Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_26Cob-55-2015.pdf
PDF · 115.28 KB
No categories available
26Cob/55/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v právnej veci žalobcu: M. X., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom: U. XXXX/XX, O. K., zastúpený advokátom: Mgr. Martin Šutka, Ernestova Bašta 7, Nové Zámky, proti žalovanému: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, I. XXXX/XX, O. K., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., Ernestova bašta 2, Nové Zámky, IČO: 36 857 751, o zaplatenie 21.712,-- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/186/2014
- 66 zo dňa 9. marca 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/184/2014 - 66 zo dňa 9. marca 2015 r u š í a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom č. k. 15Cb/186/2014 - 66 zo dňa 09.03.2015 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 21.712,-- eur s 8,50 % ročnými úrokmi z omeškania od 26.09.2013 do zaplatenia.
2. Zaplatenia žalovanej istiny sa žalobca podľa žaloby domáhal z nasledujúcich dôvodov. Účastníci dňa 18.01.2012 uzavreli zmluvu o budúcej kúpnej zmluve týkajúcu sa v zmluve konkretizovaných nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 105.000,-- eur s DPH. Na príslušnom liste vlastníctva bola v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy vyznačená ťarcha vyplývajúca zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 08.08.2011 v prospech VÚB a.s., Bratislava. Žalovaný sa v zmluve okrem iného v článku III. ods. 1.) písm. B.) zaviazal, že predmet zmluvy počas účinnosti zmluvy nebude zaťažovať inými ťarchami, vecnými bremenami, resp. inými právnymi povinnosťami bez vedomia a súhlasu budúceho kupujúceho, okrem prevádzkovania nehnuteľností budúcim kupujúcim alebo jeho rodinnými príslušníkmi. Žalobca v prvej polovici roku 2013 náhodne zistil, že žalovaný tento svoj záväzok nedodržal a predmet zmluvy bez vedomia žalobcu zaťažil novou ťarchou vyplývajúcou zo zriadenia záložného práva v prospech VÚB a.s., na základe novej zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 10.04.2012. Z uvedených dôvodov žalobca zaslal žalovanému odstúpenie od predmetnej zmluvy o budúcej kúpnej v zmluve a zároveň ho vyzval na vrátenie zaplatenej zálohy a mesačných splátok. Žalovaný odstúpenie a výzvu obdržal 20.09.2013, uhradené mesačné splátky v celkovej výške 21.712,-- eur však žalobcovi nevrátil.
3. Súd prvej inštancie poukázal na dvojakú obranu žalovaného. Žalovaný v prvom rade tvrdil, že dôvod pre odstúpenie od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve neexistoval, pretože žalobca zmluvne dohodnuté podmienky neporušil. V prípade vyznačenej novej ťarchy totiž nešlo o nový úver, ale iba o konsolidačný úver, ktorým sa minimalizoval už existujúci úver. Na druhej strane žalovaný argumentoval tiež tým, že žalobca si dlhodobo neplnil svoje povinnosti uvedené v článku III. ods. 4.) zmluvy o budúcej zmluve, keďže opakovane dlhodobo neplatil dohodnuté mesačné splátky. Z tohto dôvodu žalovaný využil právo v zmysle článku III. ods. 8.) zmluvy a opakovane si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 20.000,--
euro za mesiace február až august 2013. Z opatrnosti preto vzniesol námietku započítania vo výške, v ktorej sa vzájomné pohľadávky prekrývajú.
4. Vo veci samej súd prvej inštancie rozhodol na základe nasledujúcich skutkových zistení. Dňa 18.01.2012 účastníci uzavreli Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej žalobca vystupoval na strane budúceho kupujúceho a žalovaný na strane budúceho predávajúceho. Predmetom zmluvy bolo vyhlásenie, že budúci predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie O. K., ktoré boli v článku I. bod 1.) presne špecifikované. V bode 3.) toho istého článku boli presne špecifikované ťarchy vyznačené v časti „C“ na predmetnom liste vlastníctva. V bode 4.) budúci predávajúci vyhlásil, že na budúcich prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne iné dlhy ani vecné bremená. V článku I. bod 5.) bol presne špecifikovaný budúci predmet kúpy. V článku I. bod 6.) bol uvedený záväzok obidvoch zmluvných strán uzavrieť „Kúpnu zmluvu“, ktorý je špecifikovaný v článku II. najneskôr do 31.07.2019. V prípade, že dohodnutá kúpna cena bude uhradená v skoršom termíne, tak najneskôr do 10 dní od poslednej splátky kúpnej ceny.
5. Článok II. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve obsahuje presné znenie kúpnej zmluvy, ktorú účastníci mali uzavrieť do 31.07.2012.
6. V článku III. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve boli účastníkmi dohodnuté ďalšie podmienky, podľa ktorých by predmet zmluvy počas účinnosti tejto zmluvy nebol zaťažovaný inými ťarchami, vecnými bremenami, resp. inými právnymi povinnosťami bez vedomia a súhlasu žalobcu, okrem prevádzkovania nehnuteľností žalobcom alebo jeho rodinnými príslušníkmi. V tomto článku zmluvy bola zároveň dohodnutá najmä úhrada mesačných zálohových splátok na dohodnutú kúpnu cenu tak, že počas letných mesiacov (marec až október) mal žalobca uhrádzať mesačne 1.164,-- eur a počas zimných mesiacov (november až február) mal žalobca uhrádzať mesačne 800,-- eur. V článku III. bod 5.) bol dohodnutý najneskorší termín splatenia kúpnej ceny do 31.07.2019. V tom istom článku v bode 5.) bolo ďalej dohodnuté, že úhradu aktuálneho zvyšku kúpnej ceny môže kupujúci uskutočniť aj predčasne (jednorázovo) alebo formou vyšších splátok. Najneskorší termín splatenia dohodnutej kúpnej ceny bol určený do 31.07.2019. V bode 8.) toho istého článku bolo pre prípad porušenia dohodnutých podmienok dohodnuté, že účastník zmluvy, ktorý dohodnuté zmluvné podmienky porušil, je povinný zaplatiť druhému účastníkovi zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 20.000,-- Sk.
7. Z dohodnutej kúpnej ceny žalobca (pozn. *: súd prvej inštancie však vo svojom rozsudku v dôsledku zjavného omylu uviedol protistranu v opačnom procesnom postavení) uhradil žalovanému (viď pozn. *) pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sumu 10.800,-- eur. Následne dňa 23.02.2012 uhradil sumu 800,-- eur, dňa 28.03.2012 uhradil sumu 1.164,-- eur, dňa 25.05.2012 uhradil sumu 1.164,-- eur, dňa 09.07.2012 uhradil sumu 1.164,-- eur, dňa 31.08.2012 uhradil sumu 1.164,-- eur, dňa 05.12.2012 uhradil žalovanému 3 x 1.164,-- eur s tým, že išlo o mesačné platby za august až október 2012. Ďalšiu úhradu kúpnej ceny žalobca (viď pozn. *) uhradil dňa 08.02.2013 vo výške 800,-- eur a dňa 17.05.2013 vo výške 800,-- eur. Podľa vyjadrenia žalobcu (viď pozn. *) boli obidve tieto platby zrealizované ako splátky za mesiace november a december 2012.
8. Listom zo dňa 16.08.2013 žalovaný (viď pozn. *) vyzval žalobcu (viď pozn. *) na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20.000,-- eur s odôvodnením, že žalobca (viď pozn. *) porušil článok III. bod 8.) Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, nakoľko nedodržal svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy tým, že neuhradil splátku za mesiac február 2013. Uvedenú zmluvnú pokutu žalobca (viď pozn. *) nezaplatil.
9. Listom zo dňa 16.08.2013 žalovaný (viď pozn. *) vyzval žalobcu (viď pozn. *) na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20.000,-- eur s odôvodnením, že žalobca (viď pozn. *) porušil článok III. bod 8.) Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, nakoľko nedodržal svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy tým, že neuhradil splátku za mesiac marec 2013. Uvedenú zmluvnú pokutu žalobca (viď pozn. *) nezaplatil.
10. Listom zo dňa 18.09.2013 žalobca (viď pozn. *) odstúpil od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a požiadal žalovaného o vrátenie zálohy a mesačných splátok v celkovej výške 21.712,-- eur. Odstúpenie od zmluvy odôvodnil tým, že žalovaný (viď pozn. *) porušil zmluvne dohodnuté podmienky, keďže na budúcich prevádzaných nehnuteľnostiach, zapísaných na LV č. XXXX viazne nová ťarcha v podobe vecného bremena, na základe zmluvy o zriadení záložného práva z VÚB bankou uzatvorenej dňa 10.04.2012, zapísaného na základe V XXXX/XX. Ďalej uviedol, že uvedeným žalovaný (viď pozn. *) v
priebehu účinnosti zmluvy o budúcej zmluve bez vedomia a súhlasu žalobcu (viď pozn. *) nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom kúpy zaťažil novou ťarchou, čím porušil článok III. bod 1.) písm. B.) Zmluvy o budúcej zmluve.
11. Na predmetné odstúpenie od zmluvy žalovaný (viď pozn. *) reagoval listom zo dňa 08.10.2013 s tým, že odstúpenie nemôže akceptovať, keďže v prípade vyznačenej ťarchy nešlo o nový úver, ale iba skonsolidovaný úver. S konsolidačným úverom minimalizoval už existujúci úver na nižší úver, čím došlo k výmazu vyššej ťarchy, a preto nemohlo ísť o porušenie článku III. bod 1.) písm. B.) Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.
12. Dňa 08.08.2011 uzavrel žalovaný, ako záložca s VÚB, a.s. Bratislava ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXXX-XX, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa na záloh - nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX pre kat. územie O. K. vo výlučnom vlastníctve žalovaného ako:
- pozemok parcela C KN - parc. č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela C KN - parc. č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria,
- druh stavby: predajňa potravín so súp. č. XXXX nachádzajúca sa na parc. C KN č. XXXX vrátane všetkých jej súčastí a príslušenstva.
13. Zabezpečovanou pohľadávkou bola Úverová zmluva č. XXXXXX-XX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 70.984,54 eur.
14. V časti C - ťarchy LV č. XXXX bolo k nehnuteľnostiam evidované na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. Z XXXXXX-XX zo dňa 08.08.2011 záložné právo v prospech VÚB, a.s. Bratislava, IČO: 31 320 155 - V-XXXX/XX, ktoré bolo zapísané do katastra nehnuteľností pod číslom zmeny XXXX/XX dňa 07.09.2011.
15. Dňa 10.04.2012 uzavrel žalovaný, ako záložca s VÚB, a.s. Bratislava ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXXX-XX predmetom, ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa na záloh - nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX pre kat. územie O. K. vo výlučnom vlastníctve žalovaného ako:
- pozemok parcela C KN - parc. č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela C KN - parc. č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria,
- druh stavby: predajňa potravín so súp. č. XXXX nachádzajúca sa na parc. C KN č. XXXX vrátane všetkých jej súčastí a príslušenstva.
16. Zabezpečovanou pohľadávkou bola Úverová zmluva č. XXXXXX-XX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 70.656,98 eur. 17. V časti C - ťarchy LV č. XXXX bolo k nehnuteľnostiam evidované na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. Z XXXXXX-XX zo dňa 10.04.2012 záložné právo v prospech VÚB, a.s. Bratislava, IČO: 31 320 155 - V-XXXX/XX, ktoré bolo zapísané do katastra nehnuteľností pod číslom zmeny XXXX/XX dňa 11.05.2012.
18. Žalobca vo svojej výpovedi, okrem iných skutočností uviedol, že v nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom Zmluvy o budúcej zmluve dcéra žalobcu prevádzkuje pohostinskú činnosť a to na základe nájomnej zmluvy, ktorú uzavrela so žalovaným. Do predmetnej nehnuteľnosti investovali so súhlasom žalovaného takmer 15.000,-- eur. Po otvorení prevádzky dňa 01.04.2012 sa v dôsledku vážnych zdravotných ťažkostí venoval liečbe a všetky záležitosti so žalovaným riešila jeho dcéra. Potvrdil, že obdržal od žalovaného výzvy na zaplatenie zmluvnej pokuty za nezaplatenie splátok v mesiacoch február a marec 2013. Na uvedené výzvy žiadnym spôsobom nereagoval kvôli zdravotným problémom, ale aj kvôli tomu, že vedel o zmenách v súvislosti so zapísanými ťarchami na liste vlastníctva a celú vec riešil tak, že listom zo dňa 18.09.2013 od zmluvy odstúpil. Žalobca potvrdil, že za rok 2013 neuhradil
žalovanému žiadne dohodnuté splátky. Dve platby, ktoré v roku 2013 zrealizoval, realizoval ako doplatky za mesiace november a december 2012. V tejto súvislosti poukázal na bod 5.) článku III. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, z obsahu ktorého je zrejmé, že najneskorší termín splatenia dohodnutej zmluvy bol do 31.07.2019, a preto je toho názoru, že zmluvu neporušil tým, že neuhrádzal mesačné splátky. Podľa jeho vyjadrenia mohol celú kúpnu cenu uhradiť jednorázovo dňa 31.07.2019 a k porušeniu zmluvy by nebolo došlo.
19. Žalovaný vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že na poskytnutý úver, ktorý bol zapísaný ako ťarcha na LV č. XXXX v čase podpisu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve so žalobcom, mu banka ponúkla zníženú úrokovú sadzbu, pretože pri podpise prvej úverovej zmluvy mu bolo ponúknuté, že ak bude úver rok pravidelne splácať, znížia mu úrokové sadzby. Následne zistil, že došlo k zmene záložného práva na uvedenom LV. Ide však o ten istý úver, na základe ktorého boli nehnuteľnosti pôvodne zaťažené. V prípade konsolidovaného úveru, ktorý má výhodnejšiu úrokovú sadzbu je istina nižšia ako v prípade ťarchy, ktorá bola zapísaná na LV pri podpisovaní Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Podľa žalovaného preto nedošlo k žiadnej zmene pomerov, keďže ide o toho istého záložného veriteľa. Potvrdil, že kúpnu cenu mu žalobca uhradil v takej výške ako tvrdí.
20. V časti venovanej právnemu posúdeniu veci súd prvej inštancie poukázal na § 50a ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (o tzv. zmluve o budúcej zmluve podľa Občianskeho zákonníka) a § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (o bezdôvodnom obohatení). Súd prvej inštancie ďalej posúdením formy a obsahu medzi stranami uzavretej „Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve“ dospel k záveru, že táto bola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme a obsahuje aj všetky predpísané obsahové náležitosti, v dôsledku čoho ju považoval za platne uzavretú. Ako predbežnú otázku súd prvej inštancie riešil otázku platnosti odstúpenia žalobcu od predmetnej zmluvy. Dospel pritom k záveru, že odstúpenie je potrebné považovať za neplatné, pretože situácia, ktorá v danom prípade vznikla nezakladá žalobcovi právo na odstúpenie od zmluvy. Účastníkmi uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve totiž neobsahuje dojednanie zmluvných strán o možnosti odstúpenia od zmluvy v prípade, ak žalovaný predmet zmluvy počas účinnosti zmluvy záťaži inými ťarchami, vecnými bremenami, resp. inými právnymi povinnosťami bez vedomia a súhlasu žalobcu.
21. Súd prvej inštancie zdôraznil, že zákon zmenu okolností spája iba so zánikom záväzku uzavrieť budúcu zmluvu v zmysle § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru prvoinštančného súdu však k takejto zmene okolností v prejednávanom prípade nedošlo. Súd prvej inštancie pritom dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu záväzku vyplývajúceho z článku III. ods. 1.) písm. B) zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, čo odôvodnil nasledujúcim spôsobom:
O z potvrdenia k úveru č. U XXXXXX-XX zo dňa 23.09.2013 súd zistil, že úver č. U XXXXXX-XX čerpaný žalovaným dňa 12.08.2011 vo výške 70.984,50 eur pod vkladom V XXXX/XX bol dňa 16.04.2012 skonsolidovaný úverom č. U XXXXXX-XX vo výške 70.656,98 eur pod vkladom V XXXX/XX. Súd prvej inštancie k tomu uviedol, že konsolidáciu úverov možno charakterizovať ako spojenie viacerých úverov do jedného za účelom nižšej úrokovej sadzby, pevnej úrokovej sadzby alebo pohodlnosti jednej mesačnej splátky. Ak ide len o 1 úver, považuje sa to za refinancovanie úveru,
O zo správy Obvodného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor súd zistil, že v prípade (novozriadeného) záložného práva zapísaného na LV č. XXXX pre kat. územie O. K. na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. Z XXXXXX-XX zo dňa 10.04.2012 ide o toho istého záložného veriteľa, a to VÚB, a.s. Bratislava. V konaní nebolo sporné, že po zriadení uvedeného záložného práva bolo záložné právo č. Z XXXXXX-XX zo dňa 08.08.2011 z uvedeného LV č. XXXX vymazané.
22. Z práve uvedeného podľa prvoinštančného súdu jednoznačne vyplýva, že novozriadené záložné právo je výhodnejšie pre žalobcu ako budúceho kupujúceho, nakoľko v dôsledku konsolidácie pôvodného úverového vzťahu žalovaného došlo k zníženiu jeho úveru zo sumy 70.984,50 eura na 70.656,98 eura. Podľa prvoinštančného súdu je preto pravdepodobné, že v dôsledku uvedenej skutočnosti by mohlo dôjsť k skoršiemu výmazu záložného práva, pretože konsolidovaný úver je nižší než úver pôvodný.
23. K žalovaným vznesenej započítacej námietke súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný postupoval v zmysle § 98 O. s. p., a preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že si zmluvnú pokutu musí uplatňovať
v osobitnom konaní. Zároveň skonštatoval, že žalobca nesporne neuhrádzal v zmluve dohodnutým spôsobom zálohové platby na dohodnutú kúpnu cenu.
24. Na základe uvedeného súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby.
25. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že ich náhradu priznal plne úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi v celkovej výške 1.895,78 eura.
26. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včasné odvolanie, pričom sa domáhal, aby súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
27. Z ustanovení zmluvy o budúcej zmluve podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že účastníci túto uzatvárali s vedomím, že na predmete kúpy viazne jednak ťarcha v podobe pravidelne splácaného úveru, ktorý bude do uzatvorenia kúpnej zmluvy splatený a ťarcha vymazaná. Zároveň sa v zmluve žalovaný jednoznačne zaviazal, že predmet kúpy nezaťaží novými ťarchami bez vedomia žalobcu. Tým, že žalovaný po podpísaní zmluvy predmet kúpy zaťažil novou ťarchou v podobe nového úveru, bezpochyby zasiahol do budúceho plnenia ako aj celého záväzkového vzťahu bez vedomia žalobcu, čím zároveň zmenil povahu budúceho plnenia v podobe úveru, ktorý v čase podpisu zmluvy nielenže neexistoval, ale neexistoval ani predpoklad, že bude predmet kúpy takto zaťažený. Súd prvej inštancie napriek opakovanej požiadavke právneho zástupcu žalobcu predbežne neposúdil, či s poukazom na § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka takýmto porušením zmluvy zo strany žalovaného došlo k takej zmene okolností, že by bolo nespravodlivé od žalobcu naďalej požadovať, aby kúpnu zmluvu uzatvoril. Súd prvej inštancie mal dôkladne vysvetliť, prečo považoval postup žalovaného za zákonný a najmä prečo si myslí, že bolo spravodlivé naďalej od žalobcu žiadať, aby pokračoval v plnení zmluvy až do nadobudnutia predmetu kúpy s novou ťarchou, o ktorej nič nevedel. Tým, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezdôvodnil, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a účinne sa proti takémuto rozhodnutiu brániť, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p..
28. Žalobca považuje za jednoznačné, že v prípade dvoch popísaných úverov žalovaného nejde o ten istý úver a o to isté záložné právo. Tvrdenie, že žalovaný iba optimalizoval svoj skorší úver úverom neskorším síce môže byť pravdivé, ale na právnom závere o tom, že sa nejedná o totožný úver a tú istú ťarchu to nič nemení.
29. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa zameral len na výšku úverov žalovaného a neskúmal skutočný stav 1. úveru (koľko zostávalo žalovanému do jeho splatenia) a nevenoval pozornosť procesu prípravy 2. úveru. Tým, že súd prvej inštancie zamietol návrh právneho zástupcu žalobcu, aby bola od banky zabezpečená kompletná zložka týkajúca sa oboch úverov žalovaného (vrátane stavov na účtoch), a aby súd vypočul finančného poradcu, ktorý nový úver pre žalovaného zabezpečil, zmaril možnosť vykonať dokazovanie do hĺbky a riadne tak, aby bolo možné objektívne prijať právny záver o tom, že žalovaný zmluvu neporušil.
30. Žalobca napokon namietal odňatie možnosti konať pred súdom prvej inštancie spočívajúce v nasledujúcom. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku považuje žalobca za zrejmé, že súd svoje rozhodnutie založil na porovnaní úverových zmlúv, ktoré mu boli žalovaným predložené až na pojednávaní dňa 09.03.2015, na ktorom súd aj meritórne rozhodol. Právnemu zástupcovi žalobcu súd tieto zmluvy síce predložil k nahliadnutiu, pre krátkosť času a rozsah zmlúv však nemal čas sa s nimi riadne oboznámiť, čo aj namietal. Tzv. „dôkazy na poslednú chvíľu“ predložené na pojednávaní tesne pred rozhodnutím judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vyhodnocuje za vykonané nezákonne pokiaľ druhá strana nemala dostatočný čas, aby sa s nimi oboznámila, a aby sa k nim vyjadrila. Tým, že prvoinštančný súd právnemu zástupcovi žalobcu neposkytol dostatočný čas a vo veci meritórne rozhodol, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p..
31. Vzhľadom k uvedenému žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
32. Žalovaný sa prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu k odvolaniu písomne vyjadril. V ňom sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a odvolacie dôvody žalobcu označil za účelové a nepravdivé. Účelovosť tvrdení žalobcu podľa neho vyplýva z toho, že žalobca si dlhodobo neplní povinnosť vyplývajúcu z článku III. ods. 4.) zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a to mesačne uhrádzať zálohové platby na dohodnutú kúpnu cenu formou splátok.
33. Žalovaný popiera porušenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, keďže podľa vlastných slov neuzavrel „nový úver“, ale išlo o úver konsolidačný, ktorého účelom bolo zníženie úrokovej sadzby, čo by podmienilo skorší výmaz ťarchy zapísanej na LV č. XXXX. Uvedeným konsolidačným úverom nedošlo k zhoršeniu právneho postavenia žalobcu, nehnuteľnosť bola zaťažená nižším úverom, než tomu bolo pri podpise prvej zmluvy. Právne postavenie žalobcu zostalo minimálne rovnaké, pretože také isté záložné právo bolo na LV vyznačené v čase podpisu zmluvy ako je aj v súčasnosti. Žalovaný v tomto smere výslovne uviedol, že z pohľadu žalobcu došlo len k zmene číselného označenia úverovej zmluvy a záložnej zmluvy, avšak obsah a aj dopad týchto zmlúv zostal nezmenený.
34. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.
35. Keďže počas odvolacieho konania (v období medzi podaním odvolania a prejednaním veci odvolacím súdom) bol procesný predpis Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradený novým procesným predpisom s účinnosťou od 01.07.2016, ktorým je Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), odvolací súd počnúc uvedeným dňom v konaní postupoval podľa nového procesného predpisu - CSP za aplikácie prechodných ustanovení zakotvených v § 470 CSP.
36. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 379 a 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v danom prípade opodstatnené.
37. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou žalobcu, že mu bola vyššie popísaným postupom prvoinštančného súdu odňatá možnosť konať pred súdom. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že vada konania, ktorú predchádzajúci procesný predpis označoval za odňatie možnosti konať pred súdom, a ktorá zakladala dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., našla v novom procesnom predpise CSP odraz v dôvode na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Podľa tohto ustanovenia odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
38. Odvolací súd dáva za pravdu žalobcovi, že súd prvej inštancie ohľadne listinných dôkazov predložených žalovaným až na poslednom pojednávaní dňa 09.03.2015 (2 úverových zmlúv a 2 záložných zmlúv) právnemu zástupcovi žalobcu nevytvoril dostatočný časový priestor na adekvátne oboznámenie sa s ich obsahom a na zaujatie kvalifikovaného postoja k týmto listinám. Vzhľadom na rozsah spomínaných listín a ich význam pre posúdenie veci odvolací súd nepovažuje za primerané, aby bol právny zástupca žalobcu nútený reagovať na ich obsah okamžite a za situácie, že na oboznámenie s ich obsahom mal rádovo iba niekoľko minút. Skutočne ide o tzv. „dôkazy na poslednú chvíľu“ predložené na poslednom pojednávaní, na ktorom súd prvej inštancie vo veci aj meritórne rozhodol. Ide zároveň o dôkazy nesporne významné pre posúdenie otázky, či zriadením záložného práva na základe novej záložnej zmluvy Z XXXXXX - XX zo dňa 10.04.2012 (zabezpečujúcej pohľadávku z úveru poskytnutého na základe novej úverovej zmluvy U XXXXXX - 12 zo dňa 10.04.2012), ktoré vystriedalo pôvodné záložné právo dohodnuté skoršou záložnou zmluvou Z XXXXXX - XX zo dňa 08.08.2011 (zabezpečujúce pohľadávku z úveru poskytnutého na základe pôvodnej úverovej zmluvy U XXXXXX - 11 zo dňa 08.08.2011), nedošlo k takej zmene okolností, ktoré by mali v zmysle § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka ex offo za následok zánik záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Napokon v súdnom spise sa iné dôkazy majúce v tomto smere výpovednú hodnotu ani nenachádzajú, pretože súd prvej inštancie odmietol dôkazný návrh žalobcu, aby bola zabezpečená kompletná spisová dokumentácia banky týkajúca sa úverov poskytnutých žalovanému a svedecky vypočutá osoba, ktorá ako finančný poradca poskytnutie nového úveru zabezpečila.
39. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku sám pri posúdení výhodnosti jednotlivých záložných práv pre žalobcu vychádzal zo zistenia vyplývajúceho z predmetných zmlúv predložených žalovaným až na poslednom pojednávaní. Súd prvej inštancie konštatoval výhodnosť novšieho záložného práva pre žalobcu len na základe toho, že v novom úverovom vzťahu bola istina poskytnutého úveru nižšia, keďže činila namiesto pôvodných 70.984,50 eura už iba 70.656,98 eura. Iba na základe tejto skutočnosti zároveň súd skonštatoval, že by mohlo dôjsť k skoršiemu výmazu záložného práva, pretože skonsolidovaný úver je nižší ako bol úver pôvodný. Odvolací súd v súvislosti s uvedeným zdôrazňuje, že uvedené závery sa javia ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd prvej inštancie posúdenie výhodnosti nového záložného práva pre žalobcu neprípustne zredukoval na zistenie o znížení istiny úveru o 327,52 eura a nevysvetlil, prečo pri posudzovaní výhodnosti nepripísal význam aj iným zjavne neopomenuteľným faktorom. Za takéto je napríklad potrebné považovať nezodpovedané otázky:
O v akej výške sa pohyboval dlh žalovaného voči banke z 1. úveru v čase, keď bol nahradený novým, údajne konsolidačným úverom,
O či nový konsolidačný úver slúžil k ozdraveniu iba jediného skoršieho úverového vzťahu žalovaného, prípadne či tento v sebe konzumoval viac úverových vzťahov.
40. Zodpovedaniu uvedených otázok mohlo skutočne slúžiť aj dokazovanie navrhnuté žalobcom na poslednom pojednávaní, ktoré súd prvej inštancie z pohľadu odvolacieho súdu neopodstatnene odmietol vykonať. Závery prvoinštančného súdu o výhodnosti nového záložného práva zabezpečujúceho nový konsolidačný úver tak postrádajú adekvátne odôvodnenie a neberú do úvahy ani proti nim svedčiaci zrejmý fakt, že konečná riadna splatnosť nového „konsolidačného“ úveru má podľa príslušnej zmluvy nastať dňa 20.04.2022, pričom konečná riadna splatnosť úveru pôvodného mala nastať dňa 12.08.2021. Keďže záložné právo k predmetnej nehnuteľnosti v danom prípade vždy zabezpečovalo pohľadávku vyplývajúcu z toho ktorého úveru, je zrejmé, že v prípade nového záložného práva bolo v prípade splácania nového úveru v zmluve dohodnutými splátkami umožnené dlhšie trvanie uvedenej ťarchy na nehnuteľnosti tvoriacej predmet budúcej kúpy o viac než 8 mesiacov, než v prípade záložného práva pôvodného. Absenciu dostatočného odôvodnenia prvoinštančného rozsudku ohľadne posúdenia zmeny okolností, ktoré by prípadne mohli mať vplyv na aktiváciu zániku záväzku podľa § 50a Občianskeho zákonníka odvolací súd rovnako považuje za odňatie práva na spravodlivý proces, keďže nedostatočne odôvodnený rozsudok odvolateľovi znemožňuje plne rozvinúť polemiku s jeho dôvodmi a podať vyčerpávajúce odvolanie. Tento nedostatok spôsobujúci odňatie práva na spravodlivý súdny proces už v odvolacom konaní vzhľadom na jeho povahu nie je možné napraviť.
41. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
42. Podľa § 391 ods. 3 CSP je povinnosťou odvolacieho súdu v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. V tomto smere odvolací súd prvoinštančnému súdu nemôže dať jednoduchú odpoveď a to z dôvodu, že ďalší postup a právne posúdenie veci bude úzko nadväzovať na vyriešenie základnej otázky, podľa ktorého hmotnoprávneho predpisu je potrebné vzťahy strán posudzovať. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vzťahy strán vo všetkých otázkach posudzuje výlučne podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, svoj takýto postup však nijak neodôvodnil. Pochybnosti v tomto smere totiž vzbudzuje skutočnosť, že obe strany boli v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve v postavení podnikateľov a predmetom budúcej kúpy sa mali stať nebytové priestory slúžiace podnikaniu. Súd prvej inštancie si neozrejmil, či záväzkový vzťah medzi týmito podnikateľmi sa týkal ich podnikateľskej činnosti, alebo s ňou nesúvisel. Súvis s podnikateľskou činnosťou strán sa v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka posudzuje podľa toho či v čase vzniku záväzkového vzťahu je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa ho týka. Súvis s podnikateľskou činnosťou môže v obdobných prípadoch vyplývať napríklad aj len z toho, že v budúcnosti sa previesť majúca nehnuteľnosť slúžila podnikaniu budúceho predávajúceho a budúci kupujúci ju mieni nadobudnúť za účelom vykonávania svojej podnikateľskej činnosti. V prípade, ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že záväzkový vzťah strán sa v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka riadi ustanoveniami obchodných záväzkových vzťahov Obchodného zákonníka, bude potrebné pri právnom posúdení veci na skutkový stav aplikovať ustanovenia tohto hmotnoprávneho predpisu vrátane jeho
ustanovení o odstúpení od zmluvy, zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a podobne, čiže všade tam, kde Obchodný zákonník obsahuje vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnu právnu úpravu.
43. Odvolací súd zároveň súd prvej inštancie upozorňuje, že posúdenie započítacej námietky vznesenej žalovaným bude možné až potom, čo si súd prvej inštancie spoľahlivo vyriešiť predbežnú otázku, či v období, za ktoré si žalovaný uplatňuje zmluvné pokuty zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, ešte mohli takéto záväzky z predmetnej zmluvy vznikať, vzhľadom na stále do úvahy prichádzajúcu eventualitu skoršieho zániku základného záväzku uzavrieť budúcu zmluvu.
44. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.