Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-61-2015.pdf
PDF · 92.57 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/61/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v spore žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: L. L., O.. XX.XX.XXXX, V. D. B. V., Š. D. F., o zaplatenie 325,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 260,60 eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 260,60 eur od 16.05.2014 do zaplatenia na účet žalobcu č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, C. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vedený vo I. V., a.s. pobočka K. banky, O.. F. XX, V. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V zostávajúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .
Súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na súd dňa 02.02.2015 sa domáhal žalobca voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 325,60 eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 325,60 eur od 16.05.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo dňa 13.03.2014 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“), a to tým, že žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany navrhovateľa v súlade s čl. III bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 eur. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 325,60 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 200 eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 60,60 eur. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 15.05.2014. Nakoľko žalovaný žalobcovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, žalobca priloženými písomnými výzvami vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku voči žalobcovi. V zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej
zmluvy si žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur, pričom žalovaný bol pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy riadne oboznámený s poplatkami súvisiacich s porušením povinnosti splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok žalobcu predstavuje sumu vo výške 325,60 eur s príslušenstvom.
2. V časti peňažnej sumy vo výške 125,60 eur predstavujúcej personálne náklady ( t.j. náklady na prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie súvisiace náklady vynaložené navrhovateľom z dôvodu omeškania odporcu), súd pre späťvzatie žaloby žalobcom písomným podaním zo dňa 01.10.2015 v sume 65 eur a 08.09.2016 v sume 60,60 eur.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť pred tým, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, nebol potrebný súhlas žalovaného a súd rozhodol o zastavení konania v časti istiny vo výške 331,10 eur (§ 145 ods. 1 veta prvá CSP).
8. Žalovaný sa v rámci prípravy pojednávania k žalobe písomne nevyjadril.
9. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 177 odsek 2 , písm. a.) Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, nakoľko sa jedná o drobný spor (do 2000 eur) a v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 19.09.2016, že dňa 05.10.2016 o 9,00 hod. sa uskutoční verejné vyhlásenie rozsudku.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi: výpisom z obchodného registra žalobcu, Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 13.03.2014, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 13.03.2014, výpisom z bankového účtu žalobcu, Upomienkou o nezaplatení pohľadávky zo dňa 22.05.2014, Urgenciou nezaplatenej pohľadávky zo dňa 29.05.2014, Výpoveďou a Upozornením navrhovateľa na hrozbu exekúcie pohľadávky zo dňa 05.06.2014, reláciami o pobyte odporcu, ako aj obsahom celého súdneho spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
11. Žalovaný uzavrel dňa 13.03.2014 so žalobcom Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“), ktorá rámcovo upravovala práva a povinnosti zmluvných strán bližšie upravených v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Súčasne spolu s Rámcovou zmluvou žalovaný v ten istý deň, t.j. 13.03.2014 uzavrel so žalobcom aj Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“). Na základe Rámcovej zmluvy a Zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému krátkodobú bezúčelovú, bezúročnú pôžičku ( nie úver ako je nesprávne uvedené v žalobnom návrhu ) vo výške 200 eur s možnosťou čerpania jednorazovo, bezhotovostným prevodom z účtu žalobcu na bankový účet odporcu najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení Zmluvy, pričom žalovaný sa zaviazal v lehote splatnosti vrátiť žalobcovi pôžičku s príslušenstvom vo výške 60,60 eur v celkovej výške 260,60 eur bezhotovostne na bankový účet žalobcu. Zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená na dobu určitú, so splatnosťou pôžičky s príslušenstvom dňa 15.05.2014. Celkové náklady poskytnutej pôžičky pozostávali z poplatku za poskytnutie pôžičky vyjadreného pevnou sumou 60,60 eur, pričom predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV bod 8 Rámcovej zmluvy. Z výpisu účtu navrhovateľa zo dňa 11.11.2013 vyplýva, že žalobca dňa 14.04.2014 bezhotovostným bankovým prevodom poskytol odporcovi na jeho bankový účet peňažné prostriedky vo výške 200 eur predstavujúce zmluvne dohodnutú pôžičku. Žalovaný pôžičku čerpal, avšak v lehote splatnosti žalobcovi poskytnutú pôžičku nesplatil, čím porušil zmluvné podmienky vyplývajúce
z Rámcovej zmluvy a Zmluvy. Z dôvodu nesplatenia pôžičky žalovaným v zmluvne dohodnutej lehote splatnosti, navrhovateľ písomnými výzvami zo dňa 22.05.2014, 29.05.201405.06.2014 a 12.06.2014, vyzval žalovaného na dodatočnú úhradu jeho peňažného záväzku. Žalovaný na predmetné výzvy žalobcu nereagoval, preto žalobca si žalobou podanou na súde uplatnil voči žalovanému zaplatenie dlžnej pohľadávky v celkovej výške 325,60 eur s príslušenstvom, pričom žalovaná istina predstavovala nesplatenú pôžičku vo výške 200 eur, vzniknuté náklady v súvislosti s poskytnutím pôžičky pozostávajúce z poplatku za poskytnutie pôžičky v sume 60,60 eur a z nákladov vzniknutých v súvislosti s vymáhaním pôžičky / čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy / v celkovej výške 65 eur.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 14. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
18. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
19. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
20. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
21. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 12.06.2014 (ďalej len „zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku“), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
26. Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.
27. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
28. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.
29. Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, účinného do 30.04.2014 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
30. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 13.03.2014 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“), ktorá rámcovo upravovala práva a povinnosti zmluvných strán bližšie upravených v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Súčasne spolu s Rámcovou zmluvou účastníci konania v ten istý deň, t.j. dňa 14.3.2014 uzavreli aj Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“). V danom prípade bolo potrebné najprv posúdiť, či zmluvný záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol zo Zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch alebo zo zmluvy o úvere iba podľa Obchodného zákonníka, príp. zo zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nie je možné na daný prípad aplikovať vzhľadom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l/ cit. zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Súd vychádzajúc z obsahu uzatvorenej Zmluvy, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá jednorazovo, bez účelu a bez úročenia peňažná suma vo výške 200 eur s lehotou splatnosti kratšou ako jeden mesiac, mal za to, že uzatvorená Zmluva zo dňa 11.11.2013 je zmluvou o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. V Zmluve nebola dojednaná povinnosť dlžníka platiť úroky za poskytnuté peňažné prostriedky, preto nemôže ísť o zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, nakoľko nie je naplnený vyššie uvedený pojmový znak obligatórneho ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka (t.j. zaplatiť veriteľovi spolu s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov aj dohodnuté úroky).
31. Na základe Rámcovej zmluvy a Zmluvy žalobca poskytol dňa 13.03.2014 žalovanému krátkodobú bezúčelovú, bezúročnú peňažnú pôžičku vo výške 200 eur, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnutú peňažnú pôžičku v lehote splatnosti do 15.05.2014 vrátiť žalobcovi. Zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená na dobu určitú. Žalovaný poskytnutú pôžičku v lehote splatnosti žalobcovi nesplatil, čím sa dostal do omeškania so splnením svojho dlhu. Žalobca viacerými písomnými výzvami dodatočne vyzval žalovaného na splnenie peňažného záväzku voči žalobcovi. Žalovaný na predmetné výzvy žalobcu nereagoval, preto si žalobca uplatnil voči žalovanému zaplatenie dlžnej pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o pôžičke žalobou podanou na súde. Žalovaná istina predstavovala celkovú dlžnú sumu 325,60 eur, ktorá pozostávala z nesplatenej pôžičky vo výške 200 eur, vzniknutých nákladov v súvislosti s poskytnutím pôžičky predstavujúcich poplatok za poskytnutie pôžičky v sume 60,60 eur a z nákladov vzniknutých v súvislosti s vymáhaním pôžičky / čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy / v celkovej výške 65 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal s plnením peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, nakoľko neuhradil poskytnutú pôžičku v lehote jej splatnosti, a to dňa 15.05.2014, súd v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami žalobe žalobcu vyhovel, avšak po čiastočnom späťvzatí vo výške 65 eur a 60,60 eur len v časti zaplatenia peňažnej sumy výške 200 eur ( t.j. pozostávajúcej z nesplatenej pôžičky).
32. O príslušenstve pohľadávky súd rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.02.2013, nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojich záväzkov zo Zmluvy, preto súd návrhu v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 200 eur (zníženej o personálne náklady, ktoré neboli navrhovateľom preukázané) odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky až do zaplatenia pôžičky vyhovel a zaviazal ho na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 200 eur od 16.05.2014 do zaplatenia.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 CSP / a contrario /, a nakoľko žiadna zo strán zastavenie konania nezavinila a podľa § 255 ods. 2 CSP teda ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje / § 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné / § 358 CSP/. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje /§ 362 ods. 1, veta prvá CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci/ § 62 ods. 1 CMP/. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 2 CMP/.