Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Er/1634/2011

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: JaTiF spol. s r.o., IČO: 31636161, Priemyselná 14, Prievidza, zast. JUDr. Annou Mokrou, advokátkou, G. Švéniho 3E/5, Prievidza, proti povinnému: D. G., nar. XX.XX.XXXX, U. XX/XX, J., pre vymoženie istiny vo výške 542,10 eura s prísl., o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, na odklad exekúcie a o námietkach proti ďalším trovám exekúcie, takto

rozhodol:

I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a . II. Návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a . III. Námietkam povinného proti ďalším trovám v y h o v u j e .

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 24.5.2011 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 542,10 eura s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k. 14Rob/68/2011-15 zo dňa 8.3.2011. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.3.2011. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Bujnovi udelené tunajším súdom dňa 9.6.2011.

2. Dňa 4.5.2016 bolo doručené tunajšiemu súdu podanie povinného zo dňa 3.5.2016, ktorým navrhol zastavenie exekúcie, z dôvodu, že do dnešného dňa neprevzal exekučný titul- platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k. 14Rob/68/2011-18 zo dňa 8.3.2011. Povinný uvádza, že týmto činom mu bola odopretá možnosť sa odvolať voči uvedenému platobnému rozkazu a tým mu bolo odopreté aj jeho ústavné právo a to právo byť účastníkom konania. Na základe uvedeného je toho názoru, že platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť a ani vykonateľnosť a teda nie je spôsobilým na začatie exekučného konania a je tu dôvod na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Povinný súčasne žiada zastaviť exekúcie aj v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne, nakoľko je podľa povinného v rozpore s dobrými mravmi, pretože jeho výška je ročne 18,25 %, a to je podľa povinného likidačná výška úrokov, pretože by to znamenalo, že z povinného bude bezdomovec a umrie od hladu, z dôchodku vo výške 270 eur mu zostáva na živobytie len 99 eur, hoci v televízii aj v novinách všade vypisujú, že nepostihnuteľná je suma 200 eur, ale to asi platí len pre niektorých povinných, nakoľko jemu vyplácajú len uvedenú sumu. Keď mu predajú strechu nad hlavou, tak môže ísť na ulicu. Zároveň dal do pozornosti, že od roku 2009 až 2011 má ťažké zdravotné problémy, prekonal dva srdcové infarkty a to je aj dôvod, že nepreberal poštu. S jeho zdravotným stavom prežije tak mesiac a to nevie, ako má vyžiť pri tejto diagnóze so sumou 99 eur, keďže aj na lieky musí dávať dosť peňazí mesačne. Povinný súčasne navrhol aj povoliť odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že oprávnený nebude odkladom exekúcie vážne poškodený a možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.

3. Dňa 11.5.2016 poverený súdny exekútor postúpil vyjadrenie oprávneného zo dňa 16.5.2016 k predmetnému návrhu na zastavenie povinného a návrhu na povolenie odkladu, v ktorom oprávnený uvádza nasledovné skutočnosti. Uvedený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

dňa 31.3.2011. Návrh povinného na odklad exekúcie je účelový. Tvrdenie, že platobný rozkaz neobdržal, je nepravdivé. Zuvedeného dôvodu oprávnený navrhuje, aby súd návrh na povolenie odkladu exekúcie zamietol. Ako dôkaz priložil fotokópiu doručenky Okresného súdu Prievidza podpísanú povinným.

4. V zmysle § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

5. V zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Vychádzajúc z obsahu návrhu na zastavenie exekúcie a citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd posúdil návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný.

8. Za účelom preskúmania právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, si súd vyžiadal spis tunajšieho súdu pod sp.zn. 14Rob/68/2011, z ktorého zistil nasledovné skutočnosti. Dňa 8.3.2011 Okresný súd Prievidza vydal platobný rozkaz č.k. 14Rob/68/2011-15, ktorý bol dňa 15.3.2011, ktorý bol dňa 15.3.2011 doručený povinnému (odporcovi) a dňa 10.3.2011 právnemu zástupcovi oprávneného (navrhovateľa). Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.3.2011. Z uvedeného vyplýva, že platobný rozkaz bol riadne doručovaný všetkým účastníkom pôvodného sporového konania, a teda bola správne vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti na uvedenom rozhodnutí, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní.

9. K návrhu na zastavenie exekúcie v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne súd konštatuje, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Rozsah činnosti súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V tomto rozsahu skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie, avšak môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného titulu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže aj bez návrhu zastaviť. Povinný žiadal zastaviť úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi a jeho výška je likvidačná. Treba však poukázať, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v stanovenej výške, bola uložená právoplatným

a vykonateľným platobným rozkazom, ktorý je exekučným titulom. V zmysle uvedeného nemožno preskúmavať vecnú správnosť tohto exekučného titulu a exekúciu v tejto časti zastaviť. Exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu, teda ktoré predchádzalo v tomto prípade vzniku vykonateľného platobnému rozkazu. Povinný mal možnosť brániť sa len po doručení predmetného rozhodnutia a namietať tieto okolnosti v základnom konaní.

10. Povinný zároveň poukazoval na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, ako aj na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Uvádzané skutočnosti nezakladajú predpoklad na zastavenie exekúcie a nezbavujú povinného povinnosti vyplývajúcej mu z vykonateľného exekučného titulu. Nemajetnosť povinného, ako zákonný dôvod zastavenia exekúcie, musí byť preukázaná v exekučnom konaní, a to vykonávaním úkonov exekučnej činnosti súdneho exekútora. Zisťovanie majetkových pomerov vykonáva súdny exekútor a na ňom je posúdiť, či je pohľadávka oprávneného nevymožiteľná.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

12. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, môže súd aj bez návrhu povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). Pre povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku možno vo všeobecnosti povedať, že pred povolením odkladu podľa tohto ustanovenia by malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. Skutočnosť, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie však nezakladá takúto skutočnosť a nemožno od nej dôvodne očakávať, že skutočne dôjde k zastaveniu exekúcie. Takisto aj doba, na ktorú môže súd povoliť odklad exekúcie, musí byť ustálená presne a nielen do rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie. Okrem iného, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie už je rozhodnuté týmto uznesením. Z uvedených dôvodov súd zamietol aj návrh povinného na odklad exekúcie.

13. Povinný taktiež namieta ďalšie trovy exekúcie.

14. Podľa § 202 ods. 1,2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) účinného v čase začatia konania, ak počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy exekúcie, upovedomí o nich exekútor oprávneného a povinného. Proti ďalším trovám môže vzniesť u exekútora účastník konania námietky do troch dní od doručenia upovedomenia podľa odseku 1. O týchto námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie. V Upovedomení o ďalších trovách exekúcie zo dňa 22.4.2016 súdny exekútor v poučení uviedol, že je možné podať proti ďalším trovám námietky do 14 dní od doručenia tohto upovedomenia. Upovedomenie o ďalších trovách exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 22.4.2016. V nasledujúci deň, t.j. 23.4.2016 začala plynúť zákonná trojdňová lehota na podanie námietok. Koniec tejto lehota pripadol na 25.4.2016, čo bol pracovný deň. Povinný podal námietky osobne u súdneho exekútora až dňa 4.5.2016. Keďže sa však povinný spravoval nesprávnym poučením súdneho exekútora o lehote na podanie námietok, bolo potrebné ich považovať za podané v lehote.

15. Osobitným právnym predpisom, ktorý upravuje trovy exekúcie v zmysle citovaného ustanovenia je Vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

16. Podľa § 4 ods. 1 cit. vyhl., základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).

17. Podľa § 5 ods. 1 cit. vyhl., odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej 33,19 eura, najviac 33.193,92 eura.

18. Podľa § 5 ods. 2 cit. vyhl., ak súdny exekútor upustí od vykonania exekúcie podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa 1.

19. Podľa § 22 ods. 1,2 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 26 cit. vyhl., základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.

21. V Upovedomení o ďalších trovách exekúcie zo dňa 22.4.2016 súdny exekútor vyčíslil ďalšie trovy exekúcie spolu vo výške 1 167,71 eura, ktoré pozostávajú z 20% zákonnej odmeny vo výške 218 eur, odmeny za zriadenie exekučného záložného práva vo výške 365,09 eura, predbežnej náhrady hotových výdavkov vo výške 350 eur, náhrady za stratu času vo výške 40 eur + 20% DPH vo výške 194,62 eura.

22. Z ustanovenia § 202 ods. 1 Exekučného poriadku výslovne vyplýva, že ďalšie trovy, o ktorých súdny exekútor upovedomuje oprávneného aj povinného, už museli skutočne vzniknúť. Taktiež je potrebné, aby boli v upovedomení riadne špecifikované, a to zrozumiteľne a prehľadne. V exekučnom konaní platí zásada, že sa uhrádzajú len účelne vynaložené trovy exekúcie. V prípade, že sa uvedená výška trov exekúcie počas exekúcie zmení, resp.zvýši, súdny exekútor o tom upovedomí povinného a oprávneného.

23. Súd musí skonštatovať, že súdny exekútor pri výpočte odmeny postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a cit. vyhláškou. Nakoľko pohľadávka oprávneného nebola uhradená po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a ani po uplynutí tejto lehoty, došlo k nárastu dlžnej pohľadávky o úroky z omeškania, ktoré úroky každým dňom budú navyšovať pohľadávku oprávneného. Keďže sa zvýšil základ pre výpočet odmeny, tak exekútor postupujúc pri vypočítaní odmeny v zmysle § 5 ods. 1 cit. vyhl., došlo k reálnemu nárastu odmeny súdneho exekútora

24. V upovedomení o ďalších trovách exekúcie súdny exekútor uvádza, že ďalšie trovy exekúcie okrem hotových výdavkov predstavuje aj náhrada za stratu času vo výške 40 eur. Podľa § 23 cit. vyhl. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada za stratu času patrí exekútorovi teda za určité vykonané úkony mimo sídla exekútorského úradu. Avšak v upovedomení o ďalších trovách exekúcie nebol určený žiadny konkrétny úkon, resp. úkony, za ktorých vykonanie si súdny exekútor náhradu za stratu času nárokoval.

25. Ďalej nie je možné súdnemu exekútorovi priznať v upovedomení o ďalších trovách exekúcie odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo výške 365,09 eura. Odmena za zriadenie exekučného záložného práva za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť v zmysle § 6 cit. vyhl. patrí súdnemu exekútorovi až vtedy, keď bola takáto nehnuteľnosť úspešne zexekvovaná, to znamená, keď bola vykonaná úspešná dražba nehnuteľnosti. V tomto konaní však úspešná dražba nehnuteľnosti ešte nebola realizovaná.

26. Súd dospel k záveru, že náhrada hotových výdavkov nebola v upovedomení o ďalších trovách riadne špecifikovaná, tieto trovy sú nekonkretizované a teda ani nepreskúmateľné súdom, preto bude potrebné upovedomenie doplniť v tomto smere. Nakoľko súd považuje za sporné vyúčtovanie hotových výdavkov, ktoré nie sú v upovedomení špecifikované, bude potrebné opätovne vyúčtovať hotové výdavky, a to len tie výdavky, ktoré reálne a preukázateľne vznikli pri vykonávaní exekúcie. Je síce nepochybné, že sa súdnemu exekútorovi zatiaľ nepodarilo vymôcť pohľadávku a to ani len sčasti, trovy exekúcie teda narastajú právom. Je síce pravdou, že vzhľadom na zvýšenú odmenu súdneho exekútora pravdepodobne nedôjde k viditeľnému zníženiu uplatňovaných trov exekúcie, avšak je povinnosťou súdneho exekútora postupovať pri vykonávaní exekúcie v súlade so zákonmi, a vymáhať od povinného v prípade hotových výdavkov len skutočne vzniknuté trovy a tieto trovy konkretizovať, aby tým poskytol povinnému dostatočný prehľad o jeho povinnosti, a prehľadnosťou vyúčtovania umožnil súdom preskúmať trovy exekúcie v prípade podania námietok.

27. Na základe uvedeného a v súlade s citovanými ustanoveniami, súd námietkam povinného proti ďalším trovám exekúcie vyhovel. Úlohou súdneho exekútora bude v časti trov exekúcie vydať nové upovedomenie o ďalších trovách exekúcie, kde si trovy exekúcie vyčísli v súlade s týmto rozhodnutím.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení konania možno v zmysle § 58 ods. 5 Exekučného poriadku podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Proti výroku o odklade exekúcie nie je prípustné odvolanie (§ 56 ods. 8 Exekučného poriadku). Proti výroku o námietkach proti ďalším trovám exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku).