Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-575-2015.pdf
PDF · 94.38 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/575/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Česká republika, Praha 1, Politických věznů 1272/21, Nové Město, IČO: 26 429 705, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: C. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom C., A. XXX/XX, o zaplatenie 1.160,01 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 15C/186/2014-18 zo dňa 9.12.2014 - v časti lehoty plnenia vo veci samej, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, rozsudok súdu prvej inštancie v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19% denne r u š í a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti lehoty plnenia vo veci samej p o t v r d z u j e .
III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.160,01 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy za obdobie od 1.1.2011 do 20.12.2011 v sume 1.035,46 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.160,01 Eur od 21.12.2011 do zaplatenia, spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy za obdobie od 7.2.2011 do 20.12.2011 v sume 61,16 Eur, spolu so 6 % ročným úrokom zo sumy 1.160,01 Eur od 21.12.2011 do zaplatenia a spolu so zmenkovou odmenou vo výške 3,90 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vyslovil, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 69,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 166,68 Eur k rukám jeho právneho zástupcu, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Vec súd právne posúdil aplikáciou ust. čl. 5 ods. 1, 2, čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1, čl. 5 ods. 2, 3, čl. 7 ods. 1, 3 a čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Súd vychádzal zo skutkových zistení vyplynuvších z vykonaného dokazovania, že žalovaný dňa 24.9.2009 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa sumu 1.170,01 Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z tejto sumy od 1.1.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil sumu 10,- Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 10,- Eur a na úroky uhradil 0,- Eur. Úhrady vykonané na úroky žalobca najskôr započítava na zmenkový úrok a až následne na
zákonný úrok. Keďže zmenková istina je opatrená doložkou "bez protestu," indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Uvedená zmenka bola vystavená ako vistazmenka opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalobca disponuje len originálom zmenky, nemá informácie o vzťahu žalovaného s predchádzajúcim majiteľom zmenky.
3. Následne súd prvej inštancie poukázal na ust. § 75, § 77 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 3, § 10, § 11 ods. 1, § 13 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17, § 34 a § 48 ods. 1 bod 2, 4 Zákona zmenkového a šekového a konštatoval, že v danej veci je predmetom konania uplatnenie práva zo zmenky predloženej žalobcom. Z povahy zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky vyplýva, že žalobca ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení ani pri vymáhaní zmenky preukazovať povinnosť žalovaného zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené zákonom, má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom, a zároveň na seba berie riziko, že v prípade ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosatárov), dlžník ostáva zaviazaný svojím pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Zásada abstraktnosti zmenečných záväzkov spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom samostatný, oddelený od všeobecnoprávnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, a teda dôvod, na základe ktorého bola zmenka vystavená, je nepodstatný. Žalobca ako majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už samotnou zmenkou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, či dôvod jej prijatia.
4. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie preskúmal zmenku, na základe ktorej si žalobca v predmetnom konaní uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy voči žalovanému a zistil, že zmenka je podpísaná žalobcom, okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá, obsahuje údaj o mene i zročnosti zmenky, vyjadrený záväzkom žalovaného, ako vystaviteľa zaplatiť za túto zmenku pri predložení. Predmetný záväzok žalovaného zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka obsahuje údaje týkajúce sa mena toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť. Na zmenke je uvedený dátum a miesto jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto vystavenia, ktoré existujú. Žalobcom predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem výšky úrokovej miery je na predmetnej zmenke zároveň uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok počíta. Podpis žalovaného ako vystaviteľa zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.
5. Súd prvej inštancie tak má za preukázané, že žalovaný sa ako vystaviteľ podpisom vlastnej zmenky stal priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky súd nezistil a voči zmenke neboli vznesené žiadne námietky. Súd má za to, že v danej veci je podstatné, že žalobca svoj uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet pochybností. Nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku, zákonného úroku i zmenkovej odmeny je dôvodný, preto súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a postupujúc v zmysle citovaného ustanovenia čl. 7 ods. 3 Nariadenia vo veci rozhodol rozsudkom tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu, zmenkový úrok, zákonný úrok ako aj zmenkovú odmenu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi právo na náhradu trov konania vo výške 236,18 Eur, ktoré spočívajú v náhrade súdneho poplatku a v náhrade trov právneho zastúpenia.
6. Proti tomuto rozsudku len v časti lehoty plnenia podal odvolanie žalovaný a navrhol ho v tejto časti zmeniť umožnením splácania priznanej pohľadávky v splátkach po 10,- Eur mesačne, keďže je v súčasnosti nezamestnaný. Po nájdení si zamestnania je ochotný splátku navýšiť.
7. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovaného sa síce písomne vyjadril, vo vyjadrení však vôbec na dané konkrétne odvolanie žalovaného nereaguje.
8. V priebehu odvolacieho konania žalobca podaním zo dňa 21.12.2015 doručeným okresnému súdu 22.12.2015 čiastočne späťvzal žalobu a uplatnil súvisiacu zmenu petitu. S poukazom na § 96 ods. 1 OSP zobral svoju žalobu na začatie konania čiastočne späť v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si uplatňoval v konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06% denne. Kópia čiastočného späťvzatia žaloby bola odvolacím súdom žalovanému doručená s poučením, že má možnosť vysloviť svoj ne/súhlas s čiastočným späťvzatím. Na výzvu žalovaný reagoval tým, že so späťvzatím súhlasí.
9. Keďže v danom prípade žaloba bola čiastočne späťvzatá po rozhodnutí súdu prvej inštancie rozsudkom vo veci samej, ale skôr, ako rozhodnutie v dôsledku podaného odvolania nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd s použitím ust. § 370 CSP rozhodol o pripustení späťvzatia za situácie, keď protistrana so späťvzatím žaloby nevyslovila nesúhlas. Odvolací súd zároveň zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie v späťvzatej časti zastavil.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti lehoty plnenia vo veci samej je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
11. Podľa § 160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
12. Obdobne podľa aktuálne od 1.7.2016 účinného § 232 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (ods. 3) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. (ods. 4)
13. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi napadnutým rozsudkom mu priznanú pohľadávku do troch dní od právoplatnosti rozsudku (vychádzajúc zo zásady, že ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku). Na to, aby súd určil na plnenie lehotu dlhšiu alebo určil, že k plneniu má dôjsť v splátkach, musí byť táto časť výroku podložená zisteniami všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo odôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, priznanému nároku a osobným pomerom strany sporu (daný prípad) je skutočne vhodné určiť na plnenie lehotu dlhšiu ako tri dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť splátky.
14. Žalovaný až v podanom odvolaní poukázal na svoje nepriaznivé pomery - nedostatok príjmu pre nezamestnanosť, ktoré mu bránia zaplatiť priznanú pohľadávku žalobcu v súdom prvej inštancie určenej lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tieto svoje pomery však žiadnym spôsobom nepreukázal, tieto sú založené len na tvrdeniach, dokonca na svoju situáciu neupozornil súd prvej inštancie ani v rámci možnosti vyjadrenia sa k doručenému návrhu s prílohami, na čo bol vyzvaný doručením mu riadne do vlastných rúk dňa 14.8.2014 tlačiva C na odpoveď v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
15. Napokon stranám sporu nič nebráni aj v rámci mimosúdneho rokovania dohodnúť sa možnosti plnenia aj v splátkach, samozrejme vo výške prijateľnej pre obe strany, na základe ich konsenzu.
16. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti (lehoty plnenia vo veci samej) potvrdil.
17. V odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, preto v zmysle § 255 CSP v spojení s § 396 CSP žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. Odvolací súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
18. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).