Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-4C/58/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v spore žalobcu: maloletý L. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený zákonnými zástupcami - rodičmi M. O., nar. XX.XX.XXXX a O. O., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom O. XXX, právne zastúpený JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1729, proti žalovaným: 1/ Mestská nemocnica s poliklinikou Bánovce nad Bebravou - nezisková organizácia v likvidácii, Hviezdoslavova 23/3, Bánovce nad Bebravou, IČO: 36119393, 2/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová č. 2, Bratislava, 3/ Mesto Bánovce nad Bebravou, IČO: 00310182, Nám. Ľ. Štúra 1/1, Bánovce nad Bebravou, zastúpený JUDr. Róbertom Bockaničom, advokátom so sídlom v Bratislave, Seberíniho 1, o náhradu škody takto

rozhodol:

I. Žalovaný 3/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 25 000,- eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, a to každý v rozsahu 100 %.

IV. Žalobca má voči žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

V. Štát má voči žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 15.08.2003 domáhal náhrady škody z ublíženia na zdraví vo výške 33 193,92 eur (1 000 000,- Sk). Žalobu odôvodnil tým, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX v Nemocnici s poliklinikou v K. nad K.. Išlo o klasický spôsob pôrodu. V záverečnej fáze pôrodu však vznikli problémy s vytiahnutím žalobcu z tela matky vzhľadom na jeho veľkosť - hmotnosť X,XX kg a šírku v ramenách. Pri pôrode došlo k poškodeniu pravej hornej končatiny, v dôsledku čoho trpí od narodenia paresis pl. brachialis periferica - horného typu. Podľa prvotnej informácie lekárov bolo poškodenie hornej končatiny len dočasné. Akýkoľvek pohyb s hornou končatinou bol pre žalobcu veľmi bolestivý. Po narodení začal cvičiť pod dohľadom lekára a matka s ním pravidelne navštevovala rehabilitačného lekára MUDr. Q. C. a pod jeho dohľadom sa uskutočňovala rehabilitácia. Cvičenia sa uskutočňovali pod dohľadom lekára v týždenných intervaloch až do 2 rokov veku žalobcu a zároveň s ním matka cvičila v domácom prostredí podľa pokynov lekára. Žalobca bol zároveň pod dohľadom neurológa MUDr. N. U.. Zlepšenie zdravotného stavu žalobcu sa však podľa neurológa už neočakáva. Žalobca nezdvihne pravú hornú končatinu do výšky nad hlavu, pravá horná končatina je kratšia, predmety uchopuje pravou rukou slabo bez použitia všetkých prstov a automaticky ich prekladá do ľavej ruky. Pravú ruku používa ako pomocnú. Podľa žalobcu by k poškodeniu jeho pravej hornej končatiny pri pôrode nedošlo, keby bolo jeho matke

vykonané sonografické vyšetrenie bezprostredne pred pôrodom, pri ktorom by sa zistilo, že žalobca je nadmerne veľký, a že klasický spôsob pôrodu je v danom prípade nebezpečný, a že pôrodník mal zvoliť inú formu pôrodu, a to pôrod cisárskym rezom. Žalobca má celý život pred sebou a trvalé následky tohto poškodenia ho budú sprevádzať po celý život vo všetkých oblastiach. Predovšetkým ide o obmedzenie v oblasti pracovného uplatnenia, v oblasti športového vyžitia, v partnerskom spolužití, v oblasti riadenia motorového vozidla, v manuálnej práci, ale aj v ďalších oblastiach spoločenského uplatnenia. Preto sa žalobca domáhal náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1 000 000,- Sk. K Nemocnici s poliklinikou K. nad K., ktorá zanikla, bolo zriaďovateľom Ministerstvo zdravotníctva SR a zriaďovateľská funkcia prešla na žalovaného 3/. Na preukázanie svojho nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to lekárske správy, správu o rodičke, rodný list a navrhol znalecké dokazovanie.

2. Žalovaný 1/ sa vo veci písomne nevyjadril.

3. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení uviedol, že na základe právnej úpravy prešla s účinnosťou od 01.01.2003 zriaďovateľská funkcia Ministerstva zdravotníctva SR k Nemocnici s poliklinikou K. nad K. na Mesto K. nad K.. Žalovaný 2/ nie je v spore pasívne legitimovaný, pretože nie je zriaďovateľom a ani právnym nástupcom nemocnice.

4. Žalovaný 3/ v písomnom vyjadrení poukázal na ustanovenia zákona č. 416/2001 Z. z. a zákona č. 277/1994 Z. z. s tým, že podľa právnej úpravy bol medzi Slovenskou republikou ako správcom Nemocnice s poliklinikou K. nad K., IČO: 17335752, ako odovzdávajúcim, Ministerstvom zdravotníctva SR ako zriaďovateľom do 31.12.2002 a Mestom Bánovce nad Bebravou ako preberajúcim podpísaný delimitačný protokol. Zdravotnú starostlivosť na detskom oddelení s novorodeneckými lôžkami, detskej alergologickej ambulancii, príjmovej ambulancii pri detskom oddelení v rozsahu vykonávanom do 31.12.2002 Nemocnicou s poliklinikou K. nad K. ďalej zabezpečovala s účinnosťou od 01.01.2003 Mestská nemocnica s O. K. nad K. - nezisková organizácia na základe zmluvy o prevzatí činností, súvisiacich práv a povinností zo dňa 02.01.2003. Mesto sa rozhodlo, že nemocnicu nebude ako príspevkovú organizáciu prevádzkovať a Nemocnicu s poliklinikou K. nad K. zrušilo uznesením mestského zastupiteľstva č. 6/2003 zo dňa 28.10.2003.

5. Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom č. k. 4C/58/2008-297 zo dňa 12.02.2013 žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/ a nepreukázania porušenia právnych povinností zo strany právneho predchodcu žalovaného 3/, a to najmä z ohľadom na závery znaleckého dokazovania.

6. Odvolací Krajský súd v Trenčíne rozsudok súdu prvého stupňa uznesením č. k. 6Co/205/2013-329 zo dňa 15.04.2014 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie ďalej bolo doplniť znalecké dokazovanie vzhľadom na to, že predošlé znalecké dokazovanie nedalo odpoveď na všetky otázky dôležité z hľadiska posúdenia nároku žalobcu.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie a na pojednávaniach vykonal dokazovanie a po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle záverov odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a vykonal aj ďalšie dokazovanie. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu (ich zástupcov), výsluchom svedka MUDr. Y. I., oboznámením listinných dôkazov, a to najmä lekárskych správ, rodného listu žalobcu, zdravotných záznamov, záznamu z rokovania etickej komisie žalovaného 1/, vyjadrení lekárov, odborného posudku k postupu rehabilitácie, zakladacej listiny žalovaného 1/, rozhodnutia o registrácii žalovaného 1/, výpisu z registra neziskových organizácií, pôrodopisu, gravidogramu, zriaďovacej listiny Nemocnice s poliklinikou K. nad K., delimitačného protokolu, súpisu záväzkov Nemocnice s poliklinikou K. nad K., zmluvy o prevzatí činností, súvisiacich práv a povinností, písomných podaní strán sporu a znaleckým dokazovaním - Znaleckým posudkom znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. č. 152/2012, dvomi doplnkami tohto znaleckého posudku, výsluchom znalca znaleckej organizácie forensic.sk MUDr. B. J. a súkromným znaleckým posudkom vypracovaným znalcom Doc. M.. JU. Z., CSc., na základe objednávky žalobcu.

8. Matka žalobcu (jeho zákonná zástupkyňa) na pojednávaniach uviedla, že syn má poškodenú pravú ruku. Má parézu tretieho stupňa a náhradu žiada preto, aby sa niekto zodpovedal, pretože si myslí, že sa tomu dalo predísť, keby boli spravili sonografické vyšetrenie dva týždne pred pôrodom. Toto jej však robili naposledy v tridsiatom týždni tehotenstva. Rodila v Nemocnici s poliklinikou v K. nad K.. Rodil ju

MUDr. I.. Prišla ráno, dali jej lieky na vyvolanie pôrodu a vtedy tam bol ešte MUDr. K.. Syn bol strašne veľký, mal X,XX kg a podľa nej sonografiou by sa dala zistiť jeho veľkosť, aj keď s nejakými odchýlkami. Predtým mala komplikované pôrody a v tomto prípade sa nemohla otvoriť, v dôsledku čoho mal syn na hlave hematóm, ktorý sa vstrebával 3 mesiace. Pri pôrode mu poškodili pravú ruku. Dieťa už malo vonku hlavu, no napriek tomu nebolo možné ho vytiahnuť, a preto ho lekár zdrapil za ruku, ktorú mal potom celú modrú. Do troch rokov veku syna s ním chodila na cvičenie k MUDr. C.. Na cvičenie chodili piatky, odcvičili to so sestričkami, cvičili doma rôzne záťaže, aby chytal lopty a pod. Keď mal 1,5 roka, boli na liečení v Y. a potom boli na liečení v O., no tam boli deti s väčším postihnutím a syn sa im snažil prispôsobovať a bola z toho zúfalá. Radšej si zobrali päť metrový bazén a syn od piatich rokov pláva. V lete s ním chodia na dovolenky, v zime na plaváreň. Je šikovný, snažia sa, no všetci doktori povedali, že to nikdy nebude na 100 %. V súčasnosti je žiakom základnej školy, dobre sa učí, ale je nútený ľavák. Aktívne hráva futbal za O., no to postihnutie ho obmedzuje aj pri behu. Ruku nedá úplne hore a celý život ho to bude obmedzovať. Snažia sa nedávať mu to najavo a matka nechcela, aby bol oslobodený od telesnej výchovy. Môže a musí cvičiť a nechcela, aby sa nejako deti na neho dívali. Doma má aj posilňovacie zariadenia, a to lavicu s cvičením na ruky, na nohy, loptu a naťahovacie zariadenia. Rastie a je vidno, že ruka nedorastá a nestíha za tým telom. Po pôrode mal na hlave veľký hematóm, dlho mal žltačku, bola s ním v nemocnici trinásť dní. Pýtala sa na tú ruku a každú chvíľu jej povedali niečo iné. Povedali, že má parézu, nevedela čo to je. Povedali, že je to ochrnutie a bude musieť cvičiť, čo jej potvrdila aj detská lekárka a tak s ním začali cvičiť. Chodila s ním aj k MUDr. U. do O., no táto odišla, tak v súčasnosti s ním chodí na neurológiu k MUDr. U..

9. Otec maloletého žalobcu uviedol, že celej situácii sa podľa neho dalo predísť tým spôsobom, že by manželke pred pôrodom urobili sonografické vyšetrenie. Pri pôrode synovi poškodili pravú ruku a túto nemôže úplne zdvihnúť, nedovrie prsty a má ju kratšiu. Keď odchádzali z pôrodnice, tak manželke povedali, že do roka sa to popraví, avšak nestalo sa. Ak by pôrod prebehol cisárskym rezom, k poškodeniu ruky syna by nedošlo. Syn hráva futbal, k čomu ho doviedol otec a žiakov aj trénuje. Pri behu na futbale je vidno ako mu to robí problémy, že ako to rameno rastie, ťahá ho to na jednu stranu. Snažia sa s ním športovať a veria, že sa to polepší, aj keď lekári im povedali, že sa to nenapraví na 100 %. Nemusel to mať a dalo sa tomu predísť cisárskym rezom, aj keď nie všetko je sto percentné.

10. Zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní uviedol, že žaloba bola podávaná skôr v emotívnej rovine a nie sú v nej pravdivé samotné fakty o pôrode. Nie je pravdou, že by dieťa bolo vytiahnuté za ruku, pretože to nie je reálne a ani možné, keď pri pôrode ide v prvom rade hlava dieťaťa. Nie je pravdivé ani tvrdenie, že dieťa malo príliš široké ramená, nakoľko pri plode má najširší obvod hlava. Samotné sonografické vyšetrenie nemôže presne zistiť veľkosť plodu a toto sa robí tesne pred pôrodom za predpokladu, že dieťa nemá normálnu polohu, čo však nebol tento prípad. Samotné poškodenie ramena pri pôrode nie je nezvyčajným stavom a je spôsobené otlačením o lonovú kosť, pričom za predpokladu dostatočnej rehabilitácie sa dá táto vada odstrániť. Zo strany matky nebola urobená rehabilitácia v plnom rozsahu a rovnako nenavštívila lekára vo všetkých termínoch, na ktoré bola objednaná. Zo strany pôrodnice nedošlo k zanedbaniu starostlivosti a poskytli dieťaťu všetko, čo bolo potrebné.

11. Zástupca žalovaného 2/ uviedol, že nie je pasívne legitimovaným subjektom. Zriaďovateľská funkcia k NsP prešla podľa zákona č. 277/1994 Z. z. na Mesto K. nad K., ktoré prevzalo jej práva a záväzky. Poukázal na ustanovenie § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, čo je aj tento prípad, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa ak osobitný zákon neustanoví inak. Platí to aj v prípade záväzku, ktorý je predmetom tohto konania, a ktorý prešiel na odporcu 3/.

12. Zástupca žalovaného 3/ uviedol, že poškodenie zdravia maloletého žalobcu mohlo vzniknúť v čase, keď NsP bola štátna príspevková organizácia, ktorá vykonávala zdravotnícku starostlivosť vo svojom mene. Od 01.01.2003 prešla zriaďovateľská funkcia k tejto nemocnici na mesto, no toto nebolo poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a ani nemalo na to licenciu. Od 01.01.2003 previedla NsP činnosť na MNsP K. nad K. neziskovú organizáciu. Zriaďovateľom tejto bolo mesto, avšak znovu nebolo poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Zástupca žalovaného 3/ bol osobne riaditeľom MNsP až do dňa, kým to neprevzal správca konkurznej podstaty, ktorý s ním ukončil pracovný pomer. Z titulu toho, že bol posledným štatutárom uvedenej neziskovej organizácie, podal návrh na jej výmaz a zabezpečil k tomuto potvrdenia správcov dane. Ako štatutár ešte zistil stav organizácie, dal si spraviť účtovnú závierku a podával návrh na konkurz, keď zistil, že organizácia je predĺžená. Po skončení konkurzu likvidátor

menovaný nebol. Organizácia nemá žiaden majetok a ani žiaden majetok nevlastnila okrem peňažného na zabezpečovanie činností. V konkurze boli uspokojení čiastočne všetci veritelia organizácie. Mesto neprevzalo žiadne jej práva ani záväzky. Žalovaný 1/ je už v súčasnosti nefunkčný, nemá žiaden majetok, žiadnych zamestnancov, posledné pracovné pomery ukončil správca konkurznej podstaty a konkurz bol zrušený po splnení rozvrhu výťažku.

13. Svedok MUDr. Y. I. na pojednávaní uviedol, že sa jedná o vec spred niekoľkých rokov a bližšie si na to nepamätá. Po predložení správ o rodičke a novorodencovi uviedol, že v týchto dokumentoch sa nenachádza pôrodopis a zo správy o rodičke pri prepustení z nemocnice sa neuvádza, kto bol pri pôrode. Pri pôrode došlo ku komplikácii - k dystokii ramienok, čo je komplikácia nepredvídateľná a nedá sa jej predísť. Táto vedie k poraneniu brachiálneho plexu, ktoré nie je dôsledkom postupu pôrodníka, ale vyplýva z dystokie ramienok, čo je uviaznutie ramienok v pôrodných cestách. Lézia brachiálneho plexu sa dokáže väčšinou napraviť následnou rehabilitáciou. Na konkrétne veci z pôrodu si nepamätá. Takýto pôrod prebieha bez komplikácii a varovných signálov až po pôrod ramienok s hladkým pôrodom hlavičky, keď následne ramienka zostanú uviaznuté pod sponou. V takom prípade treba dosiahnuť čo najlepší výsledok, teda porodiť dieťa v čo najkratšom čase s minimálnym poškodením. Aj v tomto prípade bolo úspechom, že dieťa bolo porodené bez poškodenia mozgu a nedošlo k poškodeniu matky. Pôrodná hmotnosť dieťaťa bola taká, pri ktorej dochádza k takýmto komplikáciám, no dochádza k nim aj pri nižších pôrodných hmotnostiach. Dystokia je nepredvídateľná, objaví sa ako blesk z jasného neba a za výsledok tohto pôrodu necíti svedok zodpovednosť, resp. svoje pochybenie. Príprava na cisársky rez môže nastať pred pôrodom ale aj počas pôrodu, keď lekár zistí jednoznačnú indikáciu na cisársky rez. Je ich veľa, svedok ich nedokázal všetky vymenovať a nechcel preferovať, ktoré sú základné, a ktoré nie. Možno ich však rozdeliť do troch skupín, a to indikácie na strane matky, indikácie na strane dieťaťa a indikácie na strane oboch. Pôrodná hmotnosť dieťaťa nie je jednoznačnou indikáciou, pretože odhad pôrodnej hmotnosti nie je presný a pri vyšetrení ultrazvukom sú odchýlky 400 - 600 gramov. V tomto prípade svedok pôrod neindikoval. Pripustil, že pri pôrode bol a podľa času pôrodu 17:30 hod. to bolo v službe. Počas prvej doby pôrodnej indikácie na cisársky rez neboli. Skutočnosť, že pri predchádzajúcom pôrode došlo k poškodeniu plodu, je jedna z okolností, ktorá indikuje cisársky rez, no nie jednoznačná a je potrebné zobrať do úvahy aj ďalšie okolnosti. Pokiaľ ide o konkrétne okolnosti a komplikácie tohto pôrodu, tak svedok uviedol, že keby tam boli nejaké zvláštnosti, tak by si ich pamätal, ale konkrétne zvláštnosti a komplikácie tohto pôrodu si nepamätá.

14. Doc. MUDr. B. J., znlalec znaleckej organizácie forensic.sk, na pojednávaní uviedol, že trvá v plnom rozsahu na záveroch znaleckého posudku. Myslí, že najzákladnejší rozpor je pravdepodobne v tom, že bol nedostatočne vysvetlený rozdiel medzi pojmom gestačný diabetes melitus a gestóza. Ide o dve úplne odlišné a spolu nesúvisiace komplikácie tehotnosti. V tomto prípade podľa zdravotnej dokumentácie bola dôvodom hospitalizácie a vyvolania pôrodu tehotenská gestóza, čo je starý názov pre ochorenie preeklampsia. Toto ochorenie sa prejaví vysokým tlakom a prítomnosťou bielkoviny v moči. Dôvodom vyvolania pôrodu v týchto prípadoch je ohrozenie matky kŕčmi a ohrozenie plodu z dôvodu nedostatočnej funkcie placenty. Gestačný diabetes melitus - tehotenská cukrovka, je porucha spracovania cukrov v tehotnosti, ktorá sa zisťuje vyšetrením v 24. týždni. Toto ochorenie spôsobuje nadmerný rast tela plodu a môže byť práve rizikom pre vznik poruchy pôrodu a zaseknutie ramienok. Znalci v dokumentácii nikde nenašli zmienku o tom, že by bola prítomná tehotenská cukrovka. V prípade zisteného gestačného diabetu je indikované ultrazvukované vyšetrenie pred pôrodom a v prípade odhadu nad 4 500 gramov je možné indikovať cisársky rez, a to preto, že deti matiek s cukrovkou rastú nesymetricky, majú relatívne malú hlavu oproti telu, takže dochádza práve k problému telíčka alebo ramienok plodu. U ženy bez cukrovky býva plod symetrický a ak prejde hlavička panvou, väčšinou prejdú bez problémov aj ramienka. Preto sa odporúča cisársky rez iba vo výnimočných prípadoch, ak odhad váhy plodu prevýši 5 000 gramov. Osobne sa znalec s takým prípadom stretol asi raz. Žena pri gestóze má hustejšiu krv, pretože jej uniká tekutina a má opuchy. Pri gestóze má žena vyššie riziko trombózy a pokiaľ je to možné, preferujú prirodzený pôrod. Ani v tehotenskom preukaze, ani v zdravotnej dokumentácii matky žalobcu sa nenachádza záznam o tom, že bol zistený diabetes melitus. Ak by to tak bolo a znalec by mal takýto dôkaz, musel by znalecký posudok prepracovať. V prípade gestačného diabetes melitu je indikované ultrazvukové vyšetrenie a v tom prípade by postup pri pôrode, resp. od príjmu až po pôrod hodnotil ako non lege artis. Ultrazvukové vyšetrenie nie je presné, ale ak malo dieťa nad 4 600 gramov u diabetickej matky, tak je pravdepodobné že pri ultrazvuku by vyšla hmotnosť nad 4 200 gramov, kedy je indikovaný cisársky rez.

15. Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav veci. Žalobca sa narodil dňa XX.XX.XXXX matke M. O., nar. XX.XX.XXXX, a to v G. s poliklinikou K. nad K. so sídlom v K. nad K., IČO: 17335752, ktorá bola zriadená s účinnosťou od 01.01.1992 zriaďovacou listinou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky ako štátna príspevková organizácia s právnou subjektivitou (ďalej len NsP). S účinnosťou od 01.01.2003 prešla v zmysle zákona č. 416/2001 Z. z. zriaďovateľská funkcia k NsP z Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na Mesto K. nad K. a toto ju Uznesením Mestského zastupiteľstva č. 6/2003 zo dňa 28.10.2003 zrušilo pod bodom C/1 a NsP zanikla bez právneho nástupcu. Už na základe zmluvy zo dňa 02.01.2003 prevzala od NsP časť činností, práv a povinností Mestská nemocnica s poliklinikou K. nad K. - nezisková organizácia (ďalej len MNsP).

16. Zo znaleckého posudku č. 152/2012 znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. vyplýva, že k poškodeniu pravej hornej končatiny žalobcu došlo pri jeho pôrode v dôsledku neočakávanej komplikácie pôrodu. Príčinou vzniku poškodenia pravej hornej končatiny žalobcu bola dystokia ramienok s následným poranením ramenného pletenca v príčinnej súvislosti s pôrodom. Dystokia ramienok je jedna z najurgentnejších pôrodníckych komplikácií. Je výsledkom pôsobenia viacerých príčin okolo pôrodu. Znaleckým dokazovaním nebol zistený žiadny taký postup lekárov, ktorý by bol jednoznačne v príčinnej súvislosti so vznikom tejto komplikácie pôrodu. Znalec v znaleckom posudku poukázal aj na odbornú literatúru, podľa ktorej nie je vždy možné porodiť nepoškodené dieťa po objavení sa dystokie ramienok. Aj keď je stav riešený optimálne, môže sa vyskytnúť obrna plexus brachialis. Niektoré z týchto poranení sú spojené so zakliesnením o symfýzu počas postupu ramienok do panvy a nie s procesom ich uvoľnenia. Obrna brachiálneho plexu vzniká na podklade perinatálnych príčin a neexistuje spoľahlivý prediktívny faktor postihnutia a ani jeho závažnosti. Až 70 - 80 % novorodencov sa zotaví úplne do 4 týždňov a trvalé postihnutie so stratou funkcie hornej končatiny nastáva v 20 - 30 % prípadov dystokie ramienok s obrnou brachiálneho nervového zväzku. V prípade žalobcu nie je možné považovať prípravu a realizáciu pôrodu (prirodzeného) za postup non lege artis - v rozpore so zásadami správnej liečby. Voľba indukcie pôrodu u MU. O. nebola aj z dôvodu vyhnutia sa komplikáciám nesprávnym postupom. Znalec v znaleckom posudku ďalej uviedol prognózu vývoja zdravotného stavu pravej hornej končatiny žalobcu. Uviedol, že u žalobcu došlo v čase poranenia k závažnému poškodeniu ramenného nervového pletenca v zmysle axonotmézy až neurotmézy, čiže úplného alebo takmer úplného prerušenia nervových vlákien jednotlivých nervov, a preto u žalobcu nemožno očakávať úplné vyliečenie. Ide teda o trvalý následok pôrodnej komplikácie. Liečbou možno len zmierniť závažnosť poškodenia a znížiť pravdepodobnosť vývoja kostných deformít, svalových kontraktúr či zmien postavenia ramenného kĺbu za dosiahnutia čo najlepšej funkcie pravej hornej končatiny. Neurologické vyšetrenie popisuje súčasný stav ako obmedzenie hybnosti pravej hornej končatiny hlavne v ramene a lakti. Sú už prítomné aj kontraktúry, pravé plece je uložené vyššie, viazne symetria pohybov, pravá ruka zaostáva vo vývoji. Je zjavné významné (ťažké) obmedzenie v úchopovej funkcii, ale aj ostatných funkciách celej končatiny. Manuálne schopnosti žalobcu budú taktiež významne narušené. Medzi dlhodobé a trvalé následky obrny ramenného pletenca patria u žalobcu svalová chabosť, abnormálne držanie trupu, deformity kostí končatiny vpravo, kontraktúry svalov ramena a oblasti lakťa, dislokácia a krátenie celého ramena. Poškodenie ramenného pletenca u žalobcu viedlo k ťažkému poškodeniu dominantnej hornej končatiny so závažným porušením jej funkcie, teda k výraznému zníženiu manuálnych funkcií. Zo strany rodičov bol dodržaný odporučený liečebný režim. Znalec stanovil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v maximálnej výške 900 bodov, pričom vzhľadom k veku a nepriaznivej prognóze túto hodnotu zvýšil na dvojnásobok, t. j. na 1800 bodov. Z odborného hľadiska možno považovať poškodenie zdravia žalobcu za prípad hodný osobitného zreteľa.

17. Znalecká organizácia forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. v prvom doplnku k znaleckému posudku uviedla, že cisársky rez je operácia, ktorá má svoje riziká a komplikácie. Najzávažnejšou komplikáciou je trombóza žíl dolných končatín, ktorá môže skončiť až smrteľnou embóliou. Tretí a ďalší pôrod, vek nad 30 rokov a gestóza zvyšujú riziko trombózy. Rodička mala všetky tieto rizikové faktory. Preto je snahou sa cisárskemu rezu vyhnúť, pokiaľ je to možné. Znalci preštudovali celú dokumentáciu z hospitalizácie na Gynekologicko pôrodníckom oddelení Nemocnice K. nad K. a nenašli zmienku, že by sa u rodičky jednalo o tehotnosť komplikovanú diabetom. Indikácia k cisárskemu rezu z hľadiska nadmerného rastu plodu je veľmi sporná. Jednak zohráva úlohu veľká nepresnosť ultrazvukového vyšetrenia a jednak skoro všetky veľké plody sa rodia zdravé. Iba 60 % detí, ktoré sa na ultrazvuku javia veľké, skutočne vážia nad 4000 g. Preto sa u zdravej ženy (ak nemá cukrovku) udáva ako hranica pre pôrod cisárskym rezom odhad 5000 gramov. Niektoré ultrazvukové prístroje ani nemajú

taký rozsah a vyšetrenie ultrazvukom z tejto indikácie nie je povinným. Klinické a fyzikálne vyšetrenie v žiadnom prípade nie je indikáciou k cisárskemu rezu, pretože je ešte menej presné ako ultrazvukové vyšetrenie. Trvalé poranenie brachiálneho plexu sa vyskytuje 1:10 000 pôrodov, takže na prevenciu jedného poranenia by bolo potrebné urobiť viac ako 1000 cisárskych rezov, pri ktorých by sa vyskytli aspoň 3 závažné trombózy dolných končatín žien.

18. Znalecká organizácia forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. v druhom doplnku k znaleckému posudku uviedla, že diabetes matky žalobcu nebol počas tehotnosti potvrdený zrejme z dôvodu, že vyšetrenie nebolo realizované (v dokumentácii sa nenachádza ani výsledok, ani ordinácia vyšetrenia, ani doporučenie). Na základe uvedeného cisársky rez nebol indikovaný. Pri gestóze sa cisársky rez primárne neindikuje, pôrod sa vedie prirodzene. Iba výnimočne pri veľmi vysokom tlaku krvi matky, ktorý nereaguje na liečbu, alebo pri známkach ohrozenia plodu nedostatkom kyslíka sa pôrod ukončuje cisárskym rezom. Pri gestačnej cukrovke (diabetes) sa jedná o úplne iné ochorenie. Vtedy sa indikuje pôrod cisárskym rezom, ak na ultrazvukovom vyšetrení je odhad váhy plodu nad 4 250 alebo nad 4500 g (podľa rôznych autorov). Matky s nadváhou a obezitou majú vyššie riziko viacerých komplikácií. Pri prirodzenom pôrode im hrozí pomalší priebeh pôrodu a vyššia hmotnosť plodu. Pri pôrode cisárskym rezom majú vyššie riziko trombózy ciev, infekcie, poruchy hojenia operačnej rany, operácia sa často aj komplikovane prevádza kvôli silnej prednej brušnej stene. Vyššia hmotnosť rodičky je síce riziková z výskytu dystokie ramienok, ale rovnako riziková z výskytu závažných komplikácií cisárskeho rezu. Samotná obezita nie je indikáciou k cisárskemu rezu. Zlomenie kľúčnej kosti novorodenca je pomerne časté a považuje sa za bežnú nezávažnú komplikáciu pôrodu. Neberie sa na neho zreteľ pri ďalšom pôrode, ani sa po nej nepátra pri odoberaní anamnézy. Príčinami, resp. faktormi zvyšujúcimi pravdepodobnosť výskytu ramienkovej dystokie sú gestačná cukrovka, obezita matky, plod mužského pohlavia, pôrod po termíne pôrodu a výskyt ramienkovej dystokie pri predošlom pôrode.

19. Znalec Doc. MUDr. B. Z., CSc, vo svojom znaleckom posudku č. 4/2016, vypracovanom ako súkromnom znaleckom posudku na žiadosť žalobcu uviedol nasledovné zistenia. Tehotnosť u matky žalobcu bola zachytená v 9. - 10. týždni tehotnosti, absolvovala pravidelné kontroly a aj väčšinu zákonom stanovených skríningových vyšetrení s výnimkou pravdepodobne nezrealizovaného oGTT. Nie je možné potvrdiť alebo vyvrátiť, či sa u matky žalobcu počas tehotnosti v roku 2000 jednalo o gestačný diabetes mellitus. Je možné jednoznačne konštatovať, že neboli správne dodržané všetky zdravotnícke postupy, nakoľko podľa doloženej zdravotnej dokumentácie matky žalobcu nie je možné zistiť, či bol vykonaný skríningový test na cukrovku, alebo nie, nakoľko v dokumentácii (ambulantnej, ani z obdobia počas hospitalizácie počas pôrodu) tento výsledok nie je zadokumentovaný. U matky žalobcu sa jednalo o tehotenskú (gestačnú) hypertenziu bez proteinúrie a z toho hľadiska nešlo o rizikovú graviditu a z hľadiska gestózy nebol dôvod na iný postup, ako ten, ktorý bol u nej realizovaný. Avšak nebola braná do úvahy tá skutočnosť, že predchádzajúci pôrod pani O. v roku XXXX . bol pôrodom dieťaťa pod 4000 gramov a napriek tomu bol komplikovaný zlomeninou kľúčnej kosti novorodenca. Išlo o pôrod komplikovaný a tieto skutočnosti mali byť brané do úvahy, ako zreteľa dôležité pri pôrode žalobcu. Pre nenarodené bábätko, ako aj pre budúcu matku môže spôsobovať komplikácie nadváha a obezita v tehotenstve. Najčastejším problémom a rizikom pre novorodenca u matiek s obezitou, v kombinácii s ostatnými rizikovými faktormi (diabetes, hypertenzia, straší vek rodičky a iné), je pôrodné poranenie, najmä v zmysle poškodenia nervových pletencov horných končatín tak, ako sa to stalo u žalobcu pri pôrode. Na otázku, ako má pôrodník postupovať pri pôrode, pri ktorom má rodička vyššiu hmotnosť, pri predchádzajúcom pôrode došlo k zlomeniu kľúčnej kosti novorodenca a už predchádzajúce dieťa malo vyššiu hmotnosť, znalec uviedol, že pôrodník by sa mal zamerať na diagnostiku rizika placentárnej insuficiencie a odhad hmotnosti plodu pred pôrodom. Predpôrodná diagnostika by mala byť zameraná tak na zistenie veľkosti pôrodných ciest a USG vyšetrenie odhadu hmotnosti plodu. V súčasnosti, pri kvalitnom UDSG prístroji a dostatočnej erudícii pôrodníka, sa pohybuje presnosť odhadu hmotnosti plodu s presnosťou okolo 50 - 100 gramov. Pôrodník, ak má dostatok času (čo v tomto konkrétnom prípade mal - I. DP 3 hodiny), mal by realizovať uvedené vyšetrenia a mal by sa jednoznačne zamerať a pripraviť aj na možnosť ukončenia pôrodu iným spôsobom, ako je spontánny vaginálny pôrod, to jest na možnosť ukončenia pôrodu operačne a najmä na možné ukončenie pôrodu cisárskym rezom. Najčastejšími príčinami, resp. faktormi, zvyšujúcimi pravdepodobnosť výskytu ramienkovej dystokie, ktoré sa zároveň vyskytovali u matky žalobcu, sú veľký plod, obezita matky, nadmerný nárast hmotnosti počas tehotenstva a dystokia ramienok v predošlom tehotenstve. Okrem toho to sú cukrovka u matky, potermínové tehotenstvo, vysoký vek matky, úzka a plochá panva. U pani M. O. sa vyskytovalo viacero závažných rizikových faktorov, ktoré neboli brané v úvahu pri rozhodovaní sa, resp. zvažovaní o

spôsobe vedenia pôrodu. Rozhodovanie o nutnosti cisárskeho rezu z hľadiska trombózy má okrajový význam a nie je rozhodujúce v jeho rozhodovaní sa pre spôsob ukončenia tehotnosti, kde prvoradý a najdôležitejší význam má zdravotný stav matky a plodu a ich bezprostredný a dlhodobý popôrodný zdravotný stav. Analýzou dokumentácie novorodenca L. O. z obdobia počas prenatálnej starostlivosti znalec konštatoval, že došlo k pochybeniu, nakoľko nebolo realizované, aspoň to zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, vyšetrenie na tehotenskú cukrovku, pričom u pacientky boli viaceré rizikové faktory. U novorodenca sa jednalo o závažnú popôrodnú komplikáciu, dystokiu ramienok, bez možnosti jednoznačného posúdenia jeho metabolického stavu (absencia vyšetrenia laktátu). Novorodencovi bola po pôrode poskytnutá primeraná starostlivosť, s prekladom novorodenca na vyššie pracovisko pri zhoršovaní stavu a nemožnosti jeho zvládnutia na uvedenom pracovisku. Za problematickú, resp. nedostatočnú považuje znalec neadekvátnu predpôrodnú diagnostiku možnej pôrodnej komplikácie - dystokie ramienok, nakoľko už pri predchádzajúcom pôrode matky žalobcu v roku 1992 došlo k závažnej komplikácii - zlomenine kľúčnej kosti (pri pôrodnej hmotnosti pod 4000 gramov). Podľa názoru znalca lekár primárnej starostlivosti, ako aj lekár, ktorý viedol pôrod, sa mali zamerať na diagnostikovanie možnej makrozómie (nadmernej veľkosti) plodu a predpokladať možné intrapartálne (počas pôrodu) komplikácie z hľadiska veľkosti plodu.

20. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

21. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

22. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

23. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (účinnej v čase vzniku škody; ďalej len vyhláška) sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

24. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

25. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10. 26. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

27. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

28. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

29. Podľa druhej vety § 23 ods. 3 zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách (v znení účinnom ku dňu zániku NsP; ďalej len Zákon o rozpočtových pravidlách), ak organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.

30. Podľa § 255 ods. 1 Civilný sporový poriadok (ďalej len súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Žalobca sa domáhal náhrady škody na zdraví - odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku poškodenia pravej hornej končatiny, ku ktorému došlo pri jeho pôrode, a za ktoré podľa jeho zákonných zástupcov zodpovedá zdravotnícky personál NsP, keď podľa nich sa tomuto dalo zabrániť včasným sonografickým vyšetrením a uskutočnením pôrodu nie prirodzenou cestou, ale operačne - cisárskym rezom.

33. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či sú žalovaní vecne pasívne legitimovaní. Predpokladom, aby právnická osoba (aj fyzická osoba) mohla byť stranou civilného sporu je, že musí spĺňať právne relevantné vlastnosti tak z hľadiska hmotného, ako aj procesného práva. Procesnou podmienkou je spôsobilosť byť stranou sporu a procesná spôsobilosť. Od podmienok, za ktorých sa osoba stáva stranou sporu, je potrebné odlišovať vecnú legitimáciu strany sporu, ktorú u žalovaných 1/ a 2/ v tomto konaní súd preukázanú nemal. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konaní vedie k úspechu alebo k neúspechu. Z tohto dôvodu konkrétna právnická osoba môže byť pasívne vecne legitimovaná za predpokladu, že je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konkrétnom konaní ide. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného znamená, že podľa predpisov hmotného práva žalovaný nie je subjektom tvrdenej povinnosti a z toho dôvodu návrh nemôže byť úspešný. Pokiaľ pri pôrode žalobcu došlo k poškodeniu jeho zdravia v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany zdravotníckeho personálu (zamestnancov) NsP, bola by NsP jednoznačne subjektom vecne pasívne legitimovaným. Tento subjekt však zanikol v roku 2003 bez právneho nástupcu na základe rozhodnutia jeho zriaďovateľa Mesta K. nad K.. Žalovaný 1/ nebol univerzálnym právnym nástupcom NsP a na základe vyššie uvedenej zmluvy prešli na neho iba niektoré práva a povinnosti, no nie zodpovednosť za škodu. Pokiaľ ide o žalovaného 2/, tento nie je v danej veci pasívne legitimovaným, keďže zdravotnú starostlivosť žalobcovi a jeho matke v súvislosti s pôrodom žalobcu neposkytoval a nebol ani zriaďovateľom NsP. Zriaďovateľom nebola Slovenská republika, ale Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, teda právnická osoba odlišná od štátu a s vlastnou právnou subjektivitou, avšak ani Ministerstvo zdravotníctva SR nemôže byť vecne pasívne legitimovaným subjektom, keďže ani toto neposkytovalo žalobcovi v súvislosti s jeho pôrodom zdravotnícku starostlivosť, túto poskytovala NsP s vlastnou právnou subjektivitou a prípadná zodpovednosť za škody vzniknuté pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti NsP na ministerstvo neprešla. Pokiaľ ide o Mesto K. nad K., tak s účinnosťou od 01.01.2003 prevzalo zo zákona funkciu zriaďovateľa k NsP, no NsP zostalo samostatným subjektom práva, mesto zdravotnú starostlivosť neposkytovalo a prechodom funkcie zriaďovateľa neprešla naň prípadná zodpovednosť za škodu spôsobenú NsP pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Mesto však ako zriaďovateľ NsP zrušilo a táto zanikla bez právneho nástupcu, čo mal súd preukázané z oznámenia M. K. nad K. a z uznesenia mestského zastupiteľstva. V zmysle druhej vety § 23 ods. 3 Zákona o rozpočtových pravidlách (nie však zákona 523/2004 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť až po zániku NsP), ak organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak. Keďže NsP zanikla zrušením bez právneho nástupcu, prešli jej práva a povinnosti (okrem tých, ktoré ešte počas existencie NsP previedla na MNsP) na zriaďovateľa, t. j. na Mesto K. nad K.. Do zániku NsP nebolo o zodpovednosti NsP za škodu na zdraví žalobcu rozhodnuté a teda nebola judikovaná povinnosť NsP nahradiť škodu žalobcovi v prípade jej zodpovednosti za škodu, a preto by ani žalovaný 3/ nemal byť v spore pasívne legitimovaným subjektom. V tomto prípade však ide o špecifickú situáciu a súd dospel k záveru, že je namieste uvedené ustanovenie Zákona o rozpočtových pravidlách vykladať širšie, a to tak, že na žalovaného 3/ ako zriaďovateľa NsP prešli nielen práva a povinnosti, ale aj zodpovednosť za škodu, za ktorú mohla niesť zodpovednosť NsP, hoc jej zodpovednosť za škodu a povinnosť škodu nahradiť nebola pred jej zánikom judikovaná. Takýto záver súdu je jediným možným správnym záverom ohľadne vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 3/, ktorý zodpovedá požiadavke elementárnej spravodlivosti, právu žalobcu na spravodlivú ochranu jeho práv nielen vo formálnej rovine a zároveň postaveniu žalovaného 3/ ako samostatného územného, samosprávneho a správneho celku Slovenskej republiky, ktorého úlohou je starostlivosť o všestranný rozvoj jeho územia a potrieb obyvateľov, medzi ktoré nepochybne patrí aj potreba zdravotnej starostlivosti, pričom žalovaný 3/ sám na základe vlastného

rozhodnutia v zmysle jeho kompetencií a právomocí daných mu Ústavou SR a zákonom využil možnosť zrušenia NsP bez právneho nástupcu. Ak by mal byť akceptovaný stav, že správny orgán zruší svoju príspevkovú organizáciu bez právneho nástupcu a nepreberá zodpovednosť za škodu s výnimkou judikovanej povinnosti zaniknutej organizácie, reálne by bola popretá ochrana práv poškodených konaním zaniknutej organizácie a táto by bola len v rovine formálnej. Takýto postup je z hľadiska spravodlivosti neakceptovateľný, pretože kedykoľvek by na základe rozhodnutia zriaďovateľa (v tomto prípade mesta) mohlo dôjsť k zrušeniu jeho príspevkovej organizácie bez právneho nástupcu, čím by si poškodený nemohol voči zodpovednému subjektu uplatniť náhradu škody, ak by sme akceptovali iba ten výklad, že prechádza existujúca povinnosť (v prípade škody judikovaná povinnosť) a nie aj možná zodpovednosť za spôsobenú škodu. Pokiaľ sa žalovaný 3/ bránil tým, že zdravotná starostlivosť prešla z NsP na MNsP, tak tomu tak nie je, pretože MNsP nebola právnym nástupcom NsP a na základe zmluvy prešli na ňu iba niektoré práva a povinnosti, no nie zodpovednosť za škody spôsobené pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Treba pritom zdôrazniť, že NsP preukázateľne zanikla na základe rozhodnutia žalovaného 3/ bez právneho nástupcu a podľa Zákona o rozpočtových pravidlách tak na neho prešli dňom zrušenia (dňom 28.10.2003) práva a povinnosti zaniknutej príspevkovej organizácie NsP, pričom prechod povinností je v tomto prípade potrebné vykladať v záujme spravodlivosti širšie, a to aj ako prechod zodpovednosti. Z týchto dôvodov považoval súd za jediného pasívne legitimovaného v tomto spore žalovaného 3/. 34. Na základe ustálenia otázky existencie pasívnej legitimácie aspoň jedného zo žalovaných sa súd ďalej zaoberal z vecnej stránky predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu. Predpokladmi zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V spore bolo vykonané rozsiahle znalecké dokazovanie, a to jednak znaleckou organizáciou forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., ako aj súkromným znaleckým posudkom znalca MUDr. Z.. Zo znaleckých posudkov oboch znalcov je nepochybne preukázané, že pri pôrode žalobcu došlo k poškodeniu jeho pravej hornej končatiny. Znalecké posudky oboch znalcov vychádzajú predovšetkým z dostupnej zdravotnej dokumentácie vrátane pôrodopisu, no závery znalcov sú diametrálne odlišné. Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. vyplýva, že k poškodeniu pravej hornej končatiny žalobcu došlo pri pôrode bez toho, aby toto poškodenie bolo v príčinnej súvislosti s postupom lekárov, pričom prípravu a realizáciu pôrodu nemožno považovať za postup v rozpore so zásadami správnej liečby a voľba pôrodu zo strany lekárov nebola nesprávnym postupom. Zo znaleckého posudku znalca Doc. MUDr. B. Z., CSc, jednoznačne vyplýva, že neboli správne dodržané všetky zdravotnícke postupy, nakoľko podľa doloženej zdravotnej dokumentácie matky žalobcu nie je možné zistiť, či bol vykonaný skríningový test na cukrovku, alebo nie, nakoľko v dokumentácii tento výsledok nie je zadokumentovaný. Nebola braná do úvahy tá skutočnosť, že predchádzajúci pôrod pani O. v roku XXXX bol pôrodom dieťaťa pod 4000 gramov a napriek tomu bol komplikovaný zlomeninou kľúčnej kosti novorodenca. Predpôrodná diagnostika mala byť zameraná na zistenie veľkosti pôrodných ciest ako aj USG vyšetrenie odhadu hmotnosti plodu. U pani M. O. sa vyskytovalo viacero závažných rizikových faktorov, ktoré neboli brané v úvahu pri rozhodovaní sa, resp. zvažovaní o spôsobe vedenia pôrodu. Za problematickú, resp. nedostatočnú považuje znalec neadekvátnu predpôrodnú diagnostiku možnej pôrodnej komplikácie - dystokie ramienok, nakoľko už pri predchádzajúcom pôrode matky žalobcu v roku 1992 došlo k závažnej komplikácii - zlomenine kľúčnej kosti (pri pôrodnej hmotnosti pod 4000 gramov). Podľa názoru znalca lekár primárnej starostlivosti, ako aj lekár, ktorý viedol pôrod, sa mali zamerať na diagnostikovanie možnej makrozómie (nadmernej veľkosti) plodu a predpokladať možné intrapartálne (počas pôrodu) komplikácie z hľadiska veľkosti plodu.

35. Za účelom posúdenia zodpovednosti právneho predchodcu žalovaného 3/ ako zdravotníckeho zariadenia v súvislosti poskytovaním zdravotnej starostlivosti pri pôrode žalobcu vzal súd za rozhodujúci znalecký posudok MUDr. Z., z ktorého jednoznačne vyplýva, že zdravotnícke zariadenia (pôrodník) malo dostatok času na diagnostiku, nevykonalo potrebnú diagnostiku a bez zistenia relevantných faktorov viedlo pôrod prirodzenou cestou a pri tomto došlo k poškodeniu zdravia žalobcu, ktoré je trvalé a nezvratné. Zdravotná starostlivosť bola matke žalobcu v roku 2000 pri pôrode a bezprostredne pred ním poskytnutá v rozpore so zásadami správnej liečby, lekári nevykonali potrebné vyšetrenia, nevzali do úvahy viaceré faktory, ktoré preukázateľne u matky žalobcu existovali, a ktoré jednoznačne zvyšujú riziko dystokie ramienok. Zdravotnícke zariadenie poskytujúce zdravotnú starostlivosť v súvislosti s pôrodom žalobcu tak zanedbalo minimálne prevenčnú povinnosť, t. j. povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, v konkrétnom prípade aby nedošlo ku škode na zdraví žalobcu. U M. O. existovali viaceré faktory, ktoré zvyšovali riziko dystokie ramienok novorodenca, no bez potrebných informácii viedli pôrod

prirodzenou cestou, pričom v prípade pôrodu tzv. cisárskym rezom by určite nedošlo k zaseknutiu novorodenca v pôrodných cestách. Zdravotnícke zariadenie, ergo jeho právny nástupca, ktorým je žalovaný 3/, je tak jednoznačne zodpovedné za poškodenie zdravia žalobcu, ku ktorému došlo počas jeho pôrodu. Uvedené znalecké posudky oboch znalcov si v týchto záveroch odporujú, no z posudkov oboch znalcov jednoznačne vyplýva, že v zdravotnej dokumentácii matky žalobcu nie je ani zmienka o tom, či bolo u matky žalobcu počas tehotenstva v roku 2000 vykonané povinné vyšetrenie na gestačný diabetes mellitus, ktorý je jedným z hlavných rizikových faktorov pre komplikáciu pri pôrode, ku ktorej aj došlo v prípade žalobcu. Keď doklad o takomto vyšetrení nejestvuje a výsledok vyšetrenia nemal pôrodník k dispozícii, je potom prinajmenšom otázne, ako mohla byť zdravotná starostlivosť žalobcovi a jeho matke bezprostredne pred pôrodom a počas pôrodu poskytovaná správne, ako to skonštatovala znalecká organizácia forensic.sk. Z tohto hľadiska sa potom javí jej posudok v časti týkajúcej sa zisťovania príčiny poškodenia zdravia ako nedôveryhodný a za takýto ho považoval v tejto časti aj súd, a to aj v nadväznosti na skutočnosť, že u matky žalobcu existovali jednoznačne viaceré rizikové faktory pre pôrodnú komplikáciu, ktorá napokon aj nastala. Aj MUDr. J. ako jeden zo znalcov znaleckej organizácie forensic.sk. na pojednávaní uviedol, že v prípade gestačného diabetes melitu je indikované ultrazvukové vyšetrenie a v tom prípade by postup pri pôrode, resp. od príjmu až po pôrod hodnotil ako non lege artis. U matky žalobcu však nebolo vyšetrením preukázané, či diabetes mala alebo nie, keď výsledok vyšetrenia nebol k dispozícii. Za absencie takéhoto vyšetrenia potom nie je možné, aby sa lekár spoľahol na to, že rodička touto diagnózou netrpí a neurobil by ďalšie vyšetrenia, ktorých zistenia mohli viesť k pôrodu iným spôsobom. Okrem toho pri porovnaní oboch posudkov považuje súd posudok znalca MUDr. Z. za kvalitatívne hodnotnejší a rozhodujúci pre závery súdu aj z toho hľadiska, že je viac konkrétnejší oproti posudku znaleckej organizácie forensic.sk, ktorej odpovede na viaceré otázky sa javia byť v rovine všeobecnejšej, niekedy až vyhýbavej. Napokon znalecký posudok MUDr. Z. nebol spochybnený ani jednou zo strán sporu. Na základe uvedeného tak súd ustálil, že poškodenie zdravia žalobcu, konkrétne jeho pravej ruky, nastalo pri pôrode a je v priamej príčinnej súvislosti s nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou právneho predchodcu žalovaného 3/, za ktoré tento nesie zodpovednosť. Žalobcov nárok na náhradu škody tak má voči žalovanému 3/ jednoznačný právny základ. Zároveň je preukázané, že rodičia žalobcu následne nezanedbali žiadne svoje povinnosti, dodržiavali pokyny lekárov a snažili sa žalobcovi zabezpečiť takú zdravotnú starostlivosť, aby poškodenie pravej ruky žalobcu malo čo najmenšie následky. Toto je však nezvratné a existujúci stav nie je možné úplne napraviť.

36. Žalobcovi bola pri pôrode spôsobená škoda na zdraví, ktorej následkom je výrazne sťaženie jeho spoločenského uplatnenia, keď jeho manuálne schopnosti sú a budú významne narušené v dôsledku ťažkého poškodenia dominantnej hornej končatiny so závažným porušením jej funkcie. Znalec stanovil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v maximálnej výške 900 bodov, pričom vzhľadom k veku a nepriaznivej prognóze túto hodnotu zvýšil na dvojnásobok, t. j. na 1800 bodov. Znalec zároveň z odborného hľadiska považuje poškodenie zdravia žalobcu za prípad hodný osobitného zreteľa. S týmto záverom súhlasí a stotožňuje sa s ním aj súd. K poškodeniu zdravia žalobcu došlo pri jeho narodení, je nenapraviteľné a funkčnosť pravej ruky je výrazne narušená. Obmedzenia ho budú sprevádzať po celý jeho život v každej oblasti, či už pri bežných úkonoch denného života, pri športe, ale aj akejkoľvek činnosti vyžadujúcej si manuálne funkcie pravej ruky. Výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod (podľa právneho stavu účinného v čase, keď k poškodeniu zdravia došlo) a hodnote 1800 bodov potom zodpovedá suma 108 000,- Sk, teda 3 584,94 eur. Vzhľadom na poškodenie, vek žalobcu, kedy k poškodeniu došlo, následky, ktoré budú pretrvávať celý život a na to, že žalobca je a bude v dôsledku poškodenia zdravia obmedzený vo viacerých oblastiach života, dospel súd k záveru, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa vyžadujúci si zvýšenie odškodného za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu zo sumy 3 584,94 eur nad rámec sumy uvedenej v § 7 ods. 2 vyhlášky, a to až na sumu 25 000,- eur, ktorú z titulu nároku na náhradu škody na zdraví z dôvodu sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcovi priznal, a ktorú vzhľadom na všetky okolnosti prípadu považuje súd za primeranú. Pri určení výšky pritom súd zohľadnil aj tú okolnosť, že test na tehotenskú cukrovku, ktorá je jedným z faktorov zvyšujúcich riziko pôrodnej komplikácie, ku ktorej došlo aj pri pôrode žalobcu, mal vykonať lekár primárnej zdravotnej starostlivosti, no o tomto teste v zdravotnej dokumentácii matky žalobcu niet ani zmienky. Toto konštatovanie však nič nemí na tom, že zdravotnícke zariadenie poskytujúce zdravotnú starostlivosť v súvislosti s pôrodom žalobcu jeho matke neposkytlo zdravotnú starostlivosť lege artis, t. j. správne a v priamej príčinnej súvislosti s ňou nastala komplikácia, ktorej bolo možné predísť a vyhnúť sa tak poškodeniu zdravia žalobcu. Vo zvyšku nároku žalobcu súd žalobu zamietol.

37. Žaloba bola voči žalovaným 1/ a 2/ podaná nedôvodne, a preto títo mali v konaní plný úspech a každému z nich parí plná náhrada trov konania voči žalobcovi.

38. Žaloba voči žalovanému 3/ bola dôvodná v časti, no pokiaľ ide o výšku priznaného odškodnenia, tak toto záležalo na úvahe súdu, a preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 3/ v rozsahu 100 %.

39. Žalovaný 3/ bol v konaní neúspešný, aj keď ho súd zaviazal zaplatiť žalobcovi iba časť požadovaného nároku, no ako bolo uvedené vyššie, tak výška závisela od úvahy súdu, pričom súd sa stotožnil so žalobcom v tom, že sú u neho dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby mu priznal odškodné nad rámec finančného stropu uvedeného vo vyhláške. Z týchto dôvodov súd rozhodol, že trovy konania, ktoré vznikli štátu, je povinný znášať žalovaný 3/ v rozsahu 100 %.

40. Žalovaný 3/ je povinnosti vyplývajúce mu z tohto rozsudku, t. j. povinnosť zaplatiť uvedenú sumu, povinný vykonať v zmysle § 232 v dlhšej, a to 30 - dňovej lehote, ktorá plynie od právoplatnosti tohto rozsudku. Dlhšiu než trojdňovú lehotu určil súd z dôvodu, že priznané odškodnenie je vyššie a trojdňová lehota na jeho zaplatenie by bola príliš krátka aj pre subjekt, ktorým je žalovaný 3/. O konkrétnej výške náhrady trov konania strán sporu a štátu rozhodne súd v súlade s samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.