Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-567-2015.pdf
PDF · 89.89 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/567/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. P. Ž., A.. XX. XX. XXXX, W. Q. O., O. X, X. L. A., A.. XX. XX. XXXX, W. Q. T. XX, o zaplatenie 5.517,52 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 27. 01. 2015 č.k. 17C/349/2013-58 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu a vo výroku o trovách konania.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.405,74 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.295,44 eur od 01. 08. 2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 331 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Povolil žalovaným splatiť pohľadávku žalobcu v splátkach po 100 eur mesačne, splatných najneskôr do 18. dňa v mesiaci úhradou na účet žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: dátum úhrady, a to počnúc mesiacom, nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bude účastníkom doručený rozsudok vo veci samej s tým, že nezaplatením čo i len jedinej splátky sa stáva zročným celý dlh. Určil spôsob započítania splátok na poradie: 1. istina, 2. úrok z omeškania, 3. trovy konania. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol.
2. Rozhodol tak o nároku, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 5.517,52 eur (pozostávajúcej z dlžnej istiny vrátane úroku z úveru v sume 5.295,44 eur, úrokov 7,9 % a úrokov z omeškania 5 % ročne za obdobie od odstúpenia žalobcu od zmluvy dňa 5. 3. 2013 do 31. 7. 2013 v sume 222,08 eura), ako aj úroku vo výške 7,49 % a úroku z omeškania vi výške 5 % ročne z dlžnej sumy istiny od 1. 8. 2012 do zaplatenia.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 1, § 7, § 11, § 4 písm. a/, písm. b/ zákona č. 310/1992 Z.z. v platnom znení, § 497, § 502, § 503, § 504, § 506, § 303 Obchodného zákonníka vzal za preukázané, že žalovaný v 1. rade úver, ktorý mu bol zmluvou zo dňa 31. 5. 2006 poskytnutý, nesplácal v súlade so zmluvou, v dôsledku čoho sa po odstúpení od zmluvy žalobcom dňa 5. 3. 2013 stal zročným celý nesplatený zostatok úveru. Žalobca uplatnil voči žalovaným pohľadávku pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 5.295,44 eur, vrátane úrokov a úrokov z omeškania, ktoré za obdobie od 9. 3. 2013 do 31. 7. 2013 predstavovali sumu 222,08 eura, teda celkovú sumu 5.517,52 eura.
4. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že daný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, v ktorom žalobca vystupoval v postavení dodávateľa a dlžníci v postavení spotrebiteľov. Ide preto o vzťah spotrebiteľský, to aj keď nejde o spotrebiteľský úver. Z tohto dôvodu na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Postavenie spotrebiteľa nie je možné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku, vrátane zabezpečenia úveru, a to aj napriek tomu, že ide o absolútny obchod, upravený Obchodným zákonníkom. V rámci kolízie týchto dvoch noriem je potrebné použiť občianskoprávnu úpravu. V prejednávanej veci súd prvej inštancie uzavrel, že pokiaľ žalobca uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 5.295,44 eura, ktorá suma predstavuje istinu so zmluvným úrokom, ktorá sa stala v nesplatenom rozsahu zročnou v dôsledku odstúpenia žalobcu od zmluvy dňa 5. 3. 2013 a ktoré bolo žalovaným doručené 8. 3. 2013, je nárok žalobcu dôvodný.
5. Súd prvej inštancie tiež uzavrel, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie 5 % ročného úroku z omeškania za obdobie od 9. 3. 2013 do 31. 7. 2013, vyčísleného vo výške 110,30 eur a taktiež 5 % úrok z omeškania zo sumy 5.295,44 eur za obdobie od 1. 8. 2013 do zaplatenia s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1. 1. 2009. Preto nároku žalobcu aj v tejto časti vyhovel.
6. Pokiaľ ide o dojednaný úrok v sadzbe 7,49 %, ktorý tvorí časť kapitalizovanej sumy vo výške 222,08 eur a ktorý bol žalobcom uplatnený aj za obdobie od 1. 8. 2013 do zaplatenia, súd prvej inštancie uzavrel, že tento nárok nie je opodstatnený. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nemá nárok na úrok z úveru v období po zosplatnení úveru. Úrok, ktorý sa stal zročným spolu s istinou k 8. 3. 2013 žalobcovi bol priznaný. Po zosplatnení úveru však úrok nie je možné priznať z dôvodu, že zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Obchodný zákonník rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru, ako aj spôsobu splatenia istiny úveru, t. j. jednorázovo alebo v splátkach. Celková suma úrokov musí byť vždy zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto v danom prípade nemohol žiadať od žalovaných zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Prislúcha mu preto po zosplatnení nárok (len) na úroky z omeškania. Po zročnosti úveru ako celku sa totiž istina ďalej zmluvne neúročí. Vyplýva to z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti, pretože po lehote splatnosti veriteľ finančné prostriedky už neposkytuje (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 6. 2012, č. k. 8Co/29/2013-98). Z týchto dôvodov zamietol časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia riadneho úroku v kapitalizovanej výške ku dňu 31. 7. 2013 a za obdobie od 1. 8. 2013 do zaplatenia.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a nakoľko bol žalobca v podstatnej časti úspešný, priznal mu voči žalovaným nárok na zaplatenie sumy 331 eur predstavujúcej zaplatený súdny poplatok.
8. S poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p. povolil žalovaným splácať priznanú sumu v splátkach tak, ako vyplýva z výroku napadnutého rozsudku.
9. Proti tomuto rozsudku, a to voči jeho zamietavej časti v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že pokiaľ na daný prípad aplikoval ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postupoval v rozpore s účelom zákona. Z povahy veci vyplýva, že ak sa právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, má riadiť Obchodným zákonníkom, tak potom neprichádza do úvahy odchýlenie sa od Občianskeho zákonníka, pretože je neaplikovateľný. Logicky nemôže ani dôjsť k vzdaniu sa nejakých práv. Ak sa právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ riadi Obchodným zákonníkom, je vylúčené, aby sa za neprípustné dojednania považovalo to, že sa budú aplikovať všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o účinkoch odstúpenia od zmluvy, ktoré sa nakoniec ani nestali súčasťou zmluvných dojednaní. Výklad použitý súdom je v rozpore s ust. § 1 ods. 2 a § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty. V tej súvislosti poukázal aj na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné od 1. 4. 2015. Z uvedeného podľa odvolateľa vyplývajú tie závery, že zákonodarca považoval za potrebné prijať výslovnú úpravu prednostnej aplikácie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, čo je dôkazom o tom, že dovtedajšie znenie neposkytovalo základ pre prednostnú aplikáciu Občianskeho zákonníka a že ust. § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka zostalo nedotknuté, čo je jasným dôkazom o tom, že dovtedy neposkytovalo základ pre prednostnú aplikáciu Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty žalobca považuje právny záver súdu prvej inštancie, že po zosplatnení úveru úroky nebolo možné priznať, za nesprávny. Takýto záver možno považovať za nesprávny aj s odkazom na § 497 a § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Podľa názoru odvolateľa je nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutých finančných prostriedkov. V prípade ak by porušením povinnosti dlžníka, v dôsledku ktorého žalobca od zmluvy odstúpil, zanikol veriteľom nárok na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by prakticky porušením povinnosti získal pre neho výhodnejšie postavenie, nakoľko by sa „zbavil“ povinnosti plniť zmluvné dohodnuté plnenie.
10. Žalovaní zostali v odvolacom konaní nečinní.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p“) z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu, v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
12. Rozsudok je vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu a vo výroku o trovách konania vecne správny, preto odvolací súd rozsudok v týchto výrokoch podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
13. Rozsudok bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 5. 10. 2016 o 09.15 hod. v poj. miestnosti č. dv. 227/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 28. 09. 2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
14. Podstata odvolacích námietok žalobcu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie v otázke nepriznania dojednaného úroku za obdobie po odstúpení zo zmluvy o úvere zo strany žalobcu dňa 8. 3. 2013.
15. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že namietaný odvolací dôvod, teda nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie, nie je naplnený.
16. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
17. Odstúpením od zmluvy podľa vyššie cit. ust. Obchodného zákonníka zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Účinky odstúpenia pritom nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc). Zmluva sa teda zrušuje od momentu platného odstúpenia od zmluvy, preto plnenia, ktoré si zmluvné strany poskytli pred odstúpením od zmluvy sa nepovažujú za bezdôvodné obohatenie tej - ktorej zmluvnej strany zrušenej zmluvy. Tieto plnenia totiž boli zmluvnými stranami prijaté na základe platnej a účinnej zmluvy.
18. Ako vyplýva z vyššie uvedeného aktom odstúpenia od zmluvy dochádza zásadne v zániku všetkých práv a povinností strán zo zmluvy, a to s účinkami ex nunc (do budúcna), preto zaniká aj nárok žalobcu ako veriteľa na zaplatenie zmluvne dojednaných úrokov. Ako správne uzavrel súd prvej inštancie, žalobcovi preto nevznikol nárok na zaplatenie zmluvne dojednaných úrokov za obdobie po 8. 3. 2013, kedy bolo žalovaným doručené odstúpenie žalobcu od zmluvy (č.l. 5 spisu).
19. Za takejto situácie nie sú opodstatnené ani odvolacie námietky žalobcu, týkajúce sa nesprávnej aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka na daný prípad, a to z dôvodu posudzovania daného vzťahu zo strany súdu prvej inštancie ako vzťahu spotrebiteľského. Tieto námietky totiž nemôžu ovplyvniť rozhodnutie vo veci v prospech žalobcu.
20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej zamietavej časti vrátane výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny s tým, že v celom rozsahu sa
stotožňuje s dôvodmi rozsudku týkajúcimi sa tejto zamietavej časti a na tieto zároveň odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešným žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).