Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/393/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa : Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36234176, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47234676, proti žalovanému : N. C., R.. X.X.XXXX, T. D. W. XXX, U. R. V., o zaplatenie 373,66 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

rozhodol:

1/ Žalovaný j e p o v i n ý zaplatiť žalobcovi 259,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 25.10.2014 do zaplatenia všetko v v splátkach po 10,-Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok vždy k poslednému dňu v mesiaci. 2/ Vo zvyšnej časti súd žalobu z am i e t a . 3/ Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 38,66%.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 11.6.2015 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 373,66 Eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 11,22 Eur, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 373,66 Eur od 29.5.2015 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 22,- Eur a z trov právneho zastúpenia 87,86 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 5.2.2014 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti (ďalej len ÚZP). Predmetom Úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 259,-Eur žalovanému, ktorý sa zaviazal vrátiť v 18 pravidelných mesačných splátkach po 21,03 Eur v zmysle Úverovej zmluvy. Túto svoju povinnosť si riadne neplnil, dostal sa do omeškania s úhradou svojho záväzku a preto v zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol vyzvaný listom zo dňa 7.10.2014 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty. (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli žalovanému vyúčtované v zmysle Hlavy 18 ÚZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy. Pre včasné neuhradenie dlžnej sumy, uplatňuje si voči žalovanému aj zákonné úroky z omeškania od 24.10.2014 do zaplatenia, výšku ktorých do 28.5.2015 vyčíslil osobitne sumou 11,22 Eur. Dlžoba v sume 373,66 Eur pozostáva nedoplatku žalovaného na istine vo výške 62,44 Eur, na úrokoch vo výške 56,86 Eur, na zosplatnenej istine vo výške 196,56 Eur, na poistnom vo výške 9,80 Eur a na upomienkach vo výške 36,-Eur + 12,-Eur.

2/ Súd podľa § 180 konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne a žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný ako účastník konania uviedol, že nevidí dôvod, aby žalovanú sumu zaplatil, nakoľko platil by za nič. Úver si bral na zakúpenie televízora, ktorý sa pokazil v záručnej dobe. Televízor vrátil do predajne týždeň po kúpe, kde mu bolo povedané, že dovezú mu druhý televízor, čo však do dňa pojednávanie v tejto veci

neurobili i napriek jeho opakovaným urgenciám. Je toho názoru, že žalobca sa má obrátiť na predajcu. Nakoľko televízor bol nefunkčný po týždni, na úvere nezaplatil ani prvú splátku. Ak mu dodajú nový funkčný televízor, bude úver riadne splácať.

3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu žalovaného aj výpisom žalobcu z obchodného registra, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi stranami sporu dňa 5.2.2014, ÚZP spoločnosti Home Credit Slovakia a.s - Duo, informáciami o postení dohodnutom zmluvou č. XXXXXXXX/XXXX, výzvou k splateniu celého úveru z 7.10.2014 spolu s dôkazom o ich podaní na poštovú prepravu, výpisom čerpania, splátok a úhrad a výpočtom ročnej percentuálnej miery nákladov pre spotrebiteľský úver (RPMN). Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :

4/ Strany sporu uzatvorili dňa 5.2.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 4402013240, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver na zakúpenie tovaru uvedeného v Zmluve v predajnej cene 259,-Eur. V zmysle § 2 Hlavy 2 ÚZP podpisom zmluvy žalovaný dával pokyn veriteľovi, aby úver poskytol na účet predajcu. Žalovaný sa zaviazal úver splácať 18 splátkami v mesačnej výške 21,03 Eur. Prvá splátka bola splatná 5.4.2014, nasledujúce splátky boli splatné vždy do 29. dňa v kalendárnom mesiaci. Lehota splatnosti bola 29.9.2015. Úrokovú sadzbu dohodli 34,54% ročne, výšku RPMN 41,2%, priemernú hodnotu RPMN 45,94%. Celková čiastka splatná spotrebiteľom činila 353,34 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú ÚZP. Podpísaním zmluvy žalovaný súhlasil s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Úhrada za poistenie PREMIUM činila 1,40 Eur (7,14% z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia). Z výpisu čerpania, splátok a úhrad predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaný dňa 5.2.2014 čerpal úver v sume 259,-Eur a na úvere nezaplatil ani jednu splátku. Táto skutočnosť žalovaným spochybnená nebola. Pre porušenie zmluvných povinností od samého začiatku trvania zmluvy žalobca listom zo dňa 7.10.2014 vyzval žalovaného k splateniu celého úveru najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy. Žalobca predložil súdu dôkaz o tom, že táto výzva bola odovzdaná na poštovú prepravu, avšak z podacieho hárku dátum podania nie je možné zistiť. Žalobca ukončil zmluvu v zmysle § 3 písm. a) Hlavy 7 ÚZP pre oneskorenie s platením aspoň dvoch splátok resp. oneskorením s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace. Pohľadávka žalobcu pozostáva z istiny vo výške 62,44 Eur, z úroku vo výške 56,86 Eur, zo zosplatnenej istiny 196,56 Eur, z úroku z omeškania 11,22 Eur ku dňu 28.5.2015, z poplatku za upomienky 48,-Eur a z poistného vo výške 9,80 Eur.

5/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. 6/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa. 7/ Podľa hlavy I. čl. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie. 8/ Podľa hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 9/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov. 10/ Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014 (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11/ Podľa § 53 ods.1- 3,5 Občianskeho zákonníka (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12/ Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13/ Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14/ Podľa § 1 ods.2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v v znení účinnom do 30.4.2014 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15/ Podľa § 2 citovaného zákona písm. (a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, (b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

16/ Podľa § 9 ods.1,2 citovaného zákona (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účelu jeho splatenia.

17/ Podľa § 11 ods. 1 písm. (a) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a k zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, (d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,

18/ Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014 s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“

19/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto

podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou formulárovej Úverovej zmluvy účastníkov sú ÚZP, ktoré však žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. V danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu silu, vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný význam pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho účelom upravuje osobitné náležitosti úverovej zmluvy, ktoré sú zamerané na dostatočnú určitosť a zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa. Je nepochybné, že v danom prípade bol uzatvorený spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. a preto sa na zmluvu účastníkov vzťahujú ustanovenia tohto zákona, pokiaľ ide o obsahové náležitosti zmluvy, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 9 tohto zákona. Podľa § 9 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. Z uzatvorenej zmluvy je zrejmá iba výška jednotlivých splátok. Z § 1 Hlavy 5 ÚZP vyplýva, že jednotlivé splátky sa skladajú z príslušnej časti úverovej istiny, úrokov a úhradu za poistenie, ak nie je v zmluve alebo v úverových podmienkach uvedené inak. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Žalobca jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou zmluvy, nevyplýva spôsob splácania úrokov a poplatkov. Absencia vyššie uvedenej obligatórnej zmluvnej náležitosti je sankcionovaný podľa §11 ods. 1 citovaného zákona nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navyše zmluva účastníkov obsahuje aj nesprávnu výšku RPMN v neprospech spotrebiteľa 41,2% namiesto správnej výšky 66,51% a aj z tohto dôvodu je v zmysle § 11 ods.1 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z.z. úver bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi len poskytnutý úver. Z titulu Úverovej zmluvy žalobca plnil sumu vo výške 259,- Eur, žalovaný ku dňu rozhodnutia o podanej žalobe na úvere nezaplatil žiadnu sumu, preto ho súd zaviazal na zaplatenie celého poskytnutého úveru 259,- Eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

20/ Žalobca v tomto konaní si uplatnil aj úroky z omeškania od 29.10.2014 vo výške 5,05% ročne až do zaplatenia, ako aj poplatok za upomienku a dlžné poistné.

21/ Podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

22/ Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z.z.) .

23/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 10.9.2014 je 5,05%).

24/ Úroky z omeškania žalobca za obdobie od 29.10.2014 do 28.5.2015 vyčíslil osobitne sumou 11,22 Eur. Nakoľko dlžnú sumu mal žalovaný zaplatiť do 15 dní od odoslania výzvy zo dňa 7.10.2014 k splateniu celého úveru a úroky z omeškania sú v konaní uplatnené od 24.10.1014, pričom žalovaný nenamietal, že od uvedeného dňa bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd mal za to, že výzva bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 8.10.1014. Takto lehota na plnenie plynula žalovanému od

9.10.2014 do 23.10.2014. Kedže výzve nevyhovel, od nasledujúceho dňa, t.j. od 24.10.2014 sa dostal do omeškania a od tohto dňa má žalobca nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne.

25/ Ďalším žalobcom uplatneným nárokom je poplatok za upomienky, ktoré si uplatňuje v zmysle § 12 Hlavy 18 ÚZP s tým, že žalovanému účtoval poplatok za upomienku II. v sume 12,- EUR a 36,- Eur. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Podľa § 132 ods.1 sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a v priebehu konania. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Splnenie dôkaznej povinnosti ale automaticky neznamená unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom treba rozumieť zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje stranu sporu, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a tento nepreukázal, alebo nevedel preukázať súdu rozhodujúce skutočnosti pre výsledok sporu. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore)stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). V danom prípade žalobca nepredložil súdu ani jednu upomienku, nevydokladoval doručenie upomienky žalobcovi, alebo aspoň podanie na poštovú prepravu. Tu však ešte súd uvádza, že aj v prípade preukázania vykonania takého úkonu, súd by daný nárok podrobil posúdeniu z hľadiska ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli splnené, pretože žalovaný si neplnil riadne svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, považuje za neadekvátne predmetnému úkonu. Na základe uvedeného má potom za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti nároku na poplatok za upomienky, oprávnenosti jej výšky pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku tejto pohľadávky. Navyše nepreukázal ani individuálne dojednanie tohto nároku. Sankcie účtované v dôsledku omeškania zo strany klienta sú uvedené v Hlave 18 ÚZP, ktoré boli vopred pripravené veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov bez možnosti ich zmeny spotrebiteľom, preto aj z tohto dôvodu súd považuje túto zmluvnú podmienku za neplatnú. Čo sa týka dojednania poistenia pod bodom 61 Z - BALÍČEK PREMIUM súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl . Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaný ako klient označením uvedeného produktu mal súhlasiť s tým, aby bol poistníkom poistený, pričom dojednané poistné predstavovalo 7,14% z mesačnej splátky. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, keďže zo zmluvy nevyplýva, že žalovaný mal možnosť odmietnuť poistenie. Žalobca taktiež nepredložil žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia. Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa žalovaného s obsahom poistnej zmluvy č.19100826/2009 medzi žalobcom ako poistníkom a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ, a.s. ako poistiteľom. Súd poukazuje na to, že išlo zrejmé o pomerne obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a žalobcom. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v bode 61 predmetnej zmluvy bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto žalovanému vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nárok žalobcu na poplatok za upomienky a na poistné nepovažoval za dôvodné a v tejto časti žalobu zamietol. K stanovisku žalovaného, že úver je ochotný uhradiť iba za podmienku, že vadný televízor zakúpený z úveru mu bude predajcom vymenený na funkčný, súd dodáva, že žalovaný v súvislosti s kúpou tovaru uzatvoril dve samostatné zmluvy: úverovú zmluvu so žalobcom a kúpnu zmluvu s dodávateľom tovaru s tým, že kúpna cena tovaru bude uhradená predajcovi veriteľom. Z úverovej zmluvy vyplýva, že tovar bol žalovanému už dodaný, čo potvrdzuje žalovaný svojim podpisom na úverovej zmluve. Z § 8 Hlavy 5 ÚZP vyplýva, že dlžník v žiadnom prípade nemôže splácať alebo splátky úveru znížiť, a to aj v prípadoch, že predajca mu tovar nedodá, on ho neodoberie alebo tovar bude mať vady s výnimkou prípadov uvedených v § 8 a 9 Hlavy 7 ÚZP. Podľa § 8 ÚZP zmluva zaniká aj v prípade, že dlžník odstúpi od zmluvy uzatvorenej medzi ním a predajcom na kúpu alebo poskytnutie tovaru,

ktorého cena bola hradená plne alebo čiastočne úverom z tejto Zmluvy Ak v takom prípade vráti tovar predávajúcemu, veriteľ vysporiada vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov priamo predávajúcim bez účasti dlžníka. Podľa § 9 citovanej hlavy ÚZP ak tovar, ktorého cena bola hradená úverom podľa zmluvy, nebol dodaný či bol dodaný čiastočne alebo nebol v súlade so zmluvou o jeho dodaní a dlžník uplatnil všetky zákonné prostriedky na dosiahnutie nápravy v súlade so zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, môže uplatniť nároky na peňažné plnenie u veriteľa, ak ich neuspokojil predajca. Z predložených dokladov, ako aj z výpovede súd mal preukázané, že tovar, na hradenie kúpnej ceny ktorého bola uzatvorená úverová zmluva účastníkmi konania, žalovaný od predajcu prevzal. Na preukázanie pravdivosti tvrdenia, že tovar mal vady, pre ktoré bol nepoužiteľný a ktoré reklamoval u predajcu do týždňa, žalovaný žiadny dôkaz nepredložil, ani nenavrhol vykonať. Uviedol, že o vrátení televízneho prijímača doklad nemá, ani o uplatnení ústnej reklamácie u predajcu, alebo o odstúpení od kúpnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že nie sú naplnené podmienky na postup podľa § 8 a § 9 Hlavy 7 ÚZP , t.j. na vyporiadanie nároku z úverovej zmluvy žalobcom priamo s predávajúcim tovaru. Nedošlo k zániku úverovej zmluvy, z ktorej pre žalovaného vyplýva povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s príslušenstvom, preto pre neunesenie dôkazného bremena žalovaným ním prednesenú obranu neprihliadol.

26/ Podľa § 255 ods. 1,2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27/ Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

28/ Ustanovenie § 255 vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 69,33%- ný úspech, žalovaný 30,67%-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní žalobcovi prináleží náhrada trov konania vo výške 38,66% (69,33% - 30,67% = 38,66%).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jho doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul. č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1, 2 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 376 ods.1 (Zákona č. 233/1995 Z.z.).