Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4C-191-2016.pdf
PDF · 83.32 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/191/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci žalobkyne: O. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. J. XXX/X, A. E., štátny občan SR proti žalovanému: E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. J. XXX/X, A. E., štátny občan SR, v spore o vylúčenie užívacieho práva k bytu, takto
rozhodol:
Súd v y l u č u j e užívacie právo E. H., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. J. XXX/X, A. E.Š. k nehnuteľnosti - bytu č. X, na H. poschodí, bytového domu súpisné XXX na ulici J. v A. E.. Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 11. 07. 2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vylúčil užívacie právo žalovaného k bytu uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/342/2015-58 zo dňa 07. 06. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. 06. 2016. Hoci návrh na rozvod manželstva podal žalovaný, keby tak nebol urobil, urobí tak žalobkyňa z dôvodu, že ďalšie spolužitie medzi manželmi nebolo možné. Žalovaný sa voči žalobkyni dopustil trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona, za ktorý bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/117/2015 zo dňa 02. 12. 2015. Účastníci sporu uzatvorili s Mestom Liptovský Mikuláš dňa 03. 11. 2009 Zmluvu o nájme bytu. V predmetnom byte žije žalobkyňa a syn E. H., ktorý trpí paranoidnou schizofréniou, žalovaný žije u jeho matky. Nevhodné, agresívne a násilné správanie žalovaného voči žalobkyni má negatívny dopad aj na zdravotný stav syna E. H..
2. Súd podľa § 180 CSP konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý termín pojednávania zobral na vedomie dňa 20. 09. 2016, na pojednávanie sa neustanovil, ani z dôležitého dôvodu nežiadal o jeho odročenie.
3. Žalobkyňa uviedla, že v predmetnom byte býva so synom. Ak žalovaný podal na ňu trestné oznámenie, zrejme sa vedie trestné stíhanie voči nej. Ona predbežné alebo neodkladné opatrenie voči žalovanému nedávala. Asi pred tromi týždňami prišiel žalovaný do bytu, udrel ju do nosa. Svedkovia toho sú C. H. a chorý syn, trestné oznámenie nedávala. Všetci susedia povedali, že ak žalovaný zostane v byte, oni odídu preč. Žalovaný je agresívny, bol aj právoplatne odsúdený. Žalovanému nikto nepôjde svedčiť, nakoľko ho každý pozná. Jej deň pred pojednávaním volal s tým, že sa dnešného pojednávania nezúčastní, že jej odsúdia byt, takže tu nemá čo robiť.
4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že odvtedy ako sa vrátil z ústavného protialkoholického liečenia ho žalobkyňa neupustila do bytu. On súhlasí s tým, že boli právoplatne rozvedení, že mali uzavretú zmluvu o nájme bytu. Je pravdou, že bol právoplatne odsúdený za prečin podľa § 360 ods. 1, 2
písm. b) Trestného zákona, ale nie za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby. Podľa jeho informácií v predmetnom byte býva žalobkyňa, pretože na ich syna, ktorý trpí duševnou poruchou, opatrovateľský príspevok poberá jeho sestra. On tvrdí, že duševná porucha je zapríčinená žalobkyňou. Má rovnaké užívacie právo ako žalobkyňa. On chce vypočúvať svedkov, pretože ho žalobkyňa neprávom obvinila, že ju týra.
5. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise a to s kópiou Zmluvy o nájme bytu zo dňa 03. 11. 2009 (č.l. 11 spisu), s rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/342/2015-58 zo dňa 07. 06. 2015 (č.l. 4 spisu), s lekárskou správou E.. W. D. (č.l. 5 spisu), s obsahom pripojeného trestného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/117/2015.
6. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:
7. Strany sporu boli manželia od 18. 11. 1989, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/342/2015-58 zo dňa 07. 06. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. 06. 2016. Za trvania manželstva strany sporu uzavreli s Mestom Liptovský Mikuláš Zmluvu o nájme bytu dňa 03. 11. 2009, predmetom ktorej bol byt č. X na O.. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX na ulici J. v A. E., ktorá nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Okresný súd Liptovský Mikuláš trestným rozkazom č. k. 3T/117/2015-126 zo dňa 02. 12. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 12. 2015 uznal žalovaného vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopustil voči žalobkyni tak, že od presne nezistenej doby častými vulgárnymi nadávkami a bitkami päsťou spôsoboval psychické a fyzické utrpenie svojej manželky O. H. v mieste ich trvalého bydliska, pričom jeho útoky voči manželke sa od presne nezistenej doby v mesiaci január roku 2015 stupňovali, tejto sa vyhrážal, že ju zabije a dostane za ňu iba pol roka, opakovane ju udieral päsťami aj metlou, následkom čoho mávala modriny, neustále jej vulgárne nadával, pričom v dôsledky týchto konaní z obavy o svoj život a zdravie a o život a zdravie svojho syna E., bola O. H.Á. spoločne so synom s E. H. minimálne v dvoch prípadoch nútená ujsť zo spoločnej domácnosti a po dobu niekoľkých týždňov bývala u svojho druhého syna E. H., nar. XX. XX. XXXX, nakoľko mala obavy, že by vyhrážky mohol uskutočniť, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky a zároveň mu bolo podľa § 73 ods. 2 písm. d) trestného zákona uložené ústavné protialkoholické ochranné liečenie. Ako vyplýva z lekárskej správy E.. W. D., syn strán sporu E. H., nar. XX. XX. XXXX, trpí duševným ochorením paranoidnou schizofréniou. Prítomnosť otca vplýva výrazne negatívne na jeho zdravotný stav. Bývanie v spoločnej domácnosti považuje zo zdravotného hľadiska za vysoko rizikový z hľadiska ďalšieho zhoršenia stavu pacienta. Hrozí riziko suicidálneho konania (už v minulosti suicidálny pokus). Z dokladov predložených žalovaným vyplýva, že tento opakovane podával trestné oznámenie na žalobkyňu, nakoľko mu opakovane bráni užívať ich spoločný byt č. X na O.. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX na ulici J. A. E.. Uznesením OO PZ Liptovský Mikuláš zo dňa 18. 06. 2016 ČVS: ORP-348-OO/LM-2016 poverený príslušník policajného zboru podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začal trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku stíhal žalobkyňu ako obvinenú z prečinu neoprávnený zásah do práva k domu, k bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona.
8. Podľa § 705a Občianskeho zákonníka ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
9. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
10. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal za preukázanú jej dôvodnosť. Občiansky zákonník s účinnosťou od 01. 01. 2003 (novela vykonaná zákonom č. 526/2002 Z. z.) upravuje obmedzenie užívacieho práva osoby k domu alebo bytu, ak z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia alebo hrozby s takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu, domu alebo k blízkej osobe,
ktorá s ním býva spoločne v byte, dome sa stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným. Ide o ustanovenia § 146 ods. 2 a § 705a Občianskeho zákonníka, ktoré možno aplikovať v prípade, kedy je byt alebo dom v bezpodielovom spoluvlastníctve alebo sa jedná o byt, ktorý je v spoločnom nájme manželov.
11. V súdenom prípade mal súd preukázané, že žalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3T/117/2015-126 zo dňa 02. 12. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 02. 12. 2015, odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2, písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopustil voči žalobkyni. Bolo preukázané, že strany sporu sú bývalí manželia a zároveň nájomcovia bytu uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku. Nakoľko bol žalovaný právoplatne odsúdený za prečin, ktorého sa dopustil voči žalobkyni, boli tak splnené všetky podmienky uvedené v § 705a Občianskeho zákonníka, za splnenia ktorých môže súd žalovaného vylúčiť z užívania predmetného bytu. Súd ďalej dáva do pozornosti, že v predmetnom byte býva žalobkyňa spolu so spoločným synom strán sporu, ktorý trpí duševným ochorením a ako vyplýva z lekárskej správy ošetrujúcej lekárky, prítomnosť žalovaného v domácnosti negatívne vplýva aj na zdravotný stav E. H.. Ošetrujúca lekárka dokonca bývanie v spoločnej domácnosti považuje zo zdravotného hľadiska za vysokorizikové. Pokiaľ žalovaný poukázal na to, že sa vedie trestné konanie aj voči žalobkyni, uvedené nemá vplyv na rozhodnutie súdu v tejto veci, je vecou skúmania príslušných orgánov. Súd nevyhovel návrhu žalovaného na výsluch svedkov, nakoľko ich prítomnosť, hoci táto povinnosť bola žalovanému súdom uložená, žalovaný na pojednávanie nezabezpečil. Napokon v konaní nebolo sporným, že žalovaný bol právoplatne odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania a nie za prečin týrania blízkej alebo zverenej osoby. Podľa § 193 CSP je súd viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom kto ho spáchal.
12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni ako úspešnej účastníčke, právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže táto si trovy konania neuplatnila, ani jej zo spisu žiadne trovy konania nevyplývajú. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.