Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/1/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci navrhovateľa: C.. P. P., narodený X. X. XXXX, P. X, 821 08 Bratislava a oprávnenej z vyživovacej povinnosti: V.. K. P.Á., narodená XX. X. XXXX, P. M. XX, 841 02 Bratislava, o zníženie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu 5. 1. 2015 sa navrhovateľ domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k 16. januáru 2009, na sumu 50 € mesačne, pričom sumy platené nad sumu výživného vo výške 50 € sa započítajú od neskorších období. Uviedol, že od posledného rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti, rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k.: 25P/300/2006 zo dňa 7. 5. 2007, ktorým mu súd uložil povinnosť hradiť výživné vo výške 165,97 € (5.000 Sk) na maloletú dcéru K. P., došlo u neho k viacerým zmenám. Uzavrel nové manželstvo, XX. X. XXXX sa navrhovateľovi narodil syn, manželka ostala na materskej dovolenke, v spoločnej domácnosti navrhovateľa žije aj syn manželky, narodený XX. X. XXXX, ktorý bol do 31. 8. 2012 študentom Právnickej fakulty na U. H. X. V. v dennom štúdiu. Jediný príjem rodiny zabezpečuje navrhovateľ. Uviedol, tiež, že k rukám oprávnenej hradil výživné aj nad rámec uloženej povinnosti (nákupom výpočtovej techniky, spoločnými dovolenkami, občasným vreckovým, niektorými poplatkami spojenými so štúdiom. V období rokovo 2010 až 2012 bola finančná situácia navrhovateľa dobrá, v súčasnosti sa jeho situácia zhoršila v dôsledku problémov v podnikaní nezapríčinených navrhovateľom (podvodné konanie vo vzťahu k jeho firme, medializácia v súvislosti s firmami V..U..T.. R. B. F.). Uviedol, že odporkyňa má zabezpečené bývanie u svojej matky, ktorá má byt vo vlastníctve, pričom príjem matky navrhovateľky je dostatočný na to, aby pokryl potreby oprávnenej z vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ býva v prenajatom byte, pričom má problémy s uhrádzaním nájomného. K návrhu navrhovateľ nedoložil žiadne doklady.

2. Oprávnená z vyživovacej povinnosti uviedla, že s návrhom v celom rozsahu nesúhlasí. Poukázala na skutočnosť, že v domácnosti navrhovateľa žijú tri dospelé osoby a jedno maloleté dieťa. Syn manželky navrhovateľa má 28 rokov. Manželka navrhovateľa počas rodičovskej dovolenky podnikala. Medializácia osoby navrhovateľa trvá už viac trinásť rokov. K skutočnosti, že navrhovateľ býva v prenajatom byte uviedla, že sa jedná o byt v časti hlavného mesta s vyšším nájomným (byt s rozlohou vyše 100 m2 v Starom meste s mesačným nájomným prevyšujúcim 1.200 €). Matka oprávnenej z vyživovacej povinnosti aj napriek vlastníctvu bytu má náklady spojené s úhradami spojenými s užívaním bytu. Navrhovateľ užíva motorové vozidla luxusných značiek, hoci ich podľa vlastného vyjadrenia nevlastní.

3. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

4. Podľa § 157 zákona č. 151/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 183 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 30 CMP, po začatí konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá. Podľa § 31 CMP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Podľa § 32 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

5. Súd rozhodoval v neprítomnosti navrhovateľa, nakoľko sa tento nedostavil na pojednávanie nariadené na 6. 10. 2016 (ospravedlnil sa aj z pojednávania nariadeného na 2. 6. 2015). Obe ospravedlnenia boli doručené súdu emailom, prvé deň pred pojednávaním, druhé v deň pojednávania. Je potrebné uviesť, že navrhovateľ k návrhu tiež neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd preto pojednávala v neprítomnosti navrhovateľa v súlade s ustanoveniami v spojení s CSP.

6. Pri každom návrhu o zníženie výživného a tak isto aj pri každom návrhu o zvýšenie výživného, musí súd skúmať, či od ostatnej úpravy výživného nastala zmena pomerov, ktorá by zmenu výživného znížením alebo zvýšením odôvodňovala. Či ide o zmenu takého rozsahu, že odôvodňuje zníženie výživného alebo naopak zvýšenie výživného. Či sa výdavky a potreby maloletého dieťaťa oproti ostatnej úprave výživné zmenili tak, že sú dôvodom na zníženie výživného alebo na zvýšenie výživného. Alebo či sa zmenili podmienky povinného rodiča do takej miery, že nie je schopný platiť doteraz určené výživné alebo naopak zmenili sa tak, že schopný platiť výživné v sume vyššej než doteraz. Zmenu pomerov musí súd posudzovať porovnaním pomerov, ktoré tu boli v čase vydania ostatného rozhodnutia o výživnom ku dňu rozhodovania o návrhu na jeho zmenu. V danom prípade tak súd musel porovnávať pomery, ktoré tu boli ku dňu posledného rozhodnutia, keď bola zatiaľ ostatná úprava výživného s pomermi a pomermi v období za ktoré sa navrhovateľ domáha zníženia uloženej vyživovacej povinnosti.

7. Ako bolo vyššie uvedené, súd naposledy rozhodoval o vyživovacej povinnosti navrhovateľa rozsudkom č. k. 25P/300/2006-106 zo 7. mája 2007, právoplatným 27. 2. 2009. Rozsudkom súd zvýšil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa z pôvodne určenej sumy 1.000 (33,19 €) Sk na 5.000 Sk (165,97 €). Súd v odôvodnení uviedol, že zmena u oprávnenej z vyživovacej povinnosti nastala v tom, že prešla na vyšší stupeň vzdelávania (študovala v tom čase na gymnáziu), čo sa odrazilo v zvýšených odôvodnených potrebách oprávnenej z vyživovacej povinnosti. Súd pritom vychádzal zo situácie navrhovateľa, ktorý v čase rozhodnutia nepracoval, bol nezamestnaný a taktiež argumentoval negatívnym vplyvom proti nemu vedeného trestného stíhania. Oproti tomuto stavu došlo k zmene pomerov tak na strane oprávnenej z vyživovacej povinnosti, ako aj navrhovateľa. Oprávnená začala študovať na vysokej škole. Navrhovateľ medzičasom začal podnikať, čo predstavuje zlepšenie pomerov v porovnaní so situáciou pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti, kedy vôbec nepracoval. Z uvedeného je zrejmé, že v období, za ktoré žiadal navrhovateľ znížiť vyživovaciu povinnosť, nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie vyživovacej povinnosti a to aj pri rešpektovaní skutočnosti, že od 16. 1. 2009 má navrhovateľ vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Naopak, vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa o úspešnom období v podnikaní v období rokov 2010 - 2012, toto by odôvodňovalo za predpokladu podania návrhu navrhovateľky v tomto období a v prípade splnenia ostatných podmienok zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa.

8. Súd sa nezaoberal skutočnosťou, či vyživovacia povinnosť navrhovateľa trvá aj po tom, čo navrhovateľka v lete 2016 ukončila vysokoškolské štúdium a od mesiaca júl 2016 je zamestnaná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd rozhodoval len o návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti podľa návrhu navrhovateľa, ktorý zamietol. Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľ nepodal, preto sa súd nezaoberal skúmaním, či sú v súčasnosti splnené podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti.

9. Podľa § 49 ods. 1 účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd s ohľadom na dikciu ustanovenia § 52 uzavrel, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.