Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cpr/4/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci žalobcu: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX E. J., právne zast. advokátkou JUDr. Renátou Matejovou, so sídlom ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: WAY INDUSTRIES, a.s., so sídlom Priemyselná 937/4, 963 01 Krupina, IČO: 44 965 257, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru uplatnené žalovaným voči žalobcovi v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákona č. 311/2001 Z. z., zo dňa 25.08.2014, je neplatné.

Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen súdny poplatok vo výške 99,50 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou na tunajší súd dňa 22.10.2014 domáhal toho, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru uplatnené žalovaným voči žalobcovi v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákona č. 311/2001 Z. z. zo dňa 25.08.2014, je neplatné. Takisto sa domáhal náhrady trov konania. Vo svojej písomnej žalobe žalobca uviedol: „Preukázanie pracovnoprávneho vzťahu: V zastúpení navrhovateľa konštatujem, že pracovný pomer navrhovateľovi vznikol vo vzťahu k odporcovi na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.11.1996 v znení neskorších dodatkov s vymedzením druhu naposledy vykonávanej práce - kontrolór - č. prac. Funkcie 73219 -zabezpečenie medzioperačnej kontroly podľa platnej dokumentácie a organizačných noriem. V danom prípade bol pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú. Zároveň poznamenávam, že navrhovateľ je predsedom Základnej organizácie KOVO WAY Krupina, ktorá pôsobí u odporcu ako zástupca zamestnancov. Opísanie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa na prejednávanú vec: Dňa 25.08.2014 doručoval odporca priamo na pracovisku navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle ust. §-u 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého porušenia sa mal navrhovateľ dopustiť tým, že dňa 29.07.2014 fyzicky napadol a ústne sa vyhrážal zamestnankyni X. K., asistentke generálneho riaditeľa, v sídle zamestnávateľa, v administratívnej budove na ulici Priemyselná 937/14, Krupina, v priestoroch osobnej vrátnice a schodiska pred kanceláriami obchodného úseku, za prítomnosti svedkov: 1. Ing. K. G., pracovník nákupu 2. I. G., pracovníčka nákupu 3. X. N., pracovníčka SBS. Vzhľadom na to, že navrhovateľ s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasil, iba

z toho dôvodu odmietol prevziať písomnosť týkajúcu sa okamžitého skončenia pracovného pomeru. Do dňa vyhotovenia tohto návrhu odporca navrhovateľovi nedoručil písomný prejav okamžitého skončenia pracovného pomeru, aj keď ho navrhovateľ o to požiadal písomne. Odporca skôr ako doručil navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru umožnil navrhovateľovi vyjadriť sa k posudzovanému skutku, k čomu navrhovateľ uviedol, že incident sa odohral dňa 29.07.2014 cca o 7:15 hod. Tomuto incidentu predchádzala tá skutočnosť, že na včerajšom zasadnutí u generálneho riaditeľa sa dohodli navrhovateľ s generálnym riaditeľom, že zápisnica z rokovania bude navrhovateľovi odovzdaná dňa 29.07.2014. V uvedený deň navrhovateľ žiadal o predloženie tejto zápisnice od asistentky generálneho riaditeľa, pretože ako predseda odborovej organizácie chcel zamestnancov oboznámiť s výsledkami z rokovania so zamestnávateľom. Navrhovateľ žiadal telefonicky predložiť zápisnicu od asistentky generálneho riaditeľa, od slečny K., ktorá mu oznámila, že odchádza a dokument mu nemôže dať. Po absolvovaní telefonického rozhovoru sa navrhovateľ stretol s asistentkou generálneho riaditeľa na osobnej vrátnici a oznámil jej, že ju nepustí dovtedy, kým mu zápisnicu neodovzdá, nakoľko nepredpokladal, že by pani asistentka mala v tom čase niečo tak závažné a neodkladné, prečo by mu zápisnicu neodovzdala do jeho rúk. Skôr navrhovateľ vychádzal z predchádzajúcich dlhodobejších prejavov obštrukcií zo strany odporcu a preto nemienil ustúpiť od svojej požiadavky a nástojil na tom, aby mu zápisnicu pani asistentka odovzdala. Keďže mu odmietla túto zápisnicu odovzdať, navrhovateľ v rozčúlení chytil asistentku za ramená a odsunul ju asi meter smerom k schodom. Na schodoch si asistentka sadla s tým, že mu oznámila, že do kancelárie nejde. Na základe uvedeného uplatnil odporca voči navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru so skutkovým vymedzením dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny tak, ako je vyššie uvedené v tomto návrhu. Pretože navrhovateľ pôsobil u odporcu ako predseda ZO KOVO WAY Krupina, bol odporca povinný požiadať v zmysle ust. §-u 240 odsek 9 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov o udelenie predchádzajúceho súhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru. Odporca požiadal písomne o udelenie predchádzajúceho súhlasu dňa 07.08.2014, ktorým podaním žiadal zástupcu zamestnancov - ZO KOVO WAY Krupina v zmysle ust. §-u 240 odsek 9 zákona číslo 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov o udelenie predchádzajúceho súhlasu so skončením pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením so zamestnancom Z. S.. V predmetnej žiadosti skončenia pracovného pomeru sa uvádza, že dôvodom skončenia pracovného pomeru je závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca Z. S., trvale bytom O. XX, XXX XX O., spočívajúce vo fyzickom napadnutí a ústnych vyhrážkach voči zamestnancovi X. K. asistentka generálneho riaditeľa, ku ktorému došlo v sídle zamestnávateľa, v administratívnej budove na ulici Priemyselná 937/14, Krupina, dňa 29.07.2014 v priestoroch osobnej vrátnice a schodiska pred kanceláriami obchodného úseku, za prítomnosti svedkov: 1. Ing. K. G., pracovník nákupu; 2. I. G., pracovníčka nákupu; 3. X. N., pracovníčka SBS. O uvedenom skutku bola spísaná zápisnica s vypočutím všetkých zúčastnených osôb dňa 29.07.2014. Zástupca zamestnancov - ZO KOVO WAY Krupina oznámil odporcovi listom zo dňa 12.08.2014 že odporcovi neudeľuje predchádzajúci súhlas s ukončením pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením s predsedom VZO KOVO WAY Krupina Z. S.. Navrhovateľ považoval na základe vyššie uvedených skutočností predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a z toho dôvodu oznámil odporcovi, že s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí a žiada o prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy v zmysle dohodnutých pracovných podmienok. Dôvody na základe ktorých sa žalobca domnieva o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru sú nasledovné: Mám za to, že skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru pravdivo uvedené, nakoľko navrhovateľ sa zamestnankyni X. K. rozhodne ústne nevyhrážal, žiadal ju iba o vydanie zápisnice z rokovania s generálnym riaditeľom z predchádzajúceho dňa, pričom vychádzal z uzavretej dohody medzi ním a generálnym riaditeľom, že zápisnicu si má vyzdvihnúť na ďalší deň u pani asistentky K.. Ďalší dôvod, na základe čoho sa navrhovateľ domnieva, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu je neplatné, je ten, že odporca si podľa názoru navrhovateľa nemohol žiadať od zástupcu zamestnancov v súvislosti s jeho skončením pracovného pomeru o udelenie predchádzajúceho súhlasu poukazom na ust. §-u 240 odsek 9 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov alternatívne a to s výpoveďou alebo s okamžitým skončením pracovného pomeru.

Okrem toho, že odporca nesprávne postupoval pri doručení žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu so skončením pracovného pomeru s navrhovateľom, je tu ďalšia okolnosť spôsobujúca neplatnosť skončenia pracovného pomeru a tou je neudelenie súhlasu so skončením pracovného pomeru zo strany zástupcu zamestnancov, nakoľko navrhovateľ je v zmysle ust. 240 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov predsedom ZO KOVO WAY Krupina, teda je zástupcom zamestnancov a v zmysle cit. ustanovenia sú zástupcovia zamestnancov v čase funkčného obdobia a počas šiestich mesiacov po jeho skončení chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia pracovného pomeru a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou. Navrhovateľ má za to, že neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňované vo vzťahu k nemu spôsobuje aj tá okolnosť, že navrhovateľ je sankcionovaný zo strany odporcu z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, pričom skutok, ktorý sa stal, nemá žiadny súvis s plnením jeho pracovných úloh, nakoľko v tomto prípade si navrhovateľ žiadal predložiť zápisnicu z rokovania zástupcov zamestnancov a zamestnávateľa. V danom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi plnením pracovných úloh a závažným porušením pracovnej disciplíny.“

2. Žalovaný sa k predmetnej žalobe podrobne písomne vyjadril, na základe predmetného vyjadrenia žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a vo svojom vyjadrení uviedol: „1. Dôvod č. 1 neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre závažné porušenia pracovnej disciplíny: citácia zo strany č. 3 Návrhu: „Mám za to, že skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je v písomnom vyhotovení pravdivo uvedené, nakoľko navrhovateľ sa zamestnankyni X. K. rozhodne ústne nevyhrážal, žiadal ju iba o vydanie zápisnice z rokovania s generálnym riaditeľom z predchádzajúceho dňa, pričom vychádzal z uzavretej dohody medzi ním a generálnym riaditeľom, že zápisnicu si má vyzdvihnúť na ďalší deň u pani asistentky K.." (Ďalej len „Dôvod neplatnosti 1") K uvedenému Dôvodu neplatnosti 1 Odporca uvádza: Odporca poukazuje na listinný dôkaz - „Zápisnica z prerokovania" zo dňa 06.08.2014, ktorú Navrhovateľ priložil k Návrhu. V tejto zápisnici sa na strane 1 v časti „Dôvod ukončenia pracovného pomeru“ uvádza: citácia 1: „Závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca Z. S., trvale bytom O. XX, XXX XX O., osobné číslo zamestnanca 22066, spočívajúce vo fyzickom napadnutí a ústnych vyhrážkach voči zamestnancovi X. K. asistentka generálneho riaditeľa, ku ktorému došlo v sídle zamestnávateľa, v administratívnej budove na ulici Priemyselná 937/4, Krupina, dňa 29.07.2014 v priestoroch osobnej vrátnice a schodiska pred kanceláriami obchodného úseku, za prítomnosti svedkov: 1. Ing. K. G., pracovník nákupu; 2. I. G., pracovníčka nákupu; 3. X. N., pracovníčka SBS. O uvedenom skutku bola spísaná zápisnica s vypočutím všetkých zúčastnených osôb dňa 29.07.20 14. " Odporca poukazuje na listinný dôkaz - „Zápisnica z prerokovania“ zo dňa 06.08.2014, časť Priebeh prerokovania a vyjadrenia zúčastnených strán a konkrétne na vyjadrenie Ing. G. X. (strana 2 Zápisnice z prerokovania zo dňa 06.08.2014), kde je uvedené nasledovné: citácia 2: „Ing. G. X., generálny riaditeľ WAY INDUSTRIES, a.s., informoval všetkých prítomných zástupcov zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov, že incident ku ktorému došlo dňa 29.07.2014 medzi zamestnancom Z. S. a X. K., na základe ktorého Z. S. fyzicky napadol a verbálne sa vyhrážal zamestnancovi X. K. za účelom dožadovania sa zápisnice z prerokovania zo dňa 28.07.2014, považuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. V dôsledku konania p. Z. S. voči zamestnancovi X. K. je vážne narušená dôvera medzi účastníkmi pracovného pomeru a správanie sa zamestnanca Z. S. negatívne ovplyvnilo dodržiavanie pracovnej disciplíny na pracovisku. Zároveň uviedol, že je absolútne vylúčené, aby zamestnávateľ WAY INDUSTRIES, a.s. toleroval na pracovisku akékoľvek fyzické útoky spojené s verbálnymi útokmi zamestnanca voči iným zamestnancom a to bez ohľadu na to, či uvedený zamestnanec je alebo nie je členom odborovej organizácie pôsobiacej u zamestnávateľa WAY INDUSTRIES, a.s.. Zároveň poukazuje aj na to, že žiadny právny predpis nedáva p. Z. S. ako predsedovi ZO KOVO WAY Krupina, oprávnenie fyzicky a verbálne útočiť na zamestnancov WAY INDUSTRIES, a.s. z akýchkoľvek dôvodov ani v prípade dožadovania sa odovzdania zápisnice z prerokovania zo dňa 28.07.2014 tak ako tomu bolo v tomto prípade. " Odporca taktiež poukazuje aj na listinný dôkaz - „Zápisnica z prerokovania" zo dňa 06.08.2014, časť Priebeh prerokovania a vyjadrenia zúčastnených strán a konkrétne na vyjadrenie Navrhovateľa na strane 2 kde je uvedené nasledovné:

citácia 3: „Súkromne - incident sa stal, dotyčnej som sa ospravedlnil, praskli mi nervy. K incidentu došlo na základe mojej požiadavky zápisnice z prerokovania z predošlého dňa." citácia 4: „Chytil som ju za ruky a tlačil som ju naspäť po chodbe." Odporca taktiež poukazuje na listinný dôkaz - ,,Výpoveď Z. S. zo dňa 29.07.2014 o 12:35”, ktorú Navrhovateľ priložil k Návrhu v ktorej je uvedené nasledovné:. citácia 5: „Pri telefonickom rozhovore slečna K. povedala, že odchádza, že mu dokumenty nemôže dať. Následne sa stretli na osobnej vrátnici. Oznámil jej, že ju nepusti z fabriky pokiaľ mu nedá zápis. V rozčúlení ju chytil za ramená a odsunul asi meter smerom k schodom.” Na základe uvedených citácii z listinných dôkazov (i) Zápisnice z prerokovania zo dňa 06.08.2014 a (ii) Výpovede Z. S. zo dňa 29.07.2014 citácii z je jednoznačne preukázané, že Navrhovateľ: a) bol osobne prítomný počas celého prerokovania, b) vedel, čo je predmetom prerokovania - citácia 1 a citácia 2, c) sa ku skutku spočívajúcom vo fyzickom napadnutí a ústnych vyhrážkach voči zamestnancovi X. K. priznal, citácia 3, citácia 4 a citácia 5, d) žiadnym spôsobom nenamietal alebo nerozporoval žiadny okamih alebo skutočnosť skutku alebo nepravdivosť skutku, ktorého sa dopustil voči zamestnankyni X. K.. Odporca Preto má Odporca za to, že tvrdenie Navrhovateľa o tom, že skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je v písomnom vyhotovení pravdivo uvedené je nepravdivé, zavádzajúce a s poukazom na vyššie uvedené dôkazy účelové. Navrhovateľ žiadnym dôkazom nepreukázal svoje výlučne účelové tvrdenie o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu, že nie je v písomnom vyhotovení pravdivo uvedené skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, čím vôbec neuniesol dôkazné bremeno preukázania Dôvodu neplatnosti 1. Záverom Navrhovateľ uvádza, že Dôvod neplatnosti 1 považuje len za snahu Navrhovateľa nájsť za každých okolností akýkoľvek dôvod na spochybnenia jeho arogantného správania sa, v dôsledku ktorého Odporca ako zamestnávateľ s Navrhovateľom ukončil pracovný pomer okamžitým skončením pre závažné porušenia pracovnej disciplíny. 2. Dôvod č. 2 neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre závažné porušenia pracovnej disciplíny: citácia zo strany č. 4 Návrhu: „Ďalší dôvod, na základe čoho sa navrhovateľ domnieva, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu je neplané, je ten že odporca si podľa názoru navrhovateľa nemohol žiadať od zástupcu zamestnancov v súvislosti s jeho skončením pracovného pomeru o udelenie predchádzajúceho súhlasu poukazom na ustanovenie §-u 240 odsek 9 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov alternatívne a to s výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru." (Ďalej len „Dôvod neplatnosti 2") § 240 odsek 9 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov znie: „Zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.“ § 63 ods. 1 písmeno e) Zákonníka práce znie: „Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislostí s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede." § 68 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce znie: „Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec b) porušil závažne pracovnú disciplínu.“ Na základe vyššie citovaných ustanovení Zákonníka práce je jednoznačne jasné, že v prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca môže zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer so zamestnancom buď (i) výpoveďou alebo (ii) okamžitým skončením pracovného pomeru. To znamená, že alternatíva vyplýva priamo zo zákonných ustanovení š 240 ods.9 . a § 63 ods. 1 písmeno e) v spojení s 68 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce a zároveň ide o výlučné oprávnenie zamestnávateľa, ako sa rozhodne ukončiť pracovný pomer so zamestnancom v prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny, t.j. či výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru. Čiže

na to, aby mohol zamestnávateľ splniť všetky zákonné podmienky pre ukončenia pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny či už formou (i) výpovede alebo (ii) okamžitým skončením pracovného pomeru je okrem iného potrebné splniť požiadavku uvedenú aj v ustanovení § 240 ods. 9 Zákonníka práce. Preto Navrhovateľ uvádza, že tým, že požiadal z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny o predchádzajúci súhlas s ukončením pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru realizoval len svoju zákonom stanovenú povinnosť. Preto nie je logicky možné, aby na jednej strane realizovanie zákonnej povinnosti - požiadanie predchádzajúceho súhlasu pre ukončenie pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru, tak ako to vyplýva priamo zo zákonných ustanovení § 240 ods.9 , a § 63 ods. 1 písmeno e) v spojení s 68 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce - bolo na strane druhej považované za dôvod neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Žiadne ustanovenie (i) Zákonníka práce a zároveň (ii) s poukazom na § 1 odsek 4 Zákonníka práce ani žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka: a) nezakazuje, aby na jednom liste boli zachytené dva právne úkony zamestnávateľa, a zároveň b) nestanovuje, že ak zamestnávateľ požiada súčasne o predchádzajúci súhlas podľa § 240 odsek 9 Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny pre ukončenie pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru je výpoveď alebo okamžité skončenie neplatné, t.j. nie je žiadnym spôsobom splnená požiadavka neplatnosti úkonu Odporcu ako zamestnávateľa uvedená v § 17 Zákonníka práce. Ďalej Navrhovateľ poukazuje na listinný dôkaz Zápisnicu z prerokovania zo dňa 06.08.2014, časť „PREDMET PREROKOVANIA“ (strana 1 Zápisnice z prerokovania zo dňa 06.08.2014): citácia 6: „Prerokovanie ukončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením so zamestnancom Z. S., trvale bytom O. XX, XXX XX O., osobné číslo zamestnanca 22066.“ Z uvedenej citácie je jednoznačné, že Navrhovateľ vedel o predmete rokovania pričom žiadnym spôsobom nenamietal predmet prerokovania a ani nenamietal nemožnosť tohto postupu. Preto Navrhovateľ má za to, že na základe vyššie uvedených citácii zákonných ustanovení Zákonníka práce a listinného dôkazu Zápisnice z prerokovania je jednoznačne preukázané, že: a) Navrhovateľ účelovým spôsobom poukazuje na to, že Odporca nemohol žiadať o udelenie predchádzajúceho súhlasu poukazom na ustanovenie §-u 240 odsek 9 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov alternatívne a to výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru, a zároveň b) možnosť alternatívneho žiadania súhlasu vyplýva priamo z ustanovenia § 240 odsek 9 a § 63 ods. 1 písmeno e) v spojení s § 68 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce. Navrhovateľ neoznačil žiaden dôkaz a ani z predložených dôkazov k Návrhu nie je preukázané Navrhovateľove výlučne účelové tvrdenie Dôvodu neplatnosti 2 okamžitého skončenia pracovného pomeru, a preto má Odporca zato, že Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. 3. Dôvod č. 3 neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre závažné porušenia pracovnej disciplíny: citácia zo strany č. 4 Návrhu: „Okrem toho, že odporca nesprávne postupoval pri doručení žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu so skončením pracovného pomeru s navrhovateľom, je tu ďalšia okolnosť spôsobujúca neplatnosť skončenia pracovného pomeru a tou je neudelenie súhlasu so skončením pracovného pomeru zo strany zástupcu zamestnancov, nakoľko navrhovateľ je v zmysle ust. 240 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov predsedom Z0 KOVO WAY Krupina, teda je zástupcom zamestnancov a v zmysle cit. ustanovenia sú zástupcovia zamestnancov v čase funkčného obdobia a počas šiestich mesiacov po jeho skončení chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia pracovného pomeru a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou.“ A) § 240 ods. 8 Zákonníka práce znie: „Zástupcovia zamestnancov sú v čase funkčného obdobia a počas šiestich mesiacov po jeho skončení chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia pracovného pomeru a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou." § 11a ods. 1 Zákonníka práce vrátane nadpisu znie: Zástupcovia zamestnancov „Zástupcovia zamestnancov sú príslušný Odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu. "

Navrhovateľ v Návrhu uvádza, že je predsedom odborovej organizácia ZO KOVO WAY Krupina resp. ZO KOVO WAY Krupina a.s. (je používaný názov aj so skratkou „a.s.“ aj bez skratky „a.s.“). § 230 ods. 1 Zákonníka práce: „Odborová organizácia je občianske združenie podľa osobitného predpisu. Odborová organizácia je povinná písomne informovať zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia u zamestnávateľa a predložiť mu zoznam členov odborového orgánu.“ § 2 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov znie: „Občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie (ďalej len "združenia") a združovať sa v nich." § 7 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov znie: „Návrh na registráciu sa podáva Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo")" § 9a ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov znie: „Odborová organizácia a organizácia zamestnávateľov sa stáva právnickou osobou dňom nasledujúcim potom, keď príslušnému ministerstvu (Š 7 ods.1) bol doručený návrh na jej evidenciu.“ Skutočnosť, že subjekt ZO KOVO WAY Krupina resp. ZO KOVO WAY Krupina a.s. nie je odborovou organizáciou je možné si overiť na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, alebo na internetovej stránke www.ives.sk/registre/listoz.do kde zo zoznamu odborové organizácie a zamestnávateľské organizácie jednoznačne vyplýva, že ZO KOVO WAY Krupina resp. ZO KOVO WAY Krupina a.s. nie je ani občianskym združením aani odborovou organizáciou registrovanou na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky a ani nikdy nebol registrovaný ako občianske združenie-Odborová organizácia. Zároveň Odporca predkladá aj listinný dôkaz: Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, na základe ktoré je absolútne jasné, že: a) ZO KOVO WAY Krupina alebo ZO KOVO WAY Krupina a.s. nikdy nebola zapísaná v zozname občianskych združení - odborových organizácii a zároveň b) v sídle Odporcu na adrese Priemyselná 937/4 963 O1 Krupina nikdy žiadna odborová organizácia nepôsobila. Dôkaz:

- list Žiadosť o poskytnutie informácii zo zoznamu občianskych združení/ odborové organizácie a zamestnávateľské organizácie zo dňa 13.01.2015

- list Ministerstva vnútra SR - Žiadosť o poskytnutie informácii zo zoznamu občianskych združení/ odborové organizácie a zamestnávateľské organizácie zo dňa 04.02.2015 (počet vyhotovení 2x) Na základe uvedeného je absolútne preukázané že: a) ZO KOVO WAY Krupina alebo ZO KOVO WAY Krupina a.s. nie je odborovou organizáciou, b) žiadna odborová organizácia nikdy nepôsobila v sídle Odporcu. Preto, je zároveň aj vyvrátené, že by Navrhovateľ bol predsedom odborovej organizácie a ako jej predseda mohol na základe splnenia zákonných požiadaviek požívať ochranu s poukazom na § 240 ods. 8 Zákonníka práce. Taktiež ZO KOVO WAY Krupina alebo ZO KOVO WAY KRUPINA a.s., alebo sám Navrhovateľ nie je ani členom zamestnaneckej rady a ani zamestnaneckým dôverníkom. B) Ďalej Odporca aj napriek vyššie uvedenému uvádza, že vzhľadom na skutočnosť že Odporca niekoľkokrát požadoval od Navrhovateľa, aby preukázal právnu subjektivitu ZO KOVO WAY Krupina alebo ZO KOVO WAY Krupina a.s., Navrhovateľ ju do dnešného dňa žiadnym spôsobom nepreukázal resp. odmietal preukázať. Preto aj v dôsledku právnej istoty a taktiež vzhľadom na ustanovenie § 240 ods. 9 Zákonníka práce pred tým, ako doručil Navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru, požiadal o predchádzajúci súhlas, ktorého písomné vyhotovenie predložil Navrhovateľ k Návrhu. Odporca o predchádzajúci súhlas (listina predložená Navrhovateľom k Návrhu ako dôkaz) žiadal, aby vzhľadom na neochotu Navrhovateľa preukázať Odporcovi: a) podľa § 230 ods.1 druhá veta Zákonníka práce právnu subjektivitu ZO KOVO WAY Krupina alebo Z0 KOVO WAY Krupina a.s., a zároveň b) že ZO KOVO WAY Krupina alebo ZO KOVO WAY Krupina a.s. je občianskym združením tak ako to vyplýva zo zákonnej požiadavky § 230 ods.1 prvá veta Zákonníka práce v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, nenaplnil dôvod neplatnosti ukončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením s poukazom na š 240 ods. 9 Zákonníka práce iba tým, že nepožiadal o predchádzajúci súhlas s poukazom na § 240 odsek 9 Zákonníka práce, čím by sa vystavil možnej neplatnosti skončenia pracovného pomeru s Navrhovateľom. § 240 ods. 9 Zákonníka práce znie:

„Zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.“ Odporca uvádza, že podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce, pokiaľ zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal považuje sa, že súhlas bol udelený. Lehota 15 dni je lehotou prekluzívnou. Odporca požiadal o predchádzajúci súhlas dňa 07.08.2014. Prekluzívna 15-dňová lehota uplynula dňa 22.08.2015. Dňa 25.08.2014 Odporca doručil Navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru Navrhovateľovi. Odporcovi nebol vôbec písomne doručený ani nesúhlas ani súhlas zástupcov zamestnancov s ukončením pracovného pomeru s Navrhovateľom. Preto Navrhovateľom predložený listinný dôkaz „Stanovisko VZO KOVO WAY Krupina k žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu.“ zo dňa 12.08.2014 je listom, ktorý nikdy nebol Odporcovi doručený. Uvedený list považuje Odporca za listinu (i) vyhotovenú dátumovo spätne a predloženú ako dôkaz k Návrhu Navrhovateľom účelovo v snahe získať alibistickú oporu v ustanovení š 240 ods. 8 v spojení s § 240 ods. 9 Zákonníka práce za účelom úspechu pri dôvodnosti podaní Návrhu. Zároveň Odporca poukazuje aj na logickú nesúvislosť listu „Stanovisko VZO KOVO WAY Krupina k žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu.“ so znením prvej vety§240 ods. 9 Zákonníka práce. List „Stanovisko VZO KOVO WAY Krupina k žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu.“ je podpísaný samotným Navrhovateľom s uvedením funkcie predseda ZO KOVO. Podľa prvej vety § 240 ods. 9 Zákonníka práce sa vyžaduje predchádzajúci súhlas príslušného zástupcu zamestnancov. Podľa prvej vety § 11a ods. 1 Zákonníka práce sú zástupcami zamestnancov: a) príslušný odborový orgán, b) zamestnanecká rada, alebo c) zamestnanecký dôverník. Preto, podľa obsahu listu „Stanovisko VZO KOVO WAY Krupina k žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu" o žiadosti Odporcu rozhodovali nasledovné príslušné orgány: a) Konferencia ZO KOVO WAY Krupina formou odporúčania a b) výbor Z0 KOVO WAY Krupina neudelením súhlasu Vzhľadom na skutočnosť, že ustanovenie § 240 ods. 9 Zákonníka práce vyžaduje písomný súhlas resp. nesúhlas od príslušného orgánu, Odporcovi mal byť doručené v písomnej forme a) odporúčanie Konferencie ZO KOVO WAY Krupina a b) nesúhlas výbor ZO KOVO WAY Krupina neudelením súhlasu S prihliadnutím na obsah listu „Stanovisko VZO KOVO WAY Krupina k žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu“ je jednoznačné, že: a) nejde o písomný právny úkon príslušného orgánu a to Konferencie ZO KOVO WAY Krupina, ktorá ako príslušný orgán (§ 240 ods. 9 v spojení s § 11a ods. 1 Zákonníka práce) mala Odporcovi oznámiť svoje odporúčanie a doručiť mu do v zákonnej lehote 15 dni, b) nejde o písomný právny úkon príslušného orgánu a to výboru ZO KOVO WAY Krupina, ktorý ako príslušný orgán (§ 240 ods. 9 v spojení s § 11a ods. 1 Zákonníka práce) mal Odporcovi oznámiť súhlas alebo nesúhlas a doručiť mu do v zákonnej lehote 15 dni, V liste sa uvádza len konštatovanie, že na základe odporúčania Konferencie ZO KOVO WAY Krupina výbor ZO KOVO WAY Krupina neudelil súhlas, pričom list je podpísaný samotným Navrhovateľom. Ak, má byť splnená požiadavka písomného súhlasu príslušného orgánu, tak by písomný súhlas alebo nesúhlas musel byť doručený Odporcovi v prekluzívnej lehote 15 dni od: a) Konferencie ZO KOVO WAY Krupina podpísaný členmi konferencie prítomnými pri rozhodovaní, a zároveň b) výborom ZO KOVO WAY Krupina podpísaný členmi výboru prítomnými pri rozhodovaní. Na základe uvedeného list „Stanovisko VZO KOVO WAY Krupina k žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu“ je podľa : 1. §-u 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, pretože: a) svojim obsahom odporuje zákonu - §-u 240 ods.1 prvá veta Zákonníka práce v spojení s §-om 11a odsek 1 prvá veta Zákonníka práce, nakoľko neobsahuje súhlas resp. nesúhlas príslušného orgánu a to (i) súhlas alebo nesúhlas Konferencie ZO KOVO WAY Krupina podpísaný členmi konferencie prítomnými pri rozhodovaní, a zároveň (ii) súhlas alebo nesúhlas výboru ZO KOVO WAY Krupina podpísaný členmi výboru prítomnými pri rozhodovaní;

b) svojim účelom odporuje zákonu - §-u 240 ods.1 prvá veta Zákonníka práce v spojení s §- om 11a odsek 1 prvá veta Zákonníka práce nakoľko vyvoláva mylnú predstavu, že samotným oznámením o tom ako rozhodla Konferencia ZO KOVO WAY Krupina a výbor ZO KOVO WAY Krupina je splnená požiadavka doručenia písomného súhlasu alebo nesúhlasu príslušného orgánu; a zároveň c) svojim obsahom a aj účelom obchádza zákon - § 240 ods.1 prvá veta Zákonníka práce v spojení s §-om 11a odsek 1 prvá veta Zákonníka práce nakoľko: a. Odporcovi súhlas alebo nesúhlas písomne neoznámila ani Konferencia ZO KOVO WAY Krupina a zároveň ani výbor ZO KOVO WAY Krupina, a b. písomné oznámenie neobsahuje ani označenie osôb a ani ich podpisy, ktoré sa zúčastnili na Konferencii ZO KOVO WAY Krupina a na výbore ZO KOVO WAY Krupina, čím nie je splnená podmienka, že predchádzajúci súhlas alebo nesúhlas bol Oznámený príslušným odborovým orgánom. 2. §-u 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným .právnym úkonom, pretože s poukazom na neexistenciu právnej subjektivity ZO KOVO WAY Krupina alebo ZO KOVO WAY Krupina a.s. ako občianskeho združenia- odborová organizácia, ktorú Odporca preukázal a zdôvodnil v časti II, bod 3. písmeno A) tohto vyjadrenia (strana 5), nemá ani Konferencia ZO KOVO WAY Krupina a ani výbor ZO KOVO WAY Krupina a ani Navrhovateľ ako predseda ZO KOVO WAY Krupina postavenie príslušného odborového orgánu. C) Zároveň Odporca poukazuje aj na ustanovenie § 240 ods. 10 Zákonníka práce: „Ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa odseku 9, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatné; ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru splnené a súd v spore podľa Š 77 zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné." Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie Odporca poukazuje aj na skutočnosť, že a) Navrhovateľ nepreukázal existenciu ZO KOVO WAY Krupina alebo ZO KOVO WAY Krupina a.s. ako občianskeho združenia odborovej organizácie, b) písomne neoznámil Odporcovi ako zamestnávateľovi začiatok pôsobenia ZO KOVO WAY Krupina alebo ZO KOVO WAY Krupina a.s. ako odborovej organizácie, tak ako to vyplýva z § 230 ods. 1 druhá veta Zákonníka práce má Odporca za to, že nie je spravodlivé požadovať, aby Odporca naďalej zamestnával Navrhovateľa, ktorý sa neštítil obmedzovať osobnú slobodu zamestnancovi X. K., brániť jej vo výkone jej pracovných povinností a slovne sa vyhrážať, že pokiaľ nedosiahne svoje neumožní jej opustiť ako zamestnancovi pracovisko aj napriek tomu, že X. K. ako zamestnanec si svojim odchodom z pracoviska plnila len svoje pracovné povinnosti o čom Navrhovateľ preukázateľne vedel. Odporca opätovne poukazuje na skutočnosť, že: a) Navrhovateľ obmedzoval osobnú slobodu zamestnancovi X. K. opustiť priestory sídla Odporcu: Dôkazy:

- Strana 1 v časť „Dôvod ukončenia pracovného pomeru" Zápisnice z prerokovania zo dňa 06.08.2014: citácia 1: „Závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca Z. S., trvale bytom O. XX, XXX XX O., osobné číslo zamestnanca 22066, spočívajúce vo fyzickom napadnutí a ústnych vyhrážkach voči zamestnancovi X. K. asistentka generálneho riaditeľa, ku ktorému došlo v sídle zamestnávateľa, v administratívnej budove na ulici Priemyselná 937/4, Krupina, dňa 29.07.2014 v priestoroch osobnej vrátnice a schodiska pred kanceláriami obchodného úseku, za prítomnosti svedkov: 1. Ing. K. G., pracovník nákupu; 2. I. G., pracovníčka nákupu; 3. X. N.Ý., pracovníčka SBS. O uvedenom skutku bola spísaná zápisnica s vypočutím všetkých zúčastnených osôb dňa 29.07.2014.“

- Strana 2, časť vyjadrenia Navrhovateľa v Zápisnici z prerokovania zo dňa 06.08.2014: citácia 3: ,,Súkromne - incident sa stal, dotyčnej som sa ospravedlnil, praskli mi nervy. K incidentu došlo na základe mojej požiadavky zápisnice z prerokovania z predošlého dňa.“ citácia 4: „Chytil som ju za ruky a tlačil som ju naspäť po chodbe."

- Výpoveď Z. S. zo dňa 29.07.2014, v ktorej sa uvádza: citácia 5: „Pri telefonickom rozhovore slečna K. povedala, že odchádza, že mu dokumenty nemôže dať. Následne sa stretli na osobnej vrátnici. Oznámil jej, že ju nepusti z fabriky pokiaľ mu nedá zápis. V rozčúlení ju chytil za ramená a odsunul asi meter smerom k schodom.”;

b) Navrhovateľ sa slovne vyhrážal zamestnancovi X. K. tým, že jej oznámil že ju nepusti z fabriky pokiaľ mu nedá zápis. Dôkazy:

- Výpoveď Z. S. zo dňa 29.07.2014 v ktorej sa uvádza: citácia 5: „Pri telefonickom rozhovore slečna K. povedala, že odchádza, že mu dokumenty nemôže dať. Následne sa stretli na osobnej vrátnici. Oznámil jej, že ju nepusti z fabriky pokiaľ mu nedá zápis. V rozčúlení ju chytil za ramená a odsunul asi meter smerom k schodom."

- „Zápisnica z prerokovania“ zo dňa 06.08.2014, ktorú Navrhovateľ priložil k Návrhu. V tejto zápisnici sa na strane 1 v časti „Dôvod ukončenia pracovného pomeru“ uvádza: citácia 1: „Závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca Z. S., trvale bytom O. XX, XXX XX O., osobné číslo zamestnanca 22066, spočívajúce vo fyzickom napadnutí a ústnych vyhrážkach voči zamestnancovi X. K. asistentka generálneho riaditeľa, ku ktorému došlo v sídle zamestnávateľa, v administratívnej budove na ulici Priemyselná 937/4, Krupina, dňa 29.07.2014 v priestoroch osobnej vrátnice a schodiska pred kanceláriami obchodného úseku, za prítomnosti svedkov: 1. Ing. K. G., pracovník nákupu; 2. I. G., pracovníčka nákupu; 3. X. N., pracovníčka SBS. O uvedenom skutku bola spísaná zápisnica s vypočutím všetkých zúčastnených osôb dňa 29.07.2014."

- Strana 2, časť vyjadrenia Navrhovateľa v Zápisnici z prerokovania zo dňa 06.08.2014: citácia 3: ,,Súkromne - incident sa stal, dotyčnej som sa ospravedlnil, praskli mi nervy. K incidentu došlo na základe mojej požiadavky zápisnice z prerokovania z predošlého dňa.“ Zároveň Odporca poukazuje, že uvedeného konania sa Navrhovateľ neštítil bez akýchkoľvek oprávnení dopustiť voči osobe mladšej, fyzicky slabšej a čo je absolútne zarážajúce, že sa tak urobil voči žene. Taktiež zamestnankyňa X. K. nebola v čase skutku podriadeným alebo nadradeným zamestnancom Navrhovateľa. Za vrchol neslušnosti Odporca považuje aj skutočnosť, že svojim konaním bránil zamestnancovi X. K. vo výkone jej pracovných povinností (bránil jej opustiť pracovisko za účelom zabezpečenia odoslania korešpondencie Odporcu ako zamestnávateľ na poštu), čím vystavil zamestnankyňu X. K. okrem psychického a fyzického utrpenia aj možnosti postihu zo strany Odporcu ako zamestnávateľa za poručenie pracovnej disciplíny za to, že si nesplnila svoju pracovnú povinnosť odniesť korešpondenciu Odporcu ako zamestnávateľa na poštu. Za vrchol neschopnosti sebareflexie Navrhovateľa považuje Odporca aj skutočnosť, že v rámci prerokovania závažného porušenia pracovnej disciplíny - zachyteného v Zápisnici z prerokovania zo dňa 06.08.2014 a vo Výpovedi Z. S. zo dňa 29.07.2014 - Navrhovateľ' veľmi dobre vedel, čo je predmetom prerokovania t.j. skutkové Vymedzenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, spáchanie konania žiadnym spôsobom nevylúčil, dokonca sa sám dobrovoľne priznal ku skutku a v Návrhu sa snaží bez akýchkoľvek dôkazov spochybňovať pravdivosť skutku, ktorý spáchal sám na základe vlastného vedomia a svedomia a ku ktorému ho nikto nenútil, k jeho spáchaniu nenahováral a ku spáchaniu ktorého sa priznal. Preto má Odporca za to, že na základe vyššie uvedeného, skutkových tvrdení Odporcu a dôkazov založených v súdnom spise je absolútne nemožné, aby Odporca naďalej zamestnával Navrhovateľa, ktorý nevie ovládať svoje konanie a neštíti sa slovného a fyzického útoku ani Voči osobe mladšej, fyzicky slabšej a zároveň voči žene. Odporca uvádza, že by nebolo spravodlivé, ak by súd rozhodol v prospech Navrhovateľa, nakoľko by tým v rámci pracoviska Odporcu (zamestnáva okolo 220 zamestnancov) vyslal signál do vnútra pracovného prostredia Odporcu, že použitím slovných vyhrážok a fyzických útokov je možné beztrestne presadzovať svoje požiadavky a zámery a to bez ohľadu či ide o zamestnanca „chráneného“ ustanovením § 240 ods. 8 Zákonníka práce alebo nie. Ak by súd rozhodol v prospech Navrhovateľa má Odporca za to, že by tak došlo: a) k vážnemu narušeniu dôvery medzi účastníkmi pracovných pomerov Odporcu, a tolerovanie spáchaného skutku zo strany Navrhovateľa voči zamestnankyni X. K., by negatívne ovplyvnilo ďalšie dodržiavanie pracovnej disciplíny na pracovisku Odporcu, b) k porušeniu ustanovenia § 13 ods. 3 prvej vety Zákonníka práce ktorý znie: „Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať' na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. " c) porušeniu základnej zásady Zákonníka práce stanovenej v článku 6 základných zásad Zákonníka práce ktorá znie:

„Ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky.“ Záverom k Dôvodu neplatnosti 3 Odporca uvádza, že žiadne ustanovenie Zákonníka práce iného platného a účinného právneho predpisu právneho poriadku Slovenskej republiky neoprávňuje žiadneho zamestnanca (ani „chráneného ustanovením § 240 ods. 8 Zákonníka práce), aby sa mohol dopúšťať voči iným zamestnancom slovných a fyzických vyhrážok a to za akýmkoľvek účelom a bez ohľadu na to, či medzi zamestnancami je alebo nie je vzťah podriadenosti alebo nadriadenosti a zároveň bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o „chráneného“ zamestnanca. 3. Dôvod č. 4 neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre závažné porušenia pracovnej disciplíny: citácia zo strany č. 4 Návrhu: „Navrhovateľ má za to, že neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňované vo vzťahu k nemu spôsobuje aj tá okolnosť, že navrhovateľ je sankcionovaný zo strany odporcu z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, pričom skutok, ktorý sa stal, nemá žiadny súvis s plnením jeho pracovných úloh, nakoľko v tomto prípade si navrhovateľ žiadal predložiť zápisnicu z rokovania zástupcov zamestnancov a zamestnávateľa. V danom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi plnením pracovných úloh a závažným porušením pracovnej disciplíny.“ (Ďalej len „Dôvod neplatnosti 4“) Odporca k tomuto tvrdeniu Navrhovateľa uvádza, že Navrhovateľ opomenul, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patri medzi základné povinnosti zamestnanca, ktorá je vyjadrená § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorý znie: „Zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.“ Navrhovateľ dňa 29.07.2014 bol v práci. Skutok, ktorého sa Navrhovateľ dopustil sa stal na pracovisku - osobná vrátnica v sídle Odporcu na Priemyselnej ulici č. 937/4 v Krupine. Poukazovanie na neexistenciu príčinnej súvislosti Navrhovateľ žiadnym spôsobom neodôvodnil. Navrhovateľ pozabudol, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru boli slovné vyhrážky a fyzické napadnutie zamestnankyne X. K.. V žiadnom prípade nebol sankcionovaný za to, že si žiadal predložiť zápisnicu z rokovania zástupcov zamestnancov. Žiaden zamestnanec nie je oprávnený na pracovisku počas pracovnej doby ako aj mimo nej slovne sa Vyhrážať zamestnancom a/alebo fyzicky útočiť na iného zamestnanca a to bez ohľadu na to, či ide o vedúceho zamestnanca alebo podriadeného zamestnanca. Dôvodom neplatnosti 4, ktorý Navrhovateľ žiadnym spôsobom právne a ani skutkovo nepreukázal považuje Odporca opäť len za snahu nájsť akýkoľvek dôvod, ktorým by zmaril platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru aj napriek tomu, že sa ku skutku priznal a žiadnym spôsobom ani v Návrhu nenamieta obsah jednotlivých dôkazov ktoré sám predložil. Odporca poukazuje na to, že Navrhovateľ sa snaží svoje absolútne neospravedlniteľné správanie voči zamestnankyni X. K. legalizovať poukazom na neexistenciu príčinnej súvislosti, ktorú žiadne ustanovenie Zákonníka práce pri okamžitom skončení pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny neustanovuje a nevyžaduje. Navrhovateľ sa účelovými Dôvodom neplatnosti 1 až 4 snaží spochybniť platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré mu Odporca ako zamestnávateľ doručoval na pracovisku dňa 25.08.2014. Odporca odmietol prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru. Túto skutočnosť sám Navrhovateľ potvrdil v Návrhu. S poukazom na § 38 ods. 4 posledná veta Zákonníka práce, účinky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru Odporcom Navrhovateľovi, nastali odmietnutím Navrhovateľa prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru. § 38 ods. 4 posledná veta Zákonníka práce znie: „Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.“ Vzhľadom na to, že podmienka riadneho doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru bola naplnená odmietnutím prevzatia písomne potvrdením tak zo strany Navrhovateľa (strana 2 Návrhu) ako aj písomným potvrdením Odporcu v tomto vyjadrení je absolútne nepochybné, že okamžité skončenie pracovného pomeru doručované dňa 25.08.2015 bolo riadne doručené. Preto Navrhovateľove vyjadrenie v Návrhu na strane 2 - citácia: „Vzhľadom na to, že navrhovateľ s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasil iba z toho dôvodu odmietol prevziať písomnosť týkajúcu sa okamžitého skončenia pracovného pomeru. Do dňa vyhotovenia tohto návrhu odporca navrhovateľovi nedoručil písomný prejav okamžitého skončenia pracovného pomeru, aj keď ho navrhovateľ o to písomne požiadal." - považuje Odporca vzhľadom na preukázanie doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru s poukazom na § 38 ods. 4 posledná veta Zákonníka práce za bezpredmetné.

Taktiež Navrhovateľove Vyjadrenie na strane 3 Návrhu - citácia: „Navrhovateľ považoval na základe vyššie uvedených skutočností predmetné okamžité skončenia pracovného pomeru za neplatné a z toho dôvodu oznámil odporcovi, že s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí a žiada prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy v zmysle dohodnutých pracovných podmienok.“ - je zavádzajúce nakoľko prečítaním obsahu listiny predloženej Navrhovateľom v Návrhu „Nesúhlas so skončením pracovného pomeru a oznámením o trvaní na jeho ďalšej existencii“ zo dňa 25.08.2014 je úplne jasné, že sa v ňom neuvádzajú žiadne dôvody ani skutočnosti pre ktoré Navrhovateľ považoval okamžité skončenia pracovného pomeru za neplatné. Preto má Odporca za to, že Navrhovateľ svojim tvrdením citovaným vyššie účelovo skresľuje a zavádza.“

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahu spisu, najmä žalobou, písomnými podaniami žalobcu, ako aj žalovaného, pracovnou zmluvou žalobcu, dohodou o zmene pracovnej zmluvy, zápisnicou z prerokovania, žiadosťou o prerokovanie, evidenčným listom Základnej organizácie Odborového zväzu (ZO KOVO, potvrdením o pridelení IČO ŠÚ SR, s okamžitým skončením pracovného pomeru, stanovami KOVO, prednesmi právnej zástupkyne žalobcu, prednesmi zástupcu žalovaného, výsluchom žalobcu, výsluchom zástupcu žalobcu, výsluchom svedkov, ako aj ostatnými listinami založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Súd z výsluchu žalobcu zistil, že je u žalovaného zamestnaný od 07.06.1976 s tým, že vykonáva predsedu ZO pri žalovanom od r. 2000. Od r. 2000 až do r. 2009, kedy do firmy žalovaného nastúpilo nové vedenie, on vykonával predsedu ZO na plný úväzok, tzn. bol uvoľnený na výkon tejto činnosti a inú prácu nevykonával. Od nástupcu nového vedenia od toho r. 2009 mu p. N., ktorý v tom čase bol generálny riaditeľ, navrhol, aby popri svojej činnosti predsedu vykonával aj svoju predchádzajúcu prácu, a to funkciu kontrolóra. Žalobca k veci uviedol, že dňa 28.07.2014 bol on ako predseda ZO plus ďalší traja členovia ZO, ktorí sú členovia výboru ZO, na rokovaní s vedením žalovaného, a to konkrétne s p. X.. Toto rokovanie prebiehalo z toho dôvodu, že v tom čase začínalo prepúšťanie zamestnancov a rokovalo sa o konkrétnych osobách a oni nesúhlasili, aby sa to prerokovali týmto spôsobom a chceli požiadať o čas, že to prerokujú a zaujmú k tomu stanovisko, ako to vyplýva z príslušných ustanovení Zákonníka práce. K veci ďalej uviedol, že dňa 28.07.2014 bola dohoda medzi ním a p. X. taká, že ráno má prísť predseda predstavenstva p. Ď., ktorý podpíše zápisnicu z tohto rokovania a žalobcovi bude odovzdaná. Bolo to dôležité z toho dôvodu, že v zápisnici boli uvedené konkrétne mená pracovníkov, s ktorými sa mal pracovný pomer skončiť a veľa ľudí ich kontaktovalo, aby vedeli, či aj oni sú na tomto zozname. Žalobca na druhý deň ráno, t.j. 29.07.2014 o 06.00 h čakal na vrátnici, kedy príde p. Ď.. Na vrátnici sa s p. Ď. stretol a povedal mu, že je potrebné podpísať tú zápisnicu, aby ju on mohol prevziať. Pán Ď. mu uviedol, že v poriadku, on to podpíše, ďalej mu povedal, aby ho počkal v kancelárii, ktorá sa nachádza pri vrátnici a potom sa mu zápisnica donesie. Následne p. Ď. skutočne prišiel, avšak zápisnicu nedoniesol, ale povedal mu, je to podpísané, aby išiel k asistentke generálneho riaditeľa - konkrétne k X. K.. Následne žalobca odišiel z vrátnice a išiel na sekretariát generálneho riaditeľa, kde zistil, že dvere sekretariátu sú zamknuté. Potom sa znova vrátil na vrátnicu. U vrátničky s tým, že ide fakticky o SBS službu, nechal telefónne číslo, aby mu zavolala, keď stretne asistentku generálneho riaditeľa. Medzičasom sa žalobca pokúšal spojiť telefonicky s touto asistentkou, ktorá mu telefón nebrala. Až neskoršie sa mu podarilo zavolať ju a telefón mu zdvihla a povedala mu, že je u seba a zároveň sa ho opýtala, čo od nej potrebuje. Žalobca jej povedal, že potrebuje zápisnicu, že sa na tom s p. X. dohodli a že ráno si ju môže prevziať. Ona mu do telefónu povedala, že mu túto zápisnicu nedá, lebo ide preč. Žalobca uviedol, že vrámci tohto telefonického rozhovoru jej uviedol, že pokiaľ mu tú zápisnicu nedá, on ju nepustí preč. Žalobca hneď začal bežať za ňou a stretli sa na vrátnici, kde sa stretli zoči-voči. Žalobca jej znova zopakoval svoju požiadavku, aby mu dala tú zápisnicu. Ona mu povedala, že zápisnicu mu nedá a že ide preč. Žalobca ju potom chytil za ramená, potom ju otočil opačne, aby ju začal vracať naspäť. Žalobca uviedol, že je pravda, že ju posúval, aby išla tým smerom, tlačil ju približne 1 meter. Potom prišli k schodišťu, ktoré pokračovalo k sekretariátu. Tam si táto asistentka sadla na schody a povedala mu, že ďalej nejde. Žalobca ďalej k veci uviedol, že p. K. odchádzala z roboty s p. G., ktorý ju mal odviezť tam, kde išla, takže táto osoba všetko videla a keď si asistentka sadla na tie schody, tak im p. G. povedal, aby tu nerobili cirkus, aby radšej išli do jeho kancelárie. Ako prišli do kancelárie p. G., asistentka mu povedala, aby zavolal p. X. a povedal mu, čo sa stalo. Žalobca to urobil a zo svojho mobilného telefónu vytočil p. X. a uviedol mu, že asistentka mu odmietla dať predmetnú zápisnicu a povedal mu, že je pravda, že ju odmietol pustiť z podniku, na čo p. X. na neho začal kričať a povedal mu, aby vypadol z jeho firmy, že tam skončil. Žalobca ukončil telefonát tým spôsobom, že

povedal: To nie je vaša firma a zložil telefón. Následne sa žalobca dozvedel, že asistentka dostala príkaz, aby mu predmetnú zápisnicu nedala. Žalobca k veci uviedol, že čo sa týka dňa 29.07.2014, tak išlo o deň, kedy mal v náplni práce odborársku činnosť, nakoľko mal vydelené konkrétne dni, kedy sa venoval svojej odborárskej činnosti a konkrétne dni, kedy sa venoval svojmu riadnemu zamestnaniu, to znamená funkcii kontrolóra. Žalobca k veci uviedol, že aj po dni 29.07.2014 chodil do roboty riadne tak, ako predtým. Žalobca uviedol, že je pravda, že dňa 06.08.2014 bola odborovej organizácii doručená žiadosť o prerokovanie, ktorá sa nachádza na l. č. 13 v spise. Následne dňa 07.08.2014 ich zavolal generálny riaditeľ a došlo k rokovaniu medzi Ing. X., Ing. E. a Mgr. X. a za odbory boli prítomní: žalobca, K. H. - podpredseda odborového zväzu, P. U. - člen výboru, Z. Š. - úsekový dôverník, člen výboru, K. Ľ. - člen výboru, X. H. - úsekový dôverník, člen výboru. Žalobca k veci uviedol, že je pravda, že za odborovú organizáciu prevzal žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu zo dňa 07.08.2014 dňa 07.08.2014. Žalobca k veci uviedol, že dňa 12.08.2014 sa v zmysle stanov uskutočnila konferencia ich odborovej organizácie za prítomnosti konkrétnych ľudí, ktorí sú uvedení v prezenčnej listine. Žalobca k veci uviedol, že okrem žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu, im nebolo nedoručené konkrétne znenie buď výpovedi alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobca ďalej k veci uviedol, že situácia medzi odbormi a vedením po tejto udalosti sa vyostrila a dokonca p. X. mu povedal, aby medzi sebou komunikovali poštou, a preto on tak aj konal. Žalobca ďalej k veci uviedol, že od 08.08. do 22.08.2014 si vypísal dovolenku, s ktorou on súhlasil a ktorú mu generálny riaditeľ schválil. Keďže dňa 23.08. a 24.08. bol víkend, nastúpil žalobca do práce dňa 25.08.2014, išlo o pondelok. Keď v ten deň prišiel do roboty, tak prišiel najskôr na vrátnicu. Na vrátnici bolo takéto zloženie ľudí: šéf SBS-ky, resp. veliteľ SBS-ky, potom službukonajúci SBS-kár + 1 ďalší pracovník bezpečnostnej služby, ktorý bol vyzbrojený a bol oblečený v nepriestrelnej veste s pištoľou. Tieto 3 osoby žalobcovi oznámili, že ďalej do podniku ho nemôžu pustiť a povedali mu, že má čakať na p. X.. Následne p. X.Ý. prišiel s papiermi a povedal mu, že tu má okamžité skončenie pracovného pomeru, a aby to podpísal. Žalobca mu na to povedal, že to podpíše, ale chce si to pozrieť. On mu na to povedal, že keď to podpíše, tak potom mu to dá. žalobca na to povedal, že to nepodpíše a p. X. tam mal pripravených ľudí, išlo o osoby p. S. a p. Š. a tieto osoby podpísali tú skutočnosť, že on ako osoba neprevzal to okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobca ďalej k veci uviedol, že on si chcel prečítať to okamžité skončenie pracovného pomeru, keďže mu to nebolo umožnené, tak to odmietol prevziať. Ďalej mu bolo povedané, aby čakal na vrátnici, čo aj urobil. Približne za pol hodinu znova prišiel p. X. a povedal mu, aby odovzdal pridelené veci. Následne išli do kancelárie žalobcu, kde si žalobca nechal osobné veci za prítomnosti p. X. a za prítomnosti jedného člena SBS-ky. Následne žalobca išiel odovzdať pridelené pracovné pomôcky a bol vyzvaný, aby odovzdal čipovú kartu, aby odišiel do učtárne a odovzdal túto kartu. Žalobca toto odmietol a povedal, že čipovú kartu neodovzdá, nakoľko si myslí, že je naďalej zamestnaný. Následne ho dvaja pracovníci SBS-ky chytili pod pazuchy a vyviedli ho pred závod, keďže žalobca odmietol opustiť závod. Následne žalobca odišiel. Žalobca ďalej k veci uviedol, že v ten deň, keď sa stala táto udalosť s p. K.Q., bola urobená jeho písomná výpoveď, ktorá sa nachádza v spise.

5. Súd z výsluchu člena predstavenstva žalovaného Ing. I. E. zistili, že sa pridržiava ich všetkých písomných podaní a žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K veci uviedol, že on osobne nebol prítomný pri skutku, ktorý sa mal udiať, bol prítomný len keď boli vypočúvané osoby, ktoré boli pritom prítomné, a preto sa nevedel vyjadriť k tomu, prečo žalovaný postupoval týmto výnimočným spôsobom, a teda že skončenie pracovného pomeru nastalo okamžitým skončením pracovného pomeru.

6. Súd z výsluchu svedka K. G., ktorý je zamestnaný u žalovaného ako referent nákupu zistil, že dňa 29.07.2014 z titulu jeho pracovnej pozície mal odviezť zamestnankyňu žalovaného X. K. k notárovi a do mesta za účelom návštevy pošty a v tento deň sa stretol za prítomnosti tejto asistentky so žalobcom. Svedok ďalej k veci uviedol, že žalobca chcel od asistentky nejaký dokument, nevedel presne uviesť ktorý a táto asistentka mu ho nechcela vydať a za jeho prítomnosti asistentka povedala, že mu taký dokument vydať nemôže a žalobca povedal, že mu ho vydať má. Následne svedok videl, ako žalobca predstúpil pred túto asistentku, priložil jej ruky na ramená a zabránil jej odchodu s tým, že jej povedal, že pôjde do mesta len vtedy, keď mu vydá ten papier, ktorý mu vydať má. Následne prebiehali medzi nimi nejaké emócie a došlo aj ku kriku a k zvýšeniu hlasu došlo z obidvoch strán. Svedok v tom čase otváral dvere na vrátnici, nakoľko už chceli odísť a toto sa udialo 2 metre za ním. Následne asistentka povedala jeho meno a oslovila ho K., on sa vtedy obrátil a išli na chodbu za vrátnicu smerom do vstupu k žalovanému. Následne sa situácia zopakovala v tom, že žalobca znova vyzval asistentku, nech mu vydá predmetný papier, ona mu znova zopakovala, že mu ho vydať nemôže a žalobcovi povedala,

že mu nemôže vydať ten papier, lebo jej to zakázal riaditeľ, a naopak žalobca jej tvrdil, že riaditeľ mu povedal, že mu má vydať ten papier. Aj toto prebiehalo veľmi emočne, bol tam krik, išli okolo ľudia a on im uviedol, aby sa nehádali ako cigáni a aby išli do najbližšej kancelárie a porozprávali sa ako ľudia. Následne, keď asistentka povedala, že papier nevydá, tak žalobca odišiel a potom odišla aj asistentka. Asistentka po tejto udalosti bola smutná a plakala a svedkovi povedala, že za daných okolností nejde do toho mesta a preto sa rozišli. Svedok k veci uviedol, že z jeho pohľadu konanie žalobcu nebolo úplne adekvátne, nakoľko je pravda, že zabránil asistentke odchodu z fabriky. Svedok k veci uviedol, že zo strany žalobcu voči asistentke nepočul žiadne vyhrážanie, nakoľko ju žalobca proste vyzýval, aby mu dala nejaký papier. Svedok ďalej k veci uviedol, že je pravda, že keď žalobca zabránil v odchode asistentke, tak to urobil tým spôsobom, že táto musela urobiť krok dozadu, pričom ju nesotil, ale ju zatlačil smerom dozadu, aby sa vracala naspäť. Zároveň počas tohto aktu, ako ju žalobca tlačil, tak žalobca hovoril asistentke: Vy mi ten dokument vydáte a až potom pôjdete do mesta. Svedok uviedol, že je pravda, že asistentka nemala možnosť odísť do toho mesta kvôli tejto situácii.

7. Súd z výsluchu svedkyne X. N., ktorá pracuje na pozícii strážničky v objekte žalovaného zistil, že na presný dátum sa nepamätá, ale v ten deň prišiel žalobca za ňou na vrátnicu, keď mala službu a opýtal sa jej či slečna K. je už v robote. Svedkyňa mu oznámila, že táto osoba tak skoro do roboty nechodí, keďže bolo krátko po šiestej hodine a väčšinou chodí medzi siedmou a ôsmou hodinou rannou. Žalobca jej ďalej uviedol, že túto osobu potrebuje súrne, nakoľko potrebuje vidieť zoznam prepustených ľudí. Následne medzi siedmou a ôsmou hodinou slečna K. prišla do práce, svedkyňa jej oznámila tú skutočnosť, že ju hľadá žalobca, na čo p. K. zareagovala, že keď dačo potrebuje, nech príde za ňou. Následne svedkyňa túto skutočnosť oznámila žalobcovi. Potom tesne pred ôsmou počula, ako schádza po schodoch slečna K. a telefonuje a zároveň videla, že prichádza aj žalobca, ktorý tiež telefonoval. Z rečí slečny K. pochopila, že sa rozprávajú v telefóne so žalobcom a asistentka v telefóne hovorila asi toľko, že: Toto Vám nemôžem dať, ja idem teraz do mesta. Následne došlo k ukončeniu tohto telefonického hovoru, nakoľko sa žalobca stretol s asistentkou a k stretnutiu došlo na vrátnici za prítomnosti svedkyne a bol tam aj p. G., ktorý stál za asistentkou, keďže on ju mal viezť do mesta. Následne došlo k ďalšej komunikácii medzi žalobcom a asistentkou a žalobca požadoval od asistentky predloženie zoznamu osôb, na čo asistentka reagovala tým spôsobom, že ona mu takýto papier nemôže vydať bez súhlasu riaditeľa a proste ona teraz ide do mesta. Žalobca napriek tomuto oznámeniu trval na tom, aby mu asistentka vydala predmetný zoznam, nakoľko potom už nebude mať možno on čas na to, ani ona. Následne žalobca chytil asistentku okolo ramien a začal ju tlačiť so sebou, aby mu vydala predmetné papiere a hovoril jej: Poďte, poďte. Asistentka zareagovala tým spôsobom, aby jej dal pokoj a vyšmykla sa vrámci toho, že ju držal, z tohto objatia a proste sa uvoľnila. Následne povedala žalobcovi, aby jej dal pokoj, že ona mu to aj tak nemôže vydať. Svedkyňa k veci uviedla, že z jej pohľadu to v žiadnom prípade nevnímala ako fyzický útok, možno ako obmedzenie osobnej slobody, a to tým, že z jej pohľadu ju žalobca držal a zabránil jej v odchode. Ako sa žalobcovi asistentka vyšmykla, tak ju začal žalobca odtláčať, aby sa vrátila naspäť. Svedkyňa k veci uviedla, že z hľadiska vyhrážania ona nezaregistrovala, že by žalobca sa nejakým spôsobom tejto asistentke vyhrážal, nepočula ani nadávku, ani žiadne vyhrážanie. Svedkyňa k veci uviedla, že na situáciu zareagovala tým spôsobom, že oslovila žalobcu a povedala mu, aby asistentku nechal na pokoji. Následne potom už žalobca asistentku nechal a táto odkráčala do chodby, kde už svedkyňa nebola prítomná.

8. Súd z výsluchu svedka X. H. zistil, že tento je zamestnaný u žalovaného ako kontrolór. Svedok k veci uviedol, že si nepamätá presný dátum kedy sa to udialo, ale v ten deň išiel do práce, mohlo byť okolo 06.55 h a vtedy vošiel na vrátnicu za účelom zaevidovať si svoju dochádzku a v tom čase bol svedkom toho, ako na vrátnici sa nachádzal p. X., žalobca a v ten moment ho žalobca zavolal, aby mu dosvedčil že žalobca neprebral výpoveď. Svedok k veci uviedol, že on nevedel presne o aký dokument išlo. Svedok k veci uviedol, že sa nepamätá, ako to prebiehalo, videl len p. X., ktorý mal v rukách nejaké papiere s tým, že neskôr tam prišiel aj p. S.. Pokiaľ vie, tak oni podpisovali tento dokument o neprevzatí. Svedok ďalej k veci uviedol, že podľa neho žalobca si mohol prevziať predmetný dokument, keby chcel. Svedok potvrdil, že na okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 22.08.2014 sa nachádza jeho podpis a on tam rukou napísal: „Podpíše po porade s právničkou, s ktorou mu neumožnili stretnutie.“

9. Súd z prednesu svedka Mgr. K. X. zistil, že on bol zamestnancom žalovaného od 17.11.2013 až do 15.06.2015. Najskôr bola jeho pozícia ako projektový manažér, potom prevádzkový riaditeľ a ku koncu predseda predstavenstva. Svedok k veci uviedol, že on nebol priamo zúčastnený na skutku, ktorý bol vytýkaný žalobcovi, ale vedel o tom, že vedenie spoločnosti, a to generálny riaditeľ p. X.

rozhoduje o tom, že je potrebné ukončiť pracovný pomer so žalobcom z dôvodu napadnutia ich pracovníčky, a keďže v čase doručovania on bol jediný v priestoroch žalovaného, tak ho p. X. poveril, aby doručil dokument o rozviazaní pracovného pomeru žalobcovi. Svedok potvrdil, že doručoval okamžité skončenie pracovného pomeru z č. l. 86 - 87 spisu. Predmetný dokument bol svedkovi zo strany vedenia spoločnosti doručený deň predtým, ako ho mal doručiť s tým, že svedok vedel, že žalobca chodí do roboty veľmi skoro a z toho dôvodu prišiel do práce v ten deň pred 07.00 hodinou. Informoval ostrahu o tom, aby mu avizovali príchod žalobcu. Keď mu ostraha oznámila, že prišiel do práce žalobca, svedok s predmetným dokumentom prišiel na vrátnicu, kde stretol aj ďalších zamestnancov, a to p. S. a p. H. a poprosil ich, aby chvíľku počkali, aby boli svedkami toho, ako chce niečo odovzdať žalobcovi s tým, že on im neuviedol, čo mu ide odovzdať. Následne za prítomnosti týchto dvoch svedkov, ako aj aj za prítomnosti žalobcu sa potom svedok v priestoroch vrátnice obrátil na žalobcu a prečítal mu celý dokument, ktorý mu mal doručovať, teda dokument z č. l. 86 - 87 v spise. Následne žalobcovi povedal, že mu chce odovzdať toto okamžité skončenie pracovného pomeru, ďalej mu oznámil, že je to jednostranný akt a požiadal žalobcu, aby potvrdil prevzatie tohto dokumentu podpisom. Žalobca odmietol podpísať prevzatie tohto dokumentu, následne on toto okamžité skončenie pracovného pomeru predložil pred neho na pult, ktorý sa nachádzal na vrátnici, aby to podpísal, žalobca to odmietol aj prevziať aj podpísať. Žalobca mu uviedol, že to nepodpíše, ale má záujem zobrať si tento dokument a že tento dokument si potom prejde so svojou právnou zástupkyňou a potom sa vyjadrí. Svedok mu na to uviedol, že samozrejme, kľudne si to zobrať môže, ale prosil ho, aby podpísal prevzatie tohto dokumentu. Žalobca sa k tomu postavil tým spôsobom, že to odmietol podpísať a znova sa dožadoval toho, aby mu svedok dal tento dokument, ale bez jeho podpisu, to však svedok odmietol. Následne, keďže sa nevedeli dohodnúť, svedok ukončil debatu, následne toto okamžité skončenie pracovného pomeru zobral k sebe a poprosil tých dvoch svedkov, ako ich vyššie uviedol, aby mu podpísali, že sa pokúšal doručiť toto ukončenie pracovného pomeru žalobcovi. Jeden svedok to podpísal bez výhrad, druhý svedok to podpísal s výhradou v tom zmysle, že to podpíše žalobca po porade s právničkou, s ktorou mu neumožnili stretnutie. Následne svedok odišiel a povedal ostrahe, že žalobca už nie je zamestnancom žalovaného, keďže svedok považoval, že bol ukončený s ním pracovný pomer.

10. Súd ďalej z výsluchu svedkyne X. K. zistil, že bola zamestnancom žalovaného od októbra 2013 do novembra 2015 najskôr na pozícii asistentka predstavenstva a neskôr na pozícii referent logistiky. Svedkyňa k veci uviedla, že si presne pamätá na okolnosti súvisiace s týmto skutkom, ktorý je predmetom tohto konania, pričom deň predtým, ako sa stala táto udalosť, sa konalo stretnutie za účasti žalobcu, aj generálneho riaditeľa Ing. X. a po tomto stretnutí, keďže svedkyňa robila asistentku aj p. X., jej p. X. odovzdal dokumenty z tohto rokovania, medzi ktorými bola aj zápisnica, ktorú však ona nevypracovávala, ale ju dostala. Zároveň jej p. X. v ten deň uviedol, aby túto zápisnicu dala podpísať predsedovi predstavenstva žalovaného, ktorým bol Ing. Ď.. Zároveň v ten deň jej p. X. uviedol, aby túto zápisnicu v žiadnom prípade neodovzdala žalobcovi a že túto zápisnicu mu odovzdá právnik. Takto jej to bolo povedané. Následne hneď ráno sa stretla so žalobcom, ktorý jej hovoril, že si príde pre tie dokumenty. Svedkyňa mu povedala, že mu ich nemôže dať. Potom išla do svojej kancelárie a tam dala podpísať predmetnú zápisnicu predsedovi predstavenstva Ing. Ď. a opýtala sa ho, že keďže žalobca žiada od nej túto zápisnicu, čo má robiť, nakoľko p. X. jej zakázal, aby mu ju dala. Ing. Ď. jej veľmi v tom nepomohol, lebo iba mávol rukou. Následne jej žalobca telefonoval, že si príde pre tú zápisnicu, ona mu v telefóne uviedla, že má zákaz, resp. príkaz od generálneho riaditeľa p. X., že mu predmetnú zápisnicu nemôže vydať, že mu ju vydá právnik spoločnosti a ona odchádza do mesta. Počas tohto telefonického rozhovoru, ona išla smerom k vrátnici a počula, ako žalobca kričí a ešte počas telefonovania sa stretli na vrátnici. Hneď na vrátnici ju žalobca zastavil, najskôr ju chytil za plece, a to tak, že ju chytil za pravé plece jednou rukou a začal ju tlačiť dozadu a povedal jej, že do mesta neodíde, kým mu dokumenty nevydá. Svedkyňa znova zopakovala tie veci, ktoré už žalobca vedel a povedala mu: Nehnevajte sa, ja Vám tieto dokumenty nemôžem vydať, keďže mi to zakázal p. X.. Následne zastali pri stene a tam ju už žalobca chytil obidvoma rukami za obidve ramená, z jej pohľadu to bol dosť silný stisk, avšak žiadne modriny nemala a znova jej zopakoval, že on tie dokumenty chce a zároveň jej uviedol, že keď môže podpisovať príkazy generálneho riaditeľa, tak mu môže vydať aj takúto zápisnicu. Následne zasiahol p. G., ktorého zavolala a následne ju žalobca pustil, teda celý úkon žalobcu bol taký, že ju držal za tie obidve ramená a nevedela odísť. Následne, keď ju žalobca pustil, tak mu povedala: Keď ma nechcete pustiť, tak keďže ja nemôžem odísť, ja do kancelárie nejdem a môžeme tu stáť na týchto schodoch. Následne mu svedkyňa povedala, že keď jej neverí, nech zavolá priamo p. X.. Následne sa presunuli do kancelárie a z tejto kancelárie žalobca zavolal p. X.. Svedkyňa nevedela presne, čo bolo témou rozhovoru ale počula ako žalobca povedal p. X. do telefónu: Áno, správal som sa hrubo. Následne

po ukončení hovoru sa jej žalobca ospravedlnil. Svedkyňa zareagovala tým spôsobom, že takto konať nemal. Následne žalobca odišiel a ona oznámila ostatným ľuďom, že je z toho rozrušená, a keďže býva blízko, požiadala o to, aby mohla odísť domov a vráti sa až potom, keď sa vráti finančný riaditeľ Ing. E.. Následne asi za hodinu odišla domov a približne za hodinku sa vrátila naspäť do práce. Potom sa už so žalobcom nestretla. Svedkyňa k veci uviedla, že ona konanie žalobcu vnímala ako fyzický útok voči jej osobe. Svedkyňa k veci uviedla, že zo strany žalobcu voči jej osobe nezazneli nijaké nadávky ani vulgarizmy. Svedkyňa potvrdila tú skutočnosť, že tak ona, ako aj žalobca na seba počas tohto incidentu vzájomne kričali. Svedkyňa ďalej k veci uviedla, že je pravda, že je pravda, že nemala žiadne fyzické prejavy toho útoku. Tvrdila, že mala prejavy v psychickej rovine, nakoľko sa zľakla. Svedkyňa ďalej k veci uviedla, že čo sa týka toho tlačenia, tak toto bolo takých 10 m, resp. 10 krokov, keď musela ustupovať dozadu a následne, keď boli pri tých dverách, tak ju chytil žalobca za ramená a ňou zatriasol. Svedkyňa ďalej k veci uviedla, že ona považovala to za vyhrážku, keď jej žalobca uviedol, že neopustí túto fabriku, dokým mu ten dokument nevydá.

11. Súd z výsluchu svedka G. G. zistil, že žalobca bol jeho podriadený zamestnanec, keďže on pracoval na lakovni ako pracovník kontroly. Žalobca bol jeho podriadeným od r. 2011 až do okamžiku, keď bol prepustený zo zamestnania. Do kontaktu so žalobcom prichádzal dennodenne. Svedok k veci uviedol, že žalobca bol uvoľnený na výkon svojej odborárskej činnosti 10 dní v mesiaci s tým, že sa to dialo v pondelok a piatok toho-ktorého týždňa a stávalo sa, že túto činnosť sa snažil žalobca vykonávať aj iné dni okrem týchto dvoch dní a stávalo sa, že niekedy mu to neoznámil. Svedok k veci uviedol, že nebol veľmi spokojný s výkonmi žalobcu. Svedok ďalej k veci uviedol, že niekedy musel riešiť konfliktné situácie, ktoré vznikali medzi žalobcom a ďalšími zamestnancami, nakoľko vznikali medzi nimi hádky. Svedok ďalej k veci uviedol, že písomné upozornenie pre žalobcu nedal, ale ústne upozornenie áno aj za prítomnosti iných pracovníkov s tým, že písomné upozornenie neurobil z toho dôvodu, že sa k žalobcovi snažil pristupovať ľudsky, lebo si uvedomoval, že v Krupine a okolí je veľmi ťažko získať prácu a v prípade, že mu takéto písomné napomenutie by dal, tak by hrozilo, že v priebehu ďalšieho pol roka, keby niečo urobil, že príde o prácu. Svedok k veci uviedol, že je pravda, že počas pracovnej doby žalobca ponúkal ďalším zamestnancom nejaké uzavretie poistných zmlúv, alebo dôchodkového poistenia a podobne.

12. Na poslednom pojednávaní konanom dňa 06.10.2016 právna zástupkyňa žalobcu k veci uviedla: Základná organizácia odborového zväzu (ZO KOVO WAY Krupina a.s. má právnu subjektivitu a je oprávnená samostatne konať, a teda má právo konať aj okrem iného čo sa týka pracovnoprávnych vzťahov. Ďalej k veci uviedla, že je pravda, že sú dva spôsoby vzniku odborovej organizácie (OO) a vznikajú na základe Zákona o združovaní občanov. Ako príklad uviedla, že najskôr existuje napr. pracovníkov školstva a v ich prípade KOVO, a teda KOVO vzniká v zmysle Zákona o združovaní občanov, tzn. že KOVO si vytvorí stanovy alebo navrhne stanovy a stanovy predkladá Ministerstvu vnútra (MV) za účelom evidencie. Zároveň v stanovách môže zakotviť, že vznikajú ZO, ktoré majú právnu subjektivitu a v týchto stanovách je presný postup, ako sa vytvoria, pričom ZO sa už neevidujú samostatne na MV a po zaevidovaní samotného ZO požiada štatistický úrad na základe evidenčného listu, ktorý mu vydá KOVO s tým, že sa požiada o pridelenie IČ-a a právna subjektivita im vzniká vlastne odvodene od KOVO, teda štandardne ZO musí byť základnou organizáciou konkrétneho OZ, v tomto prípade ide o KOVO a jednotlivé ZO v podstate nesú názov podľa toho, u ktorého zamestnávateľa pôsobia, teda v nadväznosti na toto konanie vzniká ZO KOVO, ktorá po prvotnom svojom vzniku upozorní svojho zamestnávateľa, že vznikla, kto sú členovia výboru a toto oznámenie zašle zamestnávateľovi a následne zamestnávateľ v zmysle Zákonníka práce (ZP) je povinný umožniť pôsobenie tejto ZO a následne potom zamestnávateľ všetky povinnosti vyplývajúce zo rieši s týmto subjektom. K veci ďalej uviedla, že napr. školstva je zaevidovaný na Ministerstve vnútra iným spôsobom, a to tým spôsobom, že je tam zaevidovaný samotný školstva a sú zaevidované aj konkrétne ZO, ktoré majú právnu subjektivitu a vznikajú evidenciou na MV. Čo sa týka doručovania predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi zo strany svedka p. X., tak oni nepopierajú, že došlo k pokusu o doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru p. X., avšak tvrdili, že nedošlo k účinkom doručenia, nakoľko tvrdili, že nenastali účinky doručenia, keďže žalobca odmietol podpísať prevzatie tejto písomnosti dovtedy, kým sa neporadí s právničkou a kým nebude poznať obsah tohto dokumentu, ktorý sa mu doručuje. Zároveň poukázala na výpoveď svedka H., ktorý uviedol, že keď prišiel do roboty, p. X. tam už bol na vrátnici a držal aj papier a on už mal reagovať len na niečo, čo sa stalo, teda tvrdili, že svedok H. pri samotnom doručovaní nebol a rovnako tak konštatoval svedok, že bol zavolaný tým istým spôsobom aj p. S.. Poukázali aj na výpoveď samotného

žalobcu, ktorý uviedol, že neodmietol prevziať predmetnú písomnosť, on chcel len poskytnutie času na poradu s právničkou, aj v samotnom zápise je uvedené, že podpíše po porade s právničkou, teda majú za to, že nedošlo k účinkom doručenia a tvrdili, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi. Ďalej k veci uviedla, že samotné vymedzenie dôvodu skončenia pracovného pomeru nie je pravdivo uvedené. Vychádzala z toho, že jednotlivé svedecké výpovede p. G. a p. N., ako aj samotného žalobcu nenasvedčujú tomu, že by malo dôjsť k fyzickému útoku s tým, že nepopierajú, že došlo k fyzickému kontaktu, tzn. že žalobca chytil asistentku riaditeľa za ramená s tým, že oni to nepovažujú za fyzický útok, ale to považujú za obmedzovanie osobnej slobody, a preto majú za to, že je uvedený nepravdivý údaj ohľadne fyzického útoku. Takisto namietali tú skutočnosť, že podľa nich v konaní nebolo preukázané, že by žalobca verbálne útočil na asistentku riaditeľa, tzn. že nezaznelo tu ani raz, že by tu boli nejaké nadávky, vyhrážky, išlo len o upozornenie: Prosím Vás dajte mi tú písomnosť, na ktorej som sa dohodol včera s riaditeľom. Ďalej k veci uviedla, že majú za to, že čo sa týka neudelenia predchádzajúceho súhlasu s ukončením pracovného pomeru, tak tvrdili, že toto bolo riadnym spôsobom doručené žalovanému, čo vyplýva zo samotného časového sledu udalostí, ktoré nastali od samotnej žiadosti o prerokovanie ako aj žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu s tým, že produkovali listinný dôkaz, z ktorého vyplývalo, že pošta doručovala predmetné neudelenie súhlasu posledný deň 15 dňovej lehoty tak, ako to uvádza ZP. Ďalej poukázala na to, že samotný žalovaný uvádzal, že oni neuznávali existenciu základnej OO ako takej a sami potvrdili tú skutočnosť, že až sa niečo doručovalo, bolo to len v súvislosti s ukončením pracovného pomeru žalobcu. Takisto sa vyjadrila k tomu, že žalovaný tvrdil, že jednotlivé listiny tak, ako o nich hovorí ZP, boli zasielané z opatrnosti. Z obsahu týchto listov toto vôbec nevyplýva, teda tvrdili, že žalovaný všetko vedel, tzn. vedel že ZO existuje, vedel členov výboru a všetky tieto skutočnosti. Ďalej k veci uviedla, že samotný súhlas, resp. nesúhlas udeľuje výbor ZO v zmysle stanov. Toto v danom prípade aj prebehlo a za tento výbor sa podpísal štatutár, t. j. predseda, v danom prípade žalobca, ktorý je vlastne oprávnený konať v mene výboru s tým, že na predmetnej listine sa nachádza aj pečiatka ZO KOVO. Tvrdili teda, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné z vyššie uvádzaných dôvodov a čo sa týka aj samotnej intenzity, ktorú mal vykonať svojim chovaním žalobca, tak nepovažujú túto intenzitu za takú, ktorá by osvedčovala tú skutočnosť, aby bolo možné ukončiť pracovný pomer okamžitých skončením pracovného pomeru.

13. Súd z prednesu zástupkyne žalovaného na pojednávaní konanom dňa 06.10.2016 zistil, že sa pridržiavajú ich doterajších vyjadrení, pričom znova poukázala na znenie § 230 ods. 1 ZP. Ďalej k veci uviedla, že oni nikdy netvrdili, že sa doručovali medzi nimi iba dokumenty súvisiace s okamžitým skončením pracovného pomeru. V danom období je nesporné, že bolo riešené skončenie pracovného pomeru u viacerých zamestnancov, a to vyplýva aj zo samotného chovania žalobcu, ktorý vlastne požadoval zoznam zamestnancov, ktorí majú byť prepustení. Takisto v tom období prebiehalo kolektívne vyjednávanie ohľadne kolektívnej zmluvy, teda z tohto dôvodu medzi ZO a žalovaným mohlo nastať rôzne doručovanie písomností. Ďalej k veci uviedla, že v tomto období, keď dochádzalo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru u žalobcu, tak dochádzalo zo strany žalovaného k tomu, že začal spochybňovať existenciu ZO OZ, resp. oprávnenosť konať v pracovnoprávnych vzťahoch. Stála si za tým, že stále spochybňujú právnu subjektivitu ZO a tvrdili, že do súčasnosti toto spochybňovanie nie je vyriešené. Stoja si za vymedzením skutkového stavu v okamžitom skončení pracovného pomeru, pričom poukázala na zápisnicu z prerokovania zo dňa 07.08.2014, kde je okrem iného uvedené zo strany žalobcu: Povedala, že mi ju nemôže dať, lebo odchádza z pracoviska a že mi to nedá. Drzo mi povedala, že mi ju nedá. To mi samozrejme nedáva oprávnenie ju fyzicky napadnúť, ale povolili mi nervy. Chytil som ju za ruky a tlačil som ju naspäť po chodbe. Takisto poukázali na samotnú výpoveď žalobcu zo dňa 29.07.2014, teda deň, keď sa mal tento incident uskutočniť a teda tvrdili, že žalobca fyzicky napadol p. K.. Čo sa týka výpovede svedkyne N., na ktorú poukázala právna. zástupkyňa žalobcu, tak tvrdili, že svedkyni neprináleží hodnotiť intenzitu predmetného konania. Takisto poukázala na to, že svedkyňa N. nemohla vidieť to konanie, ktoré sa fakticky odohrávalo za rohom, vzhľadom na jej polohu, kde v tom čase stála. Čo sa týka toho vyhrážania uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru, tak to bolo myslené v tom zmysle, že aj samotný žalobca to nepoprel, že p. K. uviedol, že až mu tú listinu nedá, tak jej neumožní odchod z budovy a z pohľadu žalovaného je možné takéto vyjadrenie chápať za vyhrážanie spojené s obmedzením osobnej slobody. Žalovaný má teda za to, že skutkové vymedzenie dôvodov skončenia pracovného pomeru je pravdivé a práve naopak tvrdenie žalobcu a jeho právnej zástupkyne, ktorí sa snažia akože zjemniť toto konanie, považujú za účelové. Takisto považujú za účelové tvrdenia žalobcu napr. zo strany šikanovania zo strany generálneho riaditeľa alebo tvrdenia o tom, že došlo k skratovému konaniu na jeho strane a žiadne skutočnosti neoprávňujú k tomu

žiadnu osobu, aby napadla fyzicky svojho spolupracovníka. Čo sa týka doručovania, tak tvrdia, že p. X. nevyžadoval od žalobcu podpísanie nejakého dokumentu, vyžadoval od neho len podpísanie potvrdenia o prevzatí predmetného dokumentu a pri doručovaní je teda samozrejmé, že odosielateľ požaduje od adresáta dokumentu podpisom prevzatie tohto dokumentu a k tomu, aby žalobca prevzal predmetný dokument, nie je potrebné, aby sa oboznámil s jeho obsahom a už nie je vôbec potrebné, aby sa ohľadom toho poradil s právničkou a mal možnosť urobiť tak po tom, ako predmetný dokument prevezme. Čo sa týka svedka H., tak k tomu uviedla, že prítomnosť tohto svedka bola zabezpečená hlavne z toho dôvodu, aby potvrdil skutočnosti ohľadne prevzatia, resp. neprevzatie predmetného dokumentu. Z jeho výpovede je zrejmé, že vedel, že ide o doručovanie dokumentu a bolo mu jasné, čo má svojim podpisom na dokumente potvrdiť.

14. Súd z listinného dôkazu, a to pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu

- Hontianske strojárne, a.s. Krupina a žalobcom zistil, že táto bola uzatvorená dňa 28.11.1996. V tejto zmluve je uvedené, že žalobca bude pracovať vo funkcii samostatný technický pracovník, deň nástupu do práce je deň 01.12.1996. Pracovný pomer sa uzatvára na dobu neurčitú.

15. Súd zo žiadosti o prerokovanie zistil, že táto žiadosť je zo dňa 06.08.2014 a je podpísaná zamestnávateľom WAY INDRUSTRIES, a.s. Ing. Z. Ď. predseda predstavenstva a je adresovaná zástupcovi zamestnancov WAY INDRUSTRIES, a.s., ZO KOVO WAY Krupina. V tejto žiadosti je uvedené: „S poukazom na § 74 zákona číslo 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, Vás týmto žiadame o prerokovanie: Predmet prerokovania: Prerokovanie výpovede alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnanca Z. S., trvale bytom O. XX, XXX XX O., osobné číslo zamestnanca 22066. Termín prerokovania: dňa 07.08.2014 o 11:00 hodine, v sídle spoločnosti WAY INDUSTRIES, a.s., Priemyselná 937/4, 96301 Krupina, v kancelárii generálneho riaditeľa WAY INDUSTRIES, a.s.. Dôvodom prerokovania: Závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca Z. S., trvale bytom O. XX, XXX XX O., osobné číslo zamestnanca 22066, spočívajúce vo fyzickom napadnutí a ústnych vyhrážkach voči zamestnancovi X. K. asistentka generálneho riaditeľa, ku ktorému došlo v sídle zamestnávateľa v administratívnej budove na ulici Priemyselná 937/4, Krupina, dňa 29.07.2014 v priestoroch osobnej vrátnice a schodiska pred kanceláriami obchodného úseku, za prítomnosti svedkov: 1. Ing. K. G., pracovník nákupu; 2. I. G., pracovníčka nákupu; 3. X. N., pracovníčka SBS. O uvedenom skutku bola spísaná zápisnica s vypočutím všetkých zúčastnených osôb dňa 29.07.2014.“

16. Súd zo zápisnice z prerokovania zistil, že táto zápisnica bola urobená v Krupine dňa 07.08.2014 o 11.45 h. Predmetom prerokovania medzi zamestnávateľom WAY INDRUSTRIES, a.s. Krupina, ktorý bol zastúpený Ing. G. X. generálnym riaditeľom, Ing. I. E. finančným riaditeľom, Mgr. K. X. prevádzkovým riaditeľom a zástupcom zamestnancov ZO KOVO WAY Krupina zastúpený Z. S. predsedom OZ, K. H. podpredsedom OZ, P. U. členom výboru, Z. Š. úsekovým dôverníkom, členom výboru, K. Ľ. členom výboru, X. H. úsekovým dôverníkom, členom výboru. V časti Predmet prerokovania je uvedené: Prerokovanie ukončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením so zamestnancom Z. S., trvale bytom O. XX, XXX XX O., osobne číslo zamestnanca 22066. Ako dôvod ukončenia pracovného pomeru je uvedené: „Závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca Z. S., trvale bytom O.H. XX, XXX XX O., osobné číslo zamestnanca 22066, spočívajúce vo fyzickom napadnutí a ústnych vyhrážkach voči zamestnancovi X. K., asistentka generálneho riaditeľa, ku ktorému došlo v sídle zamestnávateľa, v administratívnej budove na ulici Priemyselná 937/4, Krupina, dňa 29.07.2014 v priestoroch osobnej vrátnice a schodiska pred kanceláriami obchodného úseku, za prítomnosti svedkov: 1. Ing. K. G., pracovník nákupu; 2. I. G.G., pracovníčka nákupu, 3. X. N., pracovníčka SBS. O uvedenom skutku bola spísaná zápisnica s vypočutím všetkých zúčastnených osôb dňa 29.07.2014.“ Z tejto zápisnice z prerokovania vyplýva, že žalobca k prerokovaniu uviedol: „Najprv sa vyjadrím za odbory. S poukazom na paragraf 240 Zákonníka práce, máme právo na prerokovanie a v zákonnej lehote 15 dní máme právo sa k žiadosti vyjadriť a v stanovenom termíne sa vyjadríme.

Súkromne - incident sa stal, dotyčnej som sa ospravedlnil, praskli mi nervy. K incidentu došlo na základe mojej požiadavky zápisnice z prerokovania z predošlého dňa. Pri odchode pána Ď. mi pán Ď. povedal, že je to podpísané. Prišiel som na sekretariát, kde bolo zamknuté. Išiel som hľadať p. K., ktorú som nenašiel. Volal som jej, ale nezdvihla. Požiadal som SBS, aby ma informovala, keď príde pani K.. Po krátkom čase mi SBS oznámila, že už prišla. Medzitým volala K., že už je naspäť. Požiadal som ju o zápisnicu. Povedala, že mi ju nemôže dať, lebo odchádza z pracoviska a že mi to nedá. Drzo mi povedala, že mi ju nedá. To mi samozrejme nedáva oprávnenie ju fyzicky napadnúť, ale povolili mi nervy. Chytil som ju za ruky a tlačil som ju naspäť po chodbe. Počas rokovania požiadal pán S. o zápisnicu z incidentu. Generálny riaditeľ odpovedal, že na zápisnicu nemá právny nárok.“

17. Súd ďalej zo žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu zistil, že táto žiadosť je zo dňa 07.08.2014 a robil ju zamestnávateľ, t. j. žalovaný prostredníctvom svojho generálneho riaditeľa a je adresovaná zástupcovi zamestnancov WAY INDRUSTRIES, a.s. ZO KOVO WAY Krupina. V tejto žiadosti je uvedené: „S poukazom na § 240 odsek 9 zákona číslo 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, Vás týmto žiadame o udelenie predchádzajúceho súhlasu s ukončením pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením so zamestnancom Z. S.H., trvale bytom O. XX,XXX XX O., osobné čísla zamestnanca 22066, ktorý je v zmysle § 11a zákona číslo 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov zástupcom zamestnancov. Dôvodom ukončenia pracovného pomeru: Závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca Z. S., trvale bytom O. XX, XXX XX O., osobné číslo zamestnanca 22066, spočívajúce vo fyzickom napadnutí a ústnych vyhrážkach voči zamestnancovi X. K. asistentka generálneho riaditeľa, ku ktorému došlo v sídle zamestnávateľa, v administratívnej budove na ulici Priemyselná 937/4, Krupina, dňa 29.07.2014 v priestoroch osobnej vrátnice a schodiska pred kanceláriami obchodného úseku, za prítomnosti svedkov: 1. Ing. K. G., pracovník nákupu; 2. I. G., pracovníčka nákupu; 3. X. N.Ý., pracovníčka SBS. O uvedenom skutku bola spísaná zápisnica s vypočutím všetkých zúčastnených osôb dňa 29.07.2014.“

18. Súd z ďalšieho listinného dôkazu označeného ako Vec: Stanovisko VZO KOVO WAY KRUPINA k žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu, zistil, že toto stanovisko je podpísané žalobcom ako predsedom ZO KOVO a nachádza sa tu aj pečiatka KOVO ZO WAY KRUPINA a.s., KRUPINA a je adresovaný žalovanému do rúk Ing. G. X. generálneho riaditeľa. V tomto stanovisku je uvedené: Krupina, 12.08.2014 a ešte „Na základe odporúčania Konferencie ZO KOVO WAY Krupina konanej dňa 12.8.2014 výbor ZO KOVO WAY KRUPINA v zmysle § 240 ods. 9 zákona číslo 311/2001 Z.z. Zákonníka práce neudeľuje predchádzajúci súhlas s ukončením pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením s predsedom VZO KOVO WAY KRUPINA Z. S. trvale bytom O. XX, XXX XX O., osobné číslo zamestnanca 22066.“ Ďalej na tomto listinnom dôkaze je rukou dopísané: „odoslané poštou 20.8.2014 o 15.33 hod. RP 740056611SK.“

19. Súd z ďalšieho listinného dôkazu označeného ako Nesúhlas so skončením pracovného pomeru a oznámenie o trvaní na jeho ďalšej existencii, zistil, že toto urobil žalobca dňa 25.08.2014 a adresoval to žalovanému a v tomto nesúhlase je okrem iného uvedené, že so skončením pracovného pomeru nesúhlasí a žiada o prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy v zmysle dohodnutých pracovných podmienok.

20. Súd z výpisu registra odborových organizácií a zamestnávateľských organizácií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zistil, že v časti Názov organizácie je uvedené Odborový zväz KOVO Sídlo Miletičova 24 815 70 Bratislava - Ružinov, Slovenská republika ďalej je tu uvedené IČO a Dátum vzniku 31.03.1993.

21. Súd ďalej z potvrdenia o pridelení identifikačného čísla vydaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky zistil, že je tu uvedené IČO: 17053358, názov: ZO KOVO WAY Krupina a.s., adresa sídla: Priemyselná 937/4, 963 01 Krupina, právna forma 731 Organizačná jednotka združenia, odvetvie

ekonomickej činnosti - hlavná činnosť (SK NACE): 94200 Činnosti odborových organizácií. Toto potvrdenie je zo dňa 11.01.2016.

22. Súd ďalej z listinného dôkazu, a to Evidenčného listu základnej organizácie KOVO zistil, že tento evidenčný list bol vydaný odborovým zväzom KOVO, Miletičova 24, 815 70 Bratislava. Je podpísaný v zastúpení predsedom Rady KOVO a v ňom je uvedené: Názov ZO: WAY Krupina a.s. Adresa ZO: Priemyselná 937/4, 963 01 Krupina, Organizačné číslo: 03-2362-7311 IČO: 17053358 V mene ZO je oprávnený konať Priezvisko, meno, funkcia: S. Z., predseda Adresa bydliska: O. Č.. XX, XXX XX O. Dátum vydania: 16.9.2014 V tomto evidenčnom liste je ďalej uvedené, že občianske združenie - Odborový zväz KOVO - je právnym nástupcom Odborového zväzu KOVO v ČSFR. Odborový zväz KOVO vznikol v súlade so zákonom č. 83/1990Zb. v znení neskorších predpisov na svojom ustanovujúcom zjazde dňa 3. apríla 1993 v Piešťanoch a je evidovaný na MV SR pod č. VVS/1-2200/90.249-8.

23. Súd ďalej zo Stanov KOVO, ktoré boli schválené zjazdom Odborového zväzu KOVO dňa 03.04.1993 v Piešťanoch zistil, že v § 18 týchto stanov pod názvom Organizačná štruktúra Odborového zväzu KOVO, je uvedené: 1. Odborový zväz KOVO sa člení na organizačné jednotky: a) základné organizácie Odborového zväzu KOVO, b) združenia základných organizácii, c) mandátové obvody, d) združenia mandátových obvodov, e) odvetvové sekcie. 2. O zriadení ďalších organizačných jednotiek môže rozhodnúť Rada Odborového zväzu KOVO. 3. Organizačnými jednotkami, oprávnenými konať vo svojom mene, sú základné organizácie a združenia základných organizácii. 4. Organizačné jednotky nezodpovedajú za záväzky Odborového organizačných jednotiek, ak vnútrozväzový predpis neurčuje inak. V § 19 týchto stanov pod názvom Základná organizácia Odborového zväzu KOVO, je uvedené: 1. Členovia Odborového zväzu KOVO uplatňujú svoje práva a plnia svoje povinnosti z členstva im vyplývajúce prostredníctvom základnej organizácie Odborového zväzu KOVO (skratka ZO KOVO). 2. Základná organizácia Odborového zväzu KOV0 je najnižšou organizačnou jednotkou Odborového zväzu, ktorá samostatne v rámci svojej pôsobnosti realizuje Program činnosti odborového zväzu voči štátnym, zamestnávateľským a iným orgánom a organizáciám. 3. O vytvorení základných organizácii Odborového zväzu KOVO rozhodnú členovia alebo záujemcovia o členstvo v Odborovom zväze KOVO na ustanovujúcej členskej schôdzi alebo konferencii uznesením. Základná organizácia Odborového zväzu KOVO vzniká dňom evidencie Radou Odborového zväzu KOVO. 5. Základnými organizáciami v zmysle týchto Stanov sú: a) základná organizácia evidujúca členov Odborového zväzu KOVO, pracujúcich u jedného zamestnávateľa, b) základná organizácia evidujúca členov Odborového zväzu KOVO organizačnej jednotky zamestnávateľského subjektu, ak táto jednotka je ekonomicky a organizačne ucelená, c) základná organizácia evidujúca členov Odborového zväzu KOVO, pracujúcich u viacerých zamestnávateľov, d) základná organizácia evidujúca členov Odborového zväzu KOVO na územnom princípe.

24. Súd z listinného dôkazu označeného ako Okamžité skončenie pracovného pomeru - § 68 odsek 1 písmeno b) zákona č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, zistil, že tento listinný dôkaz je zo dňa 22.08.2014, nachádza sa na ňom podpis zamestnávateľa WAY INDRUSTRIES, a.s. Ing. G. X. generálny riaditeľ. Tento listinný dôkaz je adresovaný žalobcovi a je v ňom uvedené: „Podľa ustanovenia § 68 odsek 1 písmeno b) zákona č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, s Vami zamestnávateľ WAY INDUSTRIES, a.s., okamžite končí pracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou zo dňa 28.11.1996 v znení jej platných dodatkov a zmien z dôvodu, že ste závažne

porušili pracovnú disciplínu, tým že ste fyzicky napadli a ústne sa vyhrážali zamestnancovi X. K. asistentka generálneho riaditeľa, dňa 29.07.2014 v sídle zamestnávateľa, v administratívnej budove na ulici Priemyselná 937/4, Krupina, v priestoroch osobnej vrátnice a schodiska pred kanceláriami obchodného úseku, za prítomnosti svedkov: Ing. K. G., pracovník nákupu; 2. I. G., pracovníčka nákupu; X. N., pracovníčka SBS. O uvedenom skutku bola spísaná zápisnica s vypočutím všetkých zúčastnených osôb dňa 29.07.2014. Okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu fyzického napadnutia a ústnych vyhrážkach voči zamestnancovi X. K.Č. asistentka generálneho riaditeľa, bolo na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa WAY INDUSTRIES, a.s., zo dňa 06.08.2014, prerokované zo zástupcom zamestnancov - odborovou organizáciou ZO KOVO WAY KRUPINA dňa 07.08.2014, ktorého ste sa osobne zúčastnili. Skutočnosti, ktoré ste pri prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedli na svoju obranu, nepovažuje zamestnávateľ WAY INDUSTRIES, a.s., za dostatočné na to, aby ste mohli ďalej zotrvať v pracovnom pomere a preto zamestnávateľ WAY INDUSTRIES, a.s., končí s Vami pracovný pomer okamžitým skončením. Vzhľadom na vyššie uvedené sa Váš pracovný pomer, ktorý vznikol pracovnou zmluvou zo dňa 28.11.1996 v znení jej platných dodatkov a zmien skončí doručením písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ku dňu skončenia pracovného pomeru ste povinný odovzdať agendu, predmety a veci, ktoré Vám boli zverené zamestnávateľom na výkon práce. Ku dňu skončenia pracovného pomeru Vám týmto zamestnávateľ odvoláva všetky poverenia a plnomocenstvá, ktoré Vám ako zamestnancovi do dňa skončenia pracovného pomeru udelil.“ Ďalej z tohto listinného dôkazu vyplýva, že je tu urobené miesto pre podpis zamestnanca, ktorý svojim podpisom potvrdzuje, že osobne prevzal okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľa dňa: ______ a podpis zamestnanca:________. Tieto miesta v predmetnom okamžitom skončení pracovného pomeru sú prázdne. Ďalej na konci tohto listinného dôkazu je uvedené: „Svedkovia svojím podpisom potvrdzujú, že zamestnanec odmietol osobne prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľa WAY INDUSTRIES, a.s. dňa 25.08.2014. Svedkovia: 1. Meno a priezvisko: K. X. vedľa toho podpis tohto svedka 2. Meno a priezvisko: Ľ. S. vedľa toho podpis tohto svedka 3. Meno a priezvisko: X. H. vedľa toho podpis tohto svedka. Pod tým je uvedené: ručným písmom: Podpíše po porade s právničkou, s ktorou mu neumožnili stretnutie, podpis svedka H..

25. Súd z listinného dôkazu označeného ako Vec Poskytnutie informácií zistil, že tento listinný dôkaz vystavila Slovenská pošta, a.s. Banská Bystrica dňa 26.02.2016. V tomto listinnom dôkaze je uvedené, že šetrením na dodávacej pošte Krupina bolo zistené, že doporučená zásielka RP740056611SK adresovaná WAY INDRUSTRIES, a.s., Priemyselná 937/4, 963 01 Krupina, bola dodaná dňa 21.08.2014. Zásielku prevzal oprávnený prijímateľ splnomocnenec s č. PS129/2014.

26. Súd zo záverečného prednesu právnej zástupkyne žalobcu zistil, že považujú predmetnú žalobu za podanú dôvodne a žiadajú žalobe v celom rozsahu vyhovieť. V prípade úspechu v spore si uplatnili trovy konania. Podľa právne zástupkyne žalobcu neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre platnosť predmetného právneho úkonu, a to: nebolo pravdivo vymedzené skutkové odôvodnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo doručené do vlastných rúk a nepovažujú spôsob, ako to bolo urobené, tzn. prerokovanie skončenia pracovného pomeru za platné, rovnako považujú za neplatnú žiadosť žalovaného o udelenie predchádzajúceho súhlasu, takisto poukázali na to, že príslušní zástupcovia zamestnancov, v tomto prípade Odborová organizácia neudelila príslušný súhlas a z toho dôvodu je to zo zákona považované za neplatné. Keďže žalovaný zvolil tento spôsob prerokovania skončenia pracovného pomeru, v ktorom uviedol tak výpoveď ako aj okamžité skončenie pracovného pomeru a následne sa rozhodol skončiť pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru, mal minimálne znova prerokovať so zástupcami zamestnancov tento spôsob skončenia pracovného pomeru, aby toto prerokovanie bolo účinné a platné, a teda bolo potrebné vopred požiadať o prerokovanie a takisto požiadať o udelenie predchádzajúceho súhlasu

27. Súd zo záverečného prednesu zástupkyne žalovaného zistil, že oni žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Naopak tvrdila, že okamžité skončenie pracovného pomeru je platné a čo sa týka skutkových

okolností uvedených v tomto okamžitom skončení pracovného pomeru, podľa nich sú opísané pravdivo tak, ako sa udiali. Ďalej k veci uviedla, že neprikazuje, akým spôsobom to majú prerokovať a ani nezakazuje a ani nespája s takýmto prerokovaním nejakú neplatnosť, teda tvrdila, že samotné prerokovanie bolo riadne a myslia si, že je platné. Takisto si myslia, že bola riadnym spôsobom vykonaná aj žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu. Takisto zotrvávajú tom, že čo sa týka doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru, toto bolo doručené tým spôsobom, ako to opísali a takisto čo sa týka neudelenia súhlasu, tak tvrdili, že nebol udelený takýto platný nesúhlas so skončením pracovného pomeru v zmysle § 249 ZP. Žalovaný má za to, že konanie žalobcu v tomto prípade bolo takej intenzity, že nie je možno spravodlivo očakávať od žalovaného, aby žalobcu naďalej zamestnával a z tohto dôvodu žalovaný teda bol oprávnený skončiť pracovný pomer so žalobcom okamžite a žalovaný má za to, že boli dodržané všetky hmotnoprávne podmienky. Z týchto dôvodov žiadali návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a žiadali, aby súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

28. Žiadna zo strán vo veci nenavrhla doplniť dokazovanie.

29. Podľa § 11a ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z. z., účinného v čase ku dňu 25.08.2014, zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 38 ods. 1 toho istého zákona, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

31. Podľa § 38 ods. 4 toho istého zákona, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

32. Podľa § 17 ods. 2 toho istého zákona, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

33. Podľa § 68 ods. 1 toho istého zákona, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

34. Podľa § 68 ods. 2 toho istého zákona, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

35. Podľa § 70 toho istého zákona, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

36. Podľa § 74 toho istého zákona, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú

výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

37. Podľa § 77 toho istého zákona, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

38. Podľa § 230 ods. 1 toho istého zákona, odborová organizácia je občianske združenie podľa osobitného predpisu. Odborová organizácia je povinná písomne informovať zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia u zamestnávateľa a predložiť mu zoznam členov odborového orgánu.

39. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 83/1990 Zb., občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie (ďalej len "združenia") a združovať sa v nich.

40. Podľa § 6 ods. 1 toho istého zákona, združenie vzniká registráciou.

41. Podľa § 6 ods. 2 toho istého zákona, návrh na registráciu môžu podávať najmenej traja občania, z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov (ďalej len "prípravný výbor"). Návrh podpíšu členovia prípravného výboru a uvedú svoje mená a priezviská, rodné čísla a bydliská. Ďalej uvedú, kto z členov starších ako 18 rokov je splnomocnencom oprávneným konať v ich mene. K návrhu pripoja stanovy vo dvoch vyhotoveniach, v ktorých musia byť uvedené: a) názov združenia, b) sídlo, c) cieľ jeho činnosti, d) orgány združenia, spôsob ich ustanovovania, určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene združenia, e) ustanovenia o organizačných jednotkách, pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať vo svojom mene, f) zásady hospodárenia.

42. Podľa § 9a ods. 1 toho istého zákona, odborová organizácia a organizácia zamestnávateľov sa stáva právnickou osobou dňom nasledujúcim potom, keď príslušnému ministerstvu (§ 7 ods. 1) bol doručený návrh na jej evidenciu.

43. Podľa § 9a ods. 2 toho istého zákona, pre evidenciu odborovej organizácie a organizácie zamestnávateľov platia obdobne ustanovenia § 6 ods. 2. § 7 ods. 1 a § 9 ods. 2; ustanovenia § 6 ods. 1, § 7 ods. 2 a 3, § 8 a § 9 ods. 1 sa na odborové organizácie a organizácie zamestnávateľov nevzťahujú.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené citovaného zákonné ustanovenia a výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca bol v pracovnom pomere u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.11.1996. V konaní bolo sporné, či okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.08.2014 bolo doručené žalobcovi riadnym spôsobom v zmysle príslušných ustanovení § 38 Zákonníka práce. Tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo k platnému doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného žalobcovi, a to v danom prípade v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce, nakoľko podľa názoru súdu účinky doručenia nastali z dôvodu, že žalobca prijatie písomnosti odmietol. Z tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že sa tu nachádzajú podpisy troch svedkov, a to K. X. a Ľ. S. s tým, že títo dvaja potvrdili svojim podpisom, že zamestnanec odmietol osobne prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 25.08.2014. Ďalej sa tu nachádzaj aj podpis ďalšieho svedka X. H., pod ktorým je znova uvedený jeho podpis a kde na tomto dokumente uviedol: „Podpíše po porade s právničkou, s ktorou mu neumožnili stretnutie.“ Tu súd poukazuje na samotnú výpoveď svedka X. H. pred súdom na pojednávaní konanom dňa 05.05.2016, kde k veci uviedol, že podľa jeho názoru žalobca si mohol prevziať predmetný dokument, keby chcel. Súd teda ustálil, že v danom prípade žalovaný postupoval v zmysle § 38 ods. 1 a doručoval písomnosť okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi na pracovisku, kde žalobca bol zastihnutý, avšak aj z

výpovede žalobcu vyplynulo, že odmietol prevziať toto okamžité skončenie pracovného pomeru, pokiaľ sa nemôže poradiť s právničkou. V danom prípade povinnosťou zamestnávateľa bolo doručiť predmetnú písomnosť, čo zamestnávateľ aj urobil a naopak žalobca ako zamestnanec odmietol prijať predmetnú písomnosť, pričom súd poukazuje, že keby žalobca podpisom potvrdil prevzatie tejto písomnosti, mohol urobiť následné úkony súvisiace aj s návštevou svojej právnej zástupkyne. Z tohto dôvodu súd považoval okamžité skončenie pracovného pomeru za doručené v zmysle § 38 ods. 4 ZP.

45. V konaní ďalej bolo zistené, že žalobca sa v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, t. j. odo dňa 25.08.2014 obrátil na súd so žalobou na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 22.10.2014.

46. Súd dospel k záveru, že výhrady žalovaného ohľadne toho, že subjekt ZO KOVO WAY Krupina a.s. nie je odborovou organizáciou, nie sú opodstatnené, a to z týchto dôvodov: V zmysle Zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, je možný spôsob vzniku odborových organizácií aj tým spôsobom, že je ako občianske združenie evidované len odborový zväz na Ministerstve vnútra a jednotlivé odborové organizácie pôsobiace na úrovni podnikov svoju právnu subjektivitu odvodzujú zo stanov takto evidovaného odborového zväzu v súlade so Zákonom o združovaní. Odborový zväz je rovnako založený na členstve jednotlivých fyzických osôb v odborovom zväze a jednotlivé odborové organizácie pôsobiace v podnikoch vystupujú ako organizačné zložky jednej odborovej organizácie, t. j. plnia primárne organizačnú funkciu zabezpečenia činnosti zväzu vrámci územného a vecného princípu. Klasický spôsob vzniku sa teda uplatnil v prípade založenia samotného odborového zväzu a jednotlivé odborové organizácie a spôsob ich konštituovania sa odvodzuje od vnútorných dokumentov združenia (stanov). Právnu subjektivitu odvádzajú jednotlivé odborové organizácie pôsobiace u zamestnávateľa od odborového zväzu za predpokladu, že sú splnené podmienky, ktoré predpokladá § 6 ods. 2 Zákona o združovaní občanov a v právnych vzťahoch vystupujú ako samostatné právne subjekty popri samotnom odborovom zväze. § 6 ods. 2 Zákona o združovaní občanov predpokladá, že stanovy občianskeho združenia môžu určiť, ktoré organizačné jednotky občianskeho združenia majú spôsobilosť konať vlastným menom, teda i nadobúdať vlastným menom práva a povinnosti odchýlne od subjektu, od ktorého odvádzajú právnu subjektivitu (t. j. odborový zväz). Právny poriadok predpokladá, že takéto organizačné jednotky musia byť v stanovách výslovne uvedené alebo musí byť v stanovách aspoň určené, akým spôsobom sa uvedené jednotky zriaďujú, aby bolo možné zistiť, či ide v konkrétnom prípade o organizačnú jednotku vzniknutú v súlade so stanovami ako organizačná jednotka s právnou subjektivitou. Stanovy potom musia tiež jednoznačne určiť, kto je oprávnený menom organizačnej jednotky vo všetkých veciach konať, t. j. kto je štatutárnym orgánom. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že právnická osoba s IČO: 17053358 s názvom WAY Krupina a.s. je organizačnou jednotkou (označovanou ako základná organizácia) odborového zväzu KOVO evidovaného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 Zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Je samostatnou právnickou osobou zriadenou v súlade s ustanovením § 6 ods. 2 písm. e) Zákona č. 83/1990 Zb. a stanovami odborového zväzu KOVO a má vlastnú právnu subjektivitu potvrdenú evidenčným listom vydaným odborovým zväzom KOVO. Týmto základná organizácia s IČO: 17053358 s názvom WAY Krupina a.s. koná vo svojom mene samostatne a vrámci svojej pôsobnosti realizuje program činnosti odborového zväzu voči zamestnávateľským subjektom, iným orgánom a organizáciám. Príslušnosť základnej organizácie WAY Krupina a.s. IČO: 17053358 k odborovému zväzu KOVO sa preukazuje evidenčným listom vydaným dňa 16.09.2014. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že základná organizácia KOVO WAY Krupina a.s. spĺňa podmienky odborového orgánu v zmysle § 11a ods. 1 ZP, ako aj § 230 ods. 1 ZP, a preto v tomto prípade bolo potrebné právny úkon prerokovať so zástupcami zamestnancov, v tomto prípade vyššie uvedenou základnou organizáciou.

47. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. V zmysle § 68 ods. 1 písm. b) dôvodom, pre ktorý môže zamestnávateľ použiť tento výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom závažným spôsobom.

48. V danom prípade podľa názoru súdu neboli splnené hmotnoprávne podmienky v zmysle § 17 ods. 2 s poukazom na § 74 v súvislosti s prerokovaním okamžitého skončenia pracovného pomeru

so zástupcami zamestnancov a z toho dôvodu súd žalobe vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru uplatnené žalovaným voči žalobcovi v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákona č. 311/2001 Z. z. zo dňa 25.08.2014 je neplatné.

49. Tu súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo 255/2008 ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 72/2006, v ktorom je uvedené, že ustanovenie § 74 ods. 1 určuje povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom (ako zástupcom zamestnancov) výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, ako hmotnoprávnu podmienku platnosti uvedených právnych úkonov zo strany zamestnávateľa, nesplnenie ktorej v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 2 spôsobuje ich neplatnosť (t. j. neplatnosť výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru). Účinky splnenia tejto povinnosti zamestnávateľa nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovaní skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru k žiadosti o prerokovanie adresovanej príslušnému odborovému orgánu obsahuje náležitosti výpovede určené ustanovením § 61 ods. 2 (u okamžitého skončenia pracovného pomeru § 70 , to znamená, že dôvod výpovede musí byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť. Zároveň predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že objektívne právo predpokladá, že výkon subjektívneho práva smeruje k cieľu sledovanému právnou normou. Ak však účastník právneho vzťahu síce formálne koná v medziach svojho práva, ale prostredníctvom jeho realizácie sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu, ide síce o výkon práva, ale o chybný výkon práva. Takéto konanie je totiž realizované nie za účelom dosiahnutia výsledkov, ktoré má pozitívne právo v úmysle chrániť, ale len za tým účelom, aby sa formálne dosiahol súlad so zákonom. Preto je potrebné považovať takýto výkon práva, aj keď je formálne v súlade so zákonom, za výkon práva len zdanlivý. Účelom takéhoto konania nie je totiž výkon práva, ale snaha poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu. Ustanovenie § 74 o účasti príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru nie je totiž možné vykladať izolovane, ale v nadväznosti na ďalšie ustanovenia ZP. Citované zákonné ustanovenie nie je totiž samoúčelné, ale smeruje k ochrane zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a nedôvodne prepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru. Účasť príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru podľa právnej úpravy upravenej v nie je možné považovať len za formálny úkon, bez jeho materiálneho obsahu.

50. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd má za to, že v predmetnom prípade žalovaný iba formálne konal rešpektujúc ustanovenie § 74 ods. 1 ZP, pričom sledoval jediný cieľ, a to poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu, t.j. žalobcu.

51. Tu súd poukazuje na sled udalostí, ktoré predchádzali samotnému doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom. Žalovaný požiadal zástupcu zamestnancov WAY INDUSTRIES, a.s., ZO KOVO Way Krupina o prerokovanie výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru listom zo dňa 06.08.2014. Z obsahu posudzovaného listu je možné vyvodiť, čo bolo predmetom prerokovania, avšak z obsahu listu nie je možné vyvodiť ten záver, aký spôsob skončenia pracovného pomeru hodlá žalovaný učiniť, čo je v prípade prerokovania skončenia pracovného pomeru so zamestnancom najdôležitejšia okolnosť, pretože iba vtedy, ak by mal príslušný odborový orgán vedomosť o tom, akým spôsobom dochádza ku skončeniu pracovného pomeru, môže kvalifikovane pristúpiť k jeho prerokovaniu, a to jednak vo vzťahu k dodržaniu lehoty na prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, jednak vo vzťahu k posúdeniu výnimočnosti skončenia pracovného pomeru smerujúceho k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Príslušný odborový orgán nemohol z obsahu predkladanej žiadosti posúdiť, či žalobcovi bude plynúť výpovedná doba, alebo účinky skončenia pracovného pomeru nastanú doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru. Práve na tento účel zákon stanovuje povinnosť zamestnávateľ vopred prerokovať, či už výpoveď, alebo okamžité skončenie pracovného pomeru. Tak ako sa uvádza v samotných vyššie citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, účinky splnenia tejto povinnosti nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovaní skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru k žiadosti o prerokovanie adresovanej príslušnému odborovému orgánu, obsahujú náležitosti výpovede určené ustanovením § 61 ods. 2 (u okamžitého skončenia prac. pomeru § 70 . To, že žalovaný vymedzil vo svojej žiadosti dôvod prerokovania, ešte nenasvedčuje tomu, že žalovaný žiadal o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného

pomeru, nakoľko žalovaným vymedzený dôvod skončenia pracovného pomeru mohol tvoriť náležitosť aj výpovede, aj okamžitého skončenia pracovného pomeru, pretože iba žalovaný ako zamestnávateľ sa mohol rozhodnúť akým spôsobom skončí pracovný pomer so žalobcom a až potom požiadať o prerokovanie konkrétneho spôsobu skončenia pracovného pomeru. Vzhľadom na to, že písomný právny úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru bol vyhotovený žalovaným až dňa 22.08.2014 a k samotnému prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru došlo už dňa 07.08.2014, z uvedeného skutkového stavu možno vyvodiť záver, že žalovaný v čase prerokovania výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru vôbec ani len netušil, akým spôsobom uplatní skončenia pracovného pomeru vo vzťahu k žalobcovi. Z tohto dôvodu nemohli ani nastať účinky splnenia povinnosti žalovaného vopred prerokovať v danom prípade okamžité skončenie pracovného pomeru, keďže následne žalovaný uplatnil tento spôsob skončenia pracovného pomeru a v konečnom dôsledku k žiadosti o prerokovanie nebol priložený návrh okamžitého skončenia pracovného pomeru a ani zo samotnej žiadosti nevyplýva, že žalovaný žiada o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný svoju žiadosť koncipoval neurčito a nezrozumiteľne keď z uvedenej žiadosti nie je možné vyvodiť záver, aký spôsob skončenia pracovného pomeru žiada prerokovať. Zákon v tomto smere nedovoľuje zamestnávateľovi prerokovať niekoľko spôsobov skončenia pracovného pomeru a až následne sa môže zamestnávateľ rozhodnúť aký spôsob skončenia pracovného pomeru uplatní. Predmetné paragrafové ustanovenie nespochybniteľným spôsobom ukladá zamestnávateľovi vopred prerokovať konkrétny uskutočnený spôsob skončenia pracovného pomeru, pričom jeho znenie má byť obsahom alebo samotnej žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo je potrebné priložiť návrh okamžitého skončenia pracovného pomeru.

52. Na základe vyššie uvedeného podľa názoru súdu žalovaný si nesplnil hmotnoprávnu podmienku platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, čo má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu.

53. Súd sa zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Z týchto dôvodov sa súd nezaoberal vzhľadom na vyššie uvedené ďalšími výhradami tak žalobcu, ako aj žalovaného.

54. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 s poukazom na zákonné ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, a keďže v konaní bol úspešný žalobca, rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

55. V zmysle § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Zároveň súd zaviazal neúspešného žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za žalobný návrh v súlade s § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko žalobca ako poplatník bol v súlade s § 4 ods. 2 písm. d) citovaného zákona od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe vyhovel. Výšku súdneho poplatku súd určil podľa sadzobníka súdnych poplatkov položka 1 písm. b).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Zvolen. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.