Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-20-2004.pdf
PDF · 80.06 KB
Case nature
Subarea
15Er/20/2004
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436 proti povinnému: Y. K., nar. XX.XX.XXXX, J. S. č. XX, J. XXX XX vedenej súdnym exekútorom JUDr. Vladimír Polák, Exekútorský úrad Hurbanova 643/22, 917 01 Myjava, o vymoženie pohľadávky vo výške 356,10 Eur (10.728,-Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Polákovi, Exekútorský úrad Hurbanova 643/22, 917 01 Myjava náhradu trov exekúcie v sume 52,37 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 04.03.2002 bol súdny exekútor JUDr. Vladimír Polák v zmysle § 44 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Chemickej zdravotnej poisťovne Apollo č.k. 2003081878 zo dňa 13.10.2003. Súdny exekútor postúpil na tunajší súd dňa 11.02.2015 návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 16.01.2015, nakoľko návrh na vykonanie exekúcie peňažnej pohľadávky bol na úrad súdneho exekútora podaný v roku 2004. Exekúcia bola vedená 10 rokov bez akéhokoľvek vymoženia pohľadávky a teda toto konanie pokladá oprávnený za neúspešné a bezvýsledné. Nakoľko nedošlo k vymoženiu pohľadávky, požiadal oprávnený o upustenie úhrady trov exekúcie, prípadne uplatniť si trovy exekúcie v minimálnej výške.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal z návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie. Dispozičné oprávnenie patrí medzi základné procesné oprávnenia navrhovateľa - v exekučnom konaní oprávneného. Návrhom na zastavenie exekúcie oprávnený prejavuje vôľu voči súdu, aby sa vo veci ďalej nekonalo. Procesným dôsledkom návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie je samotné zastavenie exekúcie. A keďže oprávnený navrhol, aby súd exekúciu zastavil, nakoľko má dispozičné oprávnenie nakladať s predmetom konania a rozhodovať o tom, či exekúcia bude, resp. nebude pokračovať, bolo potrebné exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zastaviť, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
Súdny exekútor v podaní doručenom súdu dňa 11.02.2015 predložil súdu vyčíslenie trov exekúcie vo výške 60,34 Eur ((46,48 Eur + 3,80 Eur) + 20%DPH)
Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa §203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Ustanovenia § 14-16 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 14 vyhlášky ods. 1 až 3, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 EUR za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, ktoré spočívajú v odmene súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky v celej požadovanej výške. Súd priznal
súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 6,64 eur za účelne vynaložené hodiny na exekúciu (10 minút po 6,64 eur za každú aj začatú hodinu). Konkrétne bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena za čas účelne vynaložený na tieto úkony: prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie (10 min.). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkony, za ktoré si uplatňoval odmenu aj podľa 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 vyhlášky. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu 6 M Cdo 6/2011 z 21.03.2012 nemožno priznať odmenu duplicitne za úkony, ktoré majú totožnú náplň: ,,dovolací súd však nepovažuje za opodstatnené ďalšie námietky dovolateľa uvedené v jeho mimoriadnom opravnom prostriedku, pretože má za to, že rozhodnutia exekučného súdu a odvolacieho súdu o ďalšej odmene súdnej exekútorky podľa ustanovení § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov a o náhradách hotových výdavkov sú správne a v podrobnostiach preto na ich odôvodnenie odkazuje. K týmto záverom, reagujúc na argumentáciu dovolateľa, že vyhláška o odmenách exekútorov „súdneho exekútora neobmedzuje, že by si trovy konania mohol uplatniť len podľa písm. a/ alebo podľa písm. b/“, dovolací súd iba stručne dodáva, že súdy ani nevylúčili určenie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a / a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov popri sebe; odmenu priznali aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (v rozsahu 2 hodín) a aj paušálnou sumou za 4 úkony exekučnej činnosti. Pokiaľ nepriznali odmenu za ďalšie tri súdnou exekútorkou účtované hodiny, rozhodli správne. Z účelu úpravy odmeňovania súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách exekútorov pri zastavení exekúcie vyplýva, že popri sebe sa nemôžu priznať odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a aj za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré majú totožnú náplň.“. Na základe vyššie uvedeného súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v plnej výške, nakoľko si súdny exekútor uplatnil duplicitne odmenu za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky aj § 14 ods. 1 písm. b). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkon vydanie a expedovanie upovedomenia o začatí exekúcie v trvaní 20 minút (6,64 Eur) a za úkon žiadosť o vydanie poverenia v trvaní 10 minút, ktorý bol uplatnený spolu s úkonom prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa názoru súdu sa jedná o úkony, ktoré buď majú totožnú náplň s úkonmi, za ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) spolu s § 15 ods.1 vyhlášky, a preto by odmena bola priznaná duplicitne.
Súd priznal súdnemu exekútorovi požadovanú odmenu v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,20 Eur (10 úkonov po 3,32 Eur za úkon), a to za jednotlivé úkony exekučnej činnosti preukázané z exekučného spisu: získanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 3,32 Eur, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie vo výške 3,32 Eur, každé zisťovanie bydliska povinného vo výške 3,32 Eur, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného vo výške 9,96 Eur, každé zisťovanie účtu povinného vo výške 9,96 Eur, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného vo výške 3,32 Eur.
Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súd konštatuje, že popri odmene má súdny exekútor nárok na náhradu hotových výdavkov, medzi ktoré sa zaraďuje aj poštovné. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu súdnemu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Hotové výdavky teda musia byť súdnym exekútorom účelne vynaložené, aby mu súd mohol priznať ich náhradu. Zároveň súd uvádza, že pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi prizná len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine, poštovým podacím hárkom. Súd nemôže priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ ide o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 3,80 Eur, nakoľko mal vynaloženie výdavkov v tejto výške preukázané z exekučného spisu priloženými doručenkami resp. nedoručenými zásielkami.
Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny a náhrad o 20% DPH zo sumy 39,84 Eur (8,73 Eur). V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 52,37 Eur (odmena vo výške 33,20 Eur + 6,64 Eur + 8,73 Eur DPH + hotové výdavky - poštové 3,80 Eur) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.