Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8C-19-2016.pdf
PDF · 76.87 KB
Case nature
Subarea
8C/19/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: SLOVKARPATIA HOTEL, a.s., Bajkalská 25/A, 825 03 Bratislava, IČO: 43 866 221, zast. Mgr. Ľubomír Bugáň, advokát, Bajkalská 25/A, 825 03 Bratislava proti žalovanému: S. Č., R.. XX.XX.XXXX, D.. K. XXXX/X, XXXX N., Česká republika, o zaplatenie 239,80 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e európsky platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.04.2016 č.k. 8C/19/2016-21.
Súd konanie z a s t a v u j e .
Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 16,50 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.
Žiadnej zo strán sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.02.2016 domáhal vydania európskeho platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 239,80 EUR s príslušenstvom titulom nezaplatenia ceny za služby ubytovacieho zariadenia.
Okresný súd Bratislava II vydal dňa 20.04.2016 európsky platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 239,80 EUR s príslušenstvom. Európsky platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.
Podľa čl. 26 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom.
Podľa § 269 Civilného sporového poriadku, Európsky platobný rozkaz je platobný rozkaz vydaný podľa osobitného predpisu.
Podľa § 272 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o platobnom rozkaze sa použijú primerane, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
Keďže európsky platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, súd ho podľa § 266 ods. 3 CSP zrušil.
Podľa § 3 Civilného sporového poriadku, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
Podľa § 9 Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
Podľa čl. 18 ods. 1, 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa čl. 26 ods. 1, 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24. Vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých je žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.
Podľa čl. 28 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
V rámci skúmania podmienok konania súd dospel k záveru, že nemá právomoc ďalej konať vo veci.
Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia ceny ubytovacích služieb. Žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť v predmete podnikania (okrem iného) ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach. Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie ubytovacích služieb, nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto je žalovaného potrebné považovať za spotrebiteľa. Medzi stranami sporu tak súčasne vznikol vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy.
V otázke právomoci odkazuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, najmä na použitie nariadenia o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 ak je osoba, ktorá má bydlisko v inom členskom štáte, ako v tom, na súde ktorého je žalovaná a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia. Súd má zároveň povinnosť umožniť osobe, ktorá má bydlisko v inom členskom štáte a zároveň je spotrebiteľom, namietať absenciu právomoci súdu. Súd zároveň kvalifikovaným spôsobom preveril, že sa bydlisko žalovaného skutočne nachádza v Českej republike. Na tento účel súd pristúpil k doručovaniu európskeho platobného rozkazu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 prostredníctvom Obvodného súdu pre Prahu 4. Z vyjadrenie dožiadaného súdu vyplýva, že na adrese uvedenej v návrhu je žalovaný neznámy, nepodarilo sa mu doručiť zásielku ani na adresu
zamestnávateľa evidovaného Českou správou sociálneho zabezpečenia, ani na ďalšiu známu adresu, ktorou bola ohlasovňa Úradu mestskej časti Praha 1.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalovaný má bydlisko na území Českej republiky. Žalovanému sa však nepodarilo doručiť súdnu zásielku, v dôsledku čoho sa na konaní nezúčastnil. Súd si zároveň nemôže založiť právomoc na prejednanie sporu (po zrušení európskeho platobného rozkazu by mal súd nariadiť pojednávanie), nakoľko v prípade spotrebiteľov je výslovne určené, že spotrebiteľa možno žalovať len v členskom štáte, v ktorom má bydlisko. Z hľadiska právomoci súdov Slovenskej republiky je podstatnou skutočnosťou to, že žalovaný nemal v čase podania návrhu na tunajší súd bydlisko v Slovenskej republike a v prejednávanom spore vystupuje ako spotrebiteľ, a teda nárok voči nemu možno v zmysle čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 uplatniť len na súde členského štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Keďže žalovaný v čase začatia konania preukázateľne nemal bydlisko na území Slovenskej republiky, nie je daná právomoc všeobecných súdov Slovenskej republiky.
Konanie, predmetom ktorého je zaplatenie ceny za ubytovacie služby, v zásade spadá do právomoci všeobecných súdov, avšak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je možné predmetný spor prejednať pred súdom Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu súd na daný prípad aplikoval ustanovenie § 9 Civilného sporového poriadku a konanie zastavil bez postúpenia veci inému príslušnému orgánu.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
So zastavením konania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je v zmysle vyššie citovaného § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. spojený nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku. Súd tak nariadil vrátiť žalobcovi ním zaplatený súdny poplatok v plnej výške 16,50 EUR.
Keďže žiadnej zo strán nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, súd rozhodol o trovách konania v súlade s § 256 CSP (a contrario) tak, že žiadnej zo strán sa náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995