Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1P/67/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Janou Třeškovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. O., D.. XX.X.XXXX, bydlisko u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: L.. H. O., D.. XX.X.XXXX, N. Z. XXX, právne zastúpená: JUDr. Ján Pekar, advokát so sídlom Skalica, Potočná 191/39, a L.. M. O., D.. X.X.XXXX, N. Z. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného otca na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd zvyšuje výživné otca na maloletú V. O.Č., D.. XX.X.XXXX zo sumy 100,- € mesačne na sumu 200,- € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, počnúc od 17.8.2016.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Senica č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 9.4.2013 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.

Nedoplatok otca na zvýšenom výživnom za čas od 17.8.2016 do 30.9.2016 vo výške 50,- € je otec povinný zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 17.8.2016 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej V. O., D.. XX.X.XXXX, ostatný raz určenú rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 9.4.2013, a to zo sumy 100,- € mesačne na sumu 200,- € mesačne, s poukazom na vek maloletej a na jej nástup do 5. ročníka základnej školy (II. stupeň ZŠ), a s poukazom na to, že matke pribudla dňa 15.7.2015 ďalšia vyživovacia povinnosť. 2. Otec so zvýšením výživného na maloletú súhlasil, avšak nie na sumu 200,- € mesačne, ale len na sumu 150,- € mesačne s tým, že je ochotný dcére platiť tiež náklady na stravovanie v škole, náklady na tanečný krúžok a na krúžok mažoretiek, a taktiež prispievať na mimoriadne náklady vzniknuté na strane maloletej, napríklad na školu v prírode.

3. Kolízny opatrovník sa k návrhu matky vyjadril tak, že súhlasí so zvýšením výživného otca na maloleté dieťa, a to jednak vzhľadom na vek a opodstatnené potreby maloletej, ako aj vzhľadom na dobu 3 rokov, ktorá od poslednej úpravy výživného uplynula.

4. Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Senica sp. zn. XP/XX/XXXX, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, správami Sociálnej poisťovne, správou Obce Z., potvrdeniami a dokladmi o príjmoch a výdavkoch oboch rodičov, výsluchom matky a výsluchom otca maloletého dieťaťa, a zistil tento stav veci:

5. Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. XP/XX/XXXX mal súd preukázané, že rozsudkom č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 9.4.2013, právoplatným dňa 16.4.2013, bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá V. O., D.. XX.X.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100,- € mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. V čase rozhodovania súdu vo veci bola matka maloletej zamestnaná ako účtovníčka s priemerným čistým mesačným zárobkom vo výške 1.154,98 € mesačne, kým otec bol poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 559,69 € mesačne a bol tiež samostatne zárobkovo činnou osobou v oblasti poisťovníctva so základom dane v roku 2012 vo výške 1.977,36 €. Ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej V. nemal. Maloletá V. bola v tom čase žiačkou 1. ročníka ZŠ, stravovala sa v škole a navštevovala tanečný krúžok a krúžok mažoretiek, bola zdravá.

6. Ďalej mal súd v konaní preukázané, že matka maloletej je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a jej príjem predstavuje rodičovský príspevok v sume 203,20 € mesačne a prídavky na dve deti v sume 47,04 € mesačne, spolu 250,24 € mesačne. Žije v rodinnom dome vo vlastníctve jej rodičov, a to v spoločnej domácnosti s druhom A. Z., s ktorým sa im dňa 15.7.2015 narodila spoločná dcéra V. Z.. Matkin druh je zamestnaný a jeho čistý príjem predstavuje sumu 355,71 € mesačne, inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej V. nemá. Náklady na spoločnú domácnosť sú: elektrina 64,- €, SIPO 37,64 €.

7. Otec maloletej je zamestnaný v H. D. A. T. F. Z. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 896,66 € mesačne, a je tiež poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 567,25 € mesačne, t. j. spolu príjem 1.463,91 € mesačne. Žije sám vo vlastnom rodinnom dome v P. Z.. Náklady na domácnosť u neho predstavujú: elektrina 23,48 € mesačne, plyn 39,40 € mesačne, daň z nehnuteľnosti a poplatok za odpad spolu 99,03 € ročne. Do práce denne dochádza vlastným motorovým vozidlom, s čím sú spojené náklady na PHM približne 170,- € mesačne plus povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie spolu v sume 295,50 € ročne. Je alergik a užíva lieky, za ktoré mesačne uhrádza sumu cca 20,- €, nosí okuliare. Spláca pôžičku, ktorú si zobral za účelom vyplatenia úveru na dom a to po 215,10 € mesačne, a tiež spláca pôžičku zobratú z dôvodu majetkového vysporiadania manželstva po 120,83 € mesačne, keďže v mesiaci apríl 2016 vyplatil matke zo spoločne nadobudnutého domu sumu 20.000,- €. Za telefón a internet uhrádza mesačne sumu 36,- € a za TV a rozhlas sumu 7,24 € mesačne, taktiež si sporí do dôchodkového piliera po 15,- € mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej V. nemá. 8. Maloletá V. je žiačkou 5. ročníka, t. j. druhého stupňa základnej školy v Sobotišti. V škole sa stravuje za poplatok 21,80 € mesačne. Navštevuje tanečný krúžok s poplatkom 42,- € polročne a krúžok mažoretiek s poplatkom 20,- € polročne. V mesiaci jún 2016 matka zaplatila za ošetrenie maloletej u stomatológa čiastku 250,- € jednorazovo. Otec sa s dcérou stretáva a výživné riadne platí. Dcére prispieva aj nad rámec určeného výživného a to najmä formou darčekov k narodeninám a k Vianociam, ale tiež nákupom oblečenia či školských potrieb.

9. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (v skratke „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

24. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

25. Z vykonaného dokazovania a zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa bol podaný dôvodne. Súd zistil, že výživné otca na maloletú dcéru bolo naposledy určované dohodou rodičov v rámci rozvodového konania a to rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 9.4.2013, kedy bola vyživovacia povinnosť otca určená na sumu 100,- € mesačne. Keďže v zmysle § 26 Zákona o rodine je možné zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností len vtedy, ak sa zmenia pomery, súd skúmal, či na strane účastníkov konania došlo k takej podstatnej a trvalej zmene osobných a majetkových pomerov, ktorá by zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa odôvodňovala.

26. Súd mal v konaní preukázané, že k podstatnej a trvalej zmene pomerov došlo tak na strane maloletého dieťaťa, ako i na strane jeho rodičov. Od ostatného určenia výživného uplynuli už viac ako tri roky, maloletá V. za tento čas vyrástla, je o tri roky staršia a začala navštevovať už druhý stupeň základnej školy. S vekom dieťaťa prirodzene rastú aj jeho potreby a výdavky potrebné na jeho starostlivosť, ktoré v prvom rade znáša ten rodič, ktorý má maloleté dieťa vo svojej osobnej starostlivosti. Tak je tomu aj v danom prípade, keď u maloletej vzrástli náklady na školskú dochádzku (školské pomôcky, škola v prírode či výlety, ktorých frekvencia sa u starších detí zvyšuje) i na voľnočasové aktivity (vreckové, kreatívne ručné práce, o ktoré sa maloletá zaujíma, a pod.), pričom tieto náklady v prevažnej miere znášala a znáša matka maloletej, ktorá sa o dcéru sústavne osobne stará. Zároveň mal súd preukázané, že hoci náklady na starostlivosť o maloletú priebežne vzrástli, zárobkové pomery matky sa medzičasom zhoršili, keďže jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a jej príjem sa v dôsledku nástupu na rodičovskú dovolenku podstatne znížil zo sumy cca 1.154,98 € mesačne na sumu 250,24 € mesačne. Na druhej strane otcove zárobkové pomery sa výrazne zlepšili, nakoľko jeho príjem vzrástol až dvojnásobne zo sumy cca 724,47 € mesačne (výsluhový dôchodok + 164,78 € mesačne ako priemerný príjem plynúci zo živnostenskej činnosti) na sumu približne 1.463,91 € mesačne (výsluhový dôchodok + príjem zo stáleho zamestnania). Otec síce uviedol, že jeho príjem zo zamestnania sa v budúcnosti zníži, nakoľko je čiastočne tvorený odmenami za projekt, ktorý čoskoro vyprší, súd tu však poukazuje na to, že pre rozhodnutie súdu vo veci je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, t.j. súd nemôže rozhodnúť na základe takého stavu, ktorý už neexistuje, alebo svoje rozhodnutie oprieť o stav, ktorý ešte len v budúcnosti eventuálne môže nastať, a teda súd vychádzal a prihliadol k aktuálnym zárobkovým možnostiam otca. Za týchto okolností súd dospel k záveru, že zvýšenie výživného otca na maloletú V. zo sumy 100,- € mesačne na sumu 200,- € mesačne je dôvodné a opodstatnené jednak vzhľadom na zvýšený vek a školskú dochádzku maloletej, a jednak vzhľadom na súčasné osobné a zárobkové možnosti obidvoch rodičov. Pokiaľ potom ide o výdavky rodičov, jeden i druhý bývajú v rodinných domoch, kde je potrebné uhrádzať energie, daň z nehnuteľností i nevyhnutnú údržbu domu, a taktiež majú obaja osobné automobily, ktoré si vyžadujú náklady minimálne v podobe povinného zmluvného poistenia a nákupu pohonných hmôt. Rozdiel vo výdavkoch rodičov súd vidí najmä v tom, že otec navyše spláca dve pôžičky, obe sa však týkajú domu a vzájomného majetkového vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (v rámci ktorého otec vyplatil matke čiastku 20.000,- €), ktoré vysporiadanie ako také však nemá priamy vplyv na výšku vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa. Vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov predpokladá určité spravodlivé rozdelenie spoločného majetku manželov tak, aby si navzájom nezostali dlžní, takže pokiaľ otec dobrovoľne v rámci dohody vyplatil matke za účelom vyrovnania majetku finančnú hotovosť, je tu reálny predpoklad, že otcovi na druhej strane zostal hmotný (či nehmotný) majetok v obdobnej hodnote, akú v peňažnom vyjadrení sám vyplatil. Pokiaľ potom otec tvrdí, že matka má zo vzájomného vysporiadania manželov dostatok financií na výživu dieťaťa, tak aj matka môže trvať na tom, že otec dieťaťa disponuje dostatočnými majetkovými hodnotami, ktorými si vie riadne platenie výživného zabezpečiť. Na základe všetkých uvedených skutočností tak mal súd preukázané, že je dôvodné výživné na maloleté dieťa zvýšiť, a rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že vzniknutý nedoplatok na zvýšenom výživnom za čas od 17.8.2016 do 30.9.2016 vo výške 50,- € súd vzhľadom na jeho výšku uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

27. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Senica, Nám. oslobodenia č. 1, 905 30 Senica, v troch vyhotoveniach (§ 362 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku /v skratke „CSP“/).

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku /v skratke „CMP“/).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 . V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 . Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 .

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., a ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 370 a nasl. .