Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-6-2015.pdf
PDF · 108.81 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/6/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobkyne: P.. B. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. Č..XXX, zast. JUDr. Petrom Nízkym, advokátom, AK Nám. Slobody 2, 066 01 Humenné, proti žalovanému: P.. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. Č.. XX, o zaplatenie 5 537,29 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 4 079,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 4 079,47 eur od 25.06.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu súd vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 48 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 09.10.2013 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 5 537,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne z dlžnej sumy od 25.06.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnila tým, že dňa 07.08.2012 so žalovaným uzavreli dohodu o vzájomnom vysporiadaní. Spolu so žalovaným žili minulosti ako druh a družka, nadobudli spolu majetok, ktorý si pred rozchodom vzájomne rozdelili. V priebehu ich vzťahu bol žalovanému zo strany S. C., B..K.. na základe úverovej zmluvy zo dňa 08.09.2010 poskytnutý úver a ku dňu podpísania predmetnej dohody zostatok úveru bol vo výške 10 062,- eur. Dňa 05.04.2012 žalovaný obdŕžal oznámenie o odklade splátok, na základe ktorého dátum splácania úveru bol daný na deň 15.10.2012, konečný termín splatnosti na deň 15.09.2020, pri výške mesačnej splátky bola 120,- eur. Dňa 07.08.2012 využili obe strany sporu možnosť požiadať o rozdelenie úverovej zmluvy. Zostatok úveru by tak mal byť rozdelený medzi strany sporu a každý by mal zaplatiť sumu 5 031,- eur pri výške splátky každého v sume 60,- eur. Žalovaný dňa 14.05.2013 požiadal S. C. o predčasné splatenie úveru a tá na jeho meno vystavila potvrdenie o vyčíslení zostatkovej sumy na predčasné splatenie úveru a ku dňu 25.05.2013 zostatková hodnota úveru bola 10 275,57 eur. Žalobkyňa dňa 25.04.2013 vyplatila v prospech úveru sumu 500,- eur, dňa 31.05.2013 sumu 299,- eur ako spracovateľský poplatok a napokon dňa 21.06.2013 sumu 10 275,57 eur, čím bola vyplatená celá suma predmetného úveru ku dňu 24.06.2013 žalobkyňou. Nakoľko žalovaný ako veriteľ nevyplatil plnenie z úverovej zmluvy, vyplatila ho žalobkyňa, má ona ako druhý účastník nárok na vrátenie ňou vyplatenej sumy.
2. Tunajší súd dňa 17.10.2013 v danej veci vydal platobný rozkaz č. k. 6Ro/562/2013-14, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odpor. Uviedol v ňom, že so žalobkyňou žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka od 26.07.2003 do 01.04.2012. V roku 2004 sa presťahovali do staršieho rodinného domu, ktorý žalobkyňa zdedila po starých rodičoch a tento
dom spoločne rekonštruovali. Ďalej uviedol, že v roku 2004 začal študovať syn žalobkyne na vysokej škole, ktorú ukončil v roku 2010. Dňa 08.09.2010, teda v čase, keď pracoval ako finančný poradca v S. C., jemu ako žiadateľovi a žalobkyni ako spoludlžníčke, bol schválený úver s výhodným zamestnaneckým úrokom vo výške 13 600,- eur. Tieto finančné prostriedky boli rozdelené na splatenie úveru žalobkyne vo výške 5 600,- eur a ako vklad do podielových fondov na jej meno a meno jej syna vo výške 5 000,- eur. Od 08.09.2010 do 01.04.2012 úver splácal sám. Pri rozchode so žalobkyňou mu ona povedala, že tento úver bude splácať sama. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
3. Súd sa oboznámil so žalobou a predloženými listinnými dokladmi a to Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX, dohodou o vzájomnom vysporiadaní, výpismi z účtu žalobkyne, výpisom z úverového účtu, písomným vyjadrením žalobkyne zo dňa 06.02.2014, jej prílohami a to výsluchom strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Žalobkyňa a žalovaní ako spoludlžníci a S. C.. ako veriteľ uzatvorili dňa 08.09.2010 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 11 600,- eur, ktorí sa žalovaná zaviazali splatiť v pravidelných 120 splátkach v výške 126,24 eur mesačne. Dohodnutá výška úrokovej sadzby bola 3 % ročne, výška RPMN bola od 3,35 % do 27,60 %, priemerná hodnota RPMN 13,63 %. Splatnosť prvej splátky bola dňa 15.10.2010 a poslednej dňa 15.09.2020.
5. Dňa 07.08.2012 strany sporu uzatvorili Dohodu o vzájomnom vysporiadaní. Predmetom vysporiadania bol aj záväzok voči S. C., B..K.. a to titulom poskytnutia úveru, pričom ku dňu 07.08.2012 bol vo výške 10 062,- eur. Uvedeného dňa obaja účastníci dohody využili možnosť a požiadali veriteľa o rozdelenie úverovej zmluvy, kde na strane jednotlivých dlžníkov budú vystupovať obidvaja účastníci zmluvy a úver bude rozdelený na dvoch dlžníkov a v takom prípade zostatok úveru 10 062,- eur bude rozdelený na 1/2, to znamená, že každý z účastníkov zaplatí 5 031,- eur v pravidelných mesačných splátkach po 60,- eur. Ak veriteľ tento úverový vzťah nerozdelí na jednotlivých dlžníkov, budú naďalej vystupovať ako spoludlžníci a zaväzujú sa obaja, že tento úverový vzťah budú dodržiavať platením splátky 120,- eur mesačne počiatkom 15.10.2012 a to takým spôsobom, že každý z nich bude platiť 60,- eur v prospech úverového účtu. V prípade neplatenia jedného z účastníkov úverového vzťahu má druhý účastník voči nemu nárok na vrátenie ním zaplatenej sumy v prospech veriteľa. Účastníci tejto dohody vyhlásili, že túto dohodu uzavreli slobodne, vážne, zrozumiteľne, bez nátlaku, nie v tiesni a nie za obzvlášť nevýhodných podmienok a v predpísanej forme. Podpisy oboch strán sporu na tejto listine sú overené notárom.
6. Z predložených výpisov z účtu žalobkyne vyplýva, že v prospech S. C., B..K.. dňa 21.06.2013 uhradila finančné prostriedky vo výške 10 275,57 eur, dňa 31.05.2013 sumu 299,- eur a dňa 25.04.2013 sumu 500,- eur, teda celkovo sumu 11 074,57 eur. Polovica z tejto sumy predstavuje 5 537,29 eur.
7. Podľa výpisu z úverového účtu č. XXXXXXXXXX, bol úver čerpaní bezhotovostne čo do sumy 11 600,- eur. Konečný stav istiny úveru k 31.12.2012 bol - 10 062,- eur. Na istine úveru bola zaplatená sumy 1 808,15 eur, na úrokoch suma 883,88 eur a na poplatkoch suma 223,61 eur, teda celkovo suma 2 915,64 eur. Polovica z tejto sumy predstavuje 1 457,82 eur.
8. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 06.02.2014 uviedla, že odmieta argumentáciu žalovaného, žeby dlžnú sumu z úveru mala splatiť sama a to že si po rozchode nerozdelili spoločne nadobudnutý majetok. Žalovaný s ňou dňa 07.08.2012 uzatvoril Dohodu o vzájomnom vysporiadaní a táto dohoda svedčí o rozdelení spoločne nadobudnutého majetku. Žalovaný úver splácal iba do 01.04.2012 a jeho zostatok ku dňu 22.06.2012 bol 10 062,- eur. Ona ku dňu 21.06.2013 zaplatila v prospech úverového účtu sumu 11 074,57 eur, pričom táto suma bola pripísaná v prospech účtu veriteľa dňa 24.06.2013 a teda má voči žalovanému nárok na vrátenie sumy 5 537,29 eur.
9. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že tak ako je uvedené v písomných dokladoch, úver doplatila iba ona s tým, že po rozchode so žalovaným v zmysle ich dohody aj mu určité finančné prostriedky vrátila, tak ako sa dohodli. Poukázala na to, že notársku zápisnicu, v ktorej sa dohodli aj na vyporiadaní daného úveru alebo splácaní tohto úveru, žalovaný podpísal pri zmysloch, v plnom vedomí, v tom čase proti tomu nemal žiadne námietky a má za to, že jej nárok v tomto konaní je dôvodný. Finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté z úveru, boli spotrebované obidvomi, ona sa na úkor žalovaného neobohatila. Pokiaľ ide o splatenie úveru S. C. na splatenie tohto úveru si musela zobrať ďalší úver, ktorý bude splácať ešte
zhruba 10 rokov. Bola prinútená Poštovou bankou tento úver splácať, nakoľko by banka pristúpila k iným sankčným opatreniam za účelom vymáhania dlžnej sumy.
10. Právny zástupca žalobkyne vo svojom prednese uviedol, že žiadajú, aby žalovaný zaplatil sumu, ako je to v návrhu na vydanie platobného rozkazu a to z toho titulu, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 07.08.2012 dohodu o vzájomnom vyporiadaní, kde sa obidvaja dohodli, že budú splácať zostatok úveru v sume 10 062,- eur a to tak, že každý zaplatí polovicu úveru. Nakoľko žalovaný si túto časť dohody nesplnil, pričom dohodu podpísal, jeho podpis bol úradne overený u notára, žalobkyňa bola nútená vziať si hypotéku a vyplatiť celú sumu úveru. Dohoda bola taká, že spolu budú splácať 120,- eur a každý má mesačne zaplatiť 60,- eur. Nakoľko žalovaný neplatil svoju čiastku, prišla v januári 2013 z S. C. upomienka, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť splácať splátky v pravidelných mesačných intervaloch, nakoľko žalobkyňa obdŕžala upomienky, že úver nie je splácaný, pričom úroková sadzba narástla, bola nútená zobrať hypotéku, pretože v tejto zmluve vystupovala ako spoludlžník a S. C. bola oprávnená žiadať od nej túto sumu.
11. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, pretože nie je dôvodná. Chcel sa so žalobkyňou dohodnúť, a to aj pred rozchodom zo spoločného spolunažívania. Sama mu tvrdila, že bude pôžičku splácať. Pri dohode s pánom H., t.j. s advokátom, ho prinútili, že podpísal dohodu. On chcel od žalobkyne peniaze, keď predal svoje auto, t.j. 180 000,- Sk, pri dohode došlo k tomu, že nedostal ani korunu. Nakoniec sa dohodli, že žalobkyňa mu vyplatí 3 500,- eur a pôžičku budú splácať spoločne. Ako už predtým uviedol, bol v takom stave, že bol nútený túto dohodu podpísať. Všetky finančné prostriedky, ktoré boli z tohto úveru poskytnuté boli spotrebované žalobkyňou, a preto je toho názoru, že jej nemá žiadne finančné prostriedky vrátiť.
12. Zo strany žalovaného boli písomne dňa 21.09.2016 navrhnuté na vykonanie v tomto konaní dôkazy, a to predvolanie a výsluch svedkyne P.. X. Z., pána Z. C., a to za tým účelom, aby ich výpoveďami boli preverené možnosti a zdroje krytia rekonštrukcie domu žalobkyne za obdobie od 2003 do 2012. Súd vzhľadom na predmet sporu a na výsledky doterajšieho dokazovania vykonanie týchto dôkazov nepripustil. Predmetom konania je vzájomné vyporiadanie medzi stranami sporu a to titulom úhrady spoločného úveru iba jednou zo strán sporu. Vykonanie dokazovania v zmysle návrhu žalovaného by bolo neúčelné. Žalovaný podpísal dohodu o vzájomnom vyporiadaní v zmysle ktorej sa každá zo strán sporu zaviazala úver doplatiť v rozsahu jednej polovice s tým, že ak tak nevykoná, druhá strana má v prípade splatenia úveru nárok na vrátenie vyplatenej sumy. Preverovanie skutočný v zmysle návrhu žalovaného nemá súvis s daným konaním. V prípade ak z jeho strany boli na majetok žalobkyne vynaložené jeho vlastné finančné prostriedky, má iné zákonné možnosti ako si svoj nárok voči žalobkyni uplatniť. Obdobie od 2003 do 2010, je obdobím pred poskytnutím úveru stranám sporu a úlohou súdom nie je skúmať vzájomné majetkové vzťahy strán sporu.
13. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
14. Podľa § 511 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
Podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
15. Podľa § 147 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
16. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
17. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané a nesporné, že medzi Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom, žalobkyňou ako spoludlžníčkou a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 08.09.2010 uzatvorená zmluva o úvere. Stranám sporu na jej základe boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 11 600,- eur, ktoré sa zaviazali splatiť v 120 splátkach pri ich výške 126,24 eur mesačne. Splatnosť prvej splátky bola dňa 15.10.2010 a poslednej dňa 15.09.2020.
Ku dňu 31.12.212 bol konečný stav na úverovom účte - 10 062,- eur a ku dňu 25.05.2013 - 10 275,57 eur.
Do dňa 01.04.2012 predmetný úver splácal žalovaný a celkovo v prospech veriteľa uhradil sumu 2 915,64 eur. Daná skutočnosť vyplýva z predloženého výpisu z úverového účtu a potvrdila to vo svojej výpovedi a sama žalobkyňa. Žalobkyňa v prospech veriteľa uhradila celkovo sumu 11 074,57 eur a to dňa 25.04.2013 sumu 500,- eur, dňa 31.05.2013 sumu 299,- eur a dňa 24.06.2013 sumu 10 275,57 eur a tým celý úver splatila. Dané skutočnosti vyplývajú z predložených listinných dokladov a výpovede žalobkyne. Danú skutočnosť nerozporoval ani žalovaný.
18. Ďalej nespornou bola skutočnosť, že strany sporu dňa 07.08.2012 uzatvorili Dohodu o vzájomnom vysporiadení, ktorú podpísali na notárskom úrade A.. F. N.. V zmysle dojednaných podmienok, strany sporu sa dohodli, že úver poskytnutý S. a.s., bude každý splácať sumou 60,- eur mesačne s tým, že v prípade plnenia jedných z účastníkov, má druhý účastník voči nemu nárok na vrátenie ním zaplatenej sumy.
19. Pokiaľ sa jedná o samotný poskytnutý úver, tento mali žalobkyňa a žalovaný splatiť spoločne v zmysle § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podiel na dlhu medzi nimi určený nebol a v zmysle § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že ich podiely na dlhu sú rovnaké. Daná skutočnosť vyplýva aj z Dohody o vzájomnom vysporiadaní, ktorú strany sporu uzatvorili.
V § 511 Občianskeho zákonníka je upravená pasívna solidarita, ktorá spočíva v solidarite na strane dlžníkov. Podstata pasívnej solidarity spočíva v tom, že viac dlžníkov má splniť dlh tomu istému veriteľovi tak, že veriteľ je oprávnený požadovať splnenie od ktoréhokoľvek z nich bez zreteľa na ich vnútorný podiel na dlhu. Ak celý dlh splní jeden so spoludlžníkov povinnosť ostatných dlžníkov zanikne.
Právne dôsledky pasívnej solidarity sú nasledovné: a) veriteľ je oprávnený, ak nastala splatnosť dlhu, požadovať splnenie celého dlhu alebo iba jeho časť od ktoréhokoľvek dlžníka, b) každý zo solidárne zaviazaných dlžníkov je oprávnený splniť celý dlh alebo jeho časť, ak nastala splatnosť dlhu, c) každému z dlžníkov trvá záväzok na splnenie dlhu, pokiaľ nie je splnená celá pohľadávka veriteľa, d) solidárne zaviazaný dlžník nesmie, pokiaľ nie je v zákone stanovené inak, zhoršiť svojím konaním právne postavenie ostatných spoludlžníkov, e) ak jeden dlžník splní celý záväzok, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne, f) z pasívnej solidarity vyplýva vnútorný regresný vzťah medzi spoludlžníkmi ( t.j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok, a ostatnými dlžníkmi).
20. Keďže žalobkyňa zostatok dlho voči veriteľovi uhradila sama v celkovej výške 11 074,57 eur, má právo na náhradu od žalovaného vo výške 1/2-polovice zaplatenej sumy v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie zákona upravuje vzájomné vyrovnanie, ak jeden dlžník splnil pohľadávku veriteľa v celom rozsahu, resp. vo vyššej sume, ako bol povinný. Plniacemu dlžníkovi vznikne právo rozvrhového postihu - regresu, voči ostatným spoludlžníkom. Nezáleží na tom, či dlžník splnil dlh dobrovoľne alebo na základe núteného výkonu rozhodnutia.
Rozvrhový postih znamená, že ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku sám splnil celý dlh alebo ak dlh splnil vo väčšom rozsahu, než naňho pripadá vo vnútornom vzťahu medzi spoludlžníkmi, má voči ostatným spoludlžníkom právo následného rozvrhového postihu - regresu. Hmotnoprávnymi predpokladmi vzniku rozvrhového regresu sú:
- solidarita na strane dlžníkov, ktorých neviaže žiadny iný vnútorný právny pomer,
- splnenie celého dlhu jedným zo spoludlžníkov alebo splnenie dlhu týmto dlžníkom vo väčšom rozsahu, než predstavuje jeho podiel na celom dlhu,
- vznik následného postihového nároku už samotným splnením dlhu, teda ex lege.
Pre rozvrhový regres vo vnútornom vzťahu medzi dlžníkmi platia nasledovné zásady:
- plniacemu dlžníkovi vznikne právo regresu voči ostatným dlžníkom iba vtedy, ak ten plnil veriteľovi vo väčšom rozsahu, než pripadá na jeho podiel na celom dlhu,
- vo vnútornom vzťahu medzi dlžníkmi neplatí princíp solidarity,
- postihové právo vzniká plniacemu dlžníkovi až momentom plnenia veriteľovi,
- plniaci dlžník vstupuje z dôvodu splnenia dlhu do právneho postavenia uspokojeného veriteľa,
- rozsah obsah postihového práva dlžníka závisí nielen od vnútorného vzťahu medzi spoludlžníkmi, ale aj od rozsahu a obsahu pohľadávky veriteľa voči nim,
- právo na postih dlžníkovi nevzniká, ak by to bolo v rozpore so zákonom alebo záujmami ostatných spoludlžníkov.
21. Žalobca v konaní namietal, že do dňa 01.04.2012 úver splácal výlučne sám. Celkovo zaplatil sumu 2 915,64 eur, polovica z tejto sumy predstavuje 1 457,82 eur. Túto sumu zaplatil žalovaný namiesto žalobkyne. Túto obranu žalovaného súd posúdil ako započítaciu námietku. Po odpočítaný tejto sumy od uplatneného nároku žalobkyne, žalovaný je teda povinný titulom regresnej náhrady uhradiť žalobkyni sumu 4 079,47 eur (5 537,29 eur - 1 457,82 eur).
22. Obrana žalovaného v tomto konaní ďalej spočívala v tom, že predmetnú dohodu o vyporiadaní podpísal pod nátlakom. Dané skutkové tvrdenia žalovaný ničím nepreukázal a na ich preukázanie nenavrhol ani vykonanie žiadnych dôkazov. Predmetná dohoda bola spísaná dňa 07.08.2012 a to na notárskom úrade A.. F. N., pričom podpisy oboch strán sporu boli aj notárom overené. Z tejto dohody vyplýva spôsob vyporiadania medzi stranami sporu v prípade splatenia úveru iba jedným z nich. Sám žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že sa so žalobkyňou chcel dohodnúť a že následne sa aj dohodli, že mu žalobkyňa vyplatí sumu 3 500,- eur. Táto dohoda bola súčasťou dohody o vzájomnom vyporiadaní zo dňa 07.08.2012. Teda žalovaný na jednej strane tvrdí, že dohodu nepodpísal slobodne, na druhej strane však uvádza, že s časťou dohody súhlasil.
Proces dokazovania v civilnom sporovom konaní je vybudovaný na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na procesné strany. Neunesenie dôkazné bremena má za následok stratu sporu v neprospech tej ktorej strany sporu.
Súd preto vyššie uvedené skutkové tvrdenia žalovaného posúdil iba ako obranu v spore a vzhľadom na ich nepreukázanie, na ne pri svojom rozhodovaní neprihliadal.
23. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 4 079,47 eur je dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, súd žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania iba v zákonnej výške, t.j. 8,50 % ( 8 % + 0,5 %) ročne z dlžnej sumy odo dňa 25.06.2013, teda odo dňa nasledujúce po splatený úveru v prospech veriteľa zo strany žalobkyne. Žalobkyni nepriznal nárok na úrok z omeškania o výške 9,75 % ročne v zmysle jej návrhu, nakoľko takto uplatnená výška je v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami.
Vo zvyšnej časti súd žalobu považoval za nedôvodnú a preto ju zamietol.
24. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 1660/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 5 537,29 eur s príslušenstvom. Súd žalobe čo do sumy 4 079,47 eur s príslušenstvom vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Úspech žalobkyne v konaní tak predstavuje 74 % a úspech žalovaného predstavuje 26 %.
Vzhľadom na pomer úspechu v konaní preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 48 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.