Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_18P-58-2014.pdf
PDF · 124.12 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/58/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom, vo veci starostlivosti o dieťa: V. M., G.. XX.XX.XXXX, K. K. XXXX/X, XXX XX E., prechodne bytom: U. XXXX/X, K. K., dieťa rodičov: T.. Ľ. M., G.. XX.XX.XXXX, K. XXXX/X, XXX XX E., prechodne bytom: U. XXXX/X, K. K., a Q. M., G.Q.. XX. B.L. XXXX, K. A. XX, XXX XX M., o určenie výživného matky na plnoletého syna, takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 8.2.2012 č.k. 20P/232/2010-198 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.9.2012 č.k. 24CoP/51/2012-273 tak, že vyživovaciu povinnosť matky na syna V., G.. X.X.XXXX zvyšuje zo sumy 65,-eur mesačne na sumu 110,-eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2014 do 31.12.2014, za obdobie od 01.01.2015 do 31.08.2016 na sumu 115,- eur mesačne a za obdobie od 01.09.2016 na sumu 130,-eur mesačne, ktoré výživné je matka povinná zaplatiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám syna V. M., G.. XX.XX.XXXX.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.08.2014 do 30.09.2016, vo výške 1.250,- eur p o v o ľ u j e súd matke splácať v splátkach po 35,-eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého sa svojím návrhom zo dňa 14.7.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.7.2014 domáhal zvýšenia výživného na maloletého z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného, t.j. od októbra 2012 sa odôvodnené potreby u maloletého zvýšili, na strane maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov od septembra 2013, kedy mal. začal navštevovať 1.ročník strednej zdravotníckej školy v Trnave, odbor masér. Otec v návrhu uviedol, že posledná vyživovacia povinnosť bola určená v roku 2012 s tým, že v súčasnosti predstavuje sumu 65,- eur. Otec návrh odôvodnil tým, že syn nastúpil na strednú zdravotnú školu, pričom sa zvýšili výdavky na stravu, učebné pomôcky, náklady na syna sú aj z dôvodu športových aktivít syna U obidvoch rodičov došlo k zmene pomerov, keď od júla 2014 im odbudla vyživovacia povinnosť voči plnoletému O., G.. XX.X.XXXX, ktorý ukončil štúdium na vysokej škole a je už zárobkovo činný. Na O. platil otec výživné v sume 132,78 eur. Výživné na mal. V. žiadal zvýšiť od 1.9.2014 na sumu 200 eur mesačne, keď poukázal na skutočnosť, že mal. V. je športovo aktívny, s ktorou športovou činnosťou má zvýšené náklady, o výške ktorých predložil doklad. Uviedol, že matka mal. s mal. nie je v žiadnom kontakte, ani súrodenci, teda mal. V. a plnoletý O. nie sú v žiadnom kontakte.
2. Matka sa vyjadrila tak, že je ochotná prispievať na mal. výživným v sume 80 eur mesačne, nie vyšším výživným z dôvodu, že nedosahuje taký mesačný príjem, aby mohla vyššie výživné na syna platiť. Žije s plnoletým O. v podnájme v Senci, za ktorý platí nájomné vo výške 30 eur mesačne. Plnoletý O. je už zárobkovo činný a dosahuje taký príjem, z ktorého je schopný sa sám živiť. S mal. V. nie je v kontakte už asi 4 až 6 rokov, okrem bežného výživného podľa svojich možností pri príležitosti sviatkov mu pošle na účet otca čiastky 10 až 15 eur. Ďalej uviedla, že otcom popisovaný rast nákladov je rádovo v hodnote
pár eur (stravné v škole 2,7 eur, vreckové 3,- eur). Matka k stretávaniu so synom uviedla, že toto otec dlhodobo maril. Matka predložila tabuľku porovnania nákladov (č.l.43), podľa ktorej klesli výdavky otca zo sumy 824,87 eur na 659,19 eur, pri vzraste príjmov zo sumy 726,13 eur na 875,13 eur. Matka nesúhlasila so zvýšením nákladov v miere vypočítanej otcom. Matka pripojila k vyjadreniu potvrdenie od zamestnávateľa o čistom príjme, ktorý prestavoval za prvý polrok roku 2014 sumu 645,64 eur.
3. Výživné na syna bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 8.2.2012 č.k. 20P/232/2010-198 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.9.2012 č.k. 24CoP/51/2012-273, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 9.10.2012, na sumu 65 eur mesačne, keď citovaným rozsudkom bola vyživovacia povinnosť matky na mal. zvýšená zo sumy 49,70 eur na uvedenú sumu 65 eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že syn V. sa aktívne venoval športu, v dôsledku čoho sa náklady na jeho výživu podstatne zvýšili. V čase poslednej úpravy výživného súd vychádzal z čistého mesačného zárobku matky 436,94 eur a z mesačného príjmu otca 771,61 eur, ktorá suma predstavuje výsluhový dôchodok. Súd ďalej vychádzal z toho, že obidvaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť k synovi O., ktorý bol pri rozvode súdom zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným v sume 132,78 eur mesačne. V tom čase matka bývala v podnájme v Senci, kde platila nájomné 30 eur mesačne, bola vlastníčkou bytu v Martine, ktorý získala z prostriedkov z vyporiadania BSM. Citovaným rozsudkom bolo výživné na mal. Daniela zvýšené od 18.8.2010.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, rozhodnutiami Krajské súdu Trnava, výsluchom syna, matky a otca na pojednávaniach.
5. Súd konštatuje, že syn v priebehu konania nadobudol plnoletosť, pričom na výzvu súdu sa pripojil k návrhu a zotrval na ňom .
6. Otec vo svojom vyjadrení (č.l.58) rozporoval tabuľku matky, čo do výdavkov na stravu v škole v roku 2010, výdavkov na mobil (10,- eur mesačne). Otec súčasne uviedol, že získal živnostenské oprávnenie, predložil doklady o športových aktivitách syna.
7. Na pojednávaní dňa 08.10.2014 otec uviedol, že jeho dôchodok je vo výške 776,29 eur, má ďalší priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 400-500,- eur. Otec predložil špecifikáciu a doklady o nákupe oblečenia v hodnote 1.075,25 eur(č.l.84-98). Súčasne na č.l. 82 otec doložil prehľad nákladov na športovú výstroj v celkovej výške 641,- eur (priemerný výdavok) vrátane poplatku za účasť v atletickom klube.
8. Matka reagovala podaním doručeným súdu dňa 05.12.2014, kde špecifikovala vlastné výdavky na sumu 515,63 eur. Matka predložila zmluvu o pôžičke, ktorá bude splatená dňa 01.10.2018, a ktorú použila podľa vlastného vyjadrenia na rekonštrukciu bytu (č.l.109-115).
9. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k.18P/58/2014-118 zo dňa 08.12.2014 tak, že výživné zvýšil na syna na sumu 100,- eur mesačne od 01.09.2014. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie otec, kde žiadal zvýšiť výživné na sumu 180,- eur od 01.08.2014 (č.l.123-127). Proti rozsudku sa odvolala aj matka, ktorá namietala, že súd nezohľadnil jej príjem a skutočnosť, že otec použil rovnaké dôvody pri poslednom zvýšení výživného. Otec v podanom vyjadrení (č.l.139) rozporoval výdavky matky na stravu a cestovné do Martina vo výške 100,- eur mesačne. Otec špecifikoval výdavky matky na sumu 336,09 eur mesačne a rozporoval skutočnosť, že matka si vzala pôžičku v banke na účely rekonštrukcie bytu účelovo z dôvodu zvýšenia výdavkov. Otec vypočítal, že aj keď matka má výdavky vo výške 505,- eur (s podľa otca fiktívnou pôžičkou), zostáva jej suma 145,- eur mesačne, ktorú by mala hradiť synovi na zvýšené výživné, a teda výživné na syna 210,- eur. Matka v reakcii na vyjadrenie namietala, že súd vzal do úvahy jej príjem vrátane odmien. Krajský súd rozhodnutie Okresného súdu uznesením č.k. 26CoP/3/2015-156 zo dňa 26.02.2015 zrušil.
10. Otec predložil potvrdenie o podaní daňového priznania (č.l.189), z ktorého plynie, že jeho čistý zárobok bol v roku 2014 vo výške 277,82 eur.
11. Súd rozhodol rozsudkom č.k. 18P/58/2014-192 zo dňa 17.06.2015 tak, že opätovne zvýšil výživné na sumu 100,- eur od 01.08.2014. Proti rozhodnutiu sa odvolala matka, ktorá namietala, že súd by nemal
zohľadňovať prémie a odmeny, ale len základnú mzdu. Ďalej namietala, že boli riešené jej prostriedky z BZM, pričom neboli riešené prostriedky otca. Matka uviedla, že je ochotná platiť výživné vo výške 80,- eur, nie viac. Otec proti uvedenému rozsudku taktiež podal odvolanie, pričom sa domáhal určenia výživného vo výške 180,- eur mesačne. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené uznesením Krajského súdu Trnava 26CoP/35/2015-228 zo dňa 30.11.2015.
12. Dňa 20.01.2016 doručil otec súdu vyjadrenie, kde uviedol, že došlo k zmene pomerov na jeho strane, a to z dôvodu zdravotných problémov musel ukončiť prácu v PSA Trnava (kde pracoval s ťažkými predmetmi). Ďalej uviedol, že mu bolo diagnostikované zhrubnutie stien ľavej komory srdca, vysoký krvný tla, zvýšený cukor, cholesterol.
13. Zamestnávateľ matky doložil aktuálny príjem matky č.l. 240. Súd vyzval účastníkov na dokladovanie pomerov a nariadil vo veci dve pojednávania.
14. Otec predložil potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, z ktorého plynie, že otec mal v roku 2014 príjem (čistý) vo výške 3591,45 eur (t.j. 299,29 eur) + výsluhový dôchodok 772,92 eur, + rodinný prídavok vo výške 23,52 eur, príjem otca vo výške 1.095,73 eur. Otec špecifikoval celkové výdavky rodiny na sumu 866,- eur, z toho výdavky syna na sumu 340,- eur (č.l.258).
15. Syn v rámci vyjadrenia žiadal, aby súd posúdil príjem priateľa matky, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Pripojil listiny z konania o rozvode a ocenenia za dosiahnuté športové výkony (č.l.290-298).
16. Matka v rámci vyjadrenia (č.l. 299-305) zopakoval predchádzajúce námietky, ako aj poukázala na skutočnosť, že syn už v čase vydania rozhodnutia o výživnom v roku 2012 meral 178 cm a bol nadmieru vyspelý. Matka predložila vzájomnú komunikáciu so synom č.l. 311-312. Matka predložila potvrdenie od zamestnávateľa o výške mzdy za rok 2015 (č.l. 316), z ktorého plynie, že za rok 2015 mala čistý príjem približne vo výške 669,81 eur (podľa potvrdenia zamestnávateľa č.l. 316).
17. Súd vykonal lustráciu príjmov matky v sociálnej poisťovni od podania návrhu do júna 2016, pričom za rok 2014 sa potvrdil čistý príjem vo výške 667,- eur (č.l.145 - potvrdenie zamestnávateľa). Čistý príjem bol vypočítaný ako priemerná hrubá mzda 865,- eur (za druhý polrok 2014) - (0,134 x 865 odvody zamestnanca) = 749,09 eur - 317(odpočítateľný položka na daň, pre jednoduchosť súd zaokrúhlil na celé eurá nahor) = 432,09 eur (základ dane) x 0,19 (daň)= 82,10 eur (daň) - 749,09 = 667,- eur. Za rok 2016 (prvý 6 mesiacov) vychádza hrubý príjem matky na 853,83 eur za jednotlivé mesiace (v apríly 2016 bola PN).
18. Súd na pojednávaní dňa 01.08.2016 zisťoval reálne pomery syna a oboch rodičov. Syn špecifikoval náklady na školy 215,- eur rok (č.l.21 druhý odsek od spodného okraja). Otec predložil dohodu o uhrádzaní nákladov na bývanie vo výške 200,- eur mesačne od 14.09.2016 na bývanie v Banskej Bystrici. Otec predložil lekársku správu o zdravotnom stave (č.l.234). Špecifikáciu výdavkov na syna č.l. 235, rozpočet výdavkov na športové aktivity syna č.l. 240. Pokladničné doklady preukazujúce výdavky č.l. 241-249. Výpis zo zmluvy o stavebnom sporení syna so zostatkom 2140,- eur (č.l. 251), výpisy z účtov otca č.l. 252-362. Súd konštatuje, že z otcových výpisov z účtov plynie príjem na účet v roku 2015 vo výške priemerne 372,34 eur (č.l.334 - 1153,69 eur, č.l.337 -798,58 eur, č.l.341 - 1.149,53 eur, č.l. 344 668,43 eur, č..l. 346 - 697,88 eur ). Súd konštatuje, že uvedené výpisy z účtu osobitne na pojednávaní nedokazoval, nakoľko účastníkom boli doručené a nikto ich obsah nerozporoval (§ 204 zákona č. 160/2015 Z.z.).
19. Na pojednávaní dňa 05.10.2016 syn a otec špecifikovali výdavky na syna v súlade s č.l. 235, t.j. celkové náklady na školu mesačne vrátane vreckového a poplatkov na stužkovú slávnosť 243,- eur. Ďalej náklady na stravu doma vo výške 100,- eur, náklady na hygienické potreby 20,- eur, ošatenie 70,- eur.
20. Súd rozhodoval podľa nasledovaných ustanovení zákona:
21. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
22. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
23. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
26. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
27. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
29. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného.
30. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
31. Podľa § 75 odsek 1,2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
32. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Podľa § 43 ods. Zákona o rodine, dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
34. Podľa § 232 ods.3,4 zákona č. 160/2015 Z.z., ) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia
35. Súd vyhodnotil účastníkmi tvrdené skutočnosti, pričom ho zhodnotil nasledovne smeroch a) odôvodnené potreby dieťaťa ich zmena od posledného rozhodnutia, b) možnosti a schopnosti otca c) možnosti a schopnosti matky, d) možnosti a schopnosti syna, e) pomerovanie nákladov a možností a schopností rodičov a syna, f) dobré mravy.
36. Súd vyhodnotil ako oprávnené výdavky na syna vo výške 340,- eur (pokrývajúce školu, mimoškolské aktivity, stravu, ošatenie, hygienické potreby), tak ako boli špecifikované pred pojednávaním dňa 01.08.2016 zo strany otca a syna. Uvedené náklady súd považuje, za v zásade konštantné pre obdobie od podania návrhu do 31.08.2016, s tým že v čase podania návrhu boli tieto náklady o niečo nižšie. Od 01.09.2016 sú zvýšené náklady na syna v súvislosti s jeho maturitou (maturitným večierkom, počítačom, prípravou na ďalšie vzdelávanie). Vo vzťahu k otcom a synom tvrdeným zmeneným podmienkam po 31.08.2016 (zmena bydliska z Trnavy do Banskej Bystrice v záujme platenia nižšieho nájomného (200,- eur) súd konštatuje, že uvedené neobstojí (súd ich vyhodnotil ako účelové), nakoľko otec síce tvrdí výdavky na nájomné 200,- eur oproti výdavkom v Trnave 350,- eur. Avšak, vznikli týmto presťahovaním nové náklady na internát v sume 64,- eur, stravovanie na internáte 35,- eur, doprava Trnava Banská Bystrica a späť vo výške minimálne 50,- eur (pre syna), čo znamená, že presťahovaním stúpli náklady na minimálne rovnakú výšku ako by stál nájom v Trnave, ak nie vyššiu. Súčasne v Banskej Bystrici sú nižšie zárobkové možnosti a pracovné príležitosti ako v Trnave. Súčasne je časté cestovanie v rozpore so synovými športovými aktivitami a potrebami tréningu. Vzhľadom na uvedené, preto súd toto presťahovanie nepremietol v celom rozsahu do zvýšených nákladov syna. Súd konštatuje, že možno v priamo v Trnave je drahší nájom, ale v okolí mesta je možné zabezpečiť aj nájom za nižšiu cenu. Bez ohľadu na uvedenú skutočnosť súd však konštatuje, že od poslednej úpravy výživného nastala zmena okolností na strane syna (v čase podania návrhu maloletého), ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, a to v podobe nástupu na strednú školu. Principiálne nástup na strednú školu znamená zvýšené výdavky zo strany povinných rodičov vždy, nakoľko náklady stúpnu. To že otec požiadal o zvýšenie výživného až rok po nástupe syna na strednú školu, nemôže byť na ujmu syna. Ďalej súd konštatuje, že náklady na výživu a ošatenie 15 ročného syna sú vyššie ako 13 ročného, pričom aj nárast výšky z 178 cm na 187,5 cm hrá svoju rolu. Súd súčasne má za to, že rast syna a jeho športové aktivity si vyžadovali zvýšené náklady na stravovanie v záujme zabezpečenia jeho riadneho zdravotného stavu, a preto náklady na výživu v rozhodnom období (podanie návrhu až do súčasnosti) vyhodnotil súd ako podstatnú zložku s výškou minimálne 150,- eur mesačne. Ďalej mal súd z dokladov predkladaných otcom preukázané, že otec vynakladá na športové aktivity syna sumu minimálne vo výške 90,- eur mesačne (v zásade ide o opakujúce sa každoročné výdavky - viď predkladané pokladničné doklady v konaní). Súd k námietke matky, že rovnaké skutočnosti otec uvádzal aj pri návrhu riešenom v roku 2012, konštatuje, že v zásade vždy ide o rovnaké skutočnosti, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného (mení sa len výška nákladov - odôvodnených výdavkov), podstatnou zložkou je však rast nákladov, ktorý je v tomto prípade nepochybný. Uvedený rast nastal už v roku 2013 v čase nástupu na strednú školu, avšak uvedená skutočnosť, nemôže byť synovi kladená na ťarchu, že bolo požiadané o zvýšenie výživného až po takmer roku. Súd k potrebám syna konštatuje, že tieto s rastúcim vekom stúpajú, preto aj súd určil výživné v troch časových obdobia, a to do 16 rokov a takmer 10 mesiacov veku, kedy nadobudol syn výšku, do 31.08.2016 ako nástupu do maturitného ročníka, a od nástupu do maturitného ročníka do budúcnosti. Súd je toho názoru, že náklady do 31.12.2014 si vyžiadali zvýšené náklady na stravu (rast a fyzická aktivita) ako aj náklady na oblečenie, pričom náklady v období od 01.01.2015 do 31.08.2016 boli vynaložené s postupným dosiahnutím dospelosti syna, zmeny jeho preferencii. Obdobie od 01.09.2016 je zase špecifické dosiahnutím dospelosti a štúdiom v maturitnom ročníku. Súd má za to, že náklady postupne stúpli v každom sledovanom období, pričom však rozdiel medzi prvým a druhým obdobím nie je taký výrazný, nakoľko zmena nákladov bola vyvolaná zmenou ich štruktúry. Mierny pokles výdavkov na stravu, avšak rast ostatných nákladov. Po 01.09.2016 predstavujú náklady rast najmä z pohľadu rastu výdavkov na stužkovú slávnosť, počítač. Súd záverom úvádza, že matka opakovane poukazovala pri výdavkoch na tabuľku, ktorú vytvorila, a ktorá mala dokazovať zníženie nákladov otca. Súd konštatuje, že výdavky otca mali stúpajúcu tendenciu, pričom samotný celkový rast výdavkov nemohol byť extra výrazný - čistý príjem otca okolo sumy 1100,- eur, podstatná je však vnútorná zmena štruktúry výdavkov, ktoré rástli smerom k výdavkom otca na pokrytie synových potrieb, bez celkového výrazného rastu výdavkov. Súd tiež uvádza, že nie vždy úplne všetko dokážu účastníci matematicky uchopiť, nakoľko si v reálnom živote nevedú podrobné účtovníctvo o každodenných výdavkoch.
37. Možnosti schopnosti, majetkové pomery otca. Súd konštatuje, že z predložených dokladov súd zistil, že otcov príjem pozostáva z výsluhového dôchodku vo výške 772,92 eur v roku 2014, 776,90 eur v roku 2015 a 777,51 eur v roku 2016. Ďalej mal súd preukázané, že otec v roku 2014 pracoval s príjmom 3591,45 eur (takmer 300,- eur mesačne). Otec podľa vlastných tvrdení v roku 2015 nepracoval, avšak podľa predložených výpisov z účtu dosahoval priemerný príjem k dôchodku vo výške 372,34 eur v podobe platieb na jeho účet (viď č.l.334 - 1153,69 eur, č.l.337 -798,58 eur, č.l.341 - 1.149,53 eur, č.l. 344 668,43 eur, č..l. 346 - 697,88 eur). Súd ďalej konštatuje, že je v možnostiach otca pracovať popri dôchodku za aspoň minimálnu mzdu v hrubom 405,- eur, z ktorej by mal čistý príjem mesačne vo výške 285,- eur (po odpočítaní daní a odvodov) + rodinný prídavok 23,52 eur a plus daňový bonus 21,41, t.j. súčasný čistý príjem minimálne vo výške 1.106,- eur mesačne. Súd zohľadnil zdravotné problémy otca (ako vysoký krvný tlak, problémy so srdcom, atď.....), aj keď oficiálne nemá priznanú zníženú pracovnú schopnosť, inak by pri určení možností a schopností vychádzal z vyššej čiastky. Súd prihliada na možnosti a schopnosti otca, pričom prácu mu nariadiť nemôže, avšak pri posudzovaní jeho predpokladaného príjmu je súd povinný vychádzať z toho, že otec je schopný dosahovať stabilný príjem v minimálnej výške 300,- eur mesačne. Súd konštatuje, že možnosti a schopnosti otca v zásade počas celého obdobia dosahovali uvedenú príjmovú výšku s minimálnym rozdielom (viď predložené potvrdenie č.l. 256, potvrdenia o podaní daňového priznania a výpisy z účtu). Súd vyhodnotil spoluvlastníctvo nehnuteľností získaných dedením ako nepodstatné pre účely tohto rozhodnutia. Otcovi zanikla pred podaním návrhu vyživovacia povinnosť k staršiemu synovi, ktorá bola pôvodne vo výške 132,- eur. Zvyšné výdavky otca (podľa špecifikácie otca v potvrdení) súd považoval za primerané.
38. Možnosti a schopnosti, majetkové pomery matky. Súd konštatuje, že matka vlastní byt, je zamestnaná, pričom jej čistý príjem podľa predložených potvrdení od zamestnávateľa dosahuje výšku 667,- eur mesačne. Súd k námietke matky, že by nemal posudzovať jej príjem vrátane prémii a odmien, ale vychádzať len zo základnej mzdy konštatuje, že povinnosťou súdu je vychádzať z dlhodobo dosahovaných príjmov a tieto sú vo výške 667,- eur mesačne v čistom. Súd konštatuje, že v dnešnej dobe v súkromnom sektore nie sú tarifné mzdy, ale zamestnávatelia motivujú zamestnancov rôznymi dochádzkovými bonusmi, výkonnostnými prémiami a odmenami riadne plnenie pracovných povinnosti zamestnancami, pričom takto vyplácaný plat je potrebné považovať za riadny príjem. Keby prijal súd argumentáciu matky a doviedol ju do dôslednosti, tak v niektorých prípadoch by ad absurdum posudzoval príjem povinného rodiča, že tento má príjem v podobe minimálnej mzdy (tak je predsa postavená pracovná zmluva), pričom povinný rodič dostáva nenárokovateľné odmeny vo výške 100.000,- eur ročne, ktoré sa však zohľadniť podľa matky nedajú. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že názor matky na posudzovanie jej príjmu sa nemôže presadiť. Súd teda tak ako pri otcovi vychádzal z toho, že matka je v súčasnosti dlhodobo schopná zarábať sumu viac ako 660,- eur v čistom. Tu súd konštatuje, že oproti posledne určenému rozhodnutiu došlo k zmene príjmov na strane matky, a to ich rastu, pri poklese nákladov na výživné voči synovi, ktorý sa osamostatnil po skončení štúdia. Súd výdavky matky vo výške 515 eur vyhodnotil ako primerané. Čo do výdavkov na rekonštrukciu bytu súd konštatuje, že tieto by bol býval vyhodnotil ako účelové v prípade, ak by tieto bránili matke plniť si novo určenú vyživovaciu povinnosť, čo však nie je tento prípad. Matkine výdavky na údržbu bytu a jeho rekonštrukciu súd zohľadnil v rozsahu, v ktorom nezasahujú do súdom určenej vyživovacej povinnosti. Súd k vlastníctvu bytu konštatuje, že vlastníctvo bytu (ani jeho držba) nemôže byť pre matku na ťarchu, nakoľko v budúcnosti (blízkej aj vzdialenej) môže byť nútená sa doň nasťahovať, a to v momente keď jej skončí súčasný podnájom. K námietke otca, že by ho mala prenajímať, súd konštatuje, že v súčasnosti nie je trh nájomných bytov (mimo Bratislavy a najväčších miest) rozvinutý tak, aby bolo možné nájsť vhodného nájomcu bez vystaveniu sa riziku straty v podobe nezaplateného nájomného, spotrebovaných energií, resp. poškodeného bytu svojho alebo čo horšie susedovho. Vzhľadom na uvedené riziká, preto prenajímatelia (fyzické osoby vlastníci) často prenechávajú svoje byty za úhradu vecných nákladov spoľahlivým osobám (zväčša známym), aby minimalizovali riziko strát a vrátili sa im aspoň náklady na údržbu bytu. V konečnom dôsledku presne tento prípad je aj otec, keď mu známy/známa prenechali byt za faktickú úhradu nákladov. Súčasne je súd názoru, že povinný rodič nemá povinnosť uhradiť akékoľvek náklady, ktoré vytvorí druhý rodič, resp. ich druhý rodič považuje za účelné. Súčasne má súd preukázané (z výpisov z účtu), že matka podporuje stále už v súčasnosti samostatného syna.
39. K námietkam účastníkov, a to k osobe s ktorou matka žije v spoločnej domácnosti (podľa jej tvrdení kamarát bez blízkeho vzťahu, pričom nebol preukázaný opak), a k osobe v ktorej byte otec so synom býval, súd konštatuje, že nakoľko nejde o oficiálnych partnerov (manželov, druh/družka) súd upustil od
ich predvolávania a vypočúvania v konaní, nakoľko má za to, že ich výsluchom by neboli zistené nové skutočnosti, pričom účastníci pred skočením dokazovania netrvali na dôkaze výsluchom týchto osôb.
40. Možnosti a schopnosti syna, jeho majetkové pomery. Súd konštatuje, že syn je v súčasnosti dospelý, pričom v rámci voľného času si môže privyrobiť na úhradu svojich životných nákladov podľa svojich možností a schopností. Súd pripomína, že podľa § 43 ods. 2 zákona o rodine aj syn je povinný vyvinúť aktivitu na úhradu spoločných nákladov. Súčasne je tu skutočnosť, že syn má úspory, síce nie veľké, ale predsa len vo výške 2140,- eur(viď výpis zo stavebného sporenia), ktoré môže použiť syn na hradenie svojich potrieb. Súd konštatuje, že synovi po dosiahnutí 18 rokov veku a nástupe do maturitného ročníka sa otvorili nové možnosti, ktoré by pri získavaní prostriedkov na úhradu svojich potrieb mal využiť. Súd obdobie sebauvedomenia si svojich možností a schopností nestanovil do času dosiahnutia plnoletosti, ale práve až po prvých prázdninách, kedy syn mal 18 rokov. Syn mimo iné na pojednávaní dňa 05.10.2016 uviedol, že v rámci leta brigádoval, pričom zarobil sumu 400,- eur v čistom.
41. Súd opätovne konštatuje, že dieťa je oprávnené podieľať sa na životnej úrovni rodičov, a to uhrádzaním oprávnených nákladov zo strany rodičov, pričom však nie je cieľom zákona o rodine a súdneho konania z rodičov urobiť otrokov požiadavkám detí (viď napr. námietka otca, aby matka plnila celý rozdiel medzi svojimi výdavkami a čistým príjmom na výživné syna, ktorú súd vyhodnotil ako zjavne nedôvodnú). Preto súd vždy posudzuje oprávnené výdavky na dieťa. Za takto zistených možností a schopností rodičov tieto pomeroval k oprávneným nákladom na syna vo výške 370,- eur (súčasnosť). Súd tak ako uviedol vyššie zhodnotil oprávnené výdavky za jednotlivé obdobia na syna do 31.12.2014 vo výške 330,- eur, s miernym rastom od 01.01.2015 na sumu 340,- eur, a s ďalším rastom od 01.09.2016 na 370,- eur. Tu však súd už zohľadňoval vlastné možnosti a schopnosti syna. Súd zistil nasledovné 667+1106=1173 (vyživovacia povinnosť otca tvorí 62,38 % a 37,62 % povinnosť matky), t.j. matka by mala platiť výživné vo výške 139,19 eur mesačne, avšak vzhľadom na vlastné schopnosti syna, súd vyživovaciu povinnosť znížil na 130,- eur (pri výživnom od 01.09.2016). Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti matky prihliadol ešte na jednu zásadnú skutočnosť, a to prístup syna k svojej matke, ktorý bol zrejmý aj na pojednávaní zo synovho prejavu. Podľa § 43 ods. 2 zákona o rodine je dieťa povinné prejavovať rodičom úctu, čo pri chovaní syna k matke dosť absentuje. Dôkazom uvedeného je aj vzájomná listová komunikácia matky a syna č.l. 310-312. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd výživné matky na syna čiastočne znížil, nakoľko rodič nie je len osoba, ktorá má hradiť náklady, ale je aj osobou blízkou. Súd konštatuje, že matka sa so synom nevideli prakticky päť rokov a vzájomnej reagovali až na pojednávaní pred súdom, a to negatívne. Ak by bol syn ešte maloletý, súd by uložil obom rodičom aj synovi výchovné opatrenie podrobiť sa poradenstvu na UPSVR(Úrade práce sociálnych vecí a rodiny). Avšak nakoľko je syn plnoletý, toto nie je možné. Súd chápe, že situácia rozchodu rodičov mohla byť pre nich a vtedy maloletého syna mimoriadne emocionálne náročné obdobie, avšak vzhľadom na odstup času by mali prehodnotiť svoj postoj a zvážiť si, či ich postoj bol správny, a či je potrebné na ňom zotrvať, alebo niečo zmeniť, zlepšiť. Súd zvažoval v tejto časti, či neprizná ďalšie výživné na syna pre rozpor s dobrými mravmi, vychádzajúc zo správania syna, avšak súd dospel názoru, že správanie syna nedosahuje takú intenzitu, aby takto mohlo byť posúdené. Súčasne súd je toho názoru, že matka má na postoji syna svoj podiel. Súd záverom, uvádza, že princíp plnenia vyživovacej povinnosti vychádza z predpokladu obeti rodičov voči svojim deťom, ktorú rodičia v drvivej väčšine plnia na základe vlastného mravného cítenia bez znalosti zákona o rodine, a to zväčša aj v rozsahu väčšom ako vyžaduje zákon o rodine. Recipročne za uvedený postoj rodičov im deti venujú v mladom veku lásku a až na starosť pomoc. Tu by sa účastníci mali zamyslieť, ako svoj postoj zmeniť k tomu všeobecnému, pričom vždy je potrebné urobiť prvý krok aspoň z niektorej strany, pričom druhá strana by nemala nerozumne odmietať.
42. Za takto zisteného stavu súd určil vyživovaciu tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pričom pri určovaní vyživovacej povinnosti túto určil v maximálnej miere do 24,74 % zo sumy čistých príjmov povinného rodiča vrátene splácaného nedoplatku. Súd konštatuje, že maximálna hranica 24,74 % z čistého príjmu matky je dostatočná vzhľadom na vek dieťaťa, jeho schopnosti a možnosti a súčasnú prípravu na povolanie na strednej škole. Za prvé dve obdobia súd určil vyživovaciu povinnosť matky nižšie majúc za to, že náklady vtedy nedosahovali takú výšku a súčasne, že náklady nebolo potrebné hradiť v takej výške ako dnes. Súd vyživovaciu povinnosť určil v súlade s podanými odvolania otca od 01.08.2014 majúc za to, že určenie vyššieho výživného od tohto momentu je dôvodné.
43. Súd nedoplatok vo výške 1.250,- eur vypočítal ako rozdiel sumy 65,- eur a zvýšeného výživného vo výške 110,- eur (obdobie od 01.08.2014 do 31.12.2014), t.j. 225,- eur + 20 x 50, - eur (obdobie
od 01.01.2015 do 31.08.2016) a 65,- eur za september 2016, t.j. 1.290,- eur - 8 x 5,- eur (zaplatené zvýšené výživné, ktoré matka platí od marca 2016) = 1.250,- eur. Mesačnú splátku výživného súd určil na sumu 35,- eur pod stratou výhody splátok pri nesplatení čo i len jednej splátky. Matka zaplatí približne 36 splátok. Mesačná splátka výživného aj s nedoplatkom je teda vo výške 165,- eur.
44. Nakoľko v návrhu nebol podaný návrh rozhodnutie o trovách, súd podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. súd o trovách konania nerozhodoval. Súd súčasne konštatuje, že ak by aj o trovách konania rozhodoval, rozhodol by tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., nakoľko žiadne trovy konania účastníkom nevznikli a najmä v konaní neboli žiadne osobitné dôvody, ktoré by odôvodňovali komukoľvek náhradu trov konania priznať.
45. Súd záverom konštatuje, že v konaní bolo zo strany vznesených viacero námietok, ktoré však pre posúdenie veci nemali vplyv, a preto ich súd z dôvodu hospodárnosti osobitne nerozoberal, a ktoré boli vznesené len z dôvodu osobnej averzie medzi účastníkmi, nakoľko mali osobný charakter (vychádzali z trvalo poškodených vzťahov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Súd poučuje matku, že rozsudok o výživnom je vykonateľný doručením.