Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_8C-157-2010.pdf
PDF · 96 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/157/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu: H. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q.Ý. R. XX, XXX XX R., občan SR proti žalovanému: 1. N. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. R. XX, XXX XX R., t. č. bytom R.. L. XXXX/X, XXX XX F. Š., občan SR, zastúpenej: AK Dlhopolec s.r.o., so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, 2. S. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y.. R.Á. L. XXXX/X, XXX XX F. Š., občan SR, o určenie, že vecné bremeno vzniklo vydržaním, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu, že ako výlučný vlastník stavby garáže bez súpisného čísla postavenej na parcele registra „C“ parc. č. XX/X nadobudol vydržaním vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu pešo, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok, parcela registra „C“ parc. č. XX/X o výmere 64 m2 - zastavané plochy a nádvoria vytvorený geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným K.. H. Y. E. - J. V., J. L. Y. T. XXX, XXX XX F.Í., K.: XXXXXXXX autorizačne overený dňa 28. 02. 2012 K.. T. S., úradne overeným dňa 10. 03. 2011 K.. R. H. pracovníkom Správy katastra V. z a m i e t a .
Žalovaní v 1. a 2. rade majú právo na náhradu trov konania v časti o zamietnutí nadobudnutia vecného bremena vydržaním spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu pešo, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok parcela registra „C“ parc. č. XX/X o výmere 64 m2 - zastavané plochy a nádvoria kat. územie R. vytvorené geometrickým plánom č. XX/XXXX vo výške 100%.
Žalobca má právo na náhradu trov konania v časti o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam parc. č. XX/ X o výmere 582 m2 vedené ako záhrady nachádzajúce sa v katastrálnom území Jalšovík zapísaných na LV č. XXX vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím pôvodným návrhom domáhal pôvodne voči žalovaným v 1. až 5. rade a neskôr až v 6. rade, že je výlučným vlastníkom pozemku parcela registra „C“ č. XX/X o výmere 582 m2 vedené ako záhrady nachádzajúceho sa v k. ú. R. zapísaného na liste vlastníctva č. XXX a zároveň, že ako výlučný vlastník stavby garáže postavenej na parcele č. XX/X, katastrálne územie R. nadobudol vydržaním vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu pešo, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok parc. č. XX/X o výmere 64 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktoré bolo vytvorené geometrickým plánom č. XX/XXXX.
2. Okresný súd svojim prvým rozsudkom 8C/157/2010-200 zo dňa 28. 03. 2012 žalobe v časti, ktorou sa malo určiť, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely registra „C“ č. XX/X o výmere 582 m2 vyhovel a v časti, kde sa žalobca ako výlučný vlastník stavby - garáže postavenej na parcele č. XX/X domáhal, že mu vzniklo vecné bremeno vydržaním, ktoré spočívalo v práve prechodu
a prejazdu pešo, osobnými a nákladnými vozidlami cez pozemok parc. č. XX/XX o výmere 64 m2, katastrálne územie R. zamietol.
3. Proti uvedenému rozsudku v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý žalobca podal odvolanie, ktorému krajský súd vyhovel a zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorý sa týkal nadobudnutia vecného bremena vydržaním.
4. Z odôvodnenia uznesenia na strane 4 odstavec 3 poukázal na to, že nevyhnutnou podmienkou spôsobu nadobudnutia vecného bremena je predovšetkým existencia právneho dôvodu, z ktorého oprávnený subjekt zo zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu na jednej strane mu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a že na druhej strane niekto iný takýto výkon práva strpieť. Zároveň poukazuje na to, že nemá ku garáži iný prístup len cez parcelu XX/X. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti mal by súd vykonať ohliadku na mieste samom, prípadne aj za prítomnosti svedkov, ktorí majú vedomosť o práve prechodu cez označený pozemok, zistiť od kedy a ako sa realizovalo právo prechodu a či má žalobca možnosť iného prístupu ku garáži. Musí byť preukázané, že žalobca za daných okolností sa mohol dôvodne domnievať a byť v dobrej viere, že k pozemku, ktorý bol vo vlastníctve jeho právnych predchodcov, patrí právo prechodu vyplývajúce z domnelého právneho vzťahu vecného bremena. Za týmto súd má teda doplniť dokazovanie vykonaním ohliadky na mieste samom, zistiť od kedy a ako sa realizovalo právo prechodu, či žalobca má možnosť iného prístupu ku svojej nehnuteľnosti.
5. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len Civilný sporový poriadok) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
6. Podľa § 215 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
7. Podľa § 215 ods. 2 Civilného sporového poriadku skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
8. Podľa § 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
9. Podľa § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
10. Podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
11. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
12. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
13. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
14. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
15. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
16. Podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
17. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
18. Súd na základe vyššie uvedených skutočností mal preukázané, že opätovne nemohol návrhu vyhovieť. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že od 01. 07. 2016 pre súdy platí nový občiansky procesný kódex a to je Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. s tým, že pôvodne súd v zmysle § 226 Občianskeho súdneho poriadku je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu tak v súčasnosti podľa nového Civilného sporového poriadku je súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2. Čo je však v súčasnosti rozdielne medzi pôvodným Občianskym súdnym poriadkom a Civilným sporovým poriadkom je tá skutočnosť, že podľa pôvodného Občianskeho súdneho poriadku mohol súd v zmysle § 120 ods. 1 druhá veta výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej. V súčasnosti však súd môže takéto dôkazy tiež vykonávať podľa Civilného sporového poriadku, avšak len v niektorých konaniach ako napr. v rámci sporov týkajúcich sa pracovných vecí a to dôkazy v prospech zamestnanca resp. v prípadoch napr. maloletých detí alebo vo veciach spotrebiteľských na strane spotrebiteľa. Na základe tejto skutočnosti súd teda vykonáva len dôkazy, ktoré sú navrhnuté účastníkom, urobí to podľa toho či zváži účelnosť vykonania toho ktorého dôkazu s tým, že vykoná dôkazy, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, avšak tak ako súd uviedol iba na návrh toho ktorého účastníka. Čo sa však týka zrušujúceho uznesenia súd už do účinnosti Civilného sporového poriadku vykonal ohliadku vo veci zriadenia vecného bremena a to tak, aby zistil skutkový stav na mieste samom predovšetkým týkajúci sa garáže postavenej na parc. č. XX/X katastrálne územie R.I. s tým, že z uvedenej ohliadky súd zistil, že žalobca má prístup k predmetnej nehnuteľnosti aj zo svojho pozemku a to predovšetkým parcely č. XX/X, keďže táto je priamo susediaca s parcelou č. XX/X. Celá parcela XX/X je vo vlastníctve žalobcu a to na základe tej skutočnosti, že okresný súd svojim prvým rozsudkom 8C/157/2010-200, ktorý sa v tejto časti stal dňa 25. 05. 2012 právoplatným určil, že žalobca je vlastníkom tejto parcely.
19. Zároveň čo sa týka poukazovania na tú skutočnosť či žalovaný mohol nadobudnúť právo vecného bremena prechodu cez novovytvorenú parcelu XX/X súd poukazuje na to, že zo strany žalobcu nedošlo od zrušenia prvého rozsudku k produkovaniu takých dôkazných prostriedkov, ktoré by toto preukázali. Nestačí len určité tvrdenie, že niekto si myslím, že tam vecné bremeno vzniklo vydržaním a preto mu takéto vecné bremeno patrí, ale takéto samotné tvrdenie musí byť doložené aj dôkazmi, ktoré budú takúto skutočnosť hodnoverne preukazovať. Súd opätovne poukazuje na to, že tak ako v prvom rozsudku sa v rámci uvedeného dokazovania žiadnym spôsobom nepreukázalo, že žalobca resp. jeho právny predchodca mohli byť v dobrej viere, že došlo k vzniku vecného bremena. Tak ako aj krajský súd poukázal v zrušujúcom uznesení základným predpokladom je právny určitý úkon, od ktorého možno odvodzovať vznik vecného bremena, hoci tento úkon nie je právne spôsobilý k nejakému zápisu do katastra a preto by mohlo dôjsť k zápisu na základe vydržania, ale musí tu byť určitá právna skutočnosť, od ktorej možno sa domnievať, že k vydržaniu došlo. K tomuto súd poukazuje priamo na výpoveď pána T. F., ktorý bol vypočutý ako svedok a na ktorú súd poukazuje v rozsudku na strane 8 odstavec 2, kde samotný svedok uviedol, že on stadiaľ chodieval pešo resp. autom tak ako potreboval, pri prechode mu vtedy nikto nebránil, kým tam on býval nikdy nedošlo k zabráneniu takéhoto prechodu. Zároveň však uviedol, že on ani nevedel o tom, že by mal tento pozemok patriť R. a vždy sa to užívalo s tým, že to bolo obecné. Uvedené taktiež potvrdil aj svedok R. H., ktorý taktiež uviedol tú skutočnosť, že sa tam vždy chodilo a to do polí alebo aj inde a ľudia tadiaľ voľne prechádzali. Uvedená parcela nikdy nebola zahradená a mal dojem ako keby to bol verejný alebo obecný pozemok.
Svedok R. Y. taktiež uviedol, že sa vždy chodilo cez tento pozemok, bola to aj tzv. furmanská cesta. Podľa neho išlo obecnú cestu.
20. Z uvedeného je teda jednoznačne dané, že žalobca resp. jeho právny predchodca, ktorý sám potvrdil, že si nebol vedomý, že by niekedy jemu prislúchalo právo vecného bremena prechodu k tomuto pozemku, že takéto vecné bremeno vzniklo vydržaním, nakoľko nebol preukázaný právny úkon, z ktorého by maloprávo vecného bremena vzniknúť. Tak ako súd poukázal aj vydržanie má svoje osobitné pravidlá s tým, že aby niekto mohol niečo nadobudnúť vydržaním musí tomu predchádzať určitá právna skutočnosť, ktorá ho k takémuto vydržaniu jednoznačne oprávňuje tým, že musí tu byť skutočnosť, od ktorej si on toto vydržanie odvádza, avšak k takejto skutočnosti nikdy nedošlo, aspoň súdu nebolo toto žiadnym dôkazom preukázané či už zo strany žalobcu, resp. ak by súd poukázal na to, že jeho právny predchodca T. F. získal vydržanie, že by on na túto skutočnosť poukázal, že si myslel, že má právo vecného bremena prechodu a že toto nadobudol vydržaním, pretože by sa niekedy v minulosti na takomto vecnom bremene dohodol s vlastníkmi nehnuteľnosti, na ktorej sa má zriadiť vecné bremeno prechodu.
21. Súd sa ešte okrajovo chce zaoberať aj tým čo mu bolo zo strany krajského súdu Uvedené a hoci na to už poukázal, že žalobca má prístup k uvedenej nehnuteľnosti - garáži aj zo svojho pozemku, že tá skutočnosť či on vôbec má prístup alebo nemá podľa súdu je v tomto prípade bezpredmetná a to z toho dôvodu, že súd podľa § 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku je viazaný žalobným návrhom žalobcu, kde teda žalobca sa v tomto konaní domáha toho, že vecné bremeno vzniklo vydržaním a nedomáha sa, aby súd zriadil vecné bremeno v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z tohto teda podľa okresného súdu je jednoznačne daná skutočnosť, že keby aj žalobca nemal prístup k tejto nehnuteľnosti iným spôsobom ako sa toho domáha žalobca, toto by bolo pre súd v rámci žaloby, že vzniklo vecné bremeno vydržaním, bezpredmetné. Na základe tohto je teda rozdiel, že či vecné bremeno vzniklo vydržaním alebo zriadením súdom podľa § 151o ods. 3 z toho dôvodu pri vzniku vecného bremena podľa § 151o ods. 3 dochádza k novému zriadeniu vecného bremena, kde sú podľa zákona jednoznačne k takémuto zriadeniu nevyhnutné tri podmienky a to, že vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku, prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a ak neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Čo sa však týka samotného spôsobu zriadenia vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 tu dochádza k vzniku a zriadeniu vecného bremena, pričom je rozdiel ak súd iba konštatuje tak ako sa toho domáhal žalobca v tomto návrhu, že už došlo predtým k vzniku vecného bremena, ale vydržaním, čiže v našom prípade už vecné bremeno existovalo a súd tu už len potvrdzuje existujúci stav na základe vydržania takéhoto práva.
22. Čo sa teda týka vzniku vecného bremena podľa § 151o ods. 1 právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. V zmysle tohto už dochádza len k určitému deklarovaniu stavu, ktorý teda už predtým nastal. Okrajovo súd poukáže na to, že dobromyseľnosť musí byť pritom daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam nasvedčujúcim tomu, že držiteľ práva je presvedčený, že mu takéto vecné bremeno riadne vzniklo resp., že na neho prešlo. Takéto presvedčenie je väčšinou spájané v praxi v zmysle zmlúv o zriadení vecného bremena, o ktorej neplatnosti držiteľ práva nevie alebo s domnelým právnym titulom, o ktorom sa držiteľ domnieva, že existuje. Nejde však o takýto prípad ak niekto vykonáva nejaké právo len na základe súhlasu iného.
23. Čo sa týka návrhu žalobcu na pojednávaní dňa 05. 10. 2016, že súd by mal predvolať resp. vypočuť geodeta resp., že by mal vypracovať znalecký posudok, ktorý by potvrdil či v súčasnosti sú správne zamerané jednotlivé parcely a zároveň, aby si vyžiadal spis od notárky R.. F. žalobca neuviedol čo by týmito dôkazmi malo byť preukázané, aký je vzťah týchto dôkazov k vzniku vecného bremena vydržaním. Žalobca žiadnym spôsobom súdu neozrejmil čo by sa v spisovom materiály od notárky F. malo nachádzať a čo by sa týmto dôkazom malo preukázať.
24. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Zároveň súd v konaní rozhodol aj o práve na náhradu trov tým spôsobom, že žalobca má právo na náhradu trov voči žalovaným v 1. a 2. rade vo výške 100% vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XX/X o výmere 582 m2 nachádzajúci sa v katastrálnom území R. zapísaného na LV č. XXX s tým, že teda súd poukazuje, že v tejto časti bol žalobca v celom rozsahu úspešný. Okrajovo súd musí poukázať na to, že žalobca nemal inú možnosť ako sa domáhať žalobou o určenie vlastníctva týchto nehnuteľností a to z toho dôvodu, že katastrálny úrad pôvodný rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 13C 155/98-33 zo dňa 21. 10. 1998, kde už predtým súd určil, že žalobca je vlastníkom tejto nehnuteľnosti nezapísal, pričom predmetná nehnuteľnosť bola neskôr predaná žalovanými v 1. a 2. rade s tým, že keďže došlo k ďalšiemu prevodu nebolo už možné na základe vyššie uvedeného rozsudku vykonať zápis do katastra a žalobca bol nútený sa domáhať svojho vlastníckeho práva len žalobou na súde.
27. Čo sa týka trov konania vo výroku, v ktorom súd návrh zamietol t. j., že nedošlo k vzniku vecného bremena vydržaním, v tejto časti boli úspešní v celom rozsahu žalovaní v 1. a 2. rade a preto majú právo na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalobcovi. § 391 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. § 215 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. § 216 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. § 217 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. § 129 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. § 130 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. § 134 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. § 151n ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. § 151o ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. § 251 zák. č. 160/2015 Z. z. § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).
Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j. 1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.