý sám rozhoduje o daní výpovedi. Avšak zákonná požiadavka sa vzťahuje k povinnosti zamestnávateľa, ktorý je pod následkom neplatnosti výpovede povinný vopred požiadať zástupcov zamestnancov o jej prerokovanie. Účelom tejto právnej úpravy, podmieňujúcej uplatnenie výpovede v zmysle § 74 v nadväznosti na § 17 ods. 2 Zák. práce až po predchádzajúcom prerokovaní so zástupcami zamestnancov, je účasť zamestnancov na rozhodovaní o zásadných otázkach týkajúcich sa zamestnancov a ich ochrana pred prípadným svojvoľným postupom zamestnávateľa. Súhlasné alebo aj nesúhlasné stanovisko má byť preto iba výsledkom rokovaní medzi zamestnávateľom a zástupcami odborov.
51. V prejednávanej veci k takémuto rokovaniu vôbec neprišlo a žalovaný zamestnávateľ si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, pred daním výpovede z dôvodov prijatej organizačnej zmeny, túto výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov v uvedenom význame, z ktorého dôvodu je sporná výpoveď neplatná. Argumentácia žalovaného, že ide o štandardný postup neobstojí, nakoľko je v rozpore s ustanovením § 74 Zákonníka práce a pokiaľ tak žalovaný ako zamestnávateľ postupuje aj iných prípadoch dopúšťa sa porušenia zákona. V tomto smere sa súd stotožňuje aj ďalšou argumentáciou právneho zástupcu žalobkyne a odkazom na judikované závery Najvyššieho súdu v obdobných veciach na ktoré poukazoval ( rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn, 1Cdo 72/2006, sp. zn. 2M Cdo 21/2009 a tiež sp. zn. NS SR 3 Cdo 218/2008, sp. zn. 5 Cdo 255/2008, sp. zn. 5 Cdo 140/2010 a ďalšie).
52. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
53. Podľa § 79 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby.
54. Právnym základom ďalších nárokov - náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru výške 1.519,14 Euro mesačne od 01.01.2015 do dňa právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil dňom právoplatnosti rozsudku, je citované ustanovenie § 79 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je predpokladom úspech zamestnanca v spore o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a súčasne oznámenie zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Vtedy sa pracovný pomer zamestnanca napriek spornej výpovedi (resp. okamžitému skončeniu pr. pomeru) nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával a zamestnávateľovi vzniká povinnosť zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy v stanovenej výške práve odo dňa oznámenia, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Inak povedané v prípade náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, ide o zákonný nárok ktorý patrí navrhovateľovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní v prípade, že v konaní o neplatné skončenie pracovného pomeru súd zistí, že je žaloba odôvodnená a zároveň je preukázané, že zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával a to za obdobie podľa § 79 ods. 1 veta tretia, ods. 2, príp. ods. 3 Zákonníka práce.
55. V danom prípade žalobkyňa neoznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Z listov ktoré doručila zamestnávateľovi po tom, čo jej bola daná sporná výpoveď a na ktoré v tejto súvislosti poukazovala, zo dňa 26.11.2014 a 17.12.2014, vyplýva, že oznámila prostredníctvom splnomocneného právnika žalovanému, že výpoveď považuje za neplatnú a nedôvodnú z rovnakých dôvodov, aké uviedla aj v súdnom konaní (účelovosť a predstieranie organizačnej zmeny) a žiadala odporcu o jej odvolanie. Listy ďalej obsahujú stanovisko žalobkyne k ďalším sporným pracovným otázkam (dohoda o pracovnej pohotovosti, zmena pracovného pomeru iného zamestnanca), avšak ani jeden z listov neobsahuje oznámenie, že žalobkyňa aj naďalej trvá na ďalšom zamestnávaní u žalovaného a z vyplýva z nich iba zjavný nesúhlas so spôsobom a dôvodmi, akým žalovaný jednostranne ukončil pracovný pomer žalobkyne, a to výpoveďou pre nadbytočnosť, z dôvodu organizačných zmien. Ani jeden z listov, doručovaných počas plynutia výpovednej doby, neobsahuje zmienku o výzve, alebo žiadosti na prideľovanie práce žalobkyni aj po uplynutí výpovednej doby alebo iné vyjadrenie žalobkyne, z ktorého by bolo jednoznačné, že nielenže nesúhlasí s výpoveďou pre jej nezákonnosť a neexistenciu dôvodov, ale že aj naďalej trvá na zamestnávaní u žalovaného. Žalobkyňa ani následne, po uplynutí výpovednej doby zamestnávateľovi neoznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní, pričom v rámci konania až dňa 06.10.2016 právny zástupca žalobkyne doplnil ako nové skutkové okolnosti to, že žalobkyňa sa ešte od 01.06.2015 zamestnala a z toho dôvodu, nemá naďalej záujem byť zamestnaná u žalovaného a teda ani netrvá na ďalšom zamestnávaní u žalovaného. Zároveň v tej súvislosti aj zmenil petit žaloby a žiadal náhradu mzdy priznať do doby právoplatnosti rozsudku a tiež žiadal určiť, že do doby právoplatnosti rozsudku trval aj pracovný pomer žalobkyne u žalovaného. Už súčasná existencia nového pracovného pomeru vytvára u žalobkyne prekážku, aby mohla v rámci stanoveného pracovného času byť pripravená na výkon práce u žalovaného a aj keď zákon nevylučuje súčasnú existenciu viacerých pracovných pomerov, ustanovenie § 79 ZP, je ustanovením, ktoré rieši prípady, ak v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru nemôže zamestnanec vykonávať dojednanú prácu napriek tomu, že oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, pričom sa predpokladá súčasná pripravenosť zamestnanca prácu aj reálne vykonávať. Potom v dôsledku konštatovania neplatného skončenia pracovného pomeru súdom, vzniká v takomto prípade zamestnancovi zákonný nárok na náhradu mzdy od toho dňa, kedy zamestnávateľovi oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, ktorá je dôsledkom nesplnenia povinnosti zamestnávateľa prideľovať prácu zamestnancovi trvajúcemu na ďalšom zamestnávaní. Uvedené oznámenie zamestnanca má práve tie hmotnoprávne účinky, že na základe neho sa jeho pracovný pomer nekončí, avšak musí ako každý právny úkon, vyjadrovať skutočnú vôľu zamestnanca. V danej veci tento zákonný predpoklad pre priznanie náhrady mzdy z titulu neplatne skončeného pracovného pomeru podľa § 79 ods. 1 nebol preukázaný. Uvedené platí obdobne aj vo vzťahu k určovaciemu petitu, ktorým sa žalobkyňa domáhala v súvislosti s určením neplatnosti skončenia jej pracovného pomeru spornou výpoveďou zo strany zamestnávateľa aj určenia, že tento pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil dňom právoplatnosti rozsudku. Navyše takéto požadované určenie súdom, že pracovný pomer (ktorý z dôvodu neplatnosti výpovede trvá), sa má skončiť určitým dňom, vymedzeným konkrétnou skutočnosťou (dňom právoplatnosti rozsudku), nemá oporu v zákone, ani v zmysle § 79 ods. 1 ZP a ani podľa § 79 ods. 4 ZP. Súd môže podľa tohto ustanovenia rozhodnúť o skončení pracovného pomeru len v prípade, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby
zamestnanca naďalej zamestnával a súd nemal žiaden právny dôvod pre vyhovenie takejto určovacej žaloby.
56. Situáciu keď zamestnanec, po tom čo s ním zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer, na ďalšom zamestnávaní netrvá, rieši ustanovenie § 79 ods. 3 ZP, ktoré v prípade neplatnej výpovede obsahuje fikciu, že pracovný pomer v takom prípade skončil uplynutím výpovednej doby, čo je daný prípad a kedy nárok na náhradu mzdy nevzniká.
57. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru uplatnenej od 01.01.2015 do dňa právoplatnosti rozsudku a určenia, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil dňom právoplatnosti rozsudku zamietol.
58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
59. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
60. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade so zásadou zodpovednosti za výsledok sporového konania a nakoľko obe strany sporu boli v konaní čiastočne úspešné a čiastočne neúspešné, súd podľa citovaného § 255 ods. 2 CSP, vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.