Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-169-2016.pdf
PDF · 95.65 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/169/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q.: P., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: I. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. - Y. XXX/XX, zast. JUDr. Evou Matejovovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Hollého 12 a R.. O. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., Y. XXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 13P/263/2012-21 zo dňa 04.10.2012 v časti vyživovacej povinnosti otca tak, že znižuje jeho vyživovaciu povinnosť na maloleté deti Q.: P., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 225,- eur na sumu 190,- eur mesačne a N., nar. 22.09.2005 zo sumy 225,- eur na sumu 150,- eur mesačne počnúc dňom 06.06.2016, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - otec maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom podaným na tunajší súd dňa 06.06.2016 domáhal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 13P/263/2012-21 zo dňa 4.10.2012 tak, že zníži výživné na každé maloleté dieťa z pôvodnej sumy 225 eur na sumu 125 eur mesačne na každé dieťa. Svoj návrh odôvodnil tým, že v čase rozvodu manželstva sa dohodli na výživnom po 225 eur mesačne na každé dieťa, pričom v tom čase otec nemal žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, rodičia vzali do úvahy výdavky na potreby maloletých detí ako aj predchádzajúci príjem oboch rodičov. Odo dňa vydania vyššie uvedeného rozsudku prišlo k viacerým zmenám na jeho strane a to predovšetkým k vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti a k zníženiu jeho príjmu zo závislej činnosti. Tiež mu vznikli nové výdavky ohľadne ubytovania. Býva u svojej priateľky a spoločným synom na adrese Y., T. XXX a to iba prechodne, nakoľko si rekonštruujú dom. Za účelom zabezpečenia si nového bývania bol nútený vziať si úver vo výške 26.500 eur. Uvedené prostriedky použil na kúpu nehnuteľnosti. Mesačné splátky sú 171,17 eura. Do zakúpenej nehnuteľnosti je potrebné investovať, nakoľko sa jedná o starý dom, investície sú odhadované minimálne na sumu 15.000 eur. Na tieto účely si bral ďalší úver vo výške 5.000 eur. Za účelom dochádzania do práce si zakúpil motorové vozidlo za kúpnu cenu 8.854 eur, ktorého mesačné splátky sú 181,10 eura. Ďalšie výdavky má na bežné každodenné potreby. (1)
Právna zástupkyňa otca na pojednávaní uviedla, že čo sa týka zamestnania otca, tento by mal pracovať v Nemecku iba do novembra 2016, pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem vrátane diét je v súčasnej dobe vo výške 1.399 eur. Otec s priateľkou si museli zabezpečiť bývanie, kúpili starý rodinný dom. Na kúpu a rekonštrukciu si brali dva úvery, jeden splácajú po 171,17 eura a druhý po 100,58 eura. Otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému E., ktorý má dva roky. S matkou tohto dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti, táto je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a prídavky na
dieťa. S E. majú výdavky bežné, primerané veku, predškolské zariadenie nenavštevuje. Ďalej otec musel kúpiť auto, keďže dochádza do práce do Nemecka na turnusy 6 až 8 týždňov. Splátky na auto sú 181,10 eura. Manželia si vyporiadali BSM tak, že otec prenechal byt matke detí bez náhrady. S maloletými deťmi sa stretáva, v komunikácii medzi rodičmi nie je problém. (2) Právna zástupkyňa otca v konečnom návrhu žiadala znížiť výživné na 125 eur na každé dieťa od podania návrhu. Návrh zdôvodňujú zvýšenými príjmami matky, zvýšenými výdavkami otca, miernym znížením jeho príjmu, stratou vyživovacej povinnosti aj na strane matky a zároveň pribudnutím vyživovacej povinnosti na strane otca. (3)
Matka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že vyživovacia povinnosť k dospelému synovi J. im zanikla pred dvomi rokmi ako skončil školu. Odvtedy je syn SZČO a nežije s ňou v spoločnej domácnosti. Priebežne od rozvodu sa jej zvyšoval príjem, momentálne je vo výške 1.135 eur. Okrem tohto príjmu dosahuje aj ďalší príjem z práce na učiteľskom portály, čo je ročne 600 eur brutto. S obidvomi deťmi býva v byte, ktorý je v jej vlastníctve. Po rozvode manželstva manžela nevyplácala, nakoľko sa dohodli, že byt potom zostane deťom. Maloletá P. navštevuje 1. ročník T. školy v V., výdavky sú na obedy, cestovné, školské potreby a pomôcky. Maloletý N. navštevuje 5. ročník ZŠ, aj s týmto synom má výdavky spojené s návštevou školy hlavne na školské potreby a pomôcky. Otec občas deťom kúpi oblečenie. Spláca hypotéku a spotrebný úver. Ďalšie výdavky sú spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti. Po rozvode manželstva posielal manžel 450 eur s tým, že to bolo na všetky tri deti. Keď prestal J. chodiť do školy, začal posielať po 400 eur po ich vzájomnej dohode. (4) Matka v konečnom návrhu uviedla, že nesúhlasí s navrhnutým znížením výživného, jej zvýšené príjmy súvisia s jej kariérnym postupom a tým aj vzdelávaním, nároky dcéry sa zvýšili, u syna zostali približne rovnaké, preto navrhuje znížiť na dcéru na 200 eur a na syna na 150 eur od podania návrhu. (5)
Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje znížiť výživné od podania návrhu a to na maloletú P. na 180 eur a na maloletého N. na 150 eur mesačne, pričom nižšie výživné by už nebolo v záujme maloletých detí. (6)
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, zmluvu o úvere otca, zmluvu o splátkovom úvere, rodný list mal. E., výpis z katastra nehnuteľností, potvrdenie o príjme otca, potvrdenie o poberaní prídavkov na dieťa a rodičovského príspevku priateľkou otca, pracovnú zmluvu otca, potvrdenia o návšteve školy maloletých detí, rozpis výdavkov matky na maloleté deti a domácnosť, potvrdenie o príjme matky a jej pracovné hodnotenie, potvrdenie o poberaní prídavkov na deti matkou, pripojený spis OS Nitra sp. zn. 13P/263/2012, z neho potvrdenia o príjmoch rodičov, zápisnicu o pojednávaní zo dňa 4.10.2012, rozhodnutie na čl. 21 a nasledovné a zistil tento skutkový stav: (7) Maloleté deti Q.: P., nar. X.X.XXXX a N., nar. XX.X.XXXX pochádzajú z manželstva rodičov I. Q. a R.. O. Q.. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 13P/263/2012-21 zo dňa 4.10.2012 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, obe maloleté deti boli zverené na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaviazal prispievať na ich výživu sumou vo výške 225 eur mesačne na každé dieťa. V čase rozvodu manželstva bola matka zamestnaná na ZŠ L. - N. ako učiteľka a dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 726,12 eura. Okrem toho poberala aj 50 eur mesačne na základe dohody o vykonaní práce. Otec maloletých detí bol zamestnaný v spoločnosti DIOS Slovakia s.r.o., prácu vykonával v Nemecku, kde aj žil a dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 1.493,20 eura. Obe maloleté deti navštevovali základnú školu a obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť aj k plnoletému synovi J.. (8) Otec maloletých detí v súčasnosti býva v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, D. T., nar. XX.X.XXXX. Z ich vzťahu pochádza maloletý E. Q., nar. XX.X.XXXX. V súčasnej dobe žijú na adrese Y., T. XXX a to dočasne, nakoľko nehnuteľnosť, ktorú otec zakúpil rekonštruujú. Na kúpu nehnuteľnosti
- staršieho rodinného domu si bral dva úvery. Jeden spláca vo výške 171,17 eura mesačne a druhý vo výške 100,58 eura mesačne. Finančné prostriedky vynaložili na kúpu nehnuteľnosti ako aj jej následnú rekonštrukciu. Priateľka otca je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura a prídavky na maloletého E. vo výške 23,52 eura. S maloletým E. majú bežné výdavky primerané jeho veku. Okrem uvedeného otec spláca aj splátku za motorové vozidlo a to v sume 181,10 eura mesačne. Zvýšené výdavky má otec v súvislosti s jeho pobytom v zahraničí, kde vykonáva prácu a taktiež si zakupuje stravu a bežné potreby. Ďalšie výdavky otca sú na spotrebu plynu 30 eur mesačne, elektrickej energie 50 eur mesačne, poistenie motorového vozidla 8,97 eura mesačne, havarijné poistenie motorového vozidla v sume 21 eur mesačne, poplatky za mobilný telefón v sume 55
eur mesačne. Otec platí sporenie maloletému N. po 10 eur mesačne a poistenie maloletej P. po 20 eur mesačne. Z potvrdenia o príjme otca vyplýva, že tento dosahuje u svojho zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem spolu s cestovnými náhradami a s náhradou príjmu pri práceneschopnosti za posledných 12 mesiacov vo výške 1.405,71 eura. Otec sa s maloletými deťmi stretáva v rámci svojich možností vzhľadom k výkonu jeho práce. (9) Matka býva spolu s maloletými deťmi v byte, ktorý nadobudla do svojho vlastníctva po rozvode manželstva. Z vyjadrení rodičov je zrejmé, že matka otca maloletých detí nevyplácala v rámci vyporiadania BSM, nakoľko sa rodičia detí dohodli, že predmetná nehnuteľnosť bude neskôr patriť ich spoločným deťom. Matka platí v byte nájomné mesačne 152 eur, elektrinu 37 eur, plyn 5 eur. Okrem toho platí aj poplatok za internet, televíziu a telefón. Maloletá P. navštevuje 1. ročník T. školy v V., poplatky za obedy sú cca. 25 eur mesačne, cestovné do školy 20 eur mesačne, kredit na telefón 10 eur mesačne. Na začiatku šk. roka matka zaplatila maloletej 70 eur ošatné a mesačne uhrádza 10 eur na potreby na predmet technológia prípravy pokrmov. Maloletý N. navštevuje 5. ročník ZŠ, za obedy v škole matka mesačne uhrádza cca. 20 eur mesačne, kredit na telefón 10 eur mesačne. Maloletý absolvoval školu v prírode a tento školský rok má absolvovať plavecký výcvik. Okrem uvedeného majú obe maloleté deti zvýšené výdavky hlavne na začiatku šk. roka na školské potreby a pomôcky. Matka mesačne spláca hypotéku po 144 eur, ktorú si brala z časti na refinancovanie pôvodnej hypotéky poskytnutej v čase manželstva na kúpu bytu a z časti na financovanie zvýšených výdavkov vzniknutých v súvislosti so smrťou a dedičským konaním po jej matke, v ktorom nadobudla vlastníctvo 1/3-iny rodinného domu vo L. O.. Pasíva z dedičského konania spláca po 30 eur mesačne tak, ako aj ostatní súrodenci. Časť finančných prostriedkov bolo použitých na financovanie rekonštrukcie detskej izby. V lete 2016 si matka brala spotrebný úver, ktorého splátky sú 50 eur mesačne, podľa jej vyjadrenia tento zasa slúžil na rekonštrukciu chodby a kuchyne. Mesačne matka platí aj poistku po 64 eur mesačne, v ktorej sú pripoistené aj maloleté deti a tiež si platí sporenie po 77 eur mesačne. Matka spolu s ďalšími svojimi súrodencami v rámci vzájomnej dohody prispievajú svojmu otcovi po 30 eur mesačne na zlepšenie životných podmienok. Túto službu jej otec z časti opláca príležitostnými službami (vozenie matky a detí podľa potreby). Ďalšie výdavky matky sú na poistenie bytu ročne 46 eur, poplatok za smetné ročne 88 eur, daň z nehnuteľnosti ročne 22 eur. Podľa vyjadrenia matky otec posielal výživné od rozvodu manželstva vo výške 450 eur mesačne s tým, že sa zhodli na tom, že to bude výživné už aj na syna J.. Po tom čo tento ukončil štúdium a nadobudol schopnosť sám sa živiť, začal otec posielať výživné vo výške 400 eur mesačne na základe ich vzájomnej dohody. Matka je zamestnaná ako zástupkyňa riaditeľky Základnej školy L. - N., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 1.135,10 eura. Aj naďalej matka poberá príspevky za prácu na učiteľskom portály v sume 600 eur brutto ročne. Z tejto sumy matka uhradí 114 eur daň a 80 eur odvody do zdravotnej poisťovne. Po odrátaní uvedeného je tento príjem matky 406 eur ročne, t.j. 33,83 eura mesačne. (10)
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (11)
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (12)
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (13)
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (14)
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (15)
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (16)
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (17)
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (18)
Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (19)
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (20)
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca na zníženie výživného bol podaný dôvodne, nakoľko prišlo na strane účastníkov konania k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Pri posudzovaní predmetnej právnej veci, sa súd zaoberal pomermi na stranách rodičov maloletých detí a detí samotných, ktoré na ich stranách existovali v čase poslednej úpravy výživného v roku 2012 a tými, ktoré na ich stranách existujú v súčasnej dobe. Po vyhodnotení zistených skutočností súd dospel k záveru, že u otca maloletých detí prišlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá spočíva v tom, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému E. Q.. Zároveň ale obom rodičom odpadla vyživovacia povinnosť k spoločnému už dospelému synovi J.. Otcov príjem zostal od poslednej úpravy výživného približne rovnaký (v čase poslednej úpravy bol príjem 1.493,20 eura, v súčasnej dobe 1.405,71 eura). U matky maloletých detí prišlo postupne k zvyšovaniu jej príjmu. V čase poslednej úpravy výživného dosahoval výšku 726,12 eura plus 50 eur, v súčasnej dobe je vo výške 1.135,10 eura plus 33,83 eura. Obaja rodičia maloletých detí platia úvery, ktoré si brali za účelom zabezpečenia, prípadne rekonštrukcie svojho bývania. K zmene pomerov prišlo aj na strane maloletých detí, ktoré sú o štyri roky staršie, maloletá P. navštevovala v čase poslednej úpravy výživného 6. ročník ZŠ, v súčasnej dobe navštevuje už 1. ročník strednej školy, maloletý D. navštevoval v čase predchádzajúcej úpravy 1. ročník ZŠ, v súčasnej dobe je už žiakom 5. ročníka. S pribúdajúcim vekom maloletých detí preukázateľne súvisia aj zvýšené náklady na zabezpečovanie nielen ich základných životných potrieb, ale aj ostatných potrieb, ktoré slúžia k celkovému zdravému duševnému a telesnému rozvoju týchto maloletých detí. Táto skutočnosť by mala mať za následok skôr zvýšenie výživného zo strany otca, avšak zmena pomerov, ktorá nastala na jeho strane je tak podstatná, že odôvodňuje zníženie doteraz stanoveného výživného. Zvýšené náklady maloletých detí už môže v súčasnej dobe zabezpečovať aj matka, ktorej príjem sa oproti poslednej úprave výživného podstatne zvýšil. Časť potrieb detí je zabezpečovaná aj z prídavkov na deti, ktoré poberá matka spolu v sume 47,04 eura. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd znížil vyživovaciu povinnosť otca a to na maloletú P. zo sumy 225 eur na sumu 190 eur mesačne a u maloletého N. zo sumy 225 eur na sumu 150 eur mesačne od podania návrhu. Takto upravené výživné bude zodpovedať veku a odôvodneným potrebám maloletých detí, pričom náklady na maloletú P. sú v súčasnej dobe vyššie ako na maloletého N. a to vzhľadom na nástup do 1. ročníka strednej školy od septembra 2016 a s tým spojenými výdavkami. Výživné v novej výške bude zodpovedať aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov ako aj ich majetkovým pomerom s prihliadnutím k ďalšej vyživovacej povinnosti otca maloletých detí. Po uhradení sumy 340 eur zostane otcovi maloletých detí z jeho súčasného príjmu dostatočne vysoká suma na zabezpečenie vyživovacej povinnosti aj voči ďalšiemu svojmu dieťaťu, ktorého matka má obmedzené možnosti plnenia si vyživovacej povinnosti vzhľadom k jej rodičovskej dovolenke a túto vyvažuje osobnou starostlivosťou o ich spoločné maloleté dieťa. Súd zároveň prihliadol aj na zvýšené výdavky otca spojené s jeho prácou v zahraničí. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. (21)
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákone neustanovuje inak. (22)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.