Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/29/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudcom JUDr. Petrom Vrbjarom, v právnej veci žalobcu V.. N. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX M., právne zastúpený JUDr. Pavlom Kontrom, advokát, so sídlom Čučmianska dlhá 21, 048 01 Rožňava proti žalovaným: 1. J. Y., narodený XX.XX.XXXX, 2. Z. Y., narodená XX.XX.XXXX, obaja bytom G. XXX/X, XXX XXX M., právne zastúpení JUDr. Jánom Balážom, advokát, so sídlom Akademika Hronca 3, 048 01 Rožňava, v konaní o zaplatenie 752,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 226 ,- Eur s 4,15% úrokom z omeškania od 30.07.2014 do zaplatenia.

II. Súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.07.2014 dožadoval, aby súd žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 752,00 Eur so 4,l5% úrokom z omeškania od podania žaloby na súd do zaplatenia a nahradiť mu všetky trovy tohto konania. 2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom pozemku parcely reg. „C“ č. XXXX/XXX o výmere XXX m2 evidovaný na LV č. XXXX, k. ú. M.. Žalovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci susedných nehnuteľností zapísaných na LV XXXX, k. ú. M.Ž. užívajú najneskôr od r. 2012, kedy sa na základe Zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam č. D. XXXX/XX- XXXX/ XX stali vlastníkmi týchto nehnuteľností pozemok žalobcu parcely reg. „X.“ č. XX/XXX. Na základe uvedenej skutočnosti bol žalovanému v 1. rade ponúknutý na predaj pozemok parcely reg. „X.“ č. XXXX/ XXX o výmere XXX m2 evidovaný na LV č. XXXX, k. ú. M. za cenu, ktorej výšku ponechal na neho. Napriek tomu, že žalovaný na túto ponuku nijako nereagoval, rozhodol sa žalobca v snahe vyhnúť sa finančne nákladnému a zdĺhavému súdnemu konaniu ponúknuť žalovanému v poradí druhým pokusom o zmier, tento krát cestou právneho zástupcu na predaj pozemok v jeho vlastníctve za kúpnu cenu 27,- Eur za m2 a pre prípad, že túto ponuku akceptovať nebude, upozornil ho na možnosť čeliť každoročne žalobe o vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného. Odpoveďou cestou právneho zástupcu žalovaného na tento pokus o zmier bolo konštatovanie, že tento nakladal so sporným pozemkom v dobrej viere, že mu tento patrí a že nie je jeho vlastníkom mal zistiť až v r. 2012, od čoho odvodzuje svoje vlastnícke právo k nemu inštitútom vydržania. Napokon ponúkol kúpnu cenu 1,- Eur za m2. Žalobca nemôže súhlasiť s tak nízkou ponúknutou kúpnou cenou a nesúhlasí s tým, že by boli na strane žalovaného splnené podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, preto nemá inú možnosť, ako domáhať sa vydania predmetu bezdôvodného obohatenia cestou súdu, ktorého výšku vyčísluje sumou 2,- Eur za m2/rok, t. j. 376,- Eur ročne, pričom požaduje ušlé nájomné spätne za obdobie 2 rokov. K veci považuje za potrebné uviesť, že hoci je ako druh pozemku na príslušnom liste vlastníctva uvedený druh pozemku - orná pôda, tento tak, ako to vyplýva z odpovede žalovaného

na tento účel neslúži. Podstatné pre žalobcu je i to, že v dôsledku užívania pozemku žalovanými tento nemá reálny prístup ku svojej nehnuteľnosti, preto sa v prípade nemenného postoja žalovaných bude domáhať určenia práva prechodu cez jeho nehnuteľnosť ako aj úplného vypratania pozemku. 3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod č.k. 20Ro/180/2014-29, ktorým uložil „odporcom v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 752,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 4,15% ročne zo sumy 752,00 Eur od 30.07.2014 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde. Zároveň odporcom uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania“. Proti platobnému rozkazu podali žalovaní v 1. a 2. rade odpor s tým, že považujú žalobu za nedôvodnú. Nárok tvrdený žalobcom vo výške 752,- Eur, čo do dôvodu a výšky neuznávajú. Vo veci ďalej uvádzajú, že návrh žalobcu považujú za nie celkom opodstatnený a to v prípade, že by súd neriešil obranu žalovaných ohľadom vydržania predmetnej nehnuteľnosti, teda že by sa súd s touto otázkou nezaoberal ako predbežnou. Podľa názoru žalovaných v konaní je naďalej sporné a je preto potrebné sa zaoberať otázkou, či žalobca bol vlastníkom predmetného a sporného pozemku počas celej žalovanej doby, nakoľko žalovaní disponujú informáciou, že žalobca tento pozemok už dávnejšie predal. Podľa ich názoru je to podstatné pre vyriešenie otázky, doby počas ktorej si žalobca môže uplatňovať predmetný nájom, teda za aké obdobie si ho takto môže uplatňovať. Za spornú považujú žalovaní taktiež otázku výšky nárokovaného bezdôvodného obohatenia, resp. výšku nájomného, s vyčíslením ktorého nesúhlasia. Táto výška podľa ich názoru nereflektuje cenové predpisy vzťahujúce sa vzhľadom na charakter pozemku, jeho lokalitu a reálne využívanie pozemku, teda nevychádzajú zo všeobecnej hodnoty najmú pozemku. Medzi stranami totižto nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy a preto nemožno za nesporné považovať vyčíslenie nájomného žalobcom, ktoré nie je ničím podložené a je podľa názoru žalovaných nedôvodné a účelové. 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaných ako aj predloženými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise ako aj listinami doručenými súdu na pojednávaní krátkou cestou. 5. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca bol v rozhodnom období výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu ako predávajúci so spoločnosťou PAN-DUR Slovakia s.r.o., ktorej predmetom bola nehnuteľnosť vedená na LV č. XXXX parcely registra „X.“ parc. č. XXXX/XXX orná pôda - XXX m2, parc. č. XXXX/XXX orná pôda - XXX m2, parc. č. XXXX/XXX orná pôda - XXX m2 podiel pod H. X v celosti formou notárskej zápisnice 13.4.2016. Žalobca si teda uplatňoval vydanie bezdôvodného obohatenia, v čase a za obdobie, kedy bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. 6. Súd v zmysle § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) určil za spornú výšku nájomného predmetnej nehnuteľnosti. 7. Stranám sporu bolo súčasne s predvolaním na termín pojednávania doručené aj poučenie, že sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu ( § 153 v spojení s § 149 . 8. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí ( § 154 . 9. Súd pri rozhodovaní o výške nájomného vychádzal z priemeru nájomného, ktoré určil z výšky za 1m2 uvedenej v nájomných zmluvách a dodatkoch k nájomným zmluvám pre obdobné pozemky, stanoviska obvyklej cene nájmu ornej pôdy spoločnosti Reality Rožňava s.r.o., ktoré predložili žalovaní. Zároveň vychádzal zo skutočnosti, že nájomné zmluvy uzavreté podľa zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 663 a nasledujúcich ustanovení občianskeho zákonníka na poľnohospodárske využitie sa vypočíta ročnou sadzbou 2,20% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy (stanovenej podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky Výskumným ústavom, ekonomiky poľnohospodárstva potravinárstva) pri všetkých druhoch poľnohospodárskych pozemkov, vodných plochách a ostatných plochách mimo zastavaných areálov hospodárskych dvorov, nájomné za prenajaté zastavané plochy bez ohľadu na ich umiestnenie, ako aj pri všetkých pozemkoch v areáloch hospodárskych dvorov bez ohľadu na ich druh, sa vypočíta ročnou sadzbou 3,667 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy (stanovenej podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky Výskumným ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva). Pri určovaní o výške nájomného

vzal súd na zreteľ že pri nájomných zmluvách uzavretých podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka na iný ako poľnohospodársky účel sa nájomné sa určuje dohodou zmluvných strán, o výške nájomného a ceny za prenájom sú posudzované vzhľadom na ceny v mieste obvyklé. Súd zároveň prihliadal tiež na výšku kúpnej ceny predmetného pozemku uvedenú v kúpnej zmluve, vymeriavací základ dane z pozemkov ako aj ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 16.09.2005 pod sp.zn. 28Cdo/1207/2004 a 24Cdo/1247/2000 zo dňa 25.07.2000 z dôvodu, že v súčasnosti neexistuje jednotný cenový predpis, ktorý by stanovil jednoznačne výšku ceny pôdy a v súčasnosti je na Slovensku viacero právnych predpisov, ktoré stanovujú cenu pôdy v závislosti od účelu, na ktorý sa cena zisťuje. Súd po zohľadnení všetkých uvedených faktorov a premenných určil sumu nájmu predmetnej nehnuteľnosti vo výške 0,60-Eur za 1m2 . 10. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 11. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 12. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. 13. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 14. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 15. Tým, že žalovaní užívali predmetnú nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy, užívali ho bez právneho dôvodu, teda sa na úkor žalobcu žalovaní obohatili. Preto sú povinný žalobcovi vrátiť toto bezdôvodné obohatenie, ktoré získali na jeho úkor v zmysle § 456 Občianskeho zákonníka. 16.Súd preto vyhovel čiastočne žalobe a uložil žalovaným povinnosť uhradiť žalobcovi 266,- Eur. 17. V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania, keď žalovaní nereagovali na jeho výzvy, a to od 30. 07. 2014 vo výške 4,15 % ročne z istiny 266,- Eur. 18. Výrok o náhrade trov konania je v súlade s ustanovením o ustanovenie § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca si uplatňoval sumu 752,- Eur spolu s úrokmi z dlžnej sumy vo výške 4,15% ročne 30.07.2014 do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi sumu vo výške 226 ,- Eur s 4,15% úrokom z omeškania od 30.07.2014 do zaplatenia. Pri rozhodovaní o priznaní nároku na náhradu trov konania súd prihliadol na zložitosť výpočtu výšky nájomného na strane žalobcu a teda aj presnej špecifikácie vyčíslenia žalovanej sumy a dobu počas ktorej užívali žalovaní predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Preto súd nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).