Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-423-2015.pdf
PDF · 118.39 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/423/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanej: M. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. D. P. J., občan SR, o zaplatenie sumy 1.237,90 € s prísl., takto
rozhodol:
I/
Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .
II/
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 02. 12. 2015 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1.237,90 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.167,57 € od 01. 12. 2013 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že nadobudol pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29. 10. 2014 od postupcu Slovenská sporiteľňa, a. s. Postupca a žalovaná uzavreli Zmluvu o bežnom účte dňa 17. 01. 2003 v znení neskoršieho Dodatku, dňa 19. 12. 2005 uzavreli Zmluvu o kontokorentnom úvere, predmetom ktorého bolo poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu žalovanej. Povolené prečerpanie sa realizuje tým spôsobom, že banka realizuje platobné príkazy žalovanej na prevod alebo výbery v hotovosti z účtu žalovanej aj vtedy, ak nebude existovať jej pohľadávka voči banke z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu žalovaného alebo vkladom v hotovosti na účet žalovanej. Zároveň sa žalovaná zaviazala povolené prečerpanie splácať formou započítania pohľadávky banky proti pohľadávke žalovanej z účtu, vždy v momente vzniku pohľadávky žalovanej z jej účtu v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorili Všeobecné obchodné podmienky a žalovaná podpisom zmluvy vyslovila s nimi súhlas. Žalovaná využila možnosť prečerpania na bežnom účte, ale svoj záväzok na vrátenie povoleného prečerpania nesplnila riadne a včas, preto v súlade so zmluvou a Všeobecnými obchodnými podmienkami banka dňa 18. 11. 2013 písomne odstúpila od zmluvy. Žalobca výzvou zo dňa 02. 11. 2015 vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby činí 1.237,90 € a pozostáva z istiny vo výške 1.167,25 €, úroku vo výške 0,32 €, úroku z omeškania vo výške 70,33 €.
2. Súd po predbežnom preskúmaní žaloby vyzval žalovaného na špecifikáciu podanej žaloby v lehote do 10-tich dní od doručenia výzvy, najmä, aby špecifikoval, na základe akých úkonov zo strany žalovanej a v akom období vznikla žalovaná istina, či táto zahŕňa aj poplatky, prípadne iné sankcie, či po vzniku dlžných súm žalovaná tieto nejakým spôsobom uhrádzala a ako boli úhrady započítané na dlhu, aké
poplatky, aký úrok, úrok z omeškania bol žalovanej účtovaný, akým spôsobom bol uhrádzaný, resp. aké platby žalovanej boli použité na ich zaplatenie. Taktiež bol vyzvaný na preukázanie aktívnej legitimácie - predložiť dôkaz o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej, prípadne Zmluvu o postúpení pohľadávky. Žalovaný faxovým podaním zo dňa 22. 06. 2016, doplnený písomným podaním, doručené súdu 24. 06. 2016 (postup v súlade s § 42 ods.1 O. s. p., procesný predpis platný v čase písomného podania), doložil súdu na preukázanie aktívnej legitimácie Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 29. 10. 2014 spolu s časťou prílohy preukazujúcou prevod žalovanej pohľadávky a zároveň súdu oznámil, že pri postúpení pohľadávky mu nebola odovzdávaná dokumentácia, ktorú požaduje súd. Písomným podaním doručené tunajšiemu súdu 30. 08. 2016 žalobca okrem ospravedlnenia svojej neúčasti na vytýčenom pojednávaní doplnil históriu splácania úveru žalovanou a uviedol, že v zmysle Zmluvy o kontokorentnom úvere bol žalovanej poskytnutý úverový rámec 995,82 €. Z priloženého výpisu z účtu vyplýva, že zostatok na účte k 28. 10. 2014 bol - 1.167,25 €. Zároveň uviedol, že považuje bez právneho významu uvádzať, akým spôsobom právny predchodca žalobcu započítal jednotlivé platby, pretože šlo o bežný účet v banke, ktorý zároveň umožňoval klientovi disponovať finančnými prostriedkami do výšky úverového rámca, za čo bol povinný v zmysle zmluvy platiť úrok z prečerpania vo výške 12,15 % ročne. Právny predchodca žalobcu pristúpil k odpisu tejto pohľadávky, pričom došlo k odpísaniu pohľadávky v hodnote 1.167,25 €. Právny predchodca žalobu vyčíslil úrok z omeškania ku dňu postúpenia pohľadávky vo výške 70,33 €. Žalovaná suma je potom súčtom položiek istiny 1.167,25 €, úroku vo výške 0,32 € a úroku z omeškania vo výške 70,33 €. Zároveň žalobca dodal, že pohľadávka bola generovaná bankovým systémom, ktorý nie je možné fyzicky ovplyvniť, ani zasiahnuť do jeho výpočtov a vykonávaných operácií, je certifikovaný a podlieha dohľadu NBS. Preto výpis z účtu je relevantným dôkazom preukazujúcim výšku uplatneného nároku žalobcu v tomto konaní.
3. Žalobu žalobcu sa nepodarilo súdu doručiť žalovanej do vlastných rúk, preto súd šetrením zisťoval súčasný pobyt žalovanej. Žalovaná má v registri obyvateľov evidovaný trvalý pobyt na adrese P. D. P. J.. Na adrese uvedenej žalobcom bolo políciou zistené, že sa tam žalovaná nezdržiava minimálne 8 rokov, mala sa zdržiavať práve v P. D. P. J., pravdepodobne u svojej matky. Ďalej bolo zistené, že rodičia žalovanej dňa 19. 01. 2015 nahlásili jej nezvestnosť a toho času je vyhlásené pátranie po žalovanej, pričom vykonaným šetrením sa doposiaľ nepodarili zistiť žiadne skutočnosti k miestu jej súčasného pobytu. Z dôvodu neznámeho pobytu žalovanej jej súd ustanovil procesného opatrovníka a to uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 27. 05. 2016 č. k. 18C 423/2015-39, rozhodol tak podľa § 29 ods.2, 6 O. s. p. Ustanovenému opatrovníkovi bola zároveň doručená do vlastných rúk dňa 02. 06. 2016 žaloba spolu s výzvou, aby sa k žalobe v lehote do 10-tich dní od jej doručenia vyjadril. Opatrovník sa k podanej žalobe nevyjadril. Dňom 01. 07. 2016 vstúpil do platnosti nový Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj pre konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods.1 C. s. p.). Nový procesný poriadok stanovuje postup súdu v prípade, že je pobyt strany v konaní pre súd neznámy, avšak neumožňuje pre tento prípad ustanoviť strane v konaní procesného opatrovníka. Preto súd uznesením zo dňa 12. 09. 2016 zrušil ustanovenie opatrovníčky pre žalovanú.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 05. 10. 2016 a to v neprítomnosti sporových strán, ktorým bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil faxovým podaním zo dňa 28. 09. 2016 z dôvodu hospodárnosti konania, žalovanej bolo predvolanie doručené cestou oznámenia na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s ustanovením § 106 ods.3 C. s. p. rovnako riadne a včas, žalovaná svoju neúčasť neospravedlnila, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, čím boli splnené podmienky ustanovenia § 180 C. s. p. Súd po oboznámení sa so žalobou a predloženými listinnými dokladmi zistil nasledujúci stav veci.
5. Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalovaná uzavreli Zmluvu o bežnom účte dňa 17. 01. 2003, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu v mene SKK s č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. V zmluve majiteľ účtu prehlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami banky ako aj Sadzobníkom, súhlasí s nimi, zaväzuje sa ich dodržiavať. Zmluvné strany uzavreli dňa 19. 12. 2005 Zmluvu o kontokorentnom účte, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru č. XXXXXXXXXX/X/X bankou v prospech dlžníka s dojednanými podmienkami a to výška úverového rámca 30.000,-- € (995,82 €), s úrokovou sadzbou 12,15 % ročne, splatnosťou úrokov mesačne k poslednému dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru 18. 12. 2006. V článku 2 sa veriteľ zaviazal, poskytnúť dlžníkovi úver takým spôsobom, že bude realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu uvedeného v článku 1 zmluvy aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova
pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet, a to do výšky úverového rámca. Podľa bodu 3, ak bude rozsah čerpaného úveru väčší ako je výška úverového rámca v čase pred dňom konečnej splatnosti úveru, dlžník je povinný veriteľovi zaplatiť úrok z prečerpania vo výške určenej veriteľom zverejnením zo sumy, o ktorú je rozsah čerpaných peňažných prostriedkov väčší ako výška úverového rámca. Podľa bodu 4 je dlžník povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky podľa Sadzobníka a náklady veriteľa spojené s úverom. Podľa bodu 5, pohľadávka veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina, úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom. Podľa bodu 6, v prípade omeškania dlžníka so splácaním istiny, úrokov, poplatkov, prípadne iných nákladov je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške učenej veriteľom zverejnením a dlžník je povinný úrok z omeškania zaplatiť. Podľa bodu 8 sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny. Podľa článku 3, bod 1 sa zmluva uzatvára na dobu určitú a to na dobu 1 roka od podpísania zmluvy. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu 1 roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej alebo predĺženej), že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka. Podľa bodu 2 je úver splatný v deň splatnosti uvedený v zmluve. V prípade predĺženia zmluvy podľa predchádzajúceho bodu sa splatnosť úveru predlžuje o dobu, o ktorú bola predĺžená účinnosť zmluvy, t. j. o 1 rok. Podľa bodu 8 sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
6. Žalobca predložil súdu Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalovanou zo dňa 17. 01. 2003, predmetom ktorej bolo vydanie a používanie platobnej karty k bežnému účtu žalovanej, ako aj ďalšiu Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 25. 03. 2009, predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty k bežnému účtu žalovanej.
7. Podľa Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne (čl. 15 až 23), podľa bodu 5.3.5 písm. d/, e/ je banka oprávnená bez platobného príkazu odpísať prostriedky z účtu klienta na úhradu poplatkov v súlade so Sadzobníkom a nákladov podľa bodu 16 VOP a na úhradu pohľadávok banky a to aj v prípade, ak na účte klienta nie je dostatok prostriedkov na jeho vykonanie, a na účte klienta evidovať debetný zostatok. Podľa bodu 5.3.6 sa klient a banka dohodli, že banka je z dôvodu, ak je klient v omeškaní so splatením pohľadávky, ktorú voči nemu banka eviduje, oprávnená odpísať z účtu peňažné prostriedky vo výške pohľadávky a to aj bez predloženia platobného príkazu a aj v prípade, ak na účte nie je dostatok prostriedkov a zaúčtovaním na ťarchu účtu bude banka na účte evidovať nepovolený debetný zostatok. Podľa bodu 7.3.1 - splácanie kontokorentného úveru, pohľadávka z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčastí a príslušenstva bude do konečnej splatnosti úveru splácaná formou započítania pohľadávky z úveru banky voči klientovej pohľadávke z účtu a to v momente vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú. Ak ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov či iných nákladov nebude na účte dostatok prostriedkov na ich úhradu a dohodnutý úverový rámec bude vyčerpaný v celej dohodnutej výške, klient a banka sa dohodli na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky, úroky z omeškania poplatky a iné náklady spojené s úverom vo forme zaťaženia účtu i keď neexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu a úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške. Na základe tejto skutočnosti bude rozsah čerpaného úveru vyšší ako je výška dohodnutého úverového rámca (nepovolené prečerpanie), a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie minimálne na výšku dohodnutého úverového rámca a zaplatiť úroky z prečerpania dohodnuté v základných podmienkach zmluvy o úvere. Podľa bodu 7.3.8 pri splácaní pohľadávky z úveru sa z došlých súm uhrádzajú jednotlivé záväzky klienta v tomto poradí: splatné poplatky a náklady banky súvisiace s úverom v poradí od najskôr splatného záväzku, úroky z omeškania podľa poradia od najskôr splatného úroku z omeškania, úroky z prečerpania podľa poradia od najskôr splatného úroku, úroky podľa poradia od najskôr splatného úroku a istina úveru. Ak má banka splatné pohľadávky z úveru voči klientovi a to aj na základe iných zmlúv, poradie splatenia pohľadávok je oprávnená určiť banka. Podľa bodu 7.4.1 zmluva o úvere určí výšku úrokovej sadzby, na základe ktorej sa vypočítajú úroky, ktoré je klient povinný platiť banke počas trvania úrokového obdobia do dňa splatenia úveru vrátane. Podľa bodu 7.4.2 sa úver úročí denne odo dňa poskytnutia úveru vrátane do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru vrátane. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru za príslušné úrokové obdobie dohodnuté v zmluve o úvere. Podľa bodu 17.2 je banka oprávnená odstúpiť od zmluvy najmä podľa písm. b) ak klient porušil ustanovenia zmluvy podstatným spôsobom alebo
je v omeškaní so splácaním svojho peňažného záväzku voči banke. Podľa bodu 10.3 pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Podľa bodu 10.5 klient oznamuje banke adresu, na ktorú mu bude banka zasielať alebo oznamovať všetky oznámenia a dokumenty, klient informuje banku o akejkoľvek zmene týchto údajov. Ak klient o takejto zmene banku neinformuje, považuje sa doručenie vykonané na poslednú známu adresu banke za riadne vykonané.
8. Podľa listu s názvom Odstúpenie od zmluvy, oznámila banka žalovanej dňa 18. 11. 2013, že v súlade s Obchodnými podmienkami odstupuje od Zmluvy o sporožírovom účte a Zmluvy, na základe ktorej bolo poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu a zároveň banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Výška pohľadávky banky z bežného účtu/povoleného prečerpania je 1.182,12 € a žalovaná bola vyzvaná, aby pohľadávku banky uhradila v lehote do 7 dní od doručenia oznámenia, inak bude svoju pohľadávku vymáhať súdnou cestou.
9. Listom zo dňa 11. 11. 2014 oznámila banka žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu s tým, že výška pohľadávky činila 1.237,90 € s príslušenstvom. Doklad o doručovaní oznámenia žalobca nedoložil. Žalobca doložil Zmluvu o postúpení pohľadávky (čl. 53 až 60) zo dňa 29. 10. 2014, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcom, ktoré boli špecifikované v prílohe zmluvy s tým, že na žalobcu prešla pohľadávka spolu s príslušenstvom, v prílohe bola žalovaná pohľadávka evidovaná ako pohľadávka z nepovoleného prečerpania na účte FO vo výške 1.237,90 €.
10. Výzvou zo dňa 02. 11. 2015 bola žalovaná žalobcom vyzvaná na úhradu dlhu vo výške 1.295,88 € najneskôr do 12. 11. 2015 z dôvodu prevzatia pohľadávky od Slovenskej sporiteľne, a. s.
11. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.09.2007), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ods. 2, Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 3 Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Predmetné ustanovenie zákona prešlo následne rôznymi úpravami, podľa prechodných ustanovení následných noviel sa vznik a nároky z dovtedy vzniknutých právnych vzťahov posudzovali podľa pôvodnej právnej úpravy. Napriek tomu, že cit. zák. ustanovenie explicitne nevymenúva zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ani zmluvu o bežnom účte ako zmluvu spotrebiteľskú, doterajšou rozhodovacou činnosťou súdov SR bolo ustálené, že za spotrebiteľskú zmluvu možno považovať každú zmluvu, ktorá je uzatváraná medzi dodávateľom na jednej strane, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. a spotrebiteľom na strane druhej, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tomu zodpovedá aj súčasná právna úprava cit. ust. § 52 OZ. Nemali by byť teda žiadne pochybnosti a žalobca to ani nepopieral, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových služieb) a žalovanou ako spotrebiteľom jeho služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že sporný vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“).
13. Okrem toho v tom čase platila definícia typovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších noviel, spotrebiteľskou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumejú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, Obchodného zákonníka <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
14. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného do 31.12.2007), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
14.1. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14.2. Podľa § 261 ods.6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, (okrem iných) zmluvy o úvere (§ 497).
14.3. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Pre spotrebiteľský vzťah je typické, že naň dopadá právna úprava predpisov civilného práva. Súd konštatuje, že pokiaľ v zmluve došlo k dohode o voľbe Obchodného zákonníka (čl. III bod 8. Zmluvy) pre uvedený zmluvný vzťah, táto dohoda je zjavným obchádzaním zákonných ustanovení na ochranu práv spotrebiteľa, preto je absolútne neplatnou podľa § 39 OZ. Obdobné posúdenie bolo prezentované vo viacerých súdnych rozhodnutiach a práve pod vplyvom uvedenej praktiky dodávateľov došlo následne k zmene právnej úpravy ust. § 52 a nasl. OZ, ktoré jednoznačne uprednostňujú použitie predpisov civilného práva pre spotrebiteľský vzťah. Napriek úprave zmluvy o úvere ako tzv. „absolútneho obchodného vzťahu“, otázky pri dvojakej úprave normami občianskeho civilného práva a práva obchodného, súd posudzoval podľa noriem občianskeho práva, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia (viď aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 2/2013, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. 1US 402/2013 zo dňa 19. 06. 2013). 16. Na zdôraznenie správnosti uvedených úvah súd uvádza z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 02. 2013, pod sp. zn. 6Co/81/2012 nasledovné odôvodnenie:
16.1. Niet dôvod nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo a prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, resp. postupníka jeho pohľadávky a odsúval uplatnenie práva na súde. Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej „smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro,bod25,26,27).
16.2. Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 54 ods. 1 ÚZ s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča smernica Rady 93/13 /EHS (čl. 8 smernice). Žalobca v odvolaní odkazuje na literatúru, podľa ktorej vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje a ako už uviedol, postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku a vrátane zabezpečenia úveru, ktorý odvolací súd nespochybňuje, že je absolútnym obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa však použije občianskoprávna úprava. Iná vec by bola, ak by išlo o úver medzi dvomi nepodnikateľmi (C2C), alebo dvoma podnikateľmi (B2B), resp. ak by nešlo o spotrebiteľskú zmluvu. Treba pripomenúť, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ resp. ich nedá do súladu s § 54 ods. 1 OZ v zmysle § 879f ods. 3, 4 OZ, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 OZ). O takýto rozpor ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie.»
17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (úč. do 31.12.2007), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa ods. 2, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Podľa ods. 4, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17.1. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka (úč. od 01.01.2008), pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
17.2. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ods. 2, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
18. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že nárok žalobcu je nepreukázaný a preto nemožno jeho žalobe vyhovieť. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcov nárok, ktorý získal na základe postúpenia pohľadávky, vyplynul zo záväzkovo-právneho vzťahu uzavretého medzi bankou a žalovanou. Žalovaná si v Slovenskej sporiteľni otvorila bežný účet a následne k bežnému účtu bola uzavretá Zmluva o kontokorentnom úvere, ktorú po právnej stránke súd hodnotí ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere - poskytnutie finančných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľské spory sa v konaní pred súdom radia medzi spory s ochranou slabšej strany, ktorou v tomto prípade je nepochybne spotrebiteľ. Uvedené je zvlášť zdôraznené aj v nových procesných pravidlách platných od 01. 07. 2016 v ustanoveniach § 290 a nasl. Civilného sporového poriadku. Táto právna úprava v plnom rozsahu korešponduje doterajšej judikatúre súdov Slovenskej republiky ako aj ESD. Žalobca, ktorý nadobudol pohľadávku zo spotrebiteľského vzťahu si potom musí byť vedomý, že pri uplatnení tejto pohľadávky v konaní pred súdom súd poskytuje ochranu slabšej zmluvnej strane, t. j. spotrebiteľovi a to tým spôsobom, že môže vykonávať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak to považuje za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V konaní pred súdom to znamená, že aj v prípade, ak je spotrebiteľ ako sporová strana nečinný, súd na zabezpečenie jeho štandardných spotrebiteľských práv je povinný mu poskytnúť ochranu do takej miery, aby boli zachované práva spotrebiteľa, ktoré mu priznáva právny poriadok. Súd preto preskúmava zmluvné vzťahy, z ktorých vyplynul nárok veriteľa najmä s prihliadnutím na to, či zmluva alebo jej neoddeliteľné súčasti neobsahujú ustanovenia, ktoré by bolo možné hodnotiť ako neplatné, neprijateľné, spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Aj v tomto konkrétnom prípade súd podrobil zmluvný vzťah medzi bankou a žalovanou kontrole zmluvných podmienok ex offo. Súd konštatuje, že na jeho výzvu žalobca bližšie nešpecifikoval spôsob, akým došlo k vyčísleniu uplatneného nároku najmä vo vzťahu k istine vo výške 1.167,25 €. Po preskúmaní listinných dokladov súd konštatuje, že žalobca súdu predložil Zmluvu o kontokorentnom úvere, kde výška úverového rámca bola dojednaná na 995,82 € (30.000,-- Sk). Podľa výpisu z bankového systému, ktorým žalobca preukazoval vznik výšky istiny, súd konštatuje, že v tomto výpise sa nachádzajú položky 1 až 17 v období od 18. 11. 2013 do 24. 11. 2013 s názvami - Podpísanie úverovej zmluvy, Zmena parametrov na úvere, Zvýšenie hodnoty poskytnutého úveru, Zmena splátkového kalendára, Skrátenie splatnosti úveru, Čerpanie úveru. Ku všetkým týmto transakciám je priradený zostatok 1.167,25 €. Z takéhoto prehľadu však vôbec nie je zrejmé, na základe čoho mohla vzniknúť istina vo výške 1.167,25 €. Súd poukazuje v tomto smere na znenie Všeobecných obchodných podmienok, ktoré pri kontokorentných úveroch umožňovali banke postupovať tak, že banka bola oprávnená uspokojiť svoje splatné nároky aj bez príkazu klienta odpísaním prostriedkov z účtu klienta a to bez ohľadu na to, či sa na účte klienta nachádza dostatok finančných prostriedkov. Takto bola banka oprávnená postupovať kedykoľvek až do výšky dojednaného úverového rámca, dokonca aj v tom prípade, ak by sa prekročil takto dojednaný úverový rámec, čo následne banka považovala za nepovolené prečerpanie. Nepovolené prečerpanie bolo sankcionované samostatným úrokom, jeho výška však súdu známa nebola. Okrem toho v zmysle Zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok bola banka oprávnená úroky a poplatky pripísať k istine a následne ich opätovne úročiť dojednaným úrokom. Takýmto spôsobom sa neprimerane navyšuje dlh klienta, pričom nie je neobvyklé, že klient dlhodobo nevykonáva žiadne úkony vo vzťahu k účtu, ale banka dlhodobo len inkasuje úroky a poplatky, ktoré následne pripisuje ako úverovú istinu a v nasledujúcom období ich opätovne úročí či už dojednaným úrokom, prípadne i úrokom z omeškania. Ďalej si banka vymienila vo Všeobecných obchodných podmienkach právo určiť, v akom poradí budú jej splatné jednotlivé pohľadávky uhrádzané, pričom toto poradie je zjavne v neprospech klienta ako spotrebiteľa, pretože banka si v prvom rade uhrádza splatné poplatky, úroky, úroky z omeškania a až
napokon istinu, ktorým spôsobom dochádza k tomu, že sa opätovne len neprimerane navyšuje dlh klienta a len minimálne dochádza k úhrade istiny. Takýto postup je vo výslovnom rozpore so súčasným znením § 566 ods.2 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených úvah potom nemožno uzavrieť, že žalovaná istina, ktorá bola vyčíslená postupcom v Zmluve o postúpení pohľadávok vo výške 1.167,25 € spolu s príslušenstvom, bola vyčíslená bankou oprávnene, pričom na žalobcu ako postupníka mohla platne prejsť len platná pohľadávka. Žalobca nepredložil súdu žiadne dôkazy o tom, že nadobudol platnú pohľadávku v žalovanej výške a preto súd konštatuje, že neuniesol dôkazné bremeno o oprávnenosti svojho nároku, preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
19. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., podľa ktorého sa priznáva náhrada trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. V tomto prípade bola úspešná žalovaná, súd však nezistil, že by jej v súvislosti s konaním vznikli trovy a preto vyslovil, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.