Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-139-2016.pdf
PDF · 79.88 KB
Case nature
Subarea
2CoE/139/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a členov senátu JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Dany Wänkeovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, ako i spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, A. E., pre vymoženie pohľadávky 62,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1Er/1911/2015-6 zo dňa 02.02.2016, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1Er/1911/2015-6 zo dňa 02.02.2016 p o t v r d z u j e .
Povinný a súdny exekútor n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie. O trovách exekučného konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil poukazujúc na ustanovenie § 251 ods. 4, § 104 ods. 1 veta prvá a § 159 ods. 3 O.s.p. v podstate existenciou neodstrániteľnej prekážky konania - prekážkou res iudicata. Oprávnený sa v tomto exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie na základe toho istého exekučného titulu (rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 4364/06 zo dňa 25.09.2006) a voči tomu istému povinnému ako v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp.zn. 8Er/84/2007, v ktorom bola uznesením tamojšieho okresného súdu, č.k. 8Er/84/2007-24 zo dňa 28.03.2012 exekúcia zastavená z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok priznáva zákonom nedovolené plnenie, ktoré je súčasne v rozpore s dobrými mravmi. Prekážka res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť. Súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná a toto rozhodnutie predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Pokiaľ oprávnený nedisponuje iným exekučným titulom, je vylúčené, aby si novým návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil akékoľvek nároky z listiny, ktorú už súd vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul.
2. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas, prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie oprávnený. Podanie odvolania odôvodnil v podstate tým, že a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.); b) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.); c) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie oprávneného je svojim obsahom úplne identické s odvolaniami, ktoré oprávnený podáva v iných exekučných konaniach a na základe ktorých len konajúci senát krajského súdu preskúmaval viac rozhodnutí exekučných súdov vydaných na rovnakom skutkovom
základe a právnom posúdení odvolací súd nepovažoval za účelné ani hospodárne opätovne citovať (resp. robiť rešerš) opakovaných odvolacích argumentov oprávneného, ktoré sú pre zainteresovaných (oprávneného i súdy prvej a druhej inštancie) už notorietou.
3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a 380 CSP a toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
4. Vzhľadom na to, že vec bola krajským súdom rozhodovaná za účinnosti procesného kódexu platného od 1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať úpravu účinnú od 01.07.2016 (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
5. Odvolací súd po preskúmaní obsahu a predmetu odvolania dospel k záveru, že použitá argumentácia oprávneného v podanom odvolaní je v podstate totožná s jeho argumentáciou, ktorú použil a používa minimálne v desiatkach predošlých odvolaní, ktorými odvolateľ primárne atakuje právne závery exekučných súdov vo vzťahu k zastaveniu exekučného konania bez rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako i neexistenciu prekážky res iudicata v exekučnom konaní. Uvedenými odvolacími námietkami ako i ďalšími sa odvolací súd podrobne zaoberal v predchádzajúcom období. Z dôvodu totožnosti tak v osobe odvolateľa, ako aj totožnosti v použitej právnej argumentácii a v skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov exekučných súdov (vrátane tohto) aj v prípadoch predošlých, odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že odvolateľovi sú známe dôvody nevyhovenia odvolaniam v obdobných prípadoch (teda potvrdzovania rozhodnutí exekučných súdov ako vecne správnych) a ustálený právny názor tunajšieho odvolacieho súdu (konajúceho senátu) na danú problematiku sa nezmenil, nie je potrebné opätovne uvádzať tie isté dôvody potvrdenia rozhodnutia exekučného súdu o zastavení exekučného konania, aké už boli uvádzané pri predchádzajúcich prejednávaniach odvolaní oprávneného a preskúmavaní obdobných rozhodnutí exekučných súdov pôsobiacich v obvode tunajšieho súdu. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením svojich predchádzajúcich rozhodnutí a odkazuje na právnu argumentáciu v nich obsiahnutú, ktorými boli potvrdené rozhodnutia exekučných súdov v obdobných prípadoch. Len v stručnosti odvolací súd sumarizuje tento záver, ktorý rezultuje takmer zo všetkých jeho rozhodnutí vydaných v analogických prejednávaných prípadoch:
6. Primárnym základom záveru súdu prvej inštancie i súdu odvolacieho je existencia neodstrániteľnej prekážky konania, ktorou je prekážka veci rozhodnutej (res iudicata), ktorá neumožňuje viesť nové ďalšie exekučné konanie.
7. Opačný záver, ktorý prezentuje sám odvolateľ, by znamenal, že súd by donekonečna mal rozhodovať o žiadostiach súdnych exekútorov na vykonanie exekúcie na základe identického exekučného titulu predkladaného oprávneným, hoci už predtým právoplatne rozhodol o zastavení exekúcie (resp. zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) z dôvodu, že predkladaný exekučný titul nemôže byť spôsobilým exekučným titulom pre vykonanie exekúcie, pretože priznáva zákonom nedovolené plnenie. Odvolaciemu súdu vôbec nie je zrejmé, aký iný výsledok na základe toho istého exekučného titulu, ktorý bol v predchádzajúcom konaní vyhodnotený ako nespôsobilý exekučný titul (pričom túto nespôsobilosť nie je možné nijako odstrániť) oprávnený v tomto exekučnom konaní očakával.
8. Samozrejme existujú aj prípady, kedy zastavenie exekúcie (resp. zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia) prekážku res iudicata nezakladá (napríklad ak dôvodom takéhoto zastavenia (zamietnutia) bol len fakt, že inak spôsobilý exekučný titul nebol doručený povinnému v dôsledku čoho nenadobudol právoplatnosť, resp. ak návrh na vykonanie exekúcie bol podaný predčasne napríklad z dôvodu, že vymáhaná pohľadávka nie je ešte splatná, resp. neuplynula patričná lehota a pod.). Posudzovaný prípad však do takejto kategórie nespadá ani spadať nemôže.
9. Na vyslovenom právnom závere nemení nič ani skutočnosť, že Exekučný poriadok expressis verbis neobsahuje výpočet prekážok konania, keďže ide o predpis vykonávacieho konania a v zmysle zákonnej dikcie sa na exekučné konania subsidiárne vzťahoval Občiansky súdny poriadok (v čase rozhodovania odvolacieho súdu - Civilný sporový poriadok - § 9a ods. 1 CSP) ktorý ako všeobecný
civilný procesný predpis výpočet prekážok konania (vrátane negatívnych procesných podmienok, medzi ktoré res iudicata patrí) výslovne obsahuje (§ 230 CSP).
10. Odvolací súd primárne zdôrazňuje, že uznesenie okresného súdu obsahuje všetky zákonom stanovené kritériá z hľadiska jeho formy a obsahu. Uznesenie je argumentačne presvedčivé a zrozumiteľné. Neponecháva odvolaciemu súdu otvorenú žiadnu zásadnú otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť. Krajský súd si bez výhrad osvojuje dôvody napadnutého uznesenia, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi okresného súdu v napadnutom rozhodnutí, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvej inštancie.
11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 255 CSP (v spojení s § 396 ods. 1 CSP), pričom vychádzal z neúspechu oprávneného v odvolacom konaní. Vzhľadom k tomu, že povinnému a súdnemu exekútorovi v súvislosti s týmto odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP).
Ak nebude povinnosť vyplývajúca z rozhodnutia okresného súdu v nadväznosti na potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu dobrovoľne splnená, možno sa domáhať výkonu rozhodnutia postupom podľa § 370 a nasl. CMP na súde príslušnom podľa miesta bydliska maloletého.