Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44C-586-2015.pdf
PDF · 118 KB
Case nature
Area
Subarea
44C/586/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v právnej veci žalobcu: P. O., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. W. W., S. XXXX/XX, štátny občan SR, proti žalovanému: Slovenská republika -Ministerstvo obrany Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Kutuzovova č. 8, o určenie Náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na súd dňa 16. 09.2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu ušlého zisku na mzde ( služobnom plate) v sume 2.644,88 Eur za obdobie od 21.03.2012 do 30.06.2012. Návrh odôvodnil skutočnosťou, že žalovaný nezaradil žalobcu do personálnej zálohy v súlade ustanoveniam § 61 a 62 ods. 1 písm. c) zák. č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky. V období od 21.03.2012 do 20.04.2012, keď ešte nebolo rozhodnuté o jeho prepustení zo služobného pomeru, avšak zároveň bol podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie odporcu č.p. z ÚHL RK- 45 - 3/2012 zo dňa 12.01.2012 uznaný za trvalo nespôsobilého vykonávať štátnu službu, bola zákonná povinnosť žalovaného zaradiť žalobcu do personálnej zálohy po právoplatnom rozhodnutí prieskumnej komisie v súlade s § 61 a 62 ods. 1 písm. c) citovaného zákona. Nekonaním správneho orgánu došlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb porušením zákona č. 346/2005 Z.z..
2. Žalobu odôvodnil tým, že podľa § 2 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov, výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánu verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa § 4 ods. 1 písmeno d) cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. Žalobca sa domáha zaplatenia ušlého zisku na služobnom plate z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v tom, že v dôsledku nečinnosti správneho orgánu žalobca nebol v súlade s § 61 zák. č. 346/2005 Z.z. zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov a mal mu byť podľa § 62 ods. 2 cit. zákona priznaný služobný plat z funkcie, do ktorej bol ustanovený alebo
vymenovaný pred zaradením do personálnej zálohy, čím mu vznikla škoda ako ušlý zisk na služobnom plate. Žalobca sa domnieva, že pri správnom úradnom postupe by mu patril služobný plat podľa § 62 ods. 2 zák. č. 346/2005 Z.z.. Podľa § 138 ods. 4 citovaného zákona služobný plat profesionálnemu vojakovi patrí odo dňa ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 58 ods. 1 písm. d) citovaného zákona vedúci služobného úradu odvolá profesionálneho vojaka z funkcie odo dňa, ktorý predchádza dňu jeho zaradenia do personálnej zálohy. Podľa § 62 ods. 2 citovaného zákona počas zaradenia profesionálneho vojaka do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov patrí profesionálnemu vojakovi služobný plat z funkcie, do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný pred zaradením do personálnej zálohy podľa odseku 1. 3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca súdu predložil: žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu mzdy - odpoveď z 10.03.2015, rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. KaGŠ-147/3-84/2014 z 06.03.2014, rozhodnutie MOSR č. p. ÚHL RK-45-3/2012 z 12.01.2012, rozhodnutie Ministerstva obrany SR o odvolaní z 20.03.2012, personálny rozkaz riaditeľa č. 3725 z 20.04.2012, ftk. časti tlačiva potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti K208262 s poučením pre zamestnanca.
4. Na pojednávaní dňa 05.10.2016 na návrh žalobcu súd pripustil zmenu petitu nasledovného znenia: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu ušlého zisku na mzde (služobnom plate) v sume 3.935,23 Eur za obdobie od 21.03.2012 do 30.06.2012, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku “.
5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Žiadosť žalobcu bola žalovaným predbežne prerokovaná postupom podľa § 16 zák. č. 514/2003 Z.z. s tým, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody žalovaný neuznal, o čom bol žalobca informovaný listom zo dňa 08.09.2015 (žalobcovi doručený 1.09.2015). Uviedol, že z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že profesionálny vojak, ktorý bude zaradený do personálnej zálohy, musí byť odvolaný z funkcie. Služobný plat je viazaný na ustanovenie alebo vymenovanie do funkcie a teda profesionálny vojak, ktorý je odvolaný z funkcie, nemá nárok na služobný plat, pokiaľ nie je ustanovené inak. Cieľom úpravy v § 62 ods. 2 citovaného zákona je zabezpečiť, že ak je profesionálny vojak zaradený do personálnej zálohy podľa § 62 citovaného zákona, má nárok na rovnaký služobný plat, ako mal pred zaradením do personálnej zálohy. Žalobca bol ustanovený do funkcie - starší pomocník oddelenia spravodajstva a EB, Veliteľstvo 1. Mechanizovanej brigády, Pozemné sily, Ozbrojené sily SR s miestom výkonu štátnej služby v Topoľčanoch. V tejto funkcii bol žalobca ustanovený v období od 1. októbra 2006 až do skončenia jeho služobného pomeru 30. júna 2012. V zmysle § 138 ods. 4 citovaného zákona mu patril služobný plat odo dňa ustanovenia do tejto funkcie. Žalovaný má za to, že platové náležitosti žalobcu by jeho zaradením do personálnej zálohy ostali nezmenené. Nevykonanie personálneho opatrenia podľa § 62 z citovaného zákona nemalo žiadny vplyv na výšku žalobcovho služobného platu. Z tohto dôvodu žalobcovi v dôsledku jeho nezaradenia do personálnej zálohy žiadna škoda nevznikla. Podstatnou skutočnosťou je, že žalobca bol dočasne neschopný vykonávať štátnu službu pre chorobu a práceneschopnosť trvala nepretržite od 7. marca 2011 až do skončenia jeho služobného pomeru 30. júna 2012. V období od 21. marca 2012 do 30. júna 2012, za ktoré sa žalobca domáha ušlého zisku na mzde, bol žalobca dočasne neschopný vykonávať štátnu službu pre chorobu a preto mu nebol a ani nemohol byť vyplácaný služobný plat podľa zákona č. 346/2005 Z.z.. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopný, okrem prípadov uvedených v § 7, má prvých 10 dní dočasnej neschopnosti nárok na služobný plat a rozdiel medzi služobným príjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom, ak je odmeňovaný podľa osobitného predpisu. Podľa § 6 ods. 6 citovaného zákona profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopný z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 5, okrem prípadov uvedených v § 7, má po uplynutí prvých desiatich dní do 30. dňa dočasnej neschopnosti vrátane, nárok na náhradu služobného príjmu vo výške 100 % sumy určenej v § 12 a od 31. dňa dočasnej neschopnosti má nárok na nemocenské vo výške uvedenej v § 8, najdlhšie do uplynutia podpornej doby. Podľa § 8 citovaného zákona výška nemocenského je u profesionálneho vojaka 70 % čistého denného služobného príjmu uvedeného v § 12. Z § 6 ods. 1 citovaného zákona vyplýva, že podporná doba trvá od začiatku dočasnej neschopnosti najdlhšie však do uplynutia jedného roka. Žalobca bol od 7. marca 2011 do 30. júna 2012 dočasne neschopný vykonávať štátnu službu pre chorobu a preto sa na jeho platové pomery vzťahovali ustanovenia zákona č. 328/2002 Z.z.. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Právo na náhradu škody spôsobený nesprávnym úradom postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Žalovaný má za to, že aj keby bol žalobca zaradený do personálnej zálohy podľa § 62 ods. 1 písm. c) zákona č. 346/2005 Z.z.; v období od 21.03.2012 do 30.06.2012 tak, ako sa domáha, by mu prináležal stále rovnaký služobný plat, no tento by mu vzhľadom na jeho trvajúcu dočasnú neschopnosť vykonávať
štátnu službu pre chorobu, nemohol byť vyplácaný. Na žalobcu sa v období od 7. marca 2011 do 30. júna 2012 vzťahoval výlučne zákon č. 328/2002 Z.z. určujúci dávky nemocenského zabezpečenia počas dočasnej neschopnosti. Žalobca v súvislosti s jeho dočasnou neschopnosťou vykonávať štátnu službu mal v období od 7. marca 2011 do 16. marca 2011 nárok na služobný plat podľa § 6 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z.; v období od 17. marca 2011 do 5. apríla 2011 nárok na náhradu služobného platu podľa § 6 ods. 6 citovaného zákona; v období od 6. apríla 2011do 25. februára 2012 nárok na nemocenské podľa § 6 ods. 6 citovaného zákona. Podporná doba žalobcovi uplynula dňom 25. februára 2012. Od 26. februára 2012 až do skončenia jeho služobného pomeru 30. júna 2012 mal žalobca nárok na neplatené nemocenské zabezpečenie. Uvedený plat, náhradu služobného platu a nemocenské žalovaný žalobcovi v danom období riadne vyplácal, čo je preukázané mzdovými listami z rokov 2011 a 2012, ktorú výplatu žalobca nikdy nesporoval. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na to, že žalobca bol v období od 21.03.2012 do 30.06.2012 dočasne neschopný vykonávať štátnu službu pre chorobu a preto mu k výplate neprináležal služobný plat, ale dávky nemocenského zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a preto považuje žalovaný žalobu za nedôvodnú a žiada, aby ju súd v celom rozsahu.
6. Písomným podaním zo dňa 18.02.2016 žiadal žalovaný o prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. a to do právoplatného skončenia správneho konania, ktoré prebieha na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S 91/2015 - súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o prepustení žalobcu zo štátnej služby, ktoré má priamy vplyv na žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody - ušlého služobného platu. Na pojednávaní dňa 09.03.2016 žalovaný uviedol, že na návrhu na prerušení konania už netrvá, preto o ňom súd nerozhodoval.
7. Žalovaný má ďalej za to, že v prípade nároku žalobcu nejde o nárok podľa zákona č.514/ 2003 Z.z. , nakoľko nejde o škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ale v prípade zaradenia do personálnej zálohy žalovaný konal ako zamestnávateľ, pričom v tom čase sa na žalobcu vzťahoval zákon č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorý v § 691 ods. 1 ustanovuje subsidiárnu pôsobnosť niektorých ustanovení Zákonníka práce. Medzi účastníkmi konania išlo o pracovnoprávny vzťah, nie o akt verejnej moci, keď službu profesionálneho vojaka vo vzťahu k Slovenskej republike možno považovať za výkon pracovnoprávnych vzťahov, teda o výkon povolania. Zaradenie do personálnej zálohy podľa § 62 citovaného zákona je personálne opatrenie, ktoré sa realizuje výlučne počas trvania služobného pomeru profesionálneho vojaka. Nárok žalobcu preto treba posúdiť podľa Zákonníka práce ako doplatenie služobného platu s tým, že v zmysle služobného predpisu 6/2005 je výplatný termín platu profesionálneho vojaka v 10. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikol nárok, to znamená mesačne pozadu je splatný služobný plat, takže k výplate služobného platu by došlo v období od 4/2012 do 7/2012. Žaloba bola podaná v septembri 2015 a preto žalovaný vzniesol námietku premlčania. Na personálny rozkaz o zaradenie do personálnej zálohy podľa § 62 ods. 1 písm. c) citovaného zákona podľa § 82 ods. 3 písm. b) v spojení s odstavcom 7 citovaného zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a je iba preskúmateľný súdom.
8. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaný súdu predložil: výzvu na doplnenie podania (žiadosti o predbežné prerokovania nároku) z 10.03.2015, žiadosť o predbežné prerokovanie - odpoveď z 08.09.2015, mzdové listy žalobcu za rok 2011, 2012 ( od januára do júna 2012), potvrdenie o dočasne pracovnej neschopnosti K208262 časť II - žiadosť o nemocenské , potvrdenie o dočasne pracovnej neschopnosti K208262 časť IV - hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálne poisťovni o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti z 26.06.2012 - schopný práce od 01.07.2012 - na doklade je rukou písané N „ o ukončenie PN som žiadal 30.08.2011. Táto vec je stále v riešení“ a vzniesol hmotnoprávnu námietku premlčania nároku žalobcu.
9. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bodoch 3. a 8. predloženými stranami sporu a vykonal aj ďalšie dôkazy navrhnuté stranami sporu a to: výsluchy strán sporu a zistil tento skutkový stav :
10. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobe predchádzalo predbežné prerokovanie nároku. Nesprávny úradný postup žalovaného vidí v tom, že ho nezaradil do personálnej zálohy po tom, ako bolo rozhodnuté prieskumnou komisiou žalovaného to, že je trvale nespôsobilý výkonu služby. V zmysle § 62 ods. 2 zák. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR takáto povinnosť žalovanému vyplývala zo zákona. Keďže v prípade žalobcu tak neurobil, vznikla mu v dôsledku jeho
nesprávneho úradného postupu škoda v podobe nevyplácania služobného platu v uvedenom období. Podľa citovaného ustanovenia vojak, ktorý je trvale nespôsobilý vykonávať štátnu službu nemusí plniť služobné povinnosti, ale vypláca sa mu služobný plat a to až do prepustenia zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Pre posúdenie na zaradenie do personálnej zálohy nie je relevantné či bol žalobca práceneschopný alebo nie. Pokiaľ ide o práceneschopnosť, na ktorú sa odvoláva žalovaný vo vyjadrení, tak nebola obhájená v súlade so žiadnym právnym predpisom. Žalobca žiadal o jej ukončenie aj cestou veliteľa a táto otázka nebola vyriešená ani súdmi keď Najvyšší súd SR určil, že na to je kompetentné Ministerstvo zdravotníctva, ale vec nebola vyriešená definitívne. Súd by preto na skutočnosť že existovala PN-ka nemal prihliadať, ale mal by sa zaoberať tým, či žalovaný porušil zákonnú povinnosť nezaradením žalobcu do personálnej zálohy a či mal žalobca nárok na vyplatenie služobného platu. Žalobca má za to, že mal byť odvolaný z funkcie, lebo bol uznaný za trvale neschopného výkonu služby na základe rozhodnutia orgánu verejnej moci. Rozhodnutie o zaradení do personálnej zálohy je vydané podľa správneho poriadku a po vyčerpaní opravných prostriedkov je preskúmateľné súdom. Je to personálne opatrenie na ochranu profesionálneho vojaka, ktorý je nespôsobilý vykonávať štátnu službu a to až do času, keď bude rozhodnuté o jeho prepustení a za toto obdobie mu prináleží plat. Touto žalobou sa nedomáha doplatenia služobného platu (ten mu bol vyplácaný ako mal byť), ale domáha sa ušlého zisku, ktorý by mal v prípade, že by žalovaný postupoval podľa zákona. Nebyť jeho nesprávneho postupu, škoda by nevznikla. Za práceneschopného bol uznaný z dôvodu, aby nevykonával funkciu, do ktorej bol ustanovený. V prípade jeho zaradenia do personálnej zálohy by už nesmel plniť služobné povinnosti a jeho práceneschopnosť mohla byť ukončená a mal by nárok na plný funkčný plat od 21.03.2012 do 30.06.2012.
11. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Písomné vyjadrenie k žalobe z 04.03.2016 doplnil v tom smere, že má za to, že nejde o nárok podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o náhrade škody orgánu verejne moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom z dôvodu, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi vystupoval ako zamestnávateľ. Aby sa nárok posudzoval podľa zák. 514/2003 Z. z., tak musia byť splnené súčasne podmienky a to - škoda spôsobená orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci spôsobom uvedeným v tomto zákone. V tejto veci nie je naplnená podmienka vzniku škody, taktiež nebolo to pri výkone verejne moci, ktorú žalovaný realizuje len v rámci svojej pôsobnosti podľa zák. napr. 575/2001 Z. z., 726/2004 Z. z. alebo pri výkone sociálneho zabezpečenia podľa zák. 328/2002 Z.z.. V tejto veci pokiaľ ide o zaradenie do personálnej zálohy žalovaný konal ako zamestnávateľ a v tom čase sa na žalobcu ako profesionálneho vojaka sa vzťahoval zák. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorý v § 191 ods. 1 stanovuje subsidiárnu pôsobnosť niektorých ustanovení Zákonníka práce. Podľa žalovaného medzi stranami sporu išlo o pracovno- právny vzťah, nie o akt verejnej moci, keď službu profesionálneho vojaka vo vzťahu k SR možno považovať za výkon pracovno-právnych vzťahov, teda o výkon povolania. Zaradenie do personálnej zálohy podľa § 62 zák. 346/2005 Z. z. je personálne opatrenie, ktoré sa realizuje výlučne počas trvania služobného pomeru profesionálneho vojaka. Výkon štátnej služby profesionálneho vojaka k SR je vzťahom pracovnoprávnym a nie vzťahom k SR ako orgánu verejnej moci, nakoľko spĺňa všetkých 9 kritérií (článok 11a 13 odporúčania Medzinárodnej organizácie práce č. 196 z roku 2006 o pracovnom pomere a sú zahrnuté v Zákonníku práce) a to :
- osobný výkon služby
- služba vykonávaná podľa pokynov vedúceho služobného úradu alebo veliteľa
- štátna služba je vykonávaná v mene SR ako zamestnávateľa profesionálnym vojakom
- štátna služba sa realizuje za služobný plat
- štátna služba sa realizuje v služobnom čase
- štátna služba sa realizuje na náklady zamestnávateľa - SR
- SR ako zamestnávateľ zabezpečuje profesionálnemu vojakovi materiálne podmienky na výkon tejto služby
- štátna služba sa realizuje prostriedkami štátu ako zamestnávateľa, že profesionálny vojak nemá povinnosť vykonávať prácu so svojimi osobnými prostriedkami
- výkon štátnej služby sa realizuje na zodpovednosť štátu ako zamestnávateľa pričom ide o objektívnu zodpovednosť SR ako zamestnávateľa vo vzťahu k profesionálnemu vojakovi
- výkon štátnej služby pozostáva prevažne z opakovania určitých činností, ktoré vyplývajú z funkcie daného profesionálneho vojaka Tieto znaky sú znakmi závislej práce a preto na nárok žalobcu treba posúdiť podľa Zákonníka práce ako doplatenie služobného platu s tým, že v zmysle služobného predpisu č. 6/2005 je výplatný termín platu
profesionálneho vojaka 10. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po miesiaci, v ktorom vznikol nárok, tzn. mesačne pozadu je splatný služobný plat, takže k výplatám služobného platu by došlo v období od 4/2012 do 7/2012, žaloba bola podaná v 9/2015, a preto žalovaný má za to, že nárok žalobcu je premlčaný a týmto vznáša námietku premlčania.
12. Ku skutočnosti, že žalobca mal byť obligátorne zaradený do personálnej zálohy podľa § 62 ods. 2 zák. č. 346/2005 Z. z. žalovaný uviedol, že táto skutočnosť by nemala vplyv na jeho platové náležitosti, ktoré by zostali nezmenené a prináležal by mu ten istý plat ako keby nebol zaradený do personálnej zálohy. U profesionálnych vojakov je priznanie platu viazané na ustanovenie do funkcie - § 138 ods. 4 cit. zákona, pričom pri zaraďovaní do personálnej zálohy je podmienkou, že profesionálny vojak musí byť odvolaný z funkcie podľa § 58 ods. 1 písm. b/ cit. zákona. Žalobca bol ustanovený do funkcie 01.10.2006 a u neho nedošlo k odvolaniu z tejto funkcie až do zániku služobného pomeru. V čase keď bol žalobca práceneschopný, tak sa na neho vzťahoval § 6 ods. 3 zák. č. 328/2002 Z. z.. Na personálny rozkaz o zaradení do personálnej zálohy podľa § 62 ods. 1 písm c/ zák. č. 346/2005 Z. z. podľa § 82 ods. 3 písm. b/ v spojení s ods. 7 cit. zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, iba je preskúmateľný súdom. Pokiaľ ide o práceneschopnosť - o tom rozhoduje výhradne ošetrujúci lekár, ktorým bola v tom čase MUDr. Fabová, ktorá 07.03.2011 vystavila potvrdenie o dočasnej PN a na jeho základe bol žalobcovi vyplácaný plat, náhrada platu a nemocenské, pričom žalovaný nemá možnosť skúmať alebo napádať, že je niekto uznaný za dočasne práceneschopným. Žalovaný má vedomosť o tom, že žalobca sa pokúšal ukončiť PN skôr, ale o ukončení rozhoduje tiež len lekár.
13. Z výsluchu strán sporu a predložených listinných dôkazov súd zistil, že podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie žalovaného č.p. z ÚHL RK- 45 - 3/2012 zo dňa 12.01.2012 bol žalobca uznaný za trvalo nespôsobilého vykonávať štátnu službu v zmysle ustanovenia § 84 ods. 3, 85 ods. 1 písm. c) zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.
14. Z písomnosti vystavenej z všeobecným lekárom MUDr. Annou Fabovou - potvrdenie o dočasne pracovnej neschopnosti K208262 časť IV - hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálne poisťovni o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti z 26.06.2012 - schopný práce od 01.07.2012 súd zistil, že žalobca bol neschopný práce od 07.03.2011 do 30.06.2012.
15. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ( ďalej len cit. zák. ), tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
16. Podľa § 2 písm. a) a b) cit. zák. na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, orgán verejnej moci je štátny orgán.
17. Podľa § 4 ods. 1 písm. c ) cit. zák., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 9 ods. 1 cit. zák., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov , predmetom tohto zákona je úprava právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov.
20. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia na právne vzťahy profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce len vtedy, ak to ustanovuje tento zákon.
21. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia právne vzťahy profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej služby sú vzťahy profesionálneho vojaka k Slovenskej republike (ods. 3). 22. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 veta prvá citovaného zákona Ministerstvo obrany SR na účely tohto zákona je hlavným služobným úradom pre štátnu službu profesionálnych vojakov.
23. Žalobca mal za to, že žalovaný bol povinný po rozhodnutí prieskumnej komisie rozhodnutie o jeho odvolaní z funkcie v zmysle ustanovenia § 58 ods. 1 písm. b) zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov a následne rozhodnúť podľa ustanovenia § 61 ods. 1 citovaného zákona po zaradení žalobcu do personálnej zálohy. Žalobca mal ďalej za to, že by si ukončil práceneschopnosť a mohol dostávať služobný plat až do skončenia (zániku) služobného pomeru.
24. Súd sa v prvom rade zaoberal právnym posúdením nároku žalobcu a to vzhľadom na argumentáciu žalovaného čo do právneho posúdenia nároku uplatneného žalobcom, keď žalovaný má za to, že nárok je potrebné posudzovať v zmysle Zákonníka práce, keď personálne opatrenia, ktoré boli vydané vo vzťahu k žalobcovi, žalovaný robil v pozícii zamestnávateľa a nie orgánu verejnej moci a ktorá skutočnosť teda vylučuje uplatnenie zák. č. 514 /2003 Z.z.. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
25. Podľa citovaných zákonných ustanovení o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu ide za súčasného splnenia troch podmienok a to:
- existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
- nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci
- príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Z koncepcie zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci okrem iného vyplýva, že subjektom zodpovednosti môže byť okrem iných aj štát, a to v tom prípade, ak škoda bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Jedná sa o tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť, t.j. zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie a bez možnosti liberácie. Aby súd mohol vyvodiť záver o tom, že v danom prípade existuje zodpovednosť štátu za škodu, musí byť okrem existencie predpokladov na vznik škody (nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi) splnená podmienka, že sa jedná o škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Rozhodovacia prax súdov chápe verejnú moc ako moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach a povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu voči ktorému rozhodnutie smeruje. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom orgánov zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci.
26. V tomto smere súd dospel k záveru, že treba prisvedčiť právnemu názoru žalovaného v tom smere, že o výkon verejnej moci nepôjde v prípadoch, keď štát vystupuje ako zamestnávateľ, vtedy teda prichádza do úvahy len všeobecná zodpovednosť spôsobená porušením právnej povinnosti. V tomto smere súd má za to, že táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia § 1 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého predmetom zákona je úprava právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov (ods. 1), na právne vzťahy profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej služby sa Zákonník práce vzťahuje len vtedy, ak to ustanovuje tento zákon ( ods. 2), právne vzťahy profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej služby sa vzťahy profesionálneho vojaka k Slovenskej republike (ods. 3). Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 veta prvá citovaného zákona Ministerstvo obrany SR na účely tohto zákona je hlavným služobným úradom pre štátnu službu profesionálnych vojakov. V tomto smere teda právny vzťah medzi stranami sporu má charakter štátnozamestnaneckého pomeru a preto
za škodu spôsobenú v týchto vzťahoch štát zodpovedá podľa všeobecných predpisov a v prípadoch, kde orgán verejnej moci vystupuje ako zamestnávateľ, je daná jeho pracovnoprávna zodpovednosť podľa Zákonníka práce. Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl v ustanovení okrem iného odkazuje na primerané použitie ustanovení Zákonníka práce v oblasti všeobecnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu (§ 190 až 194 Zákonníka práce).
27. Na premlčanie sa vzťahuje všeobecná úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a to v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z., podľa ktorého na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej služby sa primerane použijú okrem iného z ustanovenia § 1 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len O.z.).
28. Podľa § 100 ods. 1 O. z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
29. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
30. Podľa § 101 O. z. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
31. Podľa § 106 ods. 1 O. z. právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
32. V prípade nároku žalobcu na náhradu škody v dobe jeho výkonu štátnej služby ako profesionálneho vojaka voči žalovanému ako služobného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov nejde o zodpovednostný vzťah verejnoprávnej povahy pri výkone verejnej moci, na ktorý by bolo možné použiť ustanovenia cit. zákona č. 514/2003 Z. z.. Pokiaľ by súd posudzoval nárok žalobcu v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 č. 346/2005 Z.z. ( ktorý odkazuje na primerané použitie ustanovení Zákonníka práce v oblasti všeobecnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu ), tak v tomto prípade by bola dôvodná hmotnoprávna námietka premlčania vznesená žalovaným, z dôvodov ako ich uviedol, keď v zmysle služobného predpisu č. 6/2005 je výplatný termín platu profesionálneho vojaka 10. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po miesiaci, v ktorom vznikol nárok, tzn. mesačne pozadu je splatný služobný plat, takže k výplatám služobného platu by došlo v období od 4/2012 do 7/2012, žaloba bola podaná v 9/2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd sa už nezaoberal ďalšími predpokladmi pracovnoprávnej zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa voči žalobcovi ako zamestnancovi.
33. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
34. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a contrario, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd nepriznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania, nakoľko trovy nežiadal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.