Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-128-2015.pdf
PDF · 98.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/128/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v spore žalobcu: EURO BUSINESS SOLUTIONS s. r. o., so sídlom Osadná 2, 831 03 Bratislava, IČO: 46 132 767, zastúpený: Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava proti žalovanému: A. B., bytom XXX XX A. XXX o zaplatenie 136,- Eur takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 100,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100,- Eur od 13.02.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47,06 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.07.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 136,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 132,- Eur od 13.02.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.01.2014 uzatvorili žalobca a žalovaný zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 11953, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému finančnú čiastku vo výške 100,- Eur a žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku riadne a včas vrátiť žalobcovi a dodržiavať podmienky dohodnuté v zmluve, ako aj všeobecné obchodné podmienky. Zmluva v článku I. zakotvuje, že celková výška úroku za spotrebiteľský úver (poplatok za poskytnutie pôžičky) je vo výške 32,- Eur a celková výška úveru klienta podľa zmluvy je vo výške 132,- Eur. V súlade s článkom 2. bodu 2.2 všeobecných obchodných podmienok žalobca poskytol žalovanému pôžičku tak, že finančné prostriedky v dohodnutej výške poukázal bankovým prevodom na účet klienta, z ktorého klient na znak súhlasu s nakladaním s osobnými údajmi uhradil registračný poplatok vo výške 0,01 Eur. Za dátum skutočného poskytnutia pôžičky sa považuje dátum pripísania finančných prostriedkov na účet žalovaného. V zmysle článku 15 bodu 15.3 Všeobecných obchodných podmienok, v prípade, ak je klient v omeškaní so splatením pôžičky alebo jej časti, alebo poplatku za pôžičku viac ako 30 kalendárnych dní, odo dňa splatenia pôžičky alebo jej časti, a zároveň mu bola veriteľom vyrubená jednorazová pokuta, je povinná uhradiť aj poplatky, ktoré predstavujú poplatky za notifikačné SMS správy, emaily a poštu. Výška poplatku za každú jednu notifikačnú SMS správu, email predstavuje sumu vo výške 2,- Eur. Výška sumy za jednu notifikačnú poštovú zásielku predstavuje sumu vo výške 5,- Eur. Žalovaný do dňa spísania žaloby neuhradil celý svoj splatný záväzok.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril napriek tomu, že žaloba spolu s prílohami mu bola doručená na vyjadrenie dňa 22.02.2016.
4. Podľa § 297 veta druhá písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú z dôvodu nečinnosti žalovaného sporné a hodnota sporu bez príslušenstva je 100,- Eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 26.09.2016.
7. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 05.10.2016, bez prítomnosti strán sporu, resp. ich zástupcov.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, všeobecnými podmienkami k zmluve, detailom obratu, ako aj ostatným obsahom spisu, na základe ktorého zistil nižšie uvedený skutkový stav.
9. Žalobca v právnom postavení veriteľa a žalovaný v právnom postavení dlžníka uzatvorili dňa 15.01.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 11953, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru veriteľom dlžníkovi vo výške 100,- so splatnosťou úveru dňa 12.02.2014. Za deň podpísania zmluvy sa považoval deň prevodu úveru na účet klienta. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba 417,14, celková výška úroku za spotrebiteľský úver 32,- Eur, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 3630,50 proc. a celková výška úveru klienta podľa zmluvy 132,- Eur. V zmluve bolo ďalej dohodnuté, že v prípade, ak je klient v omeškaní so splatením pôžičky alebo jej časti, alebo poplatku za pôžičku viac ako 30 kalendárnych dní odo dňa splatenia pôžičky alebo jej časti, a zároveň mu bola veriteľom vyrubená jednorazová pokuta, je povinný uhradiť aj poplatky, ktoré predstavujú poplatky za notifikačné SMS správy, e-maily a poštu. Výška poplatku za každú jednu notifikačnú SMS právu, e-mail predstavuje sumu 2,- Eur, výška sumy za jednu notifikačnú poštovú zásielku predstavuje sumu 5,- Eur.
10. Z detailu obratu (č. l. 11) vyplýva, že dňa 15.01.2014 žalobca zaslal na účet žalovaného sumu 100,- Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný mu dlžnú sumu nevrátil v lehote splatnosti, pričom toto tvrdenie žalobcu žalovaný v konaní nijako nerozporoval.
11. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
12. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
15. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 2 písm. a), c), d), e) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.
17. Podľa§ 497 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
19. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami vznikol záväzkový právny vzťah na základe uzavretia vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.01.2014. Po preskúmaní zmluvy súd túto zmluvu po právnej stránke posúdil ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na obsah skúmanej zmluvy, na uvedený záväzkový právny vzťah nie je možné aplikovať ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, t. j. základné ustanovenie o úverovej zmluve, v zmysle ktorého sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi za poskytnutie peňažných prostriedkov úroky. Zároveň s poukazom na to, že pôžička sa musela splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace (splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu kratšiu ako jeden mesiac), nejde o spotrebiteľský úver, ale o inú pôžičku. Z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pôžička môže byť buď bezodplatná alebo odplatná, pričom odplata pri peňažnej pôžičke je možná len vo forme úrokov. V spornej zmluve boli úroky dohodnuté. Zmluva medzi stranami sporu ako reálny kontrakt vznikla samotným poskytnutím finančných prostriedkov bezhotovostným prevodom v deň uzatvorenia zmluvy. Z jej obsahu nepochybne vyplýva, že vôľa zmluvných strán priamo smerovala k prenechaniu predmetnej peňažnej sumy žalobcom ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi pri uzavretí zmluvy. Vôľou zmluvných strán nebolo dohodnúť záväzok veriteľa poskytnúť po uzavretí zmluvy ako konsenzuálneho kontraktu až na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky (jeden z pojmových znakov zmluvy o úvere). Z predložených listinných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že zmluva medzi sporovými stranami bola platne uzatvorená dňa 15.01.2014 prostriedkami diaľkovej komunikácie, kedy žalobca poukázal na účet žalovanej sumy pôžičky vo výške 100,- Eur.
23. Po vykonanom dokazovaní súd uzatvára, že žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí (pojmových znakov) predmetnej zmluvy t. j. reálne
poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovaného vrátiť peniaze. Žalobca v konaní preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke, keď reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 100,- Eur, čo vyplýva aj z detailu obratu, podľa ktorého žalobca dňa 15.01.2014 poukázal na účet žalovaného sumu 100,- Eur a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi požičanú sumu do 12.02.2014. Keďže žalovaný podľa tvrdenia žalobcu túto svoju zmluvnú povinnosť ani čiastočne nesplnil, čo žalovaný v konaní nijako nepoprel (nevyjadril sa k žalobe a priloženým dôkazom), teda netvrdil ani nepreukazoval existenciu právnej skutočnosti, ktorá by mala za následok zánik dlhu, bolo právne dôvodné žalobe v časti o zaplatenie sumy 100,- Eur vyhovieť, pretože v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú. Súd preto žalovaného zaviazal vrátiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 100,- Eur, ktorá mu bola poskytnutá formou pôžičky.
24. Pokiaľ ide o zvyšnú časť žalovanej sumy vo výške 36,- Eur, v tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú a preto ju zamietol. Uvedenej sumy sa žalobca domáhal titulom poplatku za poskytnutie pôžičky vo výške 32,- Eur a poplatku za notifikačnú SMS správu/e-mail/poštovú zásielku vo výške 4,- Eur. V zmluve pritom nebol dohodnutý poplatok vo výške 32,- Eur, ale úrok v tejto výške. Keďže istina pôžičky bola 100,- Eur a uvedený úrok bol dohodnutý za obdobie 28 dní (od 15.01.2014 do 12.02.2014), ročný úrok tak predstavuje 417,14 %. Takto dohodnutý úrok, ktorý až niekoľko desiatok násobne prevyšuje úroky, ktoré za obdobné úvery požadovali v uvedenom období banky, je jednoznačne nepomerne vysoký, zjavne neprimeraný, na prvý pohľad v rozpore s dobrými mravmi. Predmetné ustanovenie zmluvy určujúce celkovú výšku úroku za pôžičku vo výške 32,- Eur je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Rovnako absolútne neplatným ustanovením zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi je aj ustanovenie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi poplatky za notifikačné SMS správy, e-maily a poštové zásielky. Výška poplatku 2,- Eur niekoľkonásobne prevyšuje cenu SMS správy či odoslania emailu a výška poplatku 5,- Eur aj cenu poštovného za zaslanie poštovej zásielky. Veriteľ má síce nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré sú príslušenstvom pohľadávky, žalobcom požadované poplatky sú však stanovené paušálnou sumou, nie sú preukázateľnými nákladmi na uplatnenie pohľadávky a ich výška niekoľkonásobne presahuje poplatky tretím subjektom za ich odoslanie. Navyše, žalobca okrem toho ani nepreukázal, že mu vznikol nárok na zaplatenie týchto poplatkov. Z charakteru tohto zmluvného vzťahu jednoznačne vyplýva, že táto zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a žalovaný má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Naopak, individuálnosť dohodnutých podmienok žalobca nepreukázal, a to ani gramatickým označením „osobitných podmienok“ či „hlavných špeciálnych zmluvných podmienok“.
25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatky z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
28. Pokiaľ ide o príslušenstvo žalovanej sumy, žalobca si podanou žalobou uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 100,- Eur od 13.02.2014 do zaplatenia. Tým, že žalovaný nesplnil svoj záväzok zo zmluvy vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote splatnosti, t. j. do 12.02.2014, dostal sa nasledujúcim dňom do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, čím žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25 % (5 + 0,05 %) ročne zo sumy istiny 100,- Eur od 13.02.2014 do zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 13.02.2014 bola 0,05 %. Keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania v nesprávnej výške až 9,25 %, uplatnený nárok
je v časti nad 5,25 % ročne nedôvodný, preto súd žalobu aj tejto časti zamietol a úroky z omeškania priznal len v zákonnej výške.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že prevažne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47,06 %. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 73,53 % a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 26,47 %, keď žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 136,- Eur s príslušenstvom a súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 100,- Eur s príslušenstvom. S poukazom na uvedený pomer úspechu strán vo veci a tým daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 47,06 %, súd v končenom dôsledku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).