Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_1Tk-3-2016.pdf
PDF · 134.52 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tk/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Philadelphyho a prísediacich R.. R. X. F. W.. V. L., v trestnej veci obžalovaného W. Q., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. b/, c/, e/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty, na hlavnom pojednávaní dňa 06. 10. 2016, t a k t o
rozhodol:
Obžalovaný: W. Q., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, r. č. XXXXXX/XXXX, trvalým pobytom evidovaný X. K. XXXX, T. X., nezamestnaného, t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica od 06.02.2016,
uznáva sa vinným, že
v presne nezistenom čase po 19:00 h, nie však neskôr ako po 20:57 h dňa 05.02.2016 v Detve, v stave ovplyvnenia po požití alkoholu a minimálne jednej ďalšej návykovej látky, obsiahnutej v liečive Tramal, pred hotelom DETVA oslovil B. N. (ďalej aj ako „poškodený“), nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvalo bytom K., N. XXX, požadujúc po ňom, aby mu poskytol cigaretu, na čo poškodený reagoval negatívne, následne ho začal sprevádzať, vytýkajúc mu, že klame a navrhol mu, aby si s ním išiel „vypiť“, čo poškodený odmietol, na čo ho v blízkosti autobusovej stanice, pri objekte pohostinstva NONSTOP na Záhradnej ulici fyzicky napadol tým spôsobom, že poškodeného najprv uchopil za pravú stranu ramena a pritiahol ho k sebe a následne ho udrel rukou do oblasti hlavy za ucho, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, po čom ho chytil za ramená a odtiahol ho za objekt pohostinstva NONSTOP, kde pritom, ako sa chcel poškodený postaviť, ho kopol nohou obutou v pevnej obuvi do oblasti tváre, následne poškodeného prehľadal, pričom u neho objavil koženú peňaženku čiernej farby, pritom ako mu ju z vrecka na pravej strane vyberal ho poškodený uchopil za ruky, z ktorého zovretia sa vytrhol a následne začal na poškodeného opäť útočiť s tým, že ho veľkou intenzitou opakovane kopal a šliapal mu do tvárovej a vlasatej časti hlavy; v prehľadávaní poškodeného, ktorý po už popísanom ataku prestal klásť odpor, potom pokračoval, s tým, že mu vyzliekol bundu a vyzul topánky, pričom v zadnom vrecku jeho nohavíc našiel drobnú peňažnú hotovosť v sume 2,- €, ktorú si vzal, po čom poškodeného, ktorý javil príznaky vážnej poruchy zdravia, bez toho, aby mu poskytol alebo privolal pomoc, na mieste zanechal; následne vedený zámerom získať ďalšiu peňažnú hotovosť patriacu poškodenému sa v čase od 20:57 h do 21:13 h dňa 05.02.2016 s použitím platobnej karty č. XXXX XXXX XXXX XXXX vystavenej k účtu poškodeného vedeného vo VÚB, a. s. a platobnej karty č. XXXX XXXX XXXX 4705 vystavenej k účtu poškodeného vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s. (ďalej len SLSP, a. s.), ktoré našiel v odcudzenej peňaženke, pokúsil opakovane uskutočniť hotovostné výbery v bankomate č. M. prevádzkovanom VÚB, a. s. umiestnenom v Detve na ul. M. R. Štefánika 860 a v bankomate č. XXXX prevádzkovanom SLSP,
a. s. umiestnenom na rovnakej ulici v objekte predajne BILLA, pričom v bankomate prevádzkovanom VÚB, a. s. sa mu v čase o 20:59:23 h s použitím platobnej karty č. XXXX XXXX XXXX XXXX podarilo na ťarchu účtu poškodeného vybrať peňažnú hotovosť v sume 50,- €; následkom už popísaného masívneho a intenzívneho fyzického ataku na poškodeného, tento popri iných zraneniach utrpel aj mnohopočetné zlomeniny tvárovej časti a spodiny lebečnej s pomliaždením mozgu a s podpavúčnicovým krvácaním, ktorých rozvoj u neho vyvolal masívne krvácanie zo stropu nosovej dutiny s vdychovaním krvi do dýchacích ciest s následným dusením sa, vznik krvných výronov pod tvrdou plenou a mäkkou plenou mozgu spojených so zväčšovaním opuchu mozgového tkaniva a zatláčaním mozgového kmeňa do veľkého tylového otvoru, ktoré v súhrne viedli k zlyhávaniu dýchania a krvného obehu poškodeného a následne aj k jeho celkovému kolapsu, pričom smrť poškodeného potom nastala v neskorých večerných až nočných hodinách dňa 05.02.2016,
t e d a
- iného úmyselne usmrtil, čin spáchal závažnejším - surovým spôsobom konania, na chránenej osobe
- osobe vyššieho veku, v úmysle získať majetkový prospech,
- neoprávnene si obstaral platobnú kartu na účel použiť ju ako pravú,
č í m s p á c h a l
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/, písm. e/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. c/ Tr. zákona a ustanovenie §139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona.
Za to sa o d s u dz u j e:
Podľa § 145 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 5 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 22 (dvadsať) rokov a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona za podmienok uvedených v § 77 ods. 1 Tr. zákona, § 78 ods. 1 Tr. zákona súd u k l a d á obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona súd u k l a d á obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným: 1/ F. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., U.. N. XXX, T.. X., 2/ K. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, Z. Z., 3/ N. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. - W., Q.. F. XXXX/XX a 4/ O. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., M. XXXX, T.. X. spoločne a nerozdielne náhradu škody v sume 11 550,31 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd o d k a z u j e poškodených:
1/ F. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., U.. N. XXX, T.. X., 2/ K. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, Z. Z., 3/ N. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. - W., Q.. F. XXXX/XX F. 4/ O. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., M. XXXX, T.. X.
so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný W. Q. v presne nezistenom čase po 19:00 h, nie však neskôr ako po 20:57 h dňa 05.02.2016 v Detve, v stave ovplyvnenia po požití alkoholu a minimálne jednej ďalšej návykovej látky, obsiahnutej v liečive Tramal, pred hotelom DETVA oslovil B. N.Č. (ďalej aj ako „poškodený“), nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvalo bytom K., N. XXX, požadujúc po ňom, aby mu poskytol cigaretu, na čo poškodený reagoval negatívne, následne ho začal sprevádzať, vytýkajúc mu, že klame a navrhol mu, aby si s ním išiel „vypiť“, čo poškodený odmietol, na čo ho v blízkosti autobusovej stanice, pri objekte pohostinstva NONSTOP na Záhradnej ulici fyzicky napadol tým spôsobom, že poškodeného najprv uchopil za pravú stranu ramena a pritiahol ho k sebe a následne ho udrel rukou do oblasti hlavy za ucho, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, po čom ho chytil za ramená a odtiahol ho za objekt pohostinstva NONSTOP, kde pritom, ako sa chcel poškodený postaviť, ho kopol nohou obutou v pevnej obuvi do oblasti tváre, následne poškodeného prehľadal, pričom u neho objavil koženú peňaženku čiernej farby, pritom ako mu ju z vrecka na pravej strane vyberal ho poškodený uchopil za ruky, z ktorého zovretia sa vytrhol a následne začal na poškodeného opäť útočiť s tým, že ho veľkou intenzitou opakovane kopal a šliapal mu do tvárovej a vlasatej časti hlavy; v prehľadávaní poškodeného, ktorý po už popísanom ataku prestal klásť odpor, potom pokračoval, s tým, že mu vyzliekol bundu a vyzul topánky, pričom v zadnom vrecku jeho nohavíc našiel drobnú peňažnú hotovosť v sume 2,- €, ktorú si vzal, po čom poškodeného, ktorý javil príznaky vážnej poruchy zdravia, bez toho, aby mu poskytol alebo privolal pomoc, na mieste zanechal; následne vedený zámerom získať ďalšiu peňažnú hotovosť patriacu poškodenému sa v čase od 20:57 h do 21:13 h dňa 05.02.2016 s použitím platobnej karty č. XXXX XXXX XXXX XXXX vystavenej k účtu poškodeného vedeného vo VÚB, a. s. a platobnej karty č. XXXX XXXX XXXX XXXX vystavenej k účtu poškodeného vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s. (ďalej len SLSP, a. s.), ktoré našiel v odcudzenej peňaženke, pokúsil opakovane uskutočniť hotovostné výbery v bankomate č. M. prevádzkovanom VÚB, a. s. umiestnenom v Detve na ul. M. R. Štefánika 860 a v bankomate č. XXXX prevádzkovanom SLSP, a. s. umiestnenom na rovnakej ulici v objekte predajne BILLA, pričom v bankomate prevádzkovanom VÚB, a. s. sa mu v čase o 20:59:23 h s použitím platobnej karty č. XXXX XXXX XXXX XXXX podarilo na ťarchu účtu poškodeného vybrať peňažnú hotovosť v sume 50,- €; následkom už popísaného masívneho a intenzívneho fyzického ataku na poškodeného, tento popri iných zraneniach utrpel aj mnohopočetné zlomeniny tvárovej časti a spodiny lebečnej s pomliaždením mozgu a s podpavúčnicovým krvácaním, ktorých rozvoj u neho vyvolal masívne krvácanie zo stropu nosovej dutiny s vdychovaním krvi do dýchacích ciest s následným dusením sa, vznik krvných výronov pod tvrdou plenou a mäkkou plenou mozgu spojených so zväčšovaním opuchu mozgového tkaniva a zatláčaním mozgového kmeňa do veľkého tylového otvoru, ktoré v súhrne viedli k zlyhávaniu dýchania a krvného obehu poškodeného a následne aj k jeho celkovému kolapsu, pričom smrť poškodeného potom nastala v neskorých večerných až nočných hodinách dňa 05.02.2016.
Záver súdu o preukázaní vyššie uvedeného skutkového deja vychádza z vyhlásenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktorý urobil vyhlásenie, že sa z jeho spáchania cíti byť vinným, ktoré vyhlásenie súd potom ako obžalovaný kladne odpovedal na otázky položené mu v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ prijal a vyhlásil, že vykoná iba dôkazy súvisiace s ukladaním trestu a ochranného opatrenia, ako aj s rozhodovaním o nároku poškodených na náhradu škody.
Obžalovaný po právnej stránke tým, že iného úmyselne usmrtil a taký čin spáchal závažnejším - surovým spôsobom konania, na chránenej osobe - osobe vyššieho veku a neoprávnene si obstaral platobnú
kartu na účel použiť ju ako pravú, naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/, písm. e/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. c/ Tr. zákona a ustanovenie §139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný takto vo vzťahu k obzvlášť závažnému zločinu vraždy konal v nepriamom úmysle v zmysle § 15 písm. b/ Tr. zákona, pretože vedel, že svojim konaním môže vyvolať trestnoprávne významný následok - smrť poškodeného Petra Krnáča a pre prípad, že takýto následok spôsobí bol s tým uzrozumený. Vo vzťahu k prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona, pretože chcel porušiť záujem chránený trestným zákonom na ochrane cudzieho majetku a vlastníctva.
Pri úvahách o treste za takto zistené zavinenie súd vychádzal z ustanovenia § 34 Tr. zák.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. pri ukladaní trestu prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaný W. Q. je slobodný, v čase skutku mal status osoby blízkej veku mladistvého. Z miesta bydliska v meste Hriňová (správa MÚ Hriňová z 08. 06. 2016 vo zv. III., č.l. 588) neboli k osobe obžalovaného zistené žiadne negatívne, ale ani pozitívne skutočnosti. Z miesta aktuálneho výkonu väzby ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica (správa ústavu z 03.06.2016 vo zv. III., č.l. 583) je obžalovaný hodnotený kladne, keďže jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni a ústavný poriadok a stanovený režim dňa ako aj príkazy a nariadenia príslušníkov ZVJS dodržiava, resp. riadne plní. Z údajov registra trestov Generálnej prokuratúry SR (výpis z RT vo zv. III., č.l. 616) v spojení s rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. XT X/XXXX-XXX z 31.01.2014 (zv. III. , č.l. 589-593) a obsahom pripojeného trestného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. XT X/XXXX možno zistiť, že obžalovaný sa do trestnoprávne významného konfliktu so zákonom doposiaľ dostal iba jedenkrát a to práve v dôsledku odsúdenia už označeným súdnym rozhodnutím, ktorým bol ako mladistvý páchateľ uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu krádeže podľa §212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona a zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona, ktorých sa dopustil v roku 2013 a za ktoré mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu pre mladistvých, ktorý v plnom rozsahu vykonal 26.08.2015, a ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Ako vyplýva zo správy ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou z 20.04.2016 (zv. III., č.l. 579) a uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. X I. z 29.09.2014 (zv. III, č. l. 581 - 582) obžalovaný výkon uloženého ochranného opatrenia ukončil na základe rozhodnutia v zmysle § 74 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 448 ods. 1 Tr. poriadku t. j. prepustením z liečenia po dosiahnutí účelu, pre ktorý mu bolo uložené a to dňom 19.11.2014. V zmysle rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. XT/XX/XXXX - 50 z 11. 11. 2013 (zv. III., č.l. 594 - 599) bol obžalovaný po ukončení výkonu trestu dňa 27.08.2015 prijatý do Reedukačného centra v Bystričanoch a to na účel výkonu ústavnej výchovy nariadenej práve označeným súdnym rozhodnutím. Zo správy daného výchovného zariadenia z 31.03.2016 (zv. III., č.l. 574) vyplýva, že obžalovaný bol ÚPSVaR vedený ako problémové dieťa už od roku 2006, kedy sa prvýkrát dopustil prečinu poškodzovania cudzej veci. V neprispôsobivom správaní porušujúcom zákon pokračoval aj v nasledujúcom období, kedy v roku 2007 sa dopustil zločinu lúpeže, v roku 2008 a 2010 prečinu krádeže, v roku 2011 zločinu vydierania, sexuálneho násilia a šírenia toxikománie a v roku 2012 opäť prečinu krádeže. Po nastúpení do zariadenia v ňom obvinený zotrval iba 2 dni, nakoľko už 28.08.2015 z reedukačného centra utiekol. Napriek vyhlásenému pátraniu sa obžalovaného nepodarilo zadržať a počnúc 23.10.2015 bol z evidencie centra vyradený, nakoľko dovŕšil vek 18 rokov. V evidencii priestupkov ako ju podáva výstup z ústrednej evidencie MV SR (zv. III., č.l. 615) má obžalovaný za obdobie od 06.08.2012 do 01.07.2016 evidované celkom 3 priestupky, z toho 2 týkajúce sa priestupku podľa § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch, ktorých sa dopustil drobnými krádežami v prevádzkach reťazca TESCO. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Zvolen obžalovaný nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie (správa úradu z 03.06.2016 zv. III., č.l. 585). Poslednú evidenciu z tohto titulu ukončil 08.12.2015, kedy bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený pre nespoluprácu s úradom. Pomoc v hmotnej núdzi naposledy poberal od 01.12.2015 do 29. 02. 2016.
V rámci ukladania trestu, s cieľom komplexne posúdiť osobu obžalovaného W. Q., jeho pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj prečítaním znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) W.. E. N., ktorý vypracovala v spolupráci s klinickou psychologičkou W.. O. Č.. Úlohou znalcov bolo komplexne posúdiť duševný stav obžalovaného W. Q.. Zo záverov ich znaleckého posudku č. 23/2016, č. 4/2016 (zv. II., č. l. 333 - 384) vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania stíhaného skutku, ako aj v minulosti trpel poruchou osobnosti s anetickými črtami, ktorá je z forenzného hľadiska poruchou trvalou, liečbou neovplyvniteľnou, ktorá nemá vplyv na ovládaciu a rozpoznávaciu zložku jeho konania. Vedľa tejto poruchy možno u neho konštatovať aj polyformnú toxikomániu, teda abúzus viacerých psychoaktívnych látok so znakmi závislosti. V čase spáchania skutku obžalovaný mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie mohol ovládať. Skutok, pre ktorý je stíhaný, má súvislosť s jeho štruktúrou osobnosti, v ktorej ide o osobnosť anetickú, impulzívnu, nezdržanlivú, u ktorej pudové impulzy prevládajú nad racionálnou kontrolou. Prípadné požitie psychoaktívnych látok v čase skutku jeho konanie podstatným spôsobom neovplyvnilo. Pre čas skutku a ani pre čas znaleckého vyšetrenia obžalovaný netrpel duševnou poruchou v užšom zmysle slova, t. j. psychózou a aktuálne je schopný ako pochopiť zmysel trestného konania, tak i pochopiť zmysel prípadne uloženého trestu. Vzhľadom na absenciu duševnej poruchy v užšom zmysle slova, nie je pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nebezpečný. Zistená polyformná závislosť však odôvodňuje absolvovanie ochrannej protitoxikomanickej liečby ústavnou formou. Z psychologického rozboru osobnosti obžalovaného možno ďalej zistiť, že jeho rozumové a pamäťové schopnosti sú v pomere k populačnej norme podpriemerné, avšak nedosahujú hranicu defektu. Jeho osobnosť je nepsychotická, duševný vývoj je od detstva nevyvážený, vyvíja sa disharmonicky, so smerovaním k psychopatickej štrukturácii s anetickými črtami nerozvíjajúcimi sa vyššími citmi a empatickými schopnosťami. Agresivita je v jeho osobnosti prítomná, ale nie je dominantnou črtou, zmysel pre sociálnu realitu je nižší, viazaný skôr na vlastné túžby a myšlienky. Vnútorné napätie v závislosti na vonkajších a vnútorných provokačných podnetoch môže vyústiť do impulzívnych a deštruktívnych reakcií. Je ľahkovážny a neschopný prebrať na seba zodpovednosť, konštruktívne riešiť situácie, vyrovnať sa s vnútornou nepohodou inak ako agresivitou a výtržníctvom. Otec i starý otec obžalovaného boli neustále vo výkone trestu a matka nezvládla dostatočne nastaviť rešpektovanie pravidiel, vplyv referenčnej skupiny disociálne sa vyvíjajúcich rovesníkov bol nezanedbateľný. Obžalovaný mal skorý kontakt s psychoaktívnymi látkami, ktoré si podmanili simplexnejšiu, emočne nestabilnú, neistú, impulzívnu osobnosť, ktorej mravný vývoj je narušený. Všeobecná schopnosť obžalovaného správne a úplne vnímať sledované a prežité udalosti, tieto si zapamätať a reprodukovať ich je zachovaná. Z osobnostných charakteristík vyplýva tendencia javiť sa v lepšom svetle a podliehanie vplyvom okolia v zmysle ľahšej ovplyvniteľnosti. Nemožno vylúčiť istú tendenčnosť a skresľovanie, prispôsobovanie a vysvetľovanie si vonkajších okolností vo svoj prospech, pričom uvedené mechanizmy môžu prebiehať ako na vedomej, tak i na nevedomej úrovni. Z vysokou pravdepodobnosťou možno z motivačnej stránky stíhaného skutku vylúčiť patologický moment. Impulzívna disharmonicky vyvíjajúca sa osobnosť s psychopatickým uplatňovaním sa, chcela vyhovieť momentálnej pohnútke, potrebe fajčiť, ktorá sa spolu so situačnými premennými (vplyv psychoaktívnych látok u obvineného i u obete, v ktorej tušil ľahkú korisť, keďže bola pod vplyvom alkoholu, ale ktorá kladením odporu ho zneistila a odtlmila jeho impulzivitu) zmenila na zištný motív (peniaze, platobná karta). Pri neschopnosti empatie a absencii vyšších citov sa obžalovaný nezaoberal možnými dôsledkami svojho konania a neprivolal pomoc. Čo sa týka resocializačnej prognózy, znalci konštatujú, že vzhľadom k doterajšiemu vývinu a skúsenostiam k celkovej osobnosti obvineného, možno predpokladať, že v prípade úspešnej protitoxikomanickej liečby a zaradením sa do nerizikového prostredia je prípadná recidíva uňho menej pravdepodobná. Pozitívnym prognostickým faktorom sú nízky vek, ovplyvniteľnosť referenčnou skupinou a nie celkom ukončený osobnostný vývoj obžalvoaný. Skutočnosť, že obžalvoaný skutok spáchal vo veku blízkom veku mladistvého neovplyvnila podstatnejším spôsobom jeho rozumovú ani vôľovú spôsobilosť v čase skutku. Ako už bolo konštatované, spáchanie stíhaného skutku súvisí, resp. ho ovplyvňujú iné okolnosti a faktory ako vek.
Pokiaľ ide o vyhodnotenie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností možno konštatovať ich vyrovnaný pomer. Súd obžalovanému priznal jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval a naopak priťažovala mu iba okolnosť spáchania viacerých trestných činov v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zákona. V smere k poľahčujúcim okolnostiam sa žiada doplniť, že obžalovanému napriek tomu, že má status osoby blízkej veku mladistvému, nebolo možné pričítať okolnosť v zmysle § 36 písm. d/ Tr. zákona, keďže na podklade výsledkov znaleckého vyšetrenia jeho duševného stavu bolo nutné ustáliť, že vek obžalovaného v čase skutku podstatnejším spôsobom nevplýval na jeho rozumovú ani vôľovú vyspelosť a že na spáchanie stíhaného skutku vplývali naopak iné okolnosti a faktory než vek.
Pretože súd odsudzoval obžalovaného za dva trestné činy spáchané v jednočinnom súbehu, ukladal mu úhrnný trest odňatia slobody podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Najprísnejšie trestným bol v tomto prípade trestný čin vraždy podľa § 145 ods. 2 Tr. zákona, kde Trestný zákon umožňuje ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 20 do 25 rokov alebo trest doživotia. U obžalovaného bolo uloženie doživotného trestu vylúčené, pretože pre to neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 47 ods. 1 Tr. zák. Trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov.
Ako vyplynulo zo znaleckých záverov znalcov z odboru psychiatria, psychológia a zdravotníctva, obžalovaný nie je pre svoje okolie nebezpečný, a teda nemožno prijať záver, že takýto trest je potrebný pre účinnú ochranu spoločnosti. Taktiež znalci nevyslovili jednoznačný záver, že by u obžalovaného nebola možná prevýchova, a teda že by ho nebolo možné napraviť tretom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. Z toho dôvodu o tomto treste súd uvažovať nemohol.
Po vylúčení trestu doživotia súd vychádzal u obžalovaného zo základnej trestnej sadzby pri tomto trestnom čine, ktorá je 20-25 rokov. Túto trestnú sadzbu však súd musel upraviť s poukazom na § 38 ods. 5 Tr. zákona z dôvodu, že obžalovaný už bol v minulosti právoplatne odsúdený za zločin (rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. X G. X/XXXX z 31.01.2014) tak, že zvýšil dolnú hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu na 22 rokov a 6 mesiacov až 25 rokov, v rámci ktorej potom mohol ukladať trest. Pri ukladaní trestu súd zobral v úvahu aj ľútosť obžalovaného nad svojim konaním prezentovanú na hlavnom pojednávaní a ospravedlnenie sa poškodeným. Naproti tomu súd nemohol opomenúť ani nenapraviteľný následok, resp. spôsob a brutalitu ako obžalovaný konal. Napriek tomu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie súd považoval za primeraný a spravodlivý trest odňatia slobody vo výmere 22 rokov a 6 mesiacov, teda trest na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, prihliadnuc aj na to, že obžalovaný musí vykonať minimálne 3 tohto trestu, aby mohlo prichádzať do úvahy jeho podmienečné prepustenie. Takýto trest podľa názoru súdu dostatočne zabezpečí odradenie iných osôb od páchania tak závažnej trestnej činnosti (generálna prevencia), ako aj prevýchovu obžalovaného (individuálna prevencia), ktorá je podľa záverov znalcov možná.
Pri rozhodovaní o zaradení obžalovaného do príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody súd vychádzal z § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., podľa ktorého pri ukladaní trestu páchateľovi za obzvlášť závažný zločin súd obligatórne musí takéhoto páchateľa zaradiť do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Z uvedeného dôvodu súd obžalovaného zaradil do tohto ústavu.
Vzhľadom na odsúdenie obžalovaného za obzvlášť závažný zločin súd mu obligatórne uložil aj ochranný dohľad v trvaní troch rokov, v rámci ktorého bude obžalovaný po svojom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody kontrolovaný probačným a mediatičným úradníkom pri svojom zaradení do normálneho spôsobu života, a ktorým mu bude poskytnutá aj primeraná pomoc.
Pokiaľ ide o nariadenie ochrannej liečby u obžalovaného súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalkyne W.. E. N. znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria), ktorá u obžalovaného zistila polyformnú závislosť na
psychoaktívnych látkach so znakmi závislosti a odporučila mu absolvovať ochrannú protitoxikomanickú liečbu ústavnou formou. Vzhľadom na uvedené závery súd obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona túto formu ochrannej liečby uložil.
Pokiaľ ide o náhradu škody poškodení F. M., K. K., N. Y. a O. N. - súrodenci poškodeného B. N., si cestou svojej splnomocnenkyne F. M. riadne a včas uplatnili v trestom konaní nárok na náhradu škody, ktorú vyčíslili na sumu 1.550,31 Eur ako priame náklady súvisiace s pohrebom poškodeného. Zároveň z titulu nemajetkovej - morálnej ujmy si uplatnili za zásah do súkromia a rodinného života náhradu škody vo výške 40.000 Eur, každému zo súrodencov po 10.000 Eur. Pokiaľ ide o priame-vecné náklady súvisiace so smrťou a pohrebom poškodeného tieto poškodení riadne preukázali a vyčíslili a to predložením faktúry a pokladničného dokladu z 11.02.2016 vystavené pohrebnou službou W. L., Hriňová na sumu 746,40 €, dokladom z registračnej pokladne CBA Slovakia, a.s. z 11.02.2016 na sumu 64,91 €, nákupným dokladom vystaveným spoločnosťou Woman & Man W. M. z 08.02.2016 na sumu 140,- €, dokladom z registračnej pokladne V. B. zo 17.02.2016 na sumu 45,- €, faktúrou č. XXXX/XXX z 12.02.2016 dodávateľa S. W., L. H., K. na sumu 554,- € a k faktúre prislúchajúci príjmový pokladničný doklad z 12.02.2016 (zv. I, č. l. 148-155). Keďže o týchto priamych - vecných nákladoch súd pochybnosť nemal obžalovaného na túto sumu v prospech poškodených zaviazal.
Pokiaľ ide o uplatnenú nemajetkovú - morálnu škodu v sume 40.000 Eur, treba uviesť, že je nutné rešpektovať hmotnoprávne ustanovenia osobitných predpisov, na ktorých je uplatnený nárok založený a ktorými sa súd tiež aj riadi. Tieto predpisy špecificky upravujú vznik nároku na náhradu škody, jeho obsah a rozsah, spôsob náhrady. Potom aj pri rozhodovaní o neoprávnených zásahoch do osobnostných práv a právnych prostriedkoch nápravy sa rozhoduje podľa § 11 Občianskeho zákonníka a nasl. (ďalej len „OZ“).
Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Úprava ochrany súkromia, vrátane rodinného súkromia, vychádza zo zásady, že do súkromného života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna ujma. Funkciou práva na súkromie je totiž zabezpečiť pre fyzickú osobu nerušenosť súkromnej sféry, v ktorej by mohla všestranne rozvíjať svoju osobnosť.
Ústava zároveň rodinný život priraďuje k súkromnému životu, pričom toto priradenie treba interpretovať tak, že rodinný život a právo na jeho ochranu sú súčasťou súkromia. Ústava chráni aj súkromie fyzickej osoby v jej rodinných vzťahoch voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne, či materiálne. Zásahy do týchto vzťahov, ktoré sú neoprávnené, možno kvalifikovať ako zásahy do rodinného života - do rodinného súkromia. V prípade, že medziľudské väzby tvoriace základ a rámec súkromného života jednotlivca dosahujú určitú intenzitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou vzťahov dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na ochranu osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne, je objektívne spôsobilé do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Treba tiež uviesť, že právnym prostriedkom ochrany proti takému zásahu je práve návrh, ktorým sa fyzická osoba domáha podľa ustanovení o ochrane osobnosti primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať i podobu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
S poukazom na vyššie uvedené je potrebné uzavrieť, že ustanovenia § 11 a nasl. OZ poskytujú právny základ nároku na náhradu nemajetkovej - imateriálnej ujmy spôsobenej jednotlivcovi usmrtením jeho blízkej osoby. Rešpektovanie súkromného života musí zahŕňať do určitej miery aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami. Súčasťou súkromného života je život rodiny, zahrňujúci i vzťahy medzi blízkymi príbuznými, hlavne vzťahy sociálne a morálne.
Súdna prax pripustila žaloby na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktoré si uplatňujú postihnuté blízke osoby, ktorých právo na súkromný a rodinný život bolo dotknuté úmrtím blízkej osoby. Je nepochybné, že úmrtie blízkej osoby predstavuje závažný zásah do práva na súkromie dotknutej fyzickej osoby, ako jedného z čiastkových osobnostných práv fyzickej osoby.
Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej sa poškodení domáhajú v prejednávanej veci, môže súd podľa § 13 ods. 2 OZ priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu ustanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá bude splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce.
Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii) vnímala aj každá iná fyzická osoba.
I keď samotné jednotlivé súčasti osobnosti fyzickej osoby a osobnostných práv, ktorým poskytuje ochranu § 11 OZ (ľudská dôstojnosť, česť, meno, vážnosť, súkromie a pod.) sú hodnoty, ktoré v podstate nemožno vyjadriť v peniazoch, to ešte neznamená, že by peniazmi nebolo možné vyjadriť výšku náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej protiprávnym zásahom do osobnosti. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch predpokladá splnenie určitých zákonom kvalifikovaných podmienok. Výšku náhrady tohto zadosťučinenia určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Občiansky zákonník žiadnu maximálnu ani minimálnu hranicu výšky zadosťučinenia v peniazoch nestanovuje. Ustanovenie § 13 ods. 1 OZ stanovuje len, že zadosťučinenie má byť primerané. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vecou úvahy súdu, ktorý sa pri tejto úvahe musí riadiť dvoma v zákone taxatívne stanovenými kritériami (§ 13 ods. 3 OZ - závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo) a z týchto musí pri svojom rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vychádzať. Iné ako vyššie uvedené kritériá nemôže súd pri rozhodovaní o tejto otázke vziať na zreteľ.
Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že konaním obžalovaného, ktorým naplnil skutkovú podstatu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. b/, c/, e/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty, došlo k neoprávnenému zásahu do práva poškodených F. M., K. K., N. Y. F. O. N. - súrodencov poškodeného B. N. na ochranu osobnosti, konkrétne k zásahu do práva na súkromie, ako jedného z čiastkových osobnostných práv fyzickej osoby, ktorému poskytuje ochranu § 11 OZ. Treba zdôrazniť, že rodinný život zahrňuje okrem iného vzťahy medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi, to znamená medzi deťmi, rodičmi, prarodičmi, bez ohľadu na skutočnosť, či spolu trvale žijú alebo nie, a protiprávne narušenie týchto rodinných vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život. V posudzovanom prípade tento zásah predstavovaný smrťou súrodenca poškodených súd videl mimoriadne významným, veľmi hlbokým a nereparovateľným.
Súd mal v trestnom konaní preukázané, že poškodení F. M., K. K., N. Y. a O. N. s nebohým poškodeným B. N. tvorili fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami, bez akýchkoľvek patologických čŕt. Z výpovede F. M.T. vyplynulo, že nebohý brat s ňou žil v spoločnej domácnosti a mal so súrodencami vytvorený dobrý vzťah. Aj keď sa po smrti matky stretávali sporadicky, neznamená to, že ich vzťahy boli narušené. Jeho smrť ich všetkých zasiahla a poznačila. Uvedené skutočnosti potvrdili na
hlavnom pojednávaní aj svedkovia N. Y. a K. K.. Podľa názoru súdu tragická smrť ich brata pri konflikte, ktorý zavinil obžalovaný, zásadným spôsobom zasiahla do ich života a nenávratne popretŕhala doterajšie silné citové väzby, v dôsledku čoho poškodení stratili možnosť realizovať a ďalej rozvíjať rodinný život so svojím bratom a sú o vzťah k bratovi, ako najbližšiemu rodinnému príslušníkovi, ochudobnení. Zároveň utrpeli citovú ujmu spočívajúcu v nepríjemných pocitoch úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku zo smrti svojho brata. Podľa názoru súdu žiadna forma morálneho zadosťučinenia podľa ust. § 13 ods. 1 OZ by v danom prípade nepostačovala k tomu, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na strane poškodených, ktorých právo na ochranu osobnosti bolo porušené takto zisteným zásahom s neodstrániteľnými následkami.
Súd pri určení peňažnej náhrady prihliadol na nenapraviteľný smrteľný následok vzniknutý v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného, ako aj na dôsledky, ktoré smrť brata vyvolala u samotných poškodených. V tejto súvislosti treba poznamenať, že účelom finančného zadosťučinenia nie je kompenzovať poškodeným stratu súrodenca. Účelom finančného zadosťučinenia je do istej miery kompenzovať emocionálne útrapy poškodených smrťou brata vyvolané. Preto súd na tento účel považoval sumu 10 000,- Eur za primeranú. Súd tak rozhodol v úmysle hľadať a nájsť spravodlivosť pre tých, ktorým ostali už len spomienky na svojho brata. Treba tiež pripomenúť, že rozhodnutie o výške náhrady nemajetkovej ujmy nie je ani len pokusom finančne ohodnotiť ľudský život. Suma 40.000 Eur sa súdu zdala vzhľadom na okolnosti prípadu ako neprimeraná apreto poškodených zo zvyškom ich uplatneného nároku na náhradu škody podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku odkázal na civilný proces.
S poukazom na druh a výmeru trestu, ktorý bol obžalovanému uložený súd neurčil lehotu na plnenie (tzv. paričnú lehotu) podľa § 161 O.s.p.. V takomto prípade otázka lehoty na plnenie sa bude odvíjať od okamihu výzvy oprávnených (poškodených) zaslanej obžalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.