Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-165-2015.pdf
PDF · 81.82 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/165/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: B. T., nar. XX.XX.XXXX, a F. T., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Slovenská republika, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova, 7/A, Bratislava, deti rodičov: matky D. T., štátna príslušnosť: Slovenská republika, trvale bytom T. X, XXX XX T., a otca O. T., štátna príslušnosť: Slovenská republika, trvale bytom H. H. XX, XXX XX Q., právne zastúpený JUDr. Lýdiou Ráckovou, advokátkou, so sídlom Lichnerova 72, 903 01 Senec, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o zvýšení výživného na maloleté deti B. T., nar. XX.XX.XXXX, a na maloletú F. T., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté deti“), v nasledovnom znení:
I. Otec s a z a v ä z u j e platiť zvýšené výživné na maloletú B. T., nar. XX.XX.XXXX, v sume 250,- Eur a na maloletú F. T., nar. XX.XX.XXXX, v sume 200,- Eur, ktoré sa zaväzuje platiť vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
II. Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 5C/212/2010-135 zo dňa 29.04.2011, a to v časti výroku o výživnom na maloleté deti.
III. Súd konanie v časti o zmenu úpravy styku z a s t a v u j e.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 30.11.2015 sa matka maloletých detí domáhala zvýšenia výživného na maloletú B. zo sumy 120,- Eur mesačne na sumu 400,- Eur mesačne a na maloletú F. zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 400,- Eur, počnúc od 01.09.2015 z dôvodu, že sa od času ostatného rozhodnutia súdu, rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 5C 212/2010-135 zo dňa 29.04.2011, právoplatného dňa 20.06.2011 zmenili pomery najmä na strane maloletých detí.
2. Otec maloletých detí sa návrhom doručeným súdu dňa 29.12.2015 domáhal prostredníctvom právnej zástupkyne zmeny úpravy styku s maloletými deťmi s odôvodnením, že styk otca s maloletými deťmi sa v rozsahu dohody rodičov schválenej súdom rozsudkom označeným v odseku 1 nerealizuje, nakoľko sa otcovi maloletých detí naskytla príležitosť pracovať v I., ktorú otec využil a toho času tak žije a pracuje v I., pre ktorú objektívnu prekážku nevie otec styk v pôvodne určených termínoch realizovať. Otec B. a F. sa snaží s matkou detí dohodnúť na styku v čase svojho pobytu na Slovensku v čase jeho
pracovného voľna, resp. dovolenky, s matkou detí však podľa jeho tvrdení nie je rozumná dohoda. Deti trpia odmietavým prístupom matky. Otec navrhol súdu, aby styk otca s maloletými deťmi preto zmenil.
3. Dňa 24.06.2016 bolo súdu doručené podanie právnej zástupkyni otca, ktorým v zastúpení otca právna zástupkyňa vzala návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi späť a žiadala konanie zastaviť, čo odôvodnila tým, že otec maloletých detí vzhľadom na charakter jeho zamestnania v I. nevie vopred špecifikovať možné termíny styku s deťmi, nie je preto v jeho možnostiach upraviť návrh v zmysle výzvy súdu tak, aby mohol byť rozsudok v časti zmeny úpravy styku vykonateľný.
4. Na pojednávaní dňa 05.10.2016 rodičia maloletých detí B. a F. napokon uzavreli dohodu o zvýšení výživného.
5. Kolízny opatrovník ako zástupca maloletých detí v konaní odporučil súdu schváliť dohodu rodičov schváliť, nakoľko mal za to, že je v záujme maloletých detí.
6. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
7. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, prvotným a nevyhnutným predpokladom pre možnosť zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom, v tomto prípade pre zvýšenie výživného na maloleté deti určeného rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.04.2011, č.k. 5C 212/2010-135, právoplatného dňa 20.06.2011 je zmena pomerov, ktorú je súd povinný skúmať skôr ako pristúpi k samotnému prejednaniu veci. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu.
12. Konajúci súd sa preto v prvom rade vysporiadal s otázkou, či v prejednávanej veci nastala oproti stavu v čase vydania ostatného rozhodnutia zmena pomerov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase vydania vyššie uvedeného súdneho rozhodnutia o výživnom mala maloletá B. X roky a navštevovala materskú školu, maloletá F. mala X roky a bola v celodennej osobnej starostlivosti matky, pričom v čase podania návrhu na zvýšenie výživného matkou mala B. X rokov a navštevovala X. ročník základnej školy, maloletá F. mala X rokov a navštevovala X. ročník základnej školy. Súd mal za preukázané, že od času posledného rozhodnutia došlo k zmene pomerov, nakoľko nástupom na povinnú školskú dochádzku vzrástli odôvodnené potreby maloletých detí. Súd pri ustálení otázky týkajúcej sa zmeny pomerov prihliadol v zmysle ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine aj na vývoj životných nákladov.
13. Súd sa pri schvaľovaní dohody rodičov o zvýšení výživného riadil úvahou súladnou aj so zákonnou požiadavkou určovania výživného spočívajúcou okrem iného, tiež v hodnotení schopností a možností rodičov platiť výživné, v rámci ktorej sa zisťuje nielen ich skutočný príjem, ale aj skutočnosti odôvodňujúce záver, že tento príjem zodpovedá telesným a duševným možnostiam rodiča, ich skúsenostiam, plneniu pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam uplatnenia. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného súd dospel k záveru, že zvýšenie výživného je primerané, ako vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletých detí tak aj zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Súd taktiež prihliadol na skutočnosť, že otec iné vyživovacie povinnosti nemá.
14. Súd mal z listinných dôkazov preukazujúcich príjem otca maloletých detí v konaní za zistené, že otec je v súčasnosti zamestnaný v spoločnosti B., F., R. T., jeho čistý mesačný príjem za obdobie 6 až 8/2016 dosahoval v priemere X XXX,XX Eur. V konaní netvrdil ani nepreukázal žiadnu skutočnosť týkajúcu sa jeho zdravotného stavu, ktorá by jeho pracovné schopnosti a možnosť uplatnenia znižovala. Súd v rámci rozhodovania zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec maloletých detí je v produktívnom veku.
15. V rámci rozhodovania o schvaľovaní dohody o výživnom na maloleté deti, súd vychádzal jednak z preukázaných výdavkov na maloleté deti, zárobkových a majetkových pomerov rodičov. V konaní bolo zistené, že maloleté deti toho času bývajú spolu so svojou matkou v obci P., navštevujú B. X. ročník a F. X. ročník základnej školy, zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom preukázané neboli. V danom prípade súd prihliadol aj na skutočnosť, že matka sa o deti osobne stará, otec sa s deťmi stretáva sporadicky, podľa jeho možností pricestovať za deťmi na územie Slovenska. Otec argumentoval tým, že v súvislosti s realizáciou styku mu vznikajú tiež náklady na prepravu.
16. Súd po zvážení všetkých skutočností schválil dohodu rodičov o zvýšení výživného, na základe ktorej sa otec zaviazal platiť zvýšené výživné na maloletú B. v sume 250,- Eur mesačne a maloletú F. v sume 200,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, nakoľko výšku zvýšeného výživného považoval zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletých detí, zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, pričom prihliadol tiež na odporúčanie kolízneho opatrovníka maloletých detí.
17. Súd postupom podľa § 29 Civilného mimosporového poriadku („CMP“) konanie v časti o návrhu otca na zmenu úpravy styku zastavil, nakoľko v tejto časti bol zo strany otca návrh vzatý späť, ostatní účastníci so späťvzatím súhlasili a súd vzhľadom na skutočnosť, že bolo zistené, že matka otcovi styk s maloletými deťmi riadne umožňuje nemal za potrebné v konaní pokračovať.
18. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd usúdil, že v danom prípade sa o výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania, podľa ktorej si každý z účastníkov trovy konania znáša sám, nejedná.
19. Potom čo bo rozsudok vyhlásený, odôvodnený a bolo dané poučenie o opravnom prostriedku sa účastníci konania sa účastníci konania vzdali práva podať odvolanie v zmysle § 368 Civilného sporového poriadku, a to v celom rozsahu s výnimkou výroku o schválení rodičovskej dohody, voči ktorému rodičia v zmysle § 122 CMP nie sú oprávnení podať odvolanie.
Poučenie:
1. Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie (§ 122 Civilného mimosporového poriadku).
2. Proti výroku o zastavení konania v časti o zmenu úpravy styku a výroku o trovách konania je podanie odvolania právne neúčinné, nakoľko účastníci konania sa v zmysle ust. § 368 Civilného sporového poriadku po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.