Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-8-2015.pdf
PDF · 106.25 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/8/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Danielou Kotrecovou v právnej veci navrhovateľa: Ing. K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, K., zastúpený: Mgr. Martin Paškala, advokát, Záhradnícka 27, Bratislava proti žalovaným: 1. Ing. C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom H.. K. XX, Bratislava, 3. V. C.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom H. K. XX, Bratislava o zaplatenie 3.000 euro s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná v 3. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,- euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.000,- euro od 08.12.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žaloba proti žalovanému v 1. rade sa zamieta. III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom zo dňa 15.12.2014 pôvodne domáhal, aby súd platobným rozkazom uložil žalovanému v 1. a žalovanému v 2. rade (spoločnosť Alligo, s. r. o., Hany Meličkovej 15, Bratislava, IČO: 43 882 838) povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.000,- euro s príslušenstvom z titulu nevrátenia pôžičky poskytnutej žalovanému v 1. rade na podnikateľské účely žalovaného v 2. rade. 2. Žalovaný v 1. rade dňa 03.05.2013 požiadal žalobcu formou mailovej komunikácie o poskytnutie pôžičky vo výške 3.000 euro za účelom podnikateľských aktivít žalovaného v 2. rade, pričom v žiadosti o pôžičku uviedol svoje číslo účtu, na ktoré mala byť pôžička poukázaná. Žalovaný v 1. rade má u žalovaného v 2. rade kvalifikovanú účasť a vykonáva u neho aj funkciu konateľa. Dňa 06.05.2013 odovzdal žalobca sumu vo výške 3.000,- euro do rúk Mgr. V. A. a poveril ho vkladom tejto sumy na účet žalovaného v 1. rade uvedený v mailovej komunikácii, ktorú žalobca predložil súdu spolu so žalobou. Žalovaného v 1. rade žalobca viackrát telefonicky vyzýval na vrátenia pôžičky a určil mu dodatočnú primeranú lehotu na plnenie do 08.12.2014. Žalovaný v 1. rade si výzvu na vrátenie pôžičky prevzal dňa 20.11.2014, avšak pôžičku nevrátil. 3. Žalobca okrem žalovaného v 1. rade vyzýval na vrátenie pôžičky aj žalovaného v 2. rade. Nakoľko žalobca dodatočnou kontrolou zistil, že vlastníkom a disponentom účtu č. XXXXXXXXXXX/XXXX - VUB SENIOR je žalovaný v 1. rade, má žalobca za to, že de iure poskytol pôžičku žalovanému v 1. rade. 4. Na základe uvedeného je žalobca toho názoru, že medzi ním a povinným v 1. rade vznikla zmluva o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka v platnom znení, pričom reálne odovzdanie pôžičky je preukázané potvrdením banky o vklade. 5. Žalobca si zároveň uplatnil voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 3.000,00 euro ročne od 08.12.2014 do zaplatenia trovy súdneho konania vo výške 180,00 euro. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu emailovú komunikáciu, ktorou žalovaný v 1. rade žiadal od žalobcu poskytnutie pôžičky č. l. 4, potvrdenie o vklade sumy vo výške 3.000,00 euro na účet č. XXXXXXXXXXX/XXXX č. l. 5, výzvu na vrátenie pôžičky č. l. 6, ktorú zasielal žalovanému v
1. rade spolu s kópiou podacieho lístka č. l. 7 a kópiou doručenky č. l. 8, s uvedením dátumu prevzatia výzvy na vrátenie pôžičky žalovaným v 1. rade. 6. Súd doručoval dňa 13.05.2015 žalobu na vyjadrenie žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade, obom na adresu H. K. XX, Bratislava, obe zásielky sa súdu vrátili s označením poštového podniku "zásielka neprevzatá v odbernej lehote" dňa 10.06.2015. Následne súd vytýčil na deň 17.09.2015 pojednávanie, na ktoré bol písomne predvolaný žalobca, žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade, pričom od žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade sa vrátili zásielky dňa 03.09.2015 s označením "zásielka neprevzatá v odbernej lehote" 7. Na pojednávanie konané dňa 17.09.2015 sa dostavil žalobca spolu so svojím splnomocneným zástupcom. Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho písomne podaného návrhu, 3.000,00 euro požičal na dostavbu tribúny na štadióne v Petržalke, kde bol predsedom dozornej rady F. N. XXXX, a. s. Pôžičku požičiaval za účelom dostavby tribúny, ktorú však žalovaný v 1. rade nedostaval a žalobca neskôr zistil, že účet, na ktorý vložil peniaze je účet žalovaného v 1. rade. Po vyjadrení žalobcu súd pojednávanie odročil na termín 05.11.2015. 8. Dňa 18.09.2015 súd opätovne doručoval žalovanému v 2. rade žalobu a predvolanie na pojednávanie na deň 05.11.2015, pričom sa zásielka vrátila z adresy H. K. XX, Bratislava s označením "zásielka neprevzatá v odbernej lehote". Pri doručovaní žaloby a predvolania na pojednávanie na deň 05.11.2015 žalovanému v 1. rade požiadal súd o súčinnosť Obvodné oddelenie PZ Bratislava - Karlova Ves. 9. Žalobca v doplňujúcom vyjadrení k veci doručenom súdu dňa 21.09.2015 uviedol, že vzhľadom na nevydanie platobného rozkazu zo dňa 15.12.2014 z dôvodu, že súd mal za potrebné skúmať skutkový stav veci, keďže podľa názoru súdu nebolo možné presne určiť koho má zaviazať plnením, uvádza žalobca, že pôžičku vo výške 3.000,00 euro poskytol vkladom na účet žalovaného v 1. rade, a to na jeho písomnú žiadosť. Žalobca podotýka, že predmetný účet je účtom fyzickej osoby a tento účet uviedol žalovaný v 1. rade aj vo svojej žiadosti. Keďže zmluva o pôžičke je svojou povahou zmluvou reálnou, t. j. k vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke dochádza až reálnym odovzdaním predmetu pôžičky, má žalobca za to, že boli splnené zákonné podmienky na vznik zmluvy o pôžičke. Žalobca sa domnieva, že ak by aj súd vyhodnotil, že z právneho hľadiska z nejakého dôvodu nemohlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke dôjsť, tak by mal súd podľa ustálenej súdnej praxe vyhodnotiť skutkový stav ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného v 1. rade, nakoľko vyššie uvedenú sumu prijal on. Žalobca trvá aj na svojom vyjadrení, že sumu predtým vymáhal omylom od žalovaného v 2. rade, nakoľko však nebol pri podaní návrhu na platobný rozkaz právne zastúpený, z praktických dôvodov žaloval aj žalovaného v 2. rade. 10. Obvodné oddelenie PZ Bratislava - Karlova Ves, ktoré súd požiadal o súčinnosť pri doručovaní žaloby a predvolania na pojednávanie žalovanému v 1. rade v podaní doručenom súdu dňa 27.10.2015 uviedlo, že žalovaný v 1. rade nemá na adrese H. K. XX, Bratislava, kde vykonávalo šetrenie zvonček ani poštovú schránku s uvedeným menom. Opýtaní obyvatelia nevedeli uviesť, kde by sa menovaná osoba mohla nachádzať a či sa na uvedenej adrese ešte zdržuje. 11. Na pojednávaní konanom dňa 05.11.2015 súd oznámil prítomnému žalobcovi a právnemu zástupcovi žalobcu výsledky šetrenia Obvodného oddelenia PZ Bratislava - Karlova Ves. Následne odročil pojednávanie na termín 10.12.2015 s tým, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade budú opätovne predvolaní na pojednávanie a žalovaný v 1. rade bude zároveň predvolaný prostredníctvom zamestnávateľa spoločnosti APW, s. r. o., Škultétyho 1, Bratislava - Nové Mesto, ktorý bol zistený lustráciou v Sociálnej poisťovni. 12. Dňa 24.11.2015 bolo doručené súdu podanie konateľa spoločnosti APW, s. r. o., ktorý v podaní súdu oznámil, že žalovaný v 1. rade v spoločnosti APW, s. r. o., nebol nikdy zamestnaný. 13. Na pojednávanie konané dňa 10.12.2015 sa dostavil iba právny zástupca žalobcu. Zásielka s predvolaním sa od žalovaného v 1. a v 2. rade vrátila dňa 04.12.2015 ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote. Súd následne odročil pojednávanie na termín 28.01.2016. 14. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 28.01.2016 sa dostavil žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 2. rade predvolanie na pojednávanie v úložnej dobe neprevzal. Súd na pojednávaní vydal uznesenie o vykonaní pojednávania v neprítomnosti žalovaného v 2. rade. 15. Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomne podaného návrhu, požičal 3.000,- euro na dostavbu tribúny na štadióne v Petržalke, kde bol predsedom dozornej rady. Peniaze požičal za účelom dostavby tribúny, ktorú však žalovaný v 1. rade nedostaval a neskôr zistil, že účet, na ktorý poslal peniaze, je osobným účtom žalovaného v 1. rade. 16. Žalobca ďalej na pojednávaní uviedol, že všetko čo je uvedené v návrhu je pravda, žalovaný v 1. rade formou e-mailovej komunikácie požiadal o poskytnutie pôžičky vo výške 3.000,- euro. Pôžička súvisela s dostavbou tribúny v Petržalke, kde je žalovaný v 1. rade konateľom spoločnosti žalovaného v
2. rade. Splnomocnený zástupca žalobcu vložil peniaze na účet č. XXXXXXXXXXX/XXXX, VÚB SENIOR dňa 06.05.2013. Lehota na vrátenie pôžičky nebola určená, ale následne, keď žalovaný v 1. rade peniaze nevracal, žalobca ho viackrát vyzýval na vrátenie pôžičky, pričom vo výzve bola určená lehota na vrátenie, naposledy do 08.12.2014. Do dnešného dňa peniaze neboli vrátené a z opatrnosti žaluje žalobca aj žalovaného v 2. rade, pretože žalovaný v 1. rade uvádza, že peniaze potrebuje na zakúpenie určitého materiálu na dostavbu tribúny štadióna a žalobca nezisťoval, o čí účet sa jedná. V ostatnom sa žalobca pridržiava písomne podaného návrhu. Splnomocnený zástupca sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia, ktoré uviedol žalobca. 17. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení na pojednávaní uvádza, že si žiadnu pôžičku od žalobcu nepýtal. Na základe vyhratej verejnej súťaže robil výstavbu futbalového štadióna F. N. XXXX, konkrétne tribúny. V spoločnosti žalovaného v 2. rade je len riaditeľ, spoločnosť patrí jeho synovi Mgr. C. C., ktorý býva na adrese H.. K. XX, Bratislava. Prvú časť tribúny dostavali a bolo potrebné dostavať ešte ďalšiu časť tribúny. V roku 2013 prišiel za žalovaným v 1. rade žalobca, ktorý uviedol, že dostavbu ďalšej časti zafinancuje zo svojich prostriedkov, pretože spoločnosť Alligo, s. r. o., bola v exekúcii a stratili peniaze na dostavbu. Žalovaný v 1. rade veril žalobcovi, že chce dostavať časť tribúny z vlastných prostriedkov. Žalovaný v 1. rade sa stretol so žalobcom, ktorý ho prosil, aby dostaval a pokračoval v ďalšej výstavbe tribúny, na čo mu žalovaný v 1. rade oznámil, že na to, aby zabezpečil materiál a iné práce potrebuje 3.000,- euro a keďže so žalobcom nemal žiadny zmluvný vzťah ohľadne dostavby tribúny, tak mu dal číslo účtu jeho manželky, na ktorý bola vložená suma 3.000,- euro. Manželka žalovaného v 1. rade peniaze vybrala, odovzdala ich žalovanému v 1. rade a ten nakúpil potrebný materiál, ktorý následne odviezli na stavbu. Žalovaný v 1. rade rozostaval tribúnu, kúpil materiál, pričom žalobca mu oznámil, že mu dá ešte 10.000,- euro, koľko potrebuje na dostavbu tribúny a potom žalobca žalovanému v 1. rade povedal, že mu dá ešte 5.000,- euro. Žalovaný v 1. rade sa následne opravil, že peniaze mu mal dať pán N. ako predseda predstavenstva. Prácu druhej časti tribúny urobil žalovaný v 1. rade v hodnote 46.640,68 euro. Faktúru č. 3101401 zaslal MČ Petržalka, avšak MČ Petržalka oznámila žalovanému v 1. rade, že s ním nemá žiadny právny vzťah. Žalovaný v 1. rade uzatvoril zmluvu na výstavbu celej tribúny so spoločnosťou F. N. XXXX, O.. I.., na základe verejnej súťaže. Žalovanému v 1. rade peniaze nikto nezaplatil, pretože F. N. XXXX, a. s., vstúpila do konkurzu a fanúšikovia dokončili tribúnu tak, že ju zastrešili, ale podľa názoru žalovaného v 1. rade nie je skolaudovaná. Žalobca je toho času predseda občianskeho združenia F. N. O., ale nie je to právny nástupca predchádzajúcej akciovej spoločnosti. Žalovaný v 1. rade nie je ochotný peniaze zaplatiť, pretože to nebola žiadna pôžička. Môže súdu doložiť aj zmluvu ohľadne výstavby predmetnej tribúny, ktorá bola uzavretá žalovaným v 2. rade. Žalovanému v 1. rade zostal v areáli materiál, ktorý použili na dostavbu tribúny, sedadlá a žalovaného v 1. rade do areálu nechceli pustiť, čiže je tam materiál, ktorý kúpil žalovaný v 1. rade, žalovaný v 1. rade si zobral na celú tribúnu úver, a mal za to, že mu bude riadne zaplatené. Žalovaný v 1. rade do spisu založil zmluvu o spolupráci medzi MČ Bratislava Petržalka a F. N. XXXX, O.. I.., ktorou chce preukázať, že nemal dôvod im neveriť, že mu nezaplatia. 18. Dňa 25.02.2016 bolo súdu doručené podanie žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu, v ktorom uvádza, že navrhuje, aby na strane žalovaného pristúpila do konania V. C. W.. K., R.. XX.XX.XXXX, D. H. K. XX, 841 05 Bratislava ako žalovaný v 3. rade vzhľadom na skutočnosť, že účet č. XXXXXXXXXXX/XXXX, VÚB SENIOR, na ktorý žalobca poskytol pôžičku patrí podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade jeho manželke, t. j. žalovanej v 3. rade. Žalovaná v 3. rade nadobudla podľa názoru žalobcu sumu 3.000 euro bez právneho dôvodu, resp. so žalobcom nemala žiadny právny vzťah, čo je potrebné podľa názoru žalobcu posúdiť ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej v 3. rade. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný v 1. rade v mailovej žiadosti o pôžičku neuviedol, že sa jedná o účet jeho manželky, čím uviedol žalobcu do omylu. Žalobca nemal žiadny právny dôvod posielať finančné prostriedky na súkromný účet žalovanej v 3. rade. 19. Žalobca v podaní zo dňa 24.02.2016 tiež uviedol, že berie návrh voči žalovanému v 2. rade, spoločnosti Alligo, s. r. o. späť a zároveň navrhuje, aby súd konanie voči žalovanému zastavil, nakoľko počas súdneho konania sa jednoznačne preukázalo, že vlastníkom účtu č. XXXXXXXXXXX/XXXX, VÚB SENIOR nie je žalovaný v 2. rade, a preto ďalšie zotrvanie tohto účastníka v prebiehajúcom súdnom konaní je vzhľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania neúčelná. Z dôvodu opatrnosti zároveň trvá na žalobe voči žalovanému v 1. rade. 20. Na základe vyššie uvedených procesných návrhov žalobca v zmysle § 95 ods. 1 O. s. p. formálne navrhol zmenu petitu žaloby takto: Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi na číslo účtu XXXXXXXXXXX/XXXX sumu vo výške 3.000,00 euro, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
od 08.12.2014 až do zaplatenia a trovy konania vo výške 180,00 euro, pričom plnením jedného z nich zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z nich. 21. Dňa 25.02.2016 bolo súdu doručené doplňujúce vyjadrenie žalobcu, v ktorom žalobca uvádza, že odmieta tvrdenie žalovaného v 1. rade, že mu sľúbil zafinancovať výstavbu tribúny zo svojich prostriedkov. Toto tvrdenie žalovaného v 1. rade je nepodložené a žalovaný v 1. rade ho v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Listinné dôkazy, ktoré žalovaný v 1. rade predložil na súdnom pojednávaní nemajú súvis s predmetom tohto konania. Žalobca nespochybňuje tvrdenie, že žalovaný v 2. rade realizoval práce alebo dodávky na tribúne pre spoločnosť F. N. XXXX, O.. I.., ktorá spolupracovala s MČ Petržalkou, z predložených listinných dôkazov však nevyplývajú práva a povinnosti, ktoré by zaväzovali žalobcu voči žalovanému v 1. rade alebo žalovanému v 2. rade. Žalobca poukazuje na nelogické tvrdenia žalovaného v 1. rade ohľadne nároku t. j. sumy vo výške 3.000,- euro. Žalovaný v 1. rade uvádza, že sa jedná o zálohovú platbu za nákup materiálu na tribúnu, pričom však žalobcovi zaslal číslo účtu svojej manželky, čo už je samo o sebe absurdné a taktiež tento postup obchádza aj predpisy v účtovníctve. Ak by sa skutočne jednalo o zálohovú platbu za nákup materiálu, tak v prvom rade by musel existovať právny titul (zmluva) na takúto platbu, žalovaný v 2. rade by musel doručiť žalobcovi zálohovú faktúru na takúto platbu a najmä uviesť číslo účtu spoločnosti - právnickej osoby. Skutočnosť, že voči spoločnosti F. N. XXXX, O.. I.., boli vedené exekučné konania by nemohla byť dôvodom na to, aby žalovaný v 1. rade zaslal žalobcovi účet svojej manželky. Toto tvrdenie je nelogické aj vzhľadom na to, že platbu realizoval žalobca, a ak by sa skutočne malo jednať o zálohovú platbu, tak by bol žalobcovi na úhradu zaslaný účet žalovaného v 2. rade, bez ohľadu na exekúcie spoločnosti F. N. XXXX, a. s. Žalobca dodáva, že súdu predložil všetky relevantné listinné dôkazy, ktoré preukazujú jeho žalovaný nárok. Z mailu žalovaného v 1. rade jednoznačne a výslovne vyplýva, že sa jednalo o pôžičku. Žalobca vníma tvrdenie žalovaného v 1. rade len ako účelové s cieľom vyhnúť sa jej vráteniu. Ak by žalovaný v 1. rade žiadal od žalobcu uhradenie zálohovej platby, tak by to v predmetnom maily výslovne uviedol a neoznačil tento úkon za "žiadosť o pôžičku". Na záver žalobca poukazuje na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 28.01.2016 sa na základe tvrdení žalovaného v 1. rade dozvedel, že účet, na ktorý poukázal pôžičku pre žalovaného v 1. rade patrí jeho manželke, čo možno kvalifikovať ako plnenie bez právneho dôvodu a nakoľko žalobca nemal záujem poskytnúť pôžičku manželke žalovaného v 1. rade a jednalo sa o plnenie reálne, je žalobca nútený v tejto fáze konania žalovať aj manželku žalovaného v 1. rade, čo procesne ustanovuje v osobitnom podaní. 22. Súd uznesením č. k. 19C/8/2015-64 zo dňa 13.04.2016 pripustil, aby do konania na strane žalovaného ako ďalší účastník vstúpila žalovaná v 3. rade: V. C., bytom H.. K. XX, Bratislava, zároveň pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,00 euro, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy od 08.12.2014 až do zaplatenia a trovy konania vo výške 180 euro, všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na číslo účtu XXXXXXXXXXX/XXXX, pričom plnením jedného z nich zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z nich. 23. Súd podaním zo dňa 19.04.2016 vyzval žalovaného v 2. rade na vyjadrenie sa k späťvzatiu žaloby žalobcom s tým, že ak sa v lehote uvedenej súdom nevyjadrí, bude mať súd za to, že so späťvzatím súhlasí. Vzhľadom na to, že sa žalovaný v 2. rade k späťvzatiu žaloby žalobcom nevyjadril, súd uznesením č. k. 19C/8/2015-71 zo dňa 6. júna 2016 konanie voči žalovanému v 2. rade spoločnosti Alligo s. r. o., so sídlom H. Meličkovej 15, Bratislava, IČO: 43 882 838 zastavil a žiadnemu z účastníkova konania nepriznal náhradu trov konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.07.2016. 24. Dňa 08.07.2016 predložil žalobca súdu oznámenie o zmene právneho zastúpenia s tým, že v konaní ho bude ďalej zastupovať Mgr. Martin Paškala, advokát so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava. 25. Na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 05.10.2016 sa nedostavil žalovaný v 1. rade a žalovaná v 3. rade napriek tomu, že boli súdom predvolaní, pričom zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote z adresy ich trvalého pobytu: H. K. XX, Bratislava. Súd poučil účastníkov o novej procesnej právnej úprave účinnej od 01.07.2016, zároveň im oznámil, že súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a v zmysle § 180 CSP súd bude konať v neprítomnosti žalovaného, nakoľko títo súdu svoju neprítomnosť neospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania. 26. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava zmeneného návrhu tak, ako ho súd pripustil dňa 13.04.2016 s tým, že z opatrnosti žaluje naďalej aj žalovaného v 1. rade, pretože on uviedol číslo účtu žalovanej v 3. rade a uviedol žalobcu do omylu. Žalobca je toho názoru, že predložili všetky relevantné dôkazy k tomu, aby súd mohol rozhodnúť vo veci, chceli sa dohodnúť so žalovaným v 1. rade ale ako je zrejmé, tento má k celému konaniu negatívny postoj a suma vo výške 3.000,- euro dosiaľ žalobcovi vrátená nebola. Žiadajú, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade a v 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 3.000,- euro s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 3.000,- euro od 08.12.2014 do zaplatenia a zároveň žiadajú aj trovy konania. Žalobca nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy, neoznačil iné prostriedky procesného útoku, obrany, popretie skutkových tvrdení a hmotnoprávne námietky. 27. Súd podľa § 204 CSP vykonal dôkazy listinami: výpis z účtu zo dňa 06.05.2013, výzva na vrátenie pôžičky zo dňa 14.11.2014 s podacím lístkom a prevzaté žalovaným v 1. rade dňa 20.11.2014. 28. Z predložených dôkazov má súd za preukázané, že žalobca vložil na účet č. XXXXXXXXXXX/ XXXX, VÚB SENIOR sumu vo výške 3.000 euro s úmyslom poskytnúť pôžičku žalovanému v 1. rade na dostavbu tribúny. Žalobca podaním zo dňa 14.11.2014 vyzval žalovaného v 1. rade na vrátenie pôžičky do 08.12.2014. Žalovaný v 1. rade si prevzal výzvu dňa 20.11.2014. Žalobca taktiež žiadal o vrátenie žalovanej sumy žalovaného v 2. rade, voči ktorému bolo konanie uznesením č. k. 19C/8/2015-71 zo dňa 6. júna 2016 zastavené. 29. Podľa tvrdenia žalovaného v 1. rade, ktoré v konaní nebolo spochybnené, účet č. XXXXXXXXXXX/ XXXX, VÚB SENIOR, na ktorý bola žalobcom vložená suma vo výške 3.000,- euro patrí žalovanej v 3. rade, preto súd pripustil vstup žalovanej v 3. rade do konania. Žalobca vložil peniaze na účet žalovanej v 3. rade s úmyslom poskytnúť pôžičku žalovanému v 1. rade na stavbu tribúny. Žalobca nemal žiadny právny dôvod poskytnúť sumu vo výške 3.000,- euro žalovanej v 3. rade, preto má súd za to, že žalovaná v 3. rade sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu tým, že nevrátila sumu vo výške 3.000,- euro, ktorá jej bola vložená na účet bez právneho dôvodu. Konanie žalovanej v 3. rade, ktorým prijala sumu vo výške 3.000,- euro od žalobcu bez právneho dôvodu, resp. bez akéhokoľvek právneho vzťahu existujúceho medzi ňou a žalobcom má podľa názoru súdu znaky bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. OZ., v zmysle ktorého je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 30. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ"), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 31. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 32. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 33. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 34. Podľa § 517 ods. 1 OZ veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 35. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 36. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 37. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 38. Podľa § 261 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 39. Podľa § 261 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 40. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania žalobe voči žalovanej v 3. rade v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe o skutkových okolnostiach týkajúcich sa sporu považoval za nesporné. Žalobca vložil na účet č. XXXXXXXXXXX/XXXX, VÚB SENIOR sumu vo výške 3.000 euro s úmyslom poskytnúť pôžičku žalovanému v 1. rade na dostavanie tribúny. V konaní vyšlo najavo, že tento účet patrí žalovanej v 3. rade, pričom žalovaná v 3. rade prijala sumu vo výške 3.000 euro bez právneho dôvodu čím sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu. Žalobcovi tak vznikla pohľadávka voči žalovanej v 3. rade vo výške 3.000 euro. Vzhľadom na to že žalovaná v 3. rade sa na pojednávanie nedostavila, napriek tomu, že bola naň v zmysle § 106 ods. 1 písm. a) CSP riadne predvolaná, súd má za to že žalovaná v 3. rade v konaní nespochybňuje právny základ ani výšku žalovanej pohľadávky, v konaní netvrdila ani nepreukázala, že sumu vo výške 3.000 euro, ktorá bola poukázaná žalobcom dňa 06.05.2013 na jej účet žalobcovi vrátila. Preto súd po zvážení skutkových okolností veci zistených
vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny bol podaný dôvodne. 41. Keďže žalovaný v 3. rade je doposiaľ v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi v súlade s § 517 ods. 2 OZ okrem žalovanej istiny aj úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.000,- euro od 08.12.2014 do zaplatenia. 42. Vzhľadom na to, že žalovaná v 3. rade získala od žalobcu sumu vo výške 3.000,- euro z titulu bezdôvodného obohatenia, súd zamietol žalobu voči žalovanému v 1. rade, nakoľko na základe predložených dôkazov dospel k záveru, že žaloba voči žalovanému v 1. rade bola podaná bezdôvodne. 43. V prejednávanej veci rozhodol súd o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, na náhradu ktorých zaviazal súd žalovaného v 3. rade, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.