Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-114-2012.pdf
PDF · 72.26 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/114/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ, s.r.o., , so sídlom Pribinova ulica č. 25, Bratislava, IČO : 35807598, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO : 36864421, proti odporcovi : Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 27.9.2012, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu z titulu majetkovej ujmy sumu 3.629,97 eur a sumu 725,99 eur z titulu nemajetkovej ujmy.
2. V žalobe tvrdil, že ako veriteľ zo zmluvy o úvere navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, ktorá vznikla neplnením záväzku z tejto zmluvy voči povinnému N. M.. Súdny exekútor predložil jeho návrh na vykonanie exekúcie a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosť súdu bola rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Žalobca tvrdil, že neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že ku súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia rozhodnutím o zamietnutí žiadosti , pričom tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil. Majetková ujma podľa neho predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov na správu pohľadávky, na udržanie a správu informačného systému, na administratívne spracovanie textov urgencií. Nemajetkovú ujmu v peniazoch si žalobca uplatnil za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie a vyčíslil ju na sumu 660 eur (55 eur za mesiac).
3. Ako dôkazy označil exekučný spis.
4. Žalovaný sa ku žalobe písomne vyjadril, žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli doručené dňa 23.04.2012 a preto považuje žalobný návrh za predčasne uplatnený. Ďalej poukázal na to, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť ich prerokovať. Zároveň uviedol, že žiaden z uplatnených nárokov uspokojený nebol. Poukázal na to, že nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní, prieťahy v konaní nepovažuje za preukázané. Posudzovať prieťahy v konaní nie je oprávnený všeobecný súd.
Ďalej vzniesol námietku premlčania. Je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo ku nesprávnemu úradnému postupu, žalobca nepreukázal vznik, výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradný postupom súdu a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou ujmou, preto žiadal žalobu zamietnuť.
5. Súd sa oboznámil s obsahom spisu tunajšieho súdu 36Er/1953/2003, z ktorého zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 09.10.2003, súd dňa 14.10.2003 poveril vykonaním exekúcie JUDr. Ľubomíra Pekára.
6. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto predpisom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ustanovenia § 9 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Nesprávnym úradným postupom sa zakladá objektívna zodpovednosť štátu, ktorej sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona nemožno zbaviť. Zodpovednosť predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu k dosiahnutiu, ktorého postup štátneho orgánu smeruje (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo 60/2003, ZSP 1/2004). K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradný postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.júna 2010, sp.zn. 5Cdo 126/2009).
7. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) sa exekučné konanie začína na návrh. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
8. V prejednávanom prípade si žalobca uplatnil majetkovú škodu, ktorá mala vzniknúť tým, súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti. Súd zistil, že o žiadosti bolo rozhodnuté v lehote 15 dní, súd rozhodol za 5 dní, žaloba preto nie je dôvodná, žalobca nepreukázal zákonné podmienky pre priznanie náhrady škody, v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup súdu.
9. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, súd zaviazal žalobcu ku náhrade trov konania v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka- spisová značka tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.