Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_36Cb-113-2012.pdf
PDF · 185.04 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/113/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: BENESTRA, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 46 303 502, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava proti žalovanému: Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby, Kollárova 8, Trnava, IČO: 42 156 424, právne zastúpený JUDr. Michaela Töröková, advokátka, so sídlom 29. augusta č. 5, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 118.863,40 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 23.220 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 23.220 eur od 20.10.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 61 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.7.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 35.731,22 eura s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania, a to titulom dlhu, ktorý vznikol žalovanému na základe neuhradených faktúr za služby poskytované žalobcom. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 18.8.2011 Zmluvu o pripojení a poskytovaní verejnej elektronickej komunikačnej služby verejnej telefónnej služby, evidenčné číslo zmluvy 0XXXXXXBAPD (ďalej aj ako „Zmluva 1“), dňa 15.3.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - poskytovaní verejnej elektronickej komunikačnej služby prenájom okruhov, evidenčné číslo zmluvy XXXXXXXBAPDXXX . (ďalej aj ako „Zmluva 2“) a dňa 29.3.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - poskytovaní verejnej elektronickej komunikačnej služby prenájom okruhov, pripojenia do siete internet a súvisiacich servisných a podporných služieb, evidenčné číslo zmluvy 0102012BAPD304 (ďalej aj ako „Zmluva 3“), (ďalej všetky spoločne ako „Zmluvy“). Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy 1 sú aj Všeobecné podmienky poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej služby - verejnej telefónnej služby a hlasovej služby a neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy 2 a Zmluvy 3 sú aj Všeobecné podmienky poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej služby - pripojenia do siete internet (vrátane ADSL a Dial-up), prenájmu okruhov a iných služieb prenosu dát (ďalej všetky spoločne ako „Všeobecné podmienky“). Žalovaný sa v zmysle Zmluvy zaviazal za poskytovanú službu platiť žalobcovi odplatu v zmysle čl. 5 Zmluvy na základe faktúry vystavenej žalobcom, pričom každá faktúra je splatná do 14 dní odo dňa jej vystavenia. Žalovaný za poskytované služby v zmysle Zmluvy neuhradil odplatu na základe vystavených faktúr, a to faktúry č. 4112011119, splatnej dňa 21.5.2012 vo výške 11.956,14 eur; faktúry č. 4112013457, splatnej dňa 20.6.2012 vo výške 11.887,54 eur a faktúry č. 4112016020, splatnej dňa 20.7.2012 vo výške 11.887,54 eur. Žalobca niekoľkokrát vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
Do dnešného dňa nebola dlžná suma uhradená aj napriek tomu, že služba bola riadne poskytovaná a žalovaným odoberaná. Okrem zaplatenia dlžnej sumy vo výške 35.731,22 eur sa žalobca domáhal aj zaplatenia zmluvného úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne z vyššie uvedených súm v zmysle bodu 12.3 Všeobecných podmienok.
2. Súd žalobe v skrátenom konaní vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 27Rob/44/2012-65 zo dňa 13.9.2012, proti ktorému bol včas a oprávnenou osobou podaný odpor, čím v zmysle § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku došlo k zrušeniu platobného rozkazu ex lege.
3. Žalovaný v odpore zo dňa 1.10.2012 (č.l. 68 spisu) uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnenú pohľadávku, ktoré mala vzniknúť z titulu uzavretia Zmluvy 2 a Zmluvy 3, nakoľko podľa jeho názoru ide o zmluvy absolútne neplatné pre rozpor so zákonom. Rovnako neuznáva ani pohľadávku vzniknutú zo Zmluvy 1 vo výške 57 eur, nakoľko táto bola žalobcovi uhradená dňa 26.9.2012. Neplatnosť Zmluvy 2 žalovaný odôvodňuje skutočnosťou, že predmetná zmluva je uzavretá medzi žalobcom, ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje v postavení „podniku“ a žalovaným, ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje v postavení „účastníka“. Ide o zmluvu o poskytovaní verejných služieb v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. V zmysle § 44 ods. 2 a 3 tohto zákona je jednou zo zákonných náležitostí každej zmluvy o poskytovaní verejných služieb aj určenie lehoty prvého pripojenia k sieti. Tento údaj musí byť pritom výslovne uvedený priamo v písomnom vyhotovení zmluvy. Zo Zmluvy 2 vyplýva, že táto v žiadnom zo svojich ustanovení v jej priamom písomnom vyhotovení neobsahuje údaj lehoty prvého pripojenia k sieti a zároveň ani nie je možné zo žiadneho zmluvného ustanovenia túto podstatnú zákonnú náležitosť odvodiť logickým výkladom. K uvedenému záveru dospel aj Úrad vlády Slovenskej republiky, sekcia kontroly a boja proti korupcii, ktorý v období od 24.4.2012 do 26.4.2012 vykonal u žalovaného kontrolu súladu procesu verejného obstarávania so zákonom č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní pri uzatváraných zmluvách. Neuvedením podstatnej zákonnej náležitosti tak Zmluva 2 priamo svojim obsahom odporuje zákonu, pričom ide o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva ex lege a pôsobí voči každému, bez možnosti dodatočného odpadnutia dôvodu neplatnosti a bez možnosti dodatočného schválenia právneho úkonu.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu (č.l. 100 spisu) uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, že Zmluva 2 bola uzavretá medzi žalobcom ako podnikom a žalovaným ako účastníkom. Žalobca tvrdí, že Zmluva 2 bola uzatvorená medzi dvoma podnikmi v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Žalobca poukazuje na ustanovenie § 5 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, v zmysle ktorého je „podnikom každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním“. Žalovaný uzatvoril predmetnú zmluvu za účelom zabezpečenia prepojenia jednotlivých pracovísk (článok 3 Zmluvy 2) a vzájomnej komunikácie pre tretiu osobu - Úrad vlády, teda žalovaný v tomto prípade ako podnik podľa zákona o elektronických komunikáciách poskytuje sieť, resp. službu tretej osobe - Úradu vlády tak, ako predpokladá jeho zriaďovacia listina a štatút. Podľa článku II. zriaďovacej listiny žalovaného zo dňa 18.12.2008 bol tento zriadený, okrem iného, „za účelom správy a prevádzkovania elektronických komunikačných sietí a služieb pre Úrad vlády a pre ostatné orgány štátnej správy.“ Pôsobnosť žalovaného ako podniku - poskytovateľa elektronických sietí a služieb je tiež zrejmá z článku III. písm. d) a j) Štatútu žalovaného zo dňa 1.1.2009. Žalovaný ako podnik zároveň splnil oznamovaciu povinnosť v súlade s § 15 zákona o elektronických komunikáciách a je evidovaný Telekomunikačný úradom Slovenskej republiky ako podnik poskytujúci siete a služby. Žalovaný teda ako zmluvná strana predmetnej zmluvy v žiadnom prípade nie je účastníkom tak, ako ustanovuje § 5 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách a rovnako tak nie je ani spotrebiteľom podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa.
5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 7.12.2012 (č.l. 109 spisu) uviedol, že pri definovaní právnej povahy žalovaného v Zmluve 2 je potrebné vychádzať zo samotného charakteru zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Právne vzťahy, do ktorých vstupuje žalovaný v oblasti elektronických komunikácií, je potrebné rozdeliť do dvoch rovín. Žalovaný je jednak prijímateľom verejných služieb od iných podnikov (ako je to v prípade vzťahu medzi žalobcom a žalovaným) a v iných zmluvných vzťahoch, ktoré sú však nezávislé na prvom vzťahu, žalovaný prijaté služby poskytuje ďalej iným subjektom. Až v rámci týchto druhých zmluvných vzťahov potom možno považovať žalovaného za podnik v zmysle ustanovení zákona o elektronických komunikáciách. Na vzťah medzi žalobcom a žalovaným totiž nemá žiadny vplyv rozhodnutie žalovaného, ako ďalej s prijatou službou „naloží“, a teda ani to, že služby žalovaný poskytuje ďalej iným subjektom. V zmysle vyššie uvedeného je potom potrebné vzťah medzi
žalobcom a žalovaným posudzovať ako vzťah medzi podnikom a užívateľom, pričom je potrebné ďalej posúdiť, či v zmysle zákona o elektronických komunikáciách možno užívateľa považovať zároveň za účastníka. Žalobca mylne považuje všetkých účastníkov zároveň za spotrebiteľov, z čoho usudzuje, že keďže žalovaný nie je spotrebiteľ, nemôže byť ani účastník. Z dikcie ustanovenia § 5 zákona o elektronických komunikáciách jednoznačne vyplýva, že zákonodarca považuje za užívateľa jednak účastníka a jednak koncového užívateľa (ktorý je spotrebiteľom). Ide o dva odlišné subjekty. Dôkazom je definícia, podľa ktorej sa za účastníka považuje len koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Existujú tak aj účastníci, ktorí nie sú koncoví užívatelia (tak ako to je v prípade žalovaného). Za účastníka teda nie je možné považovať len koncového užívateľa, ale aj akúkoľvek inú osobu v zmysle § 5 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, ktorá uzatvorila s podnikom zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Uvedené v konečnom dôsledku potvrdzuje aj žalobca, keď v článku 2 bod 2.1.2. Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou Zmluvy 2, uvádza, že účastníkom môže byť aj právnická osoba, a teda nespotrebiteľ, ak so žalobcom uzavrie zmluvu o poskytovaní verejných služieb.
6. Dňa 20.3.2013 žalobca predložil súdu písomné podanie označené ako „Zmena návrhu a čiastočné späťvzatie návrh“, na základe ktorého sa žalobca už ďalej nedomáha plnenia zo Zmluvy 1 a zo Zmluvy 3 a berie svoj návrh späť v časti 72,20 eur. Dôvodom čiastočného späťvzatia návrhu vo výške 68,40 eur s príslušenstvom je skutočnosť, že žalovaný dňa 26.9.2012 zaplatil žalobcovi príslušnú sumu a v časti o zaplatenie 3,80 eur s príslušenstvom skutočnosť, že došlo k uzatvoreniu dohody medzi žalovaným a žalobcom dňa 18.3.2013. Žalobca týmto podaním zároveň požiadal o rozšírenie návrhu o sumu 83.204,38 eur s príslušenstvom (zmluvne dohodnutými úrokmi z omeškania vo výške 0,05 % denne) titulom vystavených a neuhradených faktúr za mesiac august 2012 až február 2013 (teda faktúry za 7 mesiacov). Ide to faktúru č. 4112018396, splatnú dňa 20.8.2012 vo výške 11.886,34 eur; faktúru č. 4112020120, splatnú dňa 21.9.2012 vo výške 11.886,34 eur; faktúru č. 4112022775, splatnú dňa 19.10.2012 vo výške 11.886,34 eur; faktúru č. 4112024546, splatnú dňa 21.11.2012 vo výške 11.886,34 eur; faktúru č. 4112027038, splatnú dňa 20.12.2012 vo výške 11.886,34 eur; faktúru č. 4113001363, splatnú dňa 21.1.2013 vo výške 11.886,34 eur; faktúru č. 4113004510, splatnú dňa 20.02.2013 vo výške 11.886,34 eur.
7. Súd uznesením č.k. 36Cb/113/2012-159 zo dňa 29.5.2013, právoplatným dňa 20.6.2013, konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 72,20 eur a v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 11.886,34 eur od 22.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 11.886,34 eur od 21.06.2012 do zaplatenia a zo sumy 11.886,34 eur od 21.7.2012 do zaplatenia, zastavil.
8. Rozsudkom č.k. 36Cb/113/2012 - 191 zo dňa 30.10.2013 súd žalobe vyhovel. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom odvolací súd uznesením č.k. 31Cob/12/2014 - 237 zo dňa 26.3.2015 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.1.2015 (č.l. 259 spisu) uviedol k rozhodnutiu odvolacieho súdu, že odvolací súd vo svojom odôvodnení uviedol, že z dikcie § 5 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách vyplýva, že užívateľom je účastník, ktorý je koncovým užívateľom a iný užívateľ, pričom z odkazu na iný užívateľ je zrejmé, že týmto subjektom môže byť iný podnik. Ďalej uviedol, že žalovaný je podnikom zapísaným do zoznamu Telekomunikačného úradu, ale nie je jednoznačne preukázané, že by sa jednalo o podnik v zmysle § 5 ods. 1 Zákona, ktorého činnosť by mohla byť považovaná za podnikateľskú činnosť. Odvolací súd má za to, že definícia pojmu podnik sa vzťahuje na poskytovateľa služieb, pričom definícia pojmu účastník zahŕňa koncového užívateľa alebo iného užívateľa. Zákon definuje užívateľa ako osobu, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Podnik môže byť samozrejme aj užívateľom, ale nie účastníkom. Za účastníka sa považuje v zmysle Zákona koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Pojem užívateľ subsumuje pojem účastník a koncový užívateľ, ale to neznamená, že pojem účastník subsumuje pojem užívateľ. Účastníkom je výlučne koncový užívateľ, ktorý s podnikom uzatvoril zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Ochrana sa poskytuje len účastníkovi, ako koncovému užívateľovi. Čo sa týka pojmu podnik, podnikom je v zmysle a pre účely Zákona každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu, teda každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť v zmysle Zákona. Zo Zákona: § 5
(1) Podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. 5) (2) Užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. (3) Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa verejnú službu alebo požaduje jej poskytovanie a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncovým užívateľom je spotrebiteľ, a ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, aj poslucháč a divák. (4) Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Odvolací súd uviedol, že na vyriešenie otázky či žalovaný, ktorý je podnikom je zároveň aj koncovým užívateľom, teda či je v postavení spotrebiteľa je potrebné zabezpečiť štatút žalovaného. Odvolací súd tiež poukazuje na dokumenty obsiahnuté v súdnom spise na čísle listu 110 týkajúce sa možného porušenia zákona o verejnom obstarávaní. K uvedenému žalobca uviedol, že na základe Štatútu nemožno žalovaného, ktorý je podnikom považovať za spotrebiteľa. Odvolací súd taktiež nesprávne poukázal na dokumenty obsiahnuté v súdnom spise týkajúce sa možného porušenia zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko možné porušenie zo strany žalovaného sa netýkalo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb - prenájom okruhov, č.: 0092012BAPD304, zo dňa 15.3.2012, ale Zmluvy zo dňa 29.3.2012.
10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.1.2016 (č.l. 262) uviedol, že odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného uvedenou v odvolaní, kde namietal, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s otázkou postavenia žalovaného v nadväznosti na ustanovenie tak zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ako aj ustanovenia všeobecných zmluvných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy v nadväznosti na nespornú skutočnosť, že žalovaný ako subjekt bol zriadený štatútom za účelom poskytovania služieb pre Úrad vlády SR, teda ako príspevková organizácia. Skutočnosť, či žalovaný má alebo nemá byť považovaný za podnik v zmysle ust. § 5 ods. 1 ZEK má zásadný význam pre posudzovanie dôvodnosti vyžadovania dodržiavania ust. § 46 ZEK v nadväznosti na náležitosti zmluvy a vyššiu mieru ochrany spotrebiteľa ako účastníka zmluvného vzťahu. Zo zriaďovacej listiny a štatútu žalovaného vyplýva, že žalovaný vznikol ako príspevková organizácia Úradu vlády SR, zriadená za účelom plnenia úloh Úradu vlády, najmä plnenie odborných úloh v oblasti informatizácie spoločnosti, správy a prevádzkovania elektronických komunikačných sietí a služieb pre Úrad vlády SR. Žalovaný plní úlohy, ktoré Úradu vlády SR vyplývajú z § 24 ods. 3 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, v zmysle ktorého Úrad vlády Slovenskej republiky koordinuje plnenie úloh v oblasti informatizácie spoločnosti. Žalovaný plní úlohy pre Úrad vlády SR nie v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale v rámci svojej pôsobnosti, na ktorú bol Úradom vlády SR zriadený. Účelom zriadenia žalovaného primárne nebol výkon podnikateľskej činnosti, ale plnenie odborných úloh v oblasti informatizácie spoločnosti, správy a prevádzkovania elektronických komunikačných sietí a služieb pre Úrad vlády SR. Žalovaný prostredníctvom zmluvy zo dňa 15.3.2012 uzatvorenej so žalobcom zabezpečoval výkon vlastnej činnosti Úradu vlády SR, pričom týmto spôsobom žalovaný zaopatroval plnenie priamo pre Úrad vlády SR, a to výlučne na základe štatútu. Medzi žalovaným a Úradom vlády SR neexistuje žiaden obchodný vzťah, žalovaný nevystupuje vo vzťahu k Úradu vlády SR ako podnikateľ. Účastníci konania uzatvorili zmluvu za účelom prepojenia ústredia Úradu vlády SR (centrálny uzol siete) s jednotlivými pracoviskami Úradu vlády SR. Zmluva bola uzatvorená s tým, že Úrad vlády SR bude priamo prijímať danú službu. Úrad vlády SR nie je odberateľom žalovaného, ale jeho zriaďovateľom, a zároveň subjektom, voči ktorému si žalovaný plní svoje povinnosti, na plnenie ktorých bol zriadený. Za takýchto okolností nie je možné v danom právnom vzťahu považovať žalovaného za podnik v zmysle ust. § 5 ods. 1 ZEK. Žalovaný v danom prípade neposkytoval službu tretej osobe (Úradu vlády SR) v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale prostredníctvom zmluvy uzatvorenej so žalobcom zabezpečil priame poskytnutie služby zo strany žalobcu smerom k Úradu vlády SR, a teda plnenie úloh, na ktoré bol Úradom vlády SR zriadený. Podľa ust. § 5 ods. 1 ZEK, podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. Uvedené ustanovenie ZEK pritom priamo odkazuje na ust. § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, podľa ktorého podnikateľom je osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Podľa ust. § 2 ods. 1 ObchZ, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Je teda potrebné skúmať splnenie všetkých znakov podnikania, teda aj to, či sa jednalo o činnosť vykonávanú za účelom dosiahnutia zisku - tento predpoklad
splnený nebol. Žalovaný v žiadnom prípade nevykonával pre Úrad vlády SR podnikateľskú činnosť, ani mu neposkytoval službu, iba si plnil svoje povinnosti voči Úradu vlády SR vyplývajúce mu zo štatútu. Z uvedených dôvodov nemožno považovať žalovaného za podnik v zmysle ust. § 5 ods. 1 ZEK. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že nepovažoval za vecne správny systematický výklad pojmu účastník tak, ako ho akceptoval na základe argumentácie žalobcu súd prvého stupňa. Z dikcie ust. § 5 ods. 2 ZEK vyplýva, že užívateľom je účastník, ktorý je koncovým užívateľom a iný užívateľ, pričom z tohto odkazu na pojem iný užívateľ je zrejmé, že týmto subjektom môže byť iný podnik. Odvolací súd uviedol, že je nesporné, že žalovaný je podnikom zapísaným do zoznamu Telekomunikačného úradu, ktorý má oprávnenie na poskytovanie služieb, na druhej strane však nie je jednoznačne preukázané, že by sa jednalo o podnik v zmysle ust. § 5 ods. 1 ZEK, ktorého činnosť by mohla byť považovaná za podnikateľskú činnosť. Vzhľadom na systematiku ZEK má odvolací súd za to, že definícia pojmu podnik sa vzťahuje na poskytovateľa služieb, pričom definícia pojmu účastník zahŕňa koncového užívateľa alebo iného užívateľa. Podľa ust. § 5 ZEK: 1) Podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. 5) (2) Užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. (3) Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa verejnú službu alebo požaduje jej poskytovanie a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncovým užívateľom je spotrebiteľ, 6) a ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, aj poslucháč a divák. (4) Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb. V danom prípade žalovaný uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu (t.j. so žalobcom) zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej požadoval od žalobcu poskytovanie služby, pričom túto službu ďalej neposkytoval a ani prostredníctvom nej neposkytoval ďalšie služby. Žalovaný Úradu vlády SR službu neposkytoval, iba zabezpečil jej poskytnutie Úradu vlády SR priamo zo strany žalobcu. Žalovaný tak v danom prípade spadá pod zákonnú definíciu užívateľa podľa ust. § 5 ods. 2 ZEK (požadoval poskytovanie verejnej služby), a tiež pod zákonnú definíciu koncového užívateľa podľa ust. § 5 ods. 3 ZEK (požadoval poskytovanie verejnej služby a túto službu ďalej neposkytoval a ani prostredníctvom nej neposkytoval ďalšie služby), a tiež aj pod zákonnú definíciu účastníka podľa ust. § 5 ods. 4 ZEK (koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb). Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zo dňa 15.3.2012, na ktorý odkazuje ust. § 5 ods. 3 ZEK, spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Žalovaný v danom prípade požadoval od žalobcu služby, ktoré neboli určené pre jeho ďalšiu podnikateľskú činnosť, a preto je potrebné považovať žalovaného za spotrebiteľa v zmysle ust. § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z.. Odvolací súd uviedol, že na vyriešenie otázky, či žalovaný, ktorý je podnikom, účastníkom zmluvného vzťahu je zároveň aj koncovým užívateľom, nie je v čase rozhodovania odvolacieho súdu dostatočný podklad v súdnom spise, nakoľko v konaní nebol zabezpečený štatút žalovaného, na ktorý odkazuje napadnutý rozsudok. Odvolací súd uviedol, že vzhľadom na obsah dokumentu, založeného v súdnom spise na č.l. 77 - čiastková správa o výsledku finančnej kontroly, sa javí ako relevantná aj námietka poukazujúca na absolútnu neplatnosť právneho úkonu v dôsledku neuvádzania zákonom vyžadovaných skutočností, v nadväznosti na zistenia v súvislosti so skonštatovaným porušením ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na Čiastkovú správu o výsledku následnej finančnej kontroly č. 13/1/2012, vyhotovenej dňa 26.4.2012, podľa ktorej v prípade zmluvy zo dňa 15.3.2012 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, absentujú zákonné náležitosti v zmysle ust. § 44 ods. 2 písm. b) bod 3. ZEK a ust. § 44 ods. 3 písm. a) ZEK. Zákonnou náležitosťou zmluvy je aj určenie lehoty prvého pripojenia k sieti, ktorá náležitosť musí byť výslovne uvedená priamo v písomnom vyhotovení zmluvy (§ 44 ods. 3 ZEK). Nakoľko v danom prípade v písomnom vyhotovení zmluvy absentuje jej podstatná náležitosť vyplývajúca zo zákona, je potrebné považovať zmluvu za neplatnú pre rozpor so zákonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z hľadiska posúdenia platnosti zmluvy nie je podstatné, že dňa 15.2.2011 bola uzatvorená zmluva o pripojení a poskytovaní verejnej elektronickej komunikačnej služby prenájom okruhov, nakoľko zmluva zo dňa 15.3.2012 nijakým spôsobom na zmluvu zo dňa 15.2.2011 nenadväzuje, nie je dodatkom k nej, ale zakladá nový právny vzťah medzi účastníkmi, najmä však (na rozdiel od zmluvy zo dňa 15.2.2011) je uzatvorená podľa ZEK, ktorý v čase uzatvorenia predchádzajúcej
zmluvy nebol účinný. Nakoľko žalovaný v danom prípade vystupoval vo vzťahu k žalobcovi ako účastník, je potrebné trvať na tom, aby v zmluve zo dňa 15.3.2012, uzatvorenej medzi účastníkmi konania, boli obsiahnuté všetky zákonné náležitosti v zmysle ust. § 44 ods. 2 a 3 ZEK. V súvislosti s odstúpením od zmluvy žalovaný uviedol, že listom zo dňa 9.5.2012 oznámil žalobcovi, že žalovaný považuje zmluvu zo dňa 15.3.2012 za absolútne neplatnú. Žalobca napriek uvedenému vystavil žalovanému faktúry za mesiace máj až júl 2012 na základe neplatnej zmluvy. Žalovaný tieto faktúry odmietol uhradiť, nakoľko fakturovaná cena za odobraté služby bola žalobcom účtovaná na základe neplatnej zmluvy. Počas mesiaca júl 2012 žalovaný pristúpil k príprave technického riešenia na premigrovanie služieb na iného poskytovateľa služieb, t.j. išlo o technologické nahradenie služieb, ktoré predtým poskytoval žalobca. To, že žalobca napriek výzve žalovaného pristúpil k deinštalácii zariadení až v júni 2013, nemá vplyv na skutočnosť, že tieto zariadenia žalobcu žalovaný počnúc dňom 1.8.2012 nevyužíval a od žalobcu žiadne služby neodoberal. A preto žalovaný neuznáva faktúry vystavené žalobcom za mesiace august 2012 až december 2012 a január 2013 a február 2013. Po 31.7.2012 žalovaný prijal od žalobcu žiadne plnenie. V prípade, ak žalobca tvrdí opak (t.j., že žalovaný služby odoberal), je na ňom, aby uniesol dôkazné bremeno. Z uvedeného dôvodu žalovaný považuje nárok žalobcu za nedôvodný. Zmluva, na základe ktorej sa žalobca dožaduje plnenia, je absolútne neplatná, a teda nevyvoláva žiadne právne účinky (akoby nebola uzavretá). V takomto prípade sa žalobca môže domáhať len vydania bezdôvodného obohatenia za plnenie poskytnuté bez právneho titulu.
11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.7.2016 (č.l. 287) uviedol, že zmluva č. zo dňa 15.3.2012, na základe ktorej si žalobca uplatňuje voči žalovanému svoj nárok na zaplatenie sumy 118.863,40 eur s prísl., je neplatná pre rozpor so zákonom z dôvodu absencie zákonnej náležitosti podľa § 44 ods. 2 písm. b) a podľa § 44 ods. 3 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a plnenie žalobcu, ktoré poskytol na základe neplatnej zmluvy, je potrebné posúdiť ako plnenie bez právneho dôvodu, ktoré zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca v danom prípade nemá nárok na plnenie zo zmluvy, ale do úvahy prichádza iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V danom prípade žalovaný plnením žalobcu (na základe neplatnej zmluvy) žiaden majetkový prospech nezískal. Žalovaný teda nie je v rovine hmotného práva nositeľom záväzku k jeho vydaniu. V spore bolo preukázané, že strany uzatvorili (neplatnú) zmluvu za účelom prepojenia (datovým prenosom) ústredia Úradu vlády SR (centrálny uzol siete) s jednotlivými pracoviskami Úradu vlády SR. Zmluva bola uzatvorená s tým, že Úrad vlády SR bude priamo prijímať danú službu. Plnenie z neplatnej zmluvy bolo zo strany žalobcu poskytované priamo Úradu vlády SR, čo vyplýva z čl. 3 bod 3.1 zmluvy, a teda žalobca mal vedomosť, že danú službu poskytuje priamo Úradu vlády SR (miesto inštalácie centrálneho uzlu siete bolo priamo v sídle Úradu vlády SR). Služba poskytnutá zo strany žalobcu na základe neplatnej zmluvy bola spotrebovaná priamo Úradom vlády SR. Na strane žalovaného nedošlo plnením neplatnej zmluvy zo strany žalobcu k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný už listom zo dňa listom zo dňa 9.5.2012 oznámil žalobcovi, že zmluvu považuje za neplatnú. Žalovaný namieta nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v predmetnom spore. Žalobca nepreukázal, že by na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu v príčinnej súvislosti s plnením neplatnej zmluvy zo strany žalobcu. V konaní bolo preukázané, že od 1.8.2012 žalobca už žiadne služby neposkytoval. Do úvahy prichádza len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za plnenie, ktoré žalobca poskytol v období máj 2012, jún 2012 a júl 2012. Výšku bezdôvodného obohatenia vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné plnenie. Žalobca nepreukázal, že suma, ktorej zaplatenia sa v spore domáha zodpovedá peňažnej čiastke, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné plnenie. Z toho dôvodu žalovaný nesúhlasí s výškou žalobcom uplatneného nároku. Žalovaný nesúhlasí ani s percentuálnou výškou úrokov z omeškania (0,05 % denne). Výška úrokov z omeškania 0,05 % denne vychádza z neplatnej zmluvy a zo všeobecných podmienok k neplatnej zmluve, ktorými strany nie sú viazané. Taktiež žalovaný nesúhlasí ani s obdobím, za ktoré si žalobca uplatňuje úroky z omeškania. Doba splatnosti záväzku z bezdôvodného obohatenia nie je ustanovená právnym predpisom, a preto podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka platí, dlžník je povinný splniť dlh v prvý deň po tom, kedy bol o plnenie veriteľom požiadaný. V danom prípade žalobca nikdy nevyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca sa po celý čas domáha len zaplatenia faktúr vystavených na základe zmluvy a nikdy si voči žalovanému neuplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Za kvalifikovanú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia v danom prípade nie je možné považovať ani žalobu, resp. návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 27.7.2012, nakoľko týmto sa žalobca domáha úhrady žalobcom vystavených faktúr v zmysle zmluvy. Za kvalifikovanú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia by mohla byť považovaná len taká žaloba, ktorou sa oprávnený z bezdôvodného obohatenia na súde domáha jeho
vydania. Predmetom žaloby žalobcu však nie je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ale nárok na zaplatenie faktúr vystavených žalobcom na základe zmluvy. Nenastala splatnosť nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto žalobca nemá nárok na úroky z omeškania.
12. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.8.2016 (č.l. 295) uviedol, že s vyjadrením žalovaného, že plnením žalobcu na základe Zmluvy zo dňa 15.3.2012 „žalovaný žiaden majetkový prospech nezískal, a teda žalovaný nie je nositeľom záväzku k jeho vydaniu,“ nesúhlasí. Žalovaný sa len účelovo snaží vyhnúť sa zodpovednosti za prijaté a skutočne užívané služby poskytnuté žalobcom. V spore bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému verejnú elektronickú komunikačnú službu GTS Data (Leased Line) - Prenájom okruhov. V čl. 2 bode 2.1.2 zmluvy sa žalovaný zaviazal platiť dohodnutú odplatu za službu v dohodnutej výške, podľa spôsobu a za podmienok zmluvy. Hoci služba bola následne poskytovaná tretím osobám, ako vyplynulo v priebehu súdneho konania Úradu vlády SR, táto skutočnosť nemá vplyv na vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným a nie medzi žalobcom a Úradom vlády SR, t.j. predmet zmluvy, odplata a ostatné náležitosti zmluvy boli dohodnuté len medzi žalobcom a žalovaným. V zmluve boli uvedené lokality, t.j. adresy poskytovania služby, ale v žiadnom prípade táto lokalizácia neznamená označenie zmluvnej strany (v zmluve je uvedená bez označenia subjektu adresa a technické údaje pripojenia). Miesto služby, lokalizácia, bola určená žalovaným, t.j. nie žalobcom ani treťou osobou. Preto žalobca nesúhlasí s tým, že služba bola poskytovaná žalobcom priamo Úradu vlády SR. V tejto súvislosti poukázal na Zmluvu zo dňa 15.2.2011, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, žalobca poskytoval služby a žalovaný mu platil dohodnutú odplatu. Faktúry boli adresované žalovanému, ktorý bol vo faktúrach uvedený ako odberateľ služieb a žalovaný tieto faktúry uhrádzal. Teda nie Úrad vlády SR, ale žalovaný ako zmluvná strana uhrádzal predmetné faktúry. Ak sa teda Krajský súd v Trnave stotožnil s názorom žalovaného, že zmluva je neplatná, z toho vyplýva, že služby poskytované žalobcom v období máj 2012 až február 2013 boli poskytované bez právneho dôvodu, ktorý zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Služby za uvedené obdobie boli poskytované za podmienok Predchádzajúcej zmluvy, ktorá bola uzatvorená len medzi žalobcom a žalovaným. Služby boli poskytované len žalovanému ako zmluvnej strane (ktorý ich následne ako podnik poskytoval Úradu vlády SR) a nie tretej osobe. Žalobca by nemal dôvod poskytovať bezodplatne služby tretej osobe bez akéhokoľvek zmluvného vzťahu. Túto skutočnosť potvrdil aj žalovaný na pojednávaní dňa 28.6.2013. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný si bol a je vedomý toho, že služby boli poskytované jemu ako zmluvnej strane. Vyplýva to napr. z listu žalovaného „Výzva na demontáž zariadení“ zo dňa 23.8.2012, v ktorej žalovaný výslovne uviedol, že: „Nakoľko sme premigrovali dňom 1.8.2012 niektoré lokality na iného poskytovateľa služieb, Vás týmto vyzývame na demontáž Vašich zariadení na nižšie uvedených lokalitách, prostredníctvom ktorých bolo Vami zabezpečované pripojenie.“ Žalovaný aj týmto potvrdil, že žalobca služby poskytoval. Nie je preto správne tvrdenie žalovaného, že na jeho strane nedošlo k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný je v tomto spore pasívne legitimovaný. Na pojednávaní dňa 28.6.2013 právny zástupvca žalovaného uviedol, že „Je pravdou, že až do 31.7.2012 žalovaný prijímal služby od žalobcu. ... žalovaný súhlasí, aby ho súd zaviazal na zaplatenie sumy, ktorá by zodpovedala hodnote poberaných služieb v mesiacoch máj, jún a júl 2012, pričom podľa názoru žalovaného zodpovedajúcou sumou je suma podľa zmluvy z 15.2.2011.“ Z uvedeného je zrejmé, že v jednom z vyjadrení žalovaný určitú skutočnosť potvrdí a následne keď zistí, že nie je pre neho priaznivá ju poprie.
13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov, svedka p. Janotu, oboznámením sa s listinnými dokladmi, a to najmä Zmluvou 2 zo dňa 15.3.2012, Všeobecnými podmienkami, predloženými faktúrami, odstúpením od zmluvy, zriaďovacou listinou žalovaného, štatútom žalovaného, zmluvou zo dňa 15.2.2011 ako i so zvyšným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
14. Právna zástupkyňa žalobcu v konaní uviedla, že sa pridržiava obsahu písomných vyjadrení zaslaných súdu a zdôraznila, že žalovaný v zmysle Zmluvy 2 vystupuje na strane účastníka ako podnik, ktorý prostredníctvom služby, ktorá mu je žalobcom poskytovaná, poskytuje službu tretej osobe. Žalovaný je zapísaný v zozname podnikov ako podnik, ktorý podniká v elektronických komunikáciách. Jediným dôvodom, prečo bola zmluva 2 uzatvorená štandardným vzorom zmluvy o poskytovaní verejných služieb je to, že súčasťou takejto zmluvy je ešte celý rad zmluvných dokumentov, v ktorých sa používajú potrebné a totožné pojmy v súlade so zmluvou a týmito zmluvnými dokumentmi navzájom. Opätovne zdôraznila znenie § 5 odsek 3, z ktorého vyplýva, že za užívateľa sa považuje aj účastník
a koncový užívateľ, že koncovým užívateľom je ten, kto ďalej službu neposkytuje, pričom však jasne definuje účastníka ako koncového užívateľa, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Z toho dôvodu účastníkom nemôže byť nik iný ako koncový užívateľ, ale koncový užívateľ nemusí mať uzatvorenú zmluvu s podnikom. Vtedy sa už jedná o účastníka. Čo sa týka náležitostí zmluvy o poskytovaní verejných služieb - lehoty prvého pripojenia k sieti, táto lehota slúži výlučne na ochranu spotrebiteľa, načo odkazuje zákon aj v ďalších ustanoveniach. Rovnako tak zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou, ktorá pri poskytovaní verejných elektronických služieb chráni účastníka, ktorý je koncovým užívateľom. Právna zástupkyňa žalobcu poznamenala, že pred uzatvorením Zmluvy 2 už bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej sa poskytovali predmetné služby. Z toho dôvodu by ani nebolo možné určiť lehotu prvého pripojenia k sieti, nakoľko by sa už nejednalo o prvé pripojenie k sieti. K odpojeniu služieb zo strany podniku, teda k odkonfigurácii došlo v priebehu mesiaca marec a jún 2013. Následne v júni 2013 došlo k deinštalácii zariadení.
15. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že sa pridržiava obsahu písomných vyjadrení zaslaných súdu a zdôraznil, že žalovaný je ako účastník označený priamo v Zmluve 2. Túto zmluvu pripravoval sám žalobca a je vytlačená na jeho hlavičkovom papieri. Samostatná zmluva vo svojom texte uvádza, že zmluvné strany uzatvárajú zmluvu v zmysle § 44 zák. o elektronických komunikáciách. Je pravdou, že v minulom období bola medzi účastníkmi uzatvorená Zmluva zo dňa 15.2.2011 na poskytovanie obdobných služieb, táto skončila 15.2.2012. Od 15.2.2012 boli ďalej služby poskytované bez akéhokoľvek zmluvného základu, pričom 15.3.2012 bola podpísaná Zmluva 2, o ktorej žalovaný tvrdí, že je neplatná. Do 31.7.2012 žalovaný prijímal služby od žalobcu, avšak dňom 1.8.2012 došlo k premigrovaniu niektorých lokalít na iného poskytovateľa služieb, a od tohto dátumu žalovaný žiadne služby od žalobcu nepoberal. Poprel tvrdenie žalobcu, že žalovaný po dni 1.8.2012 aj naďalej využíval a odoberal akékoľvek služby od žalobcu, pričom predložil súdu výzvu, ktorou žalovaný vyzýval dňa 23.8.2012 žalobcu na demontáž zariadení. Z tohto dôvodu žalovaný súhlasil, aby ho súd zaviazal na zaplatenie sumy, ktorá by zodpovedala hodnote poberaných služieb v mesiacoch máj, jún, júl 2012, pričom podľa názoru žalovaného, zodpovedajúcou sumu je suma podľa zmluvy zo dňa 15.2.2011.
16. V konaní bol vypočutý svedok, pracovník žalovaného Rastislav Janota, ktorý potvrdil, že žalovaný odoberal od žalobcu služby na základe zmluvy zo dňa 15.2.2011, ktorá bola ukončená dňa 15.2.2012 uplynutím doby. Žalobca aj po jej ukončení ďalej služby žalovanému poskytoval, pričom tieto boli aj naďalej fakturované v cenách podľa zmluvy zo dňa 15.2.2011 a tieto žalovaný bez akýchkoľvek reklamácií žalobcovi riadne plnil a platil, ide o obdobie do apríla 2012. Predchádzajúce vedenie pár dní pred odvolaním uzavrelo zmluvu zo dňa 15.3.2012, ktorú súčasné vedenie neskôr vyhodnotilo ako od počiatku neplatnú a na jej základe sa rozhodlo ďalej žalobcovi fakturované sumy neuhrádzať. Podľa zmluvy 2 zo dňa 15.3.2012 došlo k navýšeniu ceny cca o 20 %. Žalovaný vracal faktúry ako neodôvodnené, neakceptoval ich. Niekoľko mesiacov prebiehali ústne rokovania so zástupcami žalobcu s tým, že by žalovaný mal záujem aj naďalej odoberať od neho služby, avšak za nezmenené ceny. Nakoľko k dohode nedošlo, žalovaný počas mesiaca júl 2012 pristúpil k príprave technického riešenie na premigrovanie služieb na iného operátora. Išlo o technologické nahradenie služieb, ktoré predtým poskytoval žalobca. Dňa 23.8.2012 žalovaný adresoval žalobcovi výzvu na demontáž zariadení s tým, že dňa 10.9.2012 tento na výzvu odpovedal, že demontáž nevykoná, nakoľko má za to, že zmluva je naďalej platná. Na otázku súdu, či sa dá určiť presný deň, kedy prestal žalovaný poberať služby od žalobcu, zástupca žalovaného uviedol, že presný deň sa určiť nedá, migrácia sa uskutočňovala v priebehu posledných dní posledného týždňa júla a nové služby boli zapájané okamžite po uskutočnení migrácie na danej lokalite. Podľa jeho názoru všetky migrácie boli uskutočnené pred 1.8.2012, a preto považuje tento dátum za dátum ukončenia poskytovania služby.
17. K výsluchu zástupcu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 27.09.2013, v ktorom uviedol, že služba bola žalovanému poskytovaná neprerušene, nakoľko predmetnej Zmluve 2 predchádzala zmluva zo dňa 15.02.2011 uzavretá na dobu trvania 12 mesiacov. Služba bola po celú dobu poskytovaná žalovanému neprerušene aj v čase, keď už pôvodná zmluva stratila platnosť, nakoľko to bolo predmetom dohody medzi žalobcom a žalovaným (v tom čase prebiehali vzájomné rokovania o pokračovaní v poskytovaní služieb, jej rozsahu a podobne a žalobca súhlasil s neprerušeným poskytovaním služieb, aby nevznikla žalovanému škoda). Služba bola účtovaná až do mája 2012 (teda len viac ako mesiac od podpisu Zmluvy 2) za pôvodnú cenu v zmysle predchádzajúcej zmluvy, nakoľko žalovaný začal robiť neodôvodnené obštrukcie pri zriaďovaní služby v zmysle Zmluvy 2 a príslušné oddelenie žalobu
už nestihlo nahodiť do systému prevedené zmeny na základe Zmluvy 2 v mesiaci apríl, v dôsledku čoho bola suma v zmysle Zmluvy 2 fakturovaná až v mesiaci máj 2012. K vysvetleniu výšky odplaty a porovnaniu rozsahu služby v zmysle predchádzajúcej zmluvy a Zmluvy 2 uviedol, že oproti predošlej zmluve sa Zmluva rozšírila o zálohovanie prenosovej trasy, bola navýšená kapacita pripojenia a pridané nové miesto inštalácie. Žalobca opätovne zdôraznil, že zmluva o poskytovaní verejných služieb sa uzatvára medzi podnikom a účastníkom, a nie medzi dvoma podnikmi, nakoľko zákon predpisuje jej náležitosti z dôvodu ochrany spotrebiteľa, čo napokon o.i. vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu. Zmluva sa musí posudzovať predovšetkým podľa obsahu, a nie podľa jej názvu či označenia zmluvných strán. V tomto prípade išlo o bežnú retailovú službu - prepredaj služby inému poskytovateľovi. Takto sa bežne uzatvárajú zmluvy medzi podnikmi, nakoľko zmluvu tvoria aj zmluvné dokumenty, ktoré by musel poskytovateľ inak vytvárať duplicitne pre nový typ zmluvy, čo sa javí ako zbytočné. Žalovaný ako podnik a teda poskytovateľ elektronických komunikačných služieb je odborne na rovnakej úrovni ako podnik - žalobca, ktorý mu službu ide poskytovať/poskytuje, takže tu nie je dôvod na zvýšenú ochranu, nakoľko sa jedná o rovnocenné subjekty.
18. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb - poskytovaní verejnej elektronickej komunikačnej služby prenájom okruhov, evidenčné číslo zmluvy 0092012BAPD304, súd zistil, že žalobca a žalovaný dňa 15.3.2012 uzavreli medzi sebou v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal počas trvania zmluvy poskytovať žalovanému verejnú elektronickú komunikačnú službu a žalovaný sa zaviazal žalobcovi platiť odplatu za poskytované služby, vo výške, štruktúre a rozsahu stanovenom v Zmluve a v Tarife, na základe faktúr vystavených žalobcom.
19. Zo Zmluvy o pripojení a poskytovaní verejnej elektronickej komunikačnej služby prenájom okruhov, evidenčné číslo zmluvy 0602010BAPD304 (č.l. 281), súd zistil, že žalobca a žalovaný dňa 15.2.2011 uzavreli medzi sebou v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal počas trvania zmluvy 12 mesiacov poskytovať žalovanému verejnú elektronickú komunikačnú službu a žalovaný sa zaviazal žalobcovi platiť odplatu za poskytované služby vo výške 7.740 eur mesačne.
20. Z listinného dôkazu (č.l. 17 spisu) sa súd oboznámil so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej služby - pripojenia do siete internet (vrátane ADSL a Dial-up), prenájmu okruhov a iných služieb prenosu dát, ktoré sú súčasťou predmetnej zmluvy 2.
21. Z listinných dôkazov (č.l. 8, 9 , 10, 128 - 134 spisu) sa súd oboznámil s faktúrami, ktorými žalobca účtoval žalovanému odplatu za poskytnuté služby.
22. Z listinných dôkazov (č.l. 13, 124 spisu) sa súd oboznámil s predžalobnou upomienkou a odstúpením od zmluvy zo dňa 26.02.2013 zo strany žalobcu z dôvodu, že žalovaný nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. Odstúpenie bolo doručené žalovanému dňa 28.2.2013.
23. Z čiastkovej správy Úradu vlády SR o výsledku finančnej kontroly žalovaného zo dňa 26.4.2012 (č.l. 77 spisu) súd zistil, že kontrolný orgán po prekontrolovaní Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15.3.2012 konštatoval, že v predmetnej zmluve chýba lehota prvého pripojenia k sieti ako zákonná náležitosť, čím kontrolovaný subjekt žalovaný porušil § 44 ods. 2 písm. b) bod 3 a § 44 ods. 3 písm. a) zák. č. 381/2011 Z.z. o elektronických komunikáciach.
24. Zo štatútu žalovaného z 1.1.2009 (č.l. 268 spisu) súd zistil, že podľa čl. II. ods. 2 žalovaný plní úlohy, ktoré mu vyplývajú zo Zriaďovacej listiny a tohto štatútu.
25. Zo zriaďovacej listiny žalovaného zo dňa 18.12.2008 (č.l. 271) súd zistil, že žalovaný ako príspevková organizácia bol zriadený za účelom plnenia odborných úloh v oblasti informatizácie spoločnosti, správy a pevádzkovania elektronických komunikačných sieti a služieb, pre Úrad vlády SR, ostatné orgány štátnej správy atď.
26. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ZEK), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
27. Podľa § 44 ods. 2 cit. zákona zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
28. Podľa § 44 ods. 3 cit. zákona údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
29. Podľa § 5 ods. 1 ZEK, podnikom na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.
30. Podľa § 5 ods. 2 ZEK, užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak.
31. Podľa § 5 ods. 3 ZEK, koncový užívateľ je osoba, ktorá používa verejnú službu alebo požaduje jej poskytovanie a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncovým užívateľom je spotrebiteľ, a ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, aj poslucháč a divák.
32. Podľa § 5 ods. 4 ZEK, účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.
33. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZEK, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
34. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) ZEK, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
35. Podľa § 44 ods. 12 ZEK, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
36. Podľa ustanovenia § 273 ods. 1 ObchZ, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
37. V zmysle článku 2 bod 2.1 Všeobecných podmienok, ak nie je v týchto Všeobecných podmienkach uvedené inak, tak všetky pojmy definované v tomto článku (Článok 2 Definície pojmov) sa v rovnakom význame používajú vo všetkých zmluvných dokumentoch upravujúcich záväzkový vzťah medzi spoločnosťou GTS Slovakia a jej zmluvným partnerom.
38. Podľa článku 2 bod 2.1.2 Všeobecných podmienok, fyzická alebo právnická osoba, ktorá používa alebo má záujem používať vybranú službu pripojenia do internetu, prenájmu okruhov alebo inú službu prenosu dát poskytovanú spoločnosťou GTS Slovakia a s ktorou spoločnosť GTS Slovakia uzavrie platnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb, sa ďalej označuje aj ako „Účastník“.
39. Podľa článku 2 bod 2.1.3 Všeobecných podmienok, osoba, ktorá je oprávnená poskytovať sieť alebo službu v oblasti elektronických komunikácií, iná ako spoločnosť GTS Slovakia, sa označuje aj ako „Iný podnik“.
40. Podľa článku 12 bod 12.1. Všeobecných podmienok, účastník je povinný platiť každú platbu odplaty za poskytovanie služby spolu s príslušnou sumou DPH pripadajúcou na fakturovanú sumu odplaty za poskytovanie služieb na základe faktúr vystavených spoločnosťou GTS Slovakia.
41. Podľa článku 12 bod 12.3. Všeobecných podmienok, v prípade omeškania s platením akéhokoľvek peňažného záväzku účastníka je spoločnosť GTS Slovakia oprávnená fakturovať účastníkovi úroky z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý jeden deň omeškania až do jej úplného zaplatenia s tým, že nárok na náhradu škody spoločnosti GTS Slovakia nie je týmto ustanovením dotknutý.
42. Podľa článku 15 bod 15.7.2 Všeobecných podmienok, spoločnosť GTS Slovakia je oprávnená odstúpiť od Zmluvy alebo jej časti, ak účastník nezaplatil niektorý zo svojich peňažných následkov, ktorý mu vznikol voči spoločnosti GTS Slovakia zo Zmluvy alebo v súvislosti so Zmluvou, a to najmä odplatu za poskytovanie služby, a to ani do 45 dní odo dňa po dni splatnosti týchto peňažných záväzkov.
43. Podľa článku 15 bod 15.11 Všeobecných podmienok, odstúpením od Zmluvy alebo jej časti z dôvodov uvedených vo Všeobecných podmienkach a v Zmluve táto zaniká v deň nasledujúci po dni, v ktorom bolo oznámenie o odstúpení riadne doručené druhej zmluvnej strane.
44. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
45. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
46. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
47. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
48. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
49. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 15.3.2012 žalobca a žalovaný uzavreli písomne Zmluvu 2 (Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - poskytovaní verejnej elektronickej komunikačnej služby prenájom okruhov, evidenčné č. 92012BAPD304). Za poskytnutie služieb sa žalovaný zaviazal platiť žalobcovi odplatu vo výške stanovej v Zmluve 2 a Tarife. Zmluvné strany si v bode 5 Zmluvy 2 dohodli paušálny mesačný poplatok vo výške 9.905,28 eur (11.886,34 eur s DPH). Žalobca
vystavil žalovanému za obdobie máj 2012 až február 2013 faktúry v celkovej výške 118.863,40 eur, ktoré neboli doposiaľ uhradené. Nakoľko žalovaný riadne a včas neuhradil odplatu za poskytnuté služby, vznikol podľa žalobcu mu nárok na úroky z omeškania v zmysle bodu 12.3 Všeobecných podmienok vo výške 0,05% za každý deň omeškania. Vzhľadom na skutočnosť, že si žalovaný neplnil riadne a včas svoje povinnosti, využil žalobca v súlade s článkom 15.7.2. Všeobecných podmienok svoje právo a odstúpil od zmluvy listom zo dňa 26.2.2013, ktoré odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 28.2.2013 a účinným sa stalo dňa 1.3.2013. Žalobca si voči žalovanému tak uplatňuje nároky vyplývajúce zo Zmluvy 2 v celkovej výške 118.863,40 eur spolu s príslušenstvom.
50. Pri rozhodovaní o nároku žalobcu sa súd musel vysporiadať s viacerými skutočnosťami, ktoré boli medzi účastníkmi konania sporné.
51. Žalovaný v konaní namietal, že predmetnú Zmluvu 2 uzatvoril so žalobcom v postavení účastníka, zatiaľ čo žalobca tvrdil, že žalovaný vystupuje v pozícii podniku. V otázke postavenia žalovaného sa súd v plnom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného a v podrobnostiach na ňu odkazuje. Žalovaný ako subjekt bol zriadený štatútom za účelom poskytovania služieb pre Úrad vlády SR, teda ako príspevková organizácia. Skutočnosť, či žalovaný má alebo nemá byť považovaný za podnik v zmysle ust. § 5 ods. 1 ZEK má zásadný význam pre posudzovanie dôvodnosti vyžadovania dodržiavania ust. § 44 ZEK v nadväznosti na náležitosti zmluvy a vyššiu mieru ochrany spotrebiteľa ako účastníka zmluvného vzťahu. Zo zriaďovacej listiny a štatútu žalovaného je preukázané, že žalovaný vznikol ako príspevková organizácia Úradu vlády SR, zriadená za účelom plnenia úloh Úradu vlády, najmä plnenie odborných úloh v oblasti informatizácie spoločnosti, správy a prevádzkovania elektronických komunikačných sietí a služieb pre Úrad vlády SR. Žalovaný plní úlohy pre Úrad vlády SR nie v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale v rámci svojej pôsobnosti, na ktorú bol Úradom vlády SR zriadený. Účelom zriadenia žalovaného primárne nebol výkon podnikateľskej činnosti, ale plnenie odborných úloh v oblasti informatizácie spoločnosti, správy a prevádzkovania elektronických komunikačných sietí a služieb pre Úrad vlády SR. Žalovaný prostredníctvom zmluvy zo dňa 15.3.2012 uzatvorenej so žalobcom zabezpečoval výkon činnosti Úradu vlády SR, pričom týmto spôsobom žalovaný zaopatroval plnenie pre Úrad vlády SR, a to výlučne na základe štatútu. Medzi žalovaným a Úradom vlády SR neexistuje žiaden obchodný vzťah, žalovaný nevystupuje vo vzťahu k Úradu vlády SR ako podnikateľ. Účastníci konania uzatvorili zmluvu za účelom prepojenia ústredia Úradu vlády SR (centrálny uzol siete) s jednotlivými pracoviskami Úradu vlády SR. Súd má za to, že v danom právnom vzťahu nie je možné považovať žalovaného za podnik v zmysle ust. § 5 ods. 1 ZEK. Žalovaný v danom prípade neposkytoval službu tretej osobe (Úradu vlády SR) v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale prostredníctvom zmluvy uzatvorenej so žalobcom zabezpečil poskytnutie služby zo strany žalobcu smerom k Úradu vlády SR. Podľa ust. § 5 ods. 1 ZEK, podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. Uvedené ustanovenie ZEK pritom priamo odkazuje na ust. § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, podľa ktorého podnikateľom je osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Podľa ust. § 2 ods. 1 ObchZ, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Je teda potrebné skúmať splnenie všetkých znakov podnikania, teda aj to, či sa jednalo o činnosť vykonávanú za účelom dosiahnutia zisku - tento predpoklad splnený nebol. Žalovaný v žiadnom prípade nevykonával pre Úrad vlády SR podnikateľskú činnosť, ani mu neposkytoval službu, iba si plnil svoje povinnosti voči Úradu vlády SR vyplývajúce mu zo štatútu. Z uvedených dôvodov nemožno považovať žalovaného za podnik v zmysle ust. § 5 ods. 1 ZEK. Z dikcie ust. § 5 ods. 2 ZEK vyplýva, že užívateľom je účastník, ktorý je koncovým užívateľom a iný užívateľ, pričom z tohto odkazu na pojem iný užívateľ je zrejmé, že týmto subjektom môže byť iný podnik. Definícia pojmu podnik sa vzťahuje na poskytovateľa služieb, pričom definícia pojmu účastník zahŕňa koncového užívateľa alebo iného užívateľa. Žalovaný uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu (t.j. so žalobcom) zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej požadoval od žalobcu poskytovanie služby, pričom túto službu ďalej neposkytoval a ani prostredníctvom nej neposkytoval ďalšie služby. Žalovaný Úradu vlády SR službu neposkytoval, iba zabezpečil jej poskytnutie Úradu vlády SR. Žalovaný tak v danom prípade spadá pod zákonnú definíciu užívateľa podľa ust. § 5 ods. 2 ZEK (požadoval poskytovanie verejnej služby), a tiež pod zákonnú definíciu koncového užívateľa podľa ust. § 5 ods. 3 ZEK (požadoval poskytovanie verejnej služby a túto službu ďalej neposkytoval a ani prostredníctvom nej neposkytoval ďalšie služby), a tiež aj pod zákonnú definíciu účastníka podľa ust. § 5 ods. 4 ZEK (koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o
poskytovaní verejných služieb). Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zo dňa 15.3.2012, na ktorý odkazuje ust. § 5 ods. 3 ZEK, spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Žalovaný v danom prípade požadoval od žalobcu služby, ktoré neboli určené pre jeho ďalšiu podnikateľskú činnosť, a preto je potrebné považovať žalovaného za spotrebiteľa v zmysle ust. § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z..
52. Žalovaný ďalej namietal, že Zmluva 2 je neplatná, nakoľko v nej absentuje podstatná náležitosť, a to uvedenie lehoty prvého pripojenia k sieti. Pri posudzovaní platnosti resp. neplatnosti zmluvy 2 sa súd opäť prikláňa k právnej argumentácii žalovaného. Ako je vyššie zdôvodnené tak predmetná zmluva je uzavretá medzi žalobcom, ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje v postavení „podniku“ a žalovaným, ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje v postavení „účastníka“. Ide o zmluvu o poskytovaní verejných služieb v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. V zmysle § 44 ods. 2 a 3 tohto zákona je jednou zo zákonných náležitostí každej zmluvy o poskytovaní verejných služieb aj určenie lehoty prvého pripojenia k sieti. Tento údaj musí byť pritom výslovne uvedený priamo v písomnom vyhotovení zmluvy. Zo Zmluvy 2 vyplýva, že táto v žiadnom zo svojich ustanovení neobsahuje údaj lehoty prvého pripojenia k sieti. K uvedenému záveru dospel aj Úrad vlády Slovenskej republiky, sekcia kontroly a boja proti korupcii, ktorý v období od 24.4.2012 do 26.4.2012 vykonal u žalovaného kontrolu súladu procesu verejného obstarávania so zákonom č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní pri uzatváraných zmluvách. Neuvedením podstatnej zákonnej náležitosti tak Zmluva 2 priamo svojim obsahom odporuje zákonu, pričom ide o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva ex lege a pôsobí voči každému.
53. Plnenie žalobcu, ktoré poskytol na základe neplatnej zmluvy, je preto potrebné posúdiť ako plnenie bez právneho dôvodu, ktoré zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca v danom prípade nemá nárok na plnenie zo zmluvy, ale do úvahy prichádza iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa ale v konaní bránil tým, že v prípade ak by súd posúdil daný nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak žalovaný nie je v danej veci povinný vydať bezdôvodne obohatenie, nakoľko nie je v danej veci pasívne legitimovaný keďže nebol prijímateľom plnenia ale prijímateľom plnenia, služieb od žalobcu bol priamo Úrad vlády SR. Pri posudzovaní pasívnej legitimácie žalovaného sa však súd stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu, ktorú pokladá za správnu. V konaní bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytoval verejnú elektronickú komunikačnú službu GTS Data (Leased Line) - Prenájom okruhov. V čl. 2 bode 2.1.2 zmluvy sa žalovaný zaviazal platiť dohodnutú odplatu za službu v dohodnutej výške, podľa spôsobu a za podmienok zmluvy. Hoci služba bola následne poskytovaná tretím osobám, ako vyplynulo v priebehu súdneho konania Úradu vlády SR, táto skutočnosť nemá vplyv na vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným a nie medzi žalobcom a Úradom vlády SR, t.j. predmet zmluvy, odplata a ostatné náležitosti zmluvy boli dohodnuté len medzi žalobcom a žalovaným a na tejto skutočnosti nemení ani nič fakt, že súd neskôr, v priebehu konania vyhodnotil predmetnú zmluvu ako neplatnú. V zmluve boli uvedené lokality, t.j. adresy poskytovania služby, ale v žiadnom prípade táto lokalizácia neznamená označenie zmluvnej strany (v zmluve je uvedená bez označenia subjektu adresa a technické údaje pripojenia). Miesto služby, lokalizácia, bola určená žalovaným, t.j. nie žalobcom ani treťou osobou. V tejto súvislosti treba poukázať na platnú zmluvu zo dňa 15.2.2011, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, v zmysle ktorej žalobca poskytoval služby a žalovaný mu platil dohodnutú odplatu. Faktúry boli adresované žalovanému, ktorý bol vo faktúrach uvedený ako odberateľ (!) služieb a žalovaný tieto faktúry uhrádzal, žiadnym spôsobom nenamietal svoje označenie ako odberateľa, prijímateľa poskytovaných služieb. Teda nie Úrad vlády SR, ale žalovaný uhrádzal predmetné faktúry. Aj má súd za to, že zmluva zo dňa 15.3.2012 je neplatná, z toho vyplýva, že služby poskytované žalobcom v období máj 2012 až júl 2012 boli poskytované bez právneho dôvodu, ktorý zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Služby boli poskytované žalovanému ako zmluvnej strane, ktorý ich následne poskytoval Úradu vlády SR a nie tretej osobe. Žalobca by nemal dôvod poskytovať bezodplatne služby tretej osobe bez akéhokoľvek zmluvného vzťahu. Treba zdôrazniť, že túto skutočnosť potvrdil aj sám právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 28.6.2013, ktorý uviedol, že žalovaný si bol a je vedomý toho, že služby boli do 31.7.2012 poskytované jemu ako zmluvnej strane a súhlasil, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy, ktorá by zodpovedala hodnote poberaných služieb v mesiacoch máj, jún a júl 2012, pričom podľa názoru žalovaného zodpovedajúcou sumou je suma podľa zmluvy z 15.2.2011. Žalovaný aj týmto sám potvrdil, že žalobca služby poskytoval
jemu. Nie je preto správne tvrdenie žalovaného, že na jeho strane nedošlo k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný je v tomto spore pasívne legitimovaný.
54. Ďalej bolo medzi stranami sporné do akej doby žalobca poskytoval žalovanému služby. Žalobca tvrdil, že až do februára 2013. Žalovaný tvrdenia žalobcu poprel a sám potvrdil poskytovanie služieb do konca júla 2012 s tým, že od augusta premigroval k inému poskytovateľovi. V prípade, ak žalobca tvrdil, že žalovaný služby odoberal, bolo na ňom aby túto skutočnosť dostatočne hodnoverne pred súdom preukázal. Súd dospel k záveru, že žalobca v konaní túto skutočnosť nepreukázal, a preto pri rozhodovaní o dobe dokedy žalovaný prijímal plnenie poskytované žalobcom vychádzal z medzi stranami nespornej skutočnosti, že tomu tak bolo do konca júla 2012, dokedy má žalobca nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia.
55. Medzi stranami bola spornou aj výška bezdôvodného obohatenia. Výšku bezdôvodného obohatenia vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné plnenie. Takouto výškou bezdôvodného obohatenia je podľa názoru súdu peňažné plnenie, ktoré za porovnateľné plnenie poskytoval sám žalovaný na základe predošlého zmluvného vzťahu so žalobcom, z platnej zmluvy zo dňa 15.2.2011. V tejto zmluve sám žalovaný súhlasil, že za porovnateľné plnenie poberané od žalobcu bude uhrádzať a aj dobrovoľne uhrádzal čiastku 7.740 eur mesačne. Je tak evidentné, že na základe tohto predošlého zmluvného vzťahu sporových strán možno dospieť k záveru, že sám žalovaný plnenie poskytované žalobcovi vo výške 7.740 eur pokladal za adekvátne, primerané a bežné (!), a preto so zmluvou zo dňa 15.2.2011 a v nej určenou výškou cenou plnenia súhlasil. Zmluva zo dňa 15.2.2011 je tak určujúca pre ustálenie obvyklej ceny plnenia medzi stranami. Ako je vyššie uvedené žalovaný poberal od žalobcu plnenie v podobe poskytovaných služieb v mesiacoch máj, jún a júl 2012 bez platnej zmluvy, teda bez právneho titulu a je preto povinný vrátiť žalobcovi za uvedené obdobie prijaté plnenie titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný je povinný vrátiť peňažnú náhradu získaného prospechu vo výške rovnajúcej sa obvyklému plnenie, ktoré sa za porovnateľné plnenie poskytovalo a tým je suma 7.740 eur mesačne, čo predstavuje celkom za 3 mesiace sumu 23.220 eur, ktorú súd ako dôvodne žalovanú žalobcovi priznal.
56. Medzi stranami bolo ďalej sporné, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojej povinnosti s úhradou dlhu. Podľa § 369 ods. Obchodného zákonníka v znení účinnom v dobe rozhodnej, úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená (ako v danom prípade), úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom. Za kvalifikované požiadanie veriteľa o plnenie dlhu je možné považovať doručenie žaloby na začatie súdneho konania dlžníkovi, žalovanému. Nakoľko dlžník (žalovaný) nesplnil svoj dlh potom čo ho o jeho splnenie veriteľ (žalobca) požiadal (žaloba doručená žalovanému v deň 19.9.2012), dostal sa po uplynutí 30 dní dňom 20.10.2012 do omeškania a bolo dôvodné priznať úrok z omeškania od tohto dňa. Medzi stranami zostala spornou taktiež výška úrokov z omeškania keď žalobca zotrval zmluvne dohodnutej výške 0,05 % denne z dlžnej sumy. Nakoľko však súd zmluvu vyhodnotil ako neplatnú a teda aj zmluvné dojednania o výške zmluvnými stranami dohodnutých úrokov z omeškania, tak bolo dôvodne priznať žalobcovi úrok z omeškania vo výške vyplývajúcej zo zákona. V zmysle § 369 ods. Obchodného zákonníka vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy.
57. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 23.220 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 23.220 eur od 20.10.2012 do zaplatenia
58. Nakoľko sa žalobca domáhal žalobou zaplatenia istiny vo výške 118.863,40 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania a súd mu priznal istinu a úroky z omeškania nižšie zodpovedajúce vyššie uvedeným zákonným hľadiskám, súd v zmysle § 212 ods. 2 CSP vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
59. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1,2 CSP tak, že procesne čiastočne úspešnejšiemu žalovanému priznal nárok na pomernú časť náhrady trov konania vo výške 61% z celkových trov s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Výška percentuálneho
rozdielu v procesnej úspešnosti sporových strán predstavujúcej 61%. Žalovaná suma 118.863,40 = 100 %, žaloba dôvodná vo výške 23.220 eur = 19,50 %, nedôvodná žaloba vo výške 95.643,40 eur = 80,50 %, úspech žalobcu 19,50 %, úspech žalovaného vo veci tak je 80,50 %, 80,50 % - 19,50 % = 61 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).