Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-171-2016.pdf
PDF · 88.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-7C/171/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudcom JUDr. Róbertom Jankovským v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, AK Slnečná 765/3, Malinovo proti žalovanej: U. P., F.. X.X.XXXX, T. W. Č.. XXX o zaplatenie 653,28 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca požiadal súd, aby zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 653,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 653,28 Eur od 19.4.2009 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 5.11.2008 uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu č. XXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 331,94 Eur, ktorý sa zaviazala splatiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 321,32 Eur, a to v 12 - tich mesačných splátkach po 54,44 Eur počnúc dňom 14.01.2008. Keďže žalovaná nesplácala úver podľa dohodnutých podmienok, čím porušila dojednania predmetnej zmluvy o úvere, stratila výhodu splátok a dňa 19.4.2009 sa stal dlh splatným. Žalobca podal dňa 30.6.2009 trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Považská Bystrica vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Trestného zákona, nakoľko mal žalobca podozrenie, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať. Uvedenému podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere ku dňu podania trestného oznámenia žalovaný nepoukázal v prospech predmetnej zmluvy o úvere žiadnu splátku, a to aj napriek skutočnosti, že mal finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o úver. Žalobca má teda za to, že žalovaná už v čase uzatvárania zmluvy o úvere vedela, že nebude úver splácať, čím uviedla žalobcu do omylu a spôsobila mu tým škodu. Okresný súd Považská Bystrica Trestným rozkazom č.k. 2T 267/2009 zo dňa 30.10.2009 uznal žalovanú vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Trestného zákona a podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Citovaný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 5.2.2010. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil Zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa 5.11.2008 vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, Trestný rozkaz Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 2T/267/2009-138 zo dňa 30.10.2009 a výpis z Obchodného registra žalobcu.
2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.
3. Vec bola prejednaná podľa § 180 C.s.p. v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením žaloby, Zmluvy o úvere č. 3930011 zo dňa 5.11.2008 vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, Trestného rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 2T/267/2009-138 zo dňa 30.10.2009, pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2T 267/2009, písomného podania žalobcu zo dňa 6.7.2016, výpisu z Obchodného registra žalobcu a zistil nasledovné:
5. Žalobca dňa 5.11.2008 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o úvere č. XXXXXXX (ďalej len zmluva o úvere), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 10.000 Sk/ 331,94 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s poplatkom vo výške 9.680 Sk/321,32 Eur v 12- tich mesačných splátkach po 1640,- Sk/54,44 Eur počnúc dňom 14.01.2009. Celkovo sa žalovaná zaviazala splatiť žalobcovi sumu 19.680 Sk/653,26 Eur.
6. Trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 2T/267/2009-138 zo dňa 30.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.2.2010 bola žalovaná odsúdená pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Trestného zákona. Žalobca ako poškodený bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
7. Z pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2 T 267/2009 súd zistil, že dňa 29.9.2009 si žalobca ako poškodený uplatnil v trestnom konaní voči žalovanej nárok na náhradu škody vo výške 653,28 Eur s tým, že denne narastá dlh o sumu 1,66 Eur odo dňa 19.4.2009 (od splatnosti dlhu), pričom ku dňu 29.9.2009 dlh žalovanej predstavuje sumu 1154,93 Eur.
8. Na pojednávaní žalovaná vzniesla námietku premlčania. Uviedla, že žalobca sa najneskôr doručením trestného rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica dozvedel o tom, že za vniknutú škodu zodpovedá a najneskôr od uvedenej doby mu začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie nároku. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby súd žalobu zamietol.
9. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
10. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
11. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
12. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
13. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
14. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
15. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
16. V danom prípade si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu škody vyplývajúci zo zodpovednosti žalovanej za škodu podľa citovaného ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to vo výške skutočnej škody v sume 653,28 Eur zodpovedajúcej istine žalovanej poskytnutých peňažných prostriedkov 331,94 Eur vrátane poplatku 321,32 Eur na základe uzavretej zmluvy o úvere č. XXXXXXX.
17. S ohľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd v prvom rade musel vysporiadať s otázkou, či žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný či už celkom alebo v určitej jeho časti.
18. Keď súd uzavrel, že v tejto veci sa jedná o nárok žalobcu z titulu náhrady škody, aplikoval na daný právny vzťah premlčaciu dobu stanovenú v § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka Občianskeho zákonníka. 19. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky škody, bezdôvodného obohatenia a podobne (viď napr. R 29/1983).
20. Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o vzniknutej škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b/ o škodcovi, t.j. o tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. Obe podmienky sú súčasne podmienkami, aby si poškodený mohol uplatniť právo na náhradu škody na súde (actio nata). Až od tohto momentu môže začať plynúť 2 - ročná subjektívna premlčacia doba.
21. Ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka upravuje spočívanie premlčania iba v tom prípade, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Za uplatnenie práva, ktorého cieľom je zachovanie premlčacej doby, treba považovať úkon oprávneného smerujúci k tomu, aby bolo rozhodnuté o existencii daného práva. Právo na náhradu škody sa v občianskoprávnom konaní uplatňuje žalobou (v trestnom konaní uplatnením nároku poškodeného v tzv. adhéznom konaní).
22. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený (žalobca) dozvedel o škode, treba v zmysle vyššie uvedeného vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, kedy poškodený získal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná (R 38/75). Ak poškodený uplatní svoje právo na náhradu škody spôsobenej trestným činom v adhéznom konaní jednak riadne, tj. najneskôr na hlavnom pojednávaní pred začatím dokazovania( podľa súčasnej slovenskej právnej úpravy najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania), popr. už v trestnom oznámení vyjadrí ako poškodený vôľu požadovať od konkrétnej osoby náhradu škody z konkrétnych dôvodov v konkrétnej výške (nestačí len vyjadrenie poškodeného, že sa pripája k trestnému konaniu a žiada náhradu škody), jednak včas, t. j. v priebehu premlčacej doby a v konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohoto uplatnenia po dobu adhézneho konania nebeží (R 29/1985, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27. 4. 2011, sp. zn. 25 Cdo 3300/2010). Ak nedošlo v trestnom konaní k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody, má poškodený možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody v občianskom súdnom konaní v premlčacej dobe, ktorej beh pokračuje po skončení trestného konania, o ktorom bol ako poškodený upovedomený, až do jeho úplného vyčerpania. (Rc 31/74). Poškodený v konaní riadne pokračuje aj vtedy, ak po skončení trestného konania v primeranej dobe pokračuje v občianskom súdnom
konaní. Určenie tejto primeranej doby bude vždy otázkou posúdenia okolností jednotlivého konkrétneho prípadu. (viď Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 43/2010 zo dňa 29.2.2012)
23. Žalobca si náhradu škodu ako poškodený uplatnil v trestnom konaní dňa 29.9.2009 (čl. 23 trestného spisu). Trestné konanie následne prebiehalo pred Okresným súdom Považská Bystrica pod sp. zn. 2T 267/2009, v ktorom bola žalovaná za daný skutok uznaná za vinnú z trestného činu úverového podvodu (trestným rozkazom č.k. 2T 267/2009-138 zo dňa 30.10.2009) a žalobca ako poškodený bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na konanie občianskoprávne. Citovaný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 5.2.2010 a žalobcovi bol doručený dňa 2.11.2009, ako to mal súd za zistené z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2T 267/2009. V deň doručenia trestného rozkazu teda žalobca ako poškodený v trestnom konaní bezpochyby získal vedomosť o osobe škodcu a rozsahu škody. Po doručení trestného rozkazu vo veci sp.zn. 2T 267/2009 t.j. odo dňa 2.11.2009 mal žalobca riadne pokračovať v uplatnenom nároku na náhradu škody. Dobu, po ktorú bol žalobca nečinný (viac ako 6 rokov) rozhodne nemožno považovať za primeranú, a preto takéto konanie, resp. nečinnosť poškodeného nemožno považovať za riadne pokračovanie v konaní. Po skončení trestného konania, odkázaním poškodeného na občianskoprávne konanie, pokračovalo plynutie premlčacej doby. Keďže žalobca podal žalobu na náhradu škody až dňa 22.6.2016 a žalovaná v súdnom konaní dôvodne vzniesla námietku premlčania práva žalobcu na náhradu škody, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, keďže premlčané právo už žalobcovi nemožno v súdnom konaní priznať.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p.. Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, a preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania. Keďže jej žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.